Najnovšie články
*
Na úvod kapitoly si povedzme, že pre vdovecké dôchodky platia tie isté pravidlá ako pre vdovské dôchodky. Preto budeme v kapitole komentovať len vdovské dôchodky, pre vdovecké dôchodky platí všetko rovnako.
Vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky sa označujú aj ako pozostalostné dôchodky.
*
NÁROK NA VDOVSKÝ DÔCHODOK A NA JEHO VÝPLATU
Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ZSP) platí, že vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:
- ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
- ku dňu smrti bol poberateľom invalidného dôchodku alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok,
- ku dňu smrti mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo
- zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
V každom prípade, základnou podmienkou je existencia a trvanie manželstva ku dňu smrti manžela.
Rozvedená žena nemá nárok na vdovský dôchodok po bývalom manželovi.
*
Nárok na výplatu vdovského dôchodku
Podľa § 74 ods. 2 ZSP, vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas 2 rokov od smrti manžela. Je pritom jedno, v akom postavení je ona sama, aké má príjmy, aký má vek, o koľko nezaopatrených detí sa stará a podobne.
Po uplynutí 2 rokov od smrti manžela sa podľa § 74 ods. 3 ZSP vdove vypláca vdovský dôchodok naďalej, ak:
- sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
- je invalidná a má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- vychovala aspoň 3 deti (bez ohľadu na jej vek),
- dovŕšila vek 52 rokov a vychovala 2 deti,
- dovŕšila vek 57 rokov a vychovala 1 dieťa,
- dovŕšila dôchodkový vek.
Ak sa vdove vypláca vdovský dôchodok viac ako 2 roky po smrti manžela, pretože sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ale stane sa situácia, že sa nebude starať ani o jedno nezaopatrené dieťa (ak napríklad deti doštudujú), vdove sa prestane vyplácať vdovský dôchodok.
Ak nie je splnená žiadna z horeuvedených podmienok, vdovský dôchodok sa po uplynutí 2 rokov od smrti manžela prestane vyplácať. To ale neznamená, že by úplne zanikol nárok na vdovský dôchodok. Výplata vdovského dôchodku sa vdove obnoví, ak:
- sa začne starať o nezaopatrené dieťa,
- sa stane invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- dovŕšila vek 52 rokov a vychovala 2 deti,
- dovŕšila vek 57 rokov a vychovala 1 dieťa,
- dovŕšila dôchodkový vek.
*
Nezaopatrené dieťa
Za nezaopatrené dieťa sa pri posudzovaní nároku vdovy na výplatu vdovského dôchodku považuje dieťa:
- ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok (viď ďalej),
- ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy, resp. ak bolo dieťa vdove či zomretému manželovi zverené do starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
*
Zánik nároku na vdovský dôchodok
Podľa § 74 ods. 5 ZSP, vdove nárok na vdovský dôchodok zaniká:
- uzatvorením manželstva alebo
- dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.
*
*
Minimálny dôchodok sa zaviedol od 1. júla 2015. Jeho cieľom je garantovať poberateľovi starobného dôchodku a po dosiahnutí dôchodkového veku aj poberateľovi invalidného dôchodku dôchodok najmenej na takej úrovni, aby nemusel žiadať popri čerpaní dôchodku o dávku v hmotnej núdzi. Minimálny dôchodok je definovaný v § 82b zákona o sociálnom poistení (ZSP).
Princíp je jednoduchý. Suma starobného dôchodku občana musí byť najmenej vo výške minimálneho dôchodku. Ak tomu tak nie je, suma starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku.
Pozor, ak občan poberá okrem starobného dôchodku aj vdovský/vdovecký dôchodok alebo iný dôchodok (pozrite ďalej), voči výške minimálneho dôchodku sa posudzuje súčet dôchodkov, ktoré občan poberá.
Obdobne to platí pre poberateľov invalidného dôchodku, avšak až po dovŕšení dôchodkového veku. Ak suma invalidného dôchodku, ktorá je vyplácaná jeho poberateľovi po dovŕšení dôchodkového veku, nedosahuje výšku minimálneho dôchodku, navýši sa na sumu minimálneho dôchodku.
Minimálny dôchodok sa vzťahuje na poberateľov:
- starobného dôchodku,
- invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (bez rozdielu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť).
Minimálny dôchodok sa vzťahuje aj na poberateľov starobného dôchodku, ktorým bol pôvodne poberaný predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku preklasifikovaný na "riadny" starobný dôchodok.
