ŠKOLA MZDOVEJ ÚČTOVNÍČKY 2023, Kapitola 24. DAŇ Z PRÍJMOV - ROČNÉ ZÚČTOVANIE

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

*

Podľa § 32 a § 38 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca (resp. daňovníka všeobecne) podľa § 5 až 8 ZDP za príslušný rok presiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak po skončení roka má zamestnanec povinnosť:

  • požiadať zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP o vykonanie ročného zúčtovania alebo
  • podať daňové priznanie (ak mal zdaniteľné príjmy len podľa § 5, použije tlačivo typ A, ak mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8, použije tlačivo typ B).

Pozor, pri posudzovaní tejto povinnosti započítavame okrem príjmov zo závislej činnosti aj prípadné iné zdaniteľné príjmy (podľa § 6 až 8 ZDP), ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou.

Pre rok 2023 ide o hranicu danú ako 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €.

Pozor, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.

*

Ak zdaniteľné príjmy zamestnanca uvedenú hranicu nepresiahli, zamestnanec môže (ale nemusí) dobrovoľne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. môže podať daňové priznanie dobrovoľne. Význam to má vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Tu je predpoklad, že pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní bude jeho výsledná daň za rok nulová a predtým zrazené preddavky na daň sa zamestnancovi vrátia ako daňový preplatok.

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 2461,41 €). Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, teda je nulová. Finančná správa dôchodcovi na základe takto podaného daňového priznania vráti predtým zrazené preddavky na daň ako daňový preplatok.

*

Kedy môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania

Podľa § 38 ods. 1 ZDP, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak spĺňa všetky ďalej uvedené podmienky:

  • mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,
  • nemal zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí (pozor, táto podmienka sa týka len slovenských daňových rezidentov),
  • ak mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), tak pri nich si neuplatňuje postup podľa § 43 ods. 7 (= vysporiadanie takýchto príjmov v daňovom priznaní),
  • nie je povinný zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11 (pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňoval nezdaniteľnú časť, viď ďalej),
  • nemal zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
  • nemal od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy).

Ak zamestnanec všetky horeuvedené podmienky spĺňa, môže zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania v lehote do 15. februára nasledujúceho roka.

V tejto lehote musí zamestnávateľovi odovzdať vyplnenú a podpísanú "Žiadosť" (viď ďalej) a predložiť všetky doklady požadované podľa § 38 ods. 5, teda potvrdenia o príjme od svojich ďalších zamestnávateľov, ak nejakých mal, a doklady, ktorými preukazuje nárok na:

  • nezdaniteľné časti,
  • daňový bonus na deti,
  • daňový bonus na zaplatené úroky.

Ak zamestnanec niektorú z horeuvedených podmienok nespĺňa alebo ak nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania do 15. februára, resp. ak do 15. februára nepredloží všetky požadované doklady, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie, teda zamestnanec si musí podať daňové priznanie.

*

Kedy nemôže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania

Teraz opačný pohľad na ten istý problém. Podľa § 32 ZDP zamestnanec nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a musí si sám podať daňové priznanie - v ďalej uvedených prípadoch:

1. Ak okrem príjmov zo závislej činnosti dosiahol aj zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8 ZDP, ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou alebo síce boli vysporiadané zrážkovou daňou, ale zamestnanec chce uplatniť postup podľa § 43 ods. 7.

Poznámka: Tu neberieme do úvahy také príjmy zamestnanca, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) a zamestnanec si neuplatní postup podľa § 43 ods. 7. Napríklad úroky na bankových účtoch alebo autorské honoráre vysporiadané zrazením zrážkovej dane.

*

2. Ak vykazuje daňovú stratu.

Týka sa zamestnancov, ktorí majú príjmy aj z podnikania podľa § 6 a vykážu stratu - ich výdavky sú vyššie ako príjmy.

V takomto prípade má zamestnanec povinnosť podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.

*

3. Ak ho na podanie daňového priznania vyzve správca dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) musí daňové priznanie podať ten, koho na to správca dane vyzve.

V praxi túto možnosť daňové úrady využívajú najmä v prípade daňovníkov, ktorí majú pridelené DIČ, avšak v zákonom stanovenej lehote nepodajú daňové priznanie sami. A to najmä vtedy, ak ide o daňovníka, za ktorého nevykoná ročné zúčtovanie dane prípadný zamestnávateľ.

Preto sa odporúča, aby daňovníci, ktorí majú pridelené DIČ, avšak daňové priznanie podávať v súlade so zákonom nebudú (viď body 1. a 2. - ich zdaniteľný príjem nepresiahol určenú hranicu a nevykazujú stratu), neformálne ešte pred termínom na podanie daňového priznania (pred 31.3.) oznámili svojmu správcovi dane, že v súlade so zákonom daňové priznanie nepodajú.

*

4.  A ďalej zamestnanci, ktorí:

  • mali zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí (pozor, toto sa týka len slovenských daňových rezidentov),
  • sú povinní zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11 (pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňovali nezdaniteľnú časť, viď ďalej),
  • mali zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (napr. zahraničná ambasáda),
  • mali od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy),
  • nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložili včas (do 15. februára) potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania.

Najčastejšie sú prípady, kedy zamestnanec, ktorý je slovenský daňový rezident (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou), má zdaniteľné príjmy aj v zahraničí. Vtedy musí sám podať daňové priznanie. A to aj v prípade, že z príjmu v zahraničí neplatil (v zahraničí) daň - kvôli tomu, že išlo o príjem v menšom rozsahu alebo príjem bol podľa predpisov danej krajiny oslobodený od dane - ak išlo o príjem, ktorý sa podľa nášho zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem, daňové priznanie musí podať.

Samozrejme, aj tu platí, že daňové priznanie sa podať nemusí, ak zdaniteľný príjem za príslušný rok (v úhrne v SR a v zahraničí) nepresiahne sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ďalej sú časté prípady, kedy mal zamestnanec viacero zamestnávateľov, ale zamestnávateľovi, ktorý by mu inak vykonal ročné zúčtovanie, neprinesie včas potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, respektíve ich neprinesie vôbec. Napríklad preto, lebo jeho bývalý zamestnávateľ sa „stratil“. Vtedy musí zamestnanec vzniknutý stav riešiť podaním daňového priznania a v prípade, ak nie je možné získať potvrdenia od iných zamestnávateľov, tak musí "ad hoc" riešiť situáciu po konzultácii so správcom dane.

*

 Uzamknutý obsah.

Zaregistrujte sa a získajte prístup k pokračovaniu článku

Odpovedám do 24 hodín,v priemere za 14 hodín ... pýtať sa môžete, ak máte prístup OBČAN alebo PROFESIONÁL ... pri predĺžení vášho prístupu OBČAN alebo PROFESIONÁL do 15.10. Vám zašleme knihu

 Diskusia je uzamknutá.

Rozšírte svoju registráciu a získajte prístup do diskusie. Položte svoju otázku Jozefovi Mihálovi.

Pozri 'ŠKOLA MZDOVEJ ÚČTOVNÍČKY 2023' v obchode