Minimálny dôchodok sa nevzťahuje na poberateľov:
- predčasného starobného dôchodku,
- invalidného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku,
- pozostalostných dôchodkov.
*
*
Princíp
Rodičovský dôchodok poberateľom starobných dôchodkov zvyšuje celkovú sumu dôchodkov, ktoré im vypláca Sociálna poisťovňa. Poberateľovi starobného dôchodku (rovnako mužovi i žene) Sociálna poisťovňa počnúc januárom 2024 každý mesiac okrem doterajšieho starobného dôchodku vyplatí aj sumu rodičovského dôchodku.
*
Suma rodičovského dôchodku je určená ako 1,5 % z priemerného mesačného vymeriavacieho základu zisteného v období 2 rokov dozadu každého jeho dieťaťa, ktoré bolo v období 2 rokov dozadu dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni.
Pre priznanie a výšku rodičovského dôchodku za rok 2023 tak bude rozhodujúce, či v roku 2021 boli deti dôchodcu dôchodkovo poistené, ale aj aký mali za rok 2021 priemerný mesačný vymeriavací základ.
*
Za rok 2023 Sociálna poisťovňa vyplatí poberateľom starobných dôchodkov rodičovský dôchodok jednorazovo, v úhrnnej sume za celý rok. Vo výplatnom termíne v máji 2023 vyplatí rodičovský dôchodok tým dôchodcom, ktorí boli k 28.2.2023 poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Postupne počas roka 2023 vyplatí rodičovský dôchodok tým dôchodcom, ktorí budú mať starobný dôchodok priznaný po 28.2.2023.
Súčasne Sociálna poisťovňa poberateľom rodičovských dôchodkov zašle poštou "Rozhodnutie o priznaní rodičovského dôchodku".
V "Rozhodnutí" je uvedený zoznam detí, za ktoré rodič dostane rodičovský dôchodok, za každé takéto dieťa je uvedený jeho priemerný vymeriavací základ za rok 2021 a z neho určená suma rodičovského dôchodku.
V prípade, ak priemerný vymeriavací základ dieťaťa je suma vyššia ako 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok 2021 (čo bola suma 1453,20 €), v "Rozhodnutí" je za takéto dieťa uvedená všeobecná informácia o tom, že suma vymeriavacieho základu dieťaťa bola vyššia ako 1,5 % jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu, a preto vznikol poberateľovi dôchodku nárok na výplatu rodičovského dôchodku v maximálnej sume.
Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke uvádza, že v "Rozhodnutí" musí tieto údaje uviesť, aby bolo zrejmé, na základe akých údajov nárok priznala a z akých údajov vychádzala pri výpočte sumy rodičovského dôchodku. Je na zváženie, či tak nedochádza k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov.
*
Príklad
Pani Anna a pán Adam poberajú starobný dôchodok. Vychovali tri deti. V roku 2023 bude pani Anne i pánovi Adamovi vyplatený rodičovský dôchodok nasledovne.
Prvé dieťa žije vo Veľkej Británii, v roku 2021 teda toto dieťa nebolo dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni.
Za prvé dieťa pani Anna a pán Adam nebudú mať nárok na rodičovský dôchodok.
Druhé dieťa je zamestnané na Slovensku, v roku 2021 bolo dôchodkovo poistené ako zamestnanec v Sociálnej poisťovni a jeho priemerný mesačný vymeriavací základ bol 1200 €.
Suma rodičovského dôchodku prislúchajúca pani Anne a pánovi Adamovi za druhé dieťa bude 1,5 % z 1200 € = 18 €.
Tretie dieťa má na Slovensku živnosť, v roku 2021 bolo dôchodkovo poistené ako SZČO v Sociálnej poisťovni a malo vymeriavací základ 546 €.
Suma rodičovského dôchodku prislúchajúca pani Anne a pánovi Adamovi za tretie dieťa bude 1,5 % z 546 € = 8,20 €.
Celková suma rodičovského dôchodku pani Anny i pána Adama, ktorá bude vyplácaná počas roka 2023, bude za jeden mesiac suma 18 € + 8,20 € = 26,20 €.
Za celý rok 2023 to bude suma 12 x 26,20 € = 314,40 € (rodičovský dôchodok za rok 2023 bude vyplatený jednorazovo v úhrnnej sume za celý rok vo výplatnom termíne v máji 2023).
*
Príklady výšky rodičovských dôchodkov jedného rodiča - dôchodcu, rok 2023, za jedno dieťa
Dieťa (v roku 2021) |
Rodičovský
dôchodok rodiča
za jeden mesiac
|
Rodičovský
dôchodok rodiča
za celý rok
|
Študent, ktorý pracoval na dohodu o brigádnickej práci študentov |
0 € |
0 € |
Dobrovoľne nezamestnané (napr. žena v domácnosti) |
0 € |
0 € |
Nezamestnané, evidované na úrade práce |
0 € |
0 € |
Poberateľ invalidného dôchodku bez iných príjmov |
0 € |
0 € |
Poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, už nepracovalo |
0 € |
0 € |
Policajt, vojak, záchranár, člen Horskej služby, colník |
0 € |
0 € |
Pracovalo a bolo poistené mimo územia SR |
0 € |
0 € |
Začalo podnikať ako SZČO, ale ešte neplatilo odvody do Sociálnej poisťovne |
0 € |
0 € |
Matka na rodičovskej dovolenke, počas ktorej si privyrábala na dohodu 200 € mesačne |
3 € |
36 € |
Zamestnanec na čiastočný úväzok alebo dohodu, 400 € mesačne |
6 € |
72 € |
Dobrovoľne dôchodkovo poistené s minimálnym vymeriavacím základom 546 € |
8,20 € |
98,40 € |
Poberalo opatrovateľský príspevok alebo príspevok za osobnú asistenciu (poistné platil štát zo základu 546 €) |
8,20 € |
98,40 € |
SZČO s minimálnym vymeriavacím základom 546 € |
8,20 € |
98,40 € |
Zamestnanec s minimálnou mzdou 623 € |
9,40 € |
112,80 € |
Matka na materskej alebo rodičovskej dovolenke (poistné platil štát zo základu 655,20 €) |
9,90 € |
118,80 € |
Zamestnanec so mzdou v priemere 800 € mesačne |
12 € |
144 € |
Zamestnanec so mzdou v priemere 1000 € mesačne |
15 € |
180 € |
Zamestnanec so mzdou v priemere 1200 € mesačne |
18 € |
216 € |
Zamestnanec so mzdou v priemere 1400 € mesačne |
21 € |
252 € |
Zamestnanec so mzdou v priemere 1447 € mesačne a viac |
21,80 € |
261,60 € |
*
*
NÁROK NA INVALIDNÝ DÔCHODOK
Podľa § 70 ods. 1 ZSP, občan má nárok na invalidný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:
- je invalidný,
- v období pred vznikom invalidity dosiahol požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia (povinného, dobrovoľného, ako poistenec štátu...) a
- ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
*
Invalid z mladosti
Podľa § 70 ods. 2 prvá a druhá veta ZSP, občan má nárok na invalidný dôchodok (tzv. invalid z mladosti), ak
- sa stal invalidným ako nezaopatrené dieťa (viď § 9 zákona o sociálnom poistení) v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku atď. a
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Nárok na invalidný dôchodok z mladosti vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
*
Doktorand
Podľa § 70 ods. 2 tretia veta ZSP, doktorand má nárok na invalidný dôchodok, ak:
- sa stal invalidným počas doktorandského štúdia v dennej forme,
- nedovŕšil 26 rokov veku a
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
*
Sporiteľ
Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri, alebo o "nesporiteľa".
Žiadny rozdiel nie je ani vo výpočte sumy invalidného dôchodku.
*
Nárok na výplatu invalidného dôchodku vzniká pri splnení uvedených podmienok a po podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku môže byť podaná aj po dni, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok.
Pozor na premlčanie, podľa § 114 ZSP - nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
V súlade s § 184 ZSP sa žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok a nárok na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. K tomu hľadajte aktuálne informácie na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Podľa § 112 ods. 1 ZSP, nárok na invalidný dôchodok si možno žiadosťou uplatniť najviac tri roky spätne.
*
*
Predčasný dôchodok má podľa zákona o sociálnom poistení od 1.1.2023 dve podoby:
- "klasický" predčasný dôchodok, o ktorý môže poistenec žiadať vtedy, ak mu chýbajú najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku,
- predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch, ktorý sa zaviedol od 1.1.2023.
*
NÁROK NA PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
Podľa § 67 zákona o sociálnom poistení, občan má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:
1. bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
a
2a. chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku ("klasický" predčasný dôchodok) alebo
2b. získal najmenej 40 odpracovaných rokov (predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch)
a
3a. suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima (ak nejde o sporiteľa v II. pilieri) alebo
3b. súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z II. piliera je vyšší ako 1,6-násobok sumy životného minima (ak ide o sporiteľa v II. pilieri).
*
Vek potrebný pre priznanie "klasického" predčasného starobného dôchodku
Vek potrebný pre priznanie "klasického" predčasného starobného dôchodku zistíte tak, že dôchodkový vek stanovený podľa zákona znížite o dva roky (pozrite príslušnú kapitolu).
Pri priznávaní "klasického" predčasného starobného dôchodku sa zohľadňuje dôchodkový vek určený pre I. a II. pracovné kategórie (funkcie) pre občanov, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
*
Podmienka 40 odpracovaných rokov
Na účely priznania predčasného starobného dôchodku poistencovi, ktorý získal 40 odpracovaných rokov, sa podľa § 67 ods. 8 ZSP započíta získané obdobie dôchodkového poistenia (pozrite príslušnú kapitolu), avšak nezapočíta sa:
- obdobie podľa § 142 ods. 5 písm. b) a c) ZSP, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie = obdobie po 1. januári 2004, kedy bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale aj obdobie, kedy sa poistenec sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku,
- doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia ako náhradnej doby získanej pred 1. januárom 2004,
- doba štúdia ako doba zamestnania získaná pred 1. januárom 2004.
*
Pozrite aj článok: https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=826
*
Suma 1,6-násobku životného minima
V období od 1.11.2022 do 30.6.2023 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma priznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 375,10 € (1,6-násobok životného minima 234,42 € je suma 375,072 €).
Od 1.7.2023 do 30.6.2024 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma priznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 430,30 € (1,6-násobok životného minima 268,88 €).
*
Podanie žiadosti o predčasný starobný dôchodok
Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká pri splnení uvedených podmienok, avšak najskôr odo dňa podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 3 ZSP).
Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže žiadateľ podať v kalendárnom roku najviac dvakrát (stáva sa, že na základe prvej podanej žiadosti v kalendárnom roku Sociálna poisťovňa predčasný starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienok neprizná - žiadateľ má v tom istom roku "nárok ešte na jeden pokus" o priznanie predčasného starobného dôchodku).
*
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nemá dôchodkovo poistený občan
Podľa § 67 ods. 4 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok:
- je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo
- je povinne dôchodkovo poistený ako SZČO, alebo
- je obdobne povinne dôchodkovo poistený v členských štátoch EÚ (+ Švajčiarsko, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo v štátoch, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (zoznam medzinárodných zmlúv nájdete napríklad na webe Sociálnej poisťovne).
*
Predčasný starobný dôchodok a uplatnenie OOP
Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 4 ZSP však má (resp. nestráca) aj zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) podľa § 227a ZSP.
Podľa § 67 ods. 6 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody, pri ktorej si uplatňuje OOP, zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2400 € (na určenie príjmu sa primerane použije § 139b ZSP).
Pozor, nezáleží pritom na tom, odkedy má priznaný predčasný starobný dôchodok, teda rovnako sa postupuje napríklad aj vtedy, ak bol predčasný starobný dôchodok priznaný povedzme od mája 2023.
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári nasledujúceho kalendárneho roka.
Pán Oliver poberá predčasný starobný dôchodok od septembra 2022. V období od 1.1.2023 do 31.12.2023 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Za mesiac 8/2023 jeho odmena (bez odpočítania OOP) dosiahne v súčte od začiatku roka sumu 2450 €. V mesiacoch 9-12/2023 Sociálna poisťovňa nebude pánovi Oliverovi vyplácať predčasný dôchodok, výplata predčasného dôchodku sa obnoví od 1/2024.
*
Zánik nároku na predčasný starobný dôchodok
Podľa § 67 ods. 5 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej:
- po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo
- po dni vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO, alebo
- po dni vzniku povinného dôchodkového poistenia v členských štátoch EÚ (+ Švajčiarsko, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo v štátoch, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení,...
... (pozor na výnimku pri dohodách s uplatnenou OOP, viď vyššie).
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho:
- po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo
- po dni zániku povinného dôchodkového poistenia SZČO, alebo
- po dni zániku povinného dôchodkového poistenia v členských štátoch EÚ (+ Švajčiarsko, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo v štátoch, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Inými slovami, občanovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, sa predčasný starobný dôchodok nevyplatí odo dňa jeho splátky nasledujúcej po vzniku povinného dôchodkového poistenia a po zániku povinného dôchodkového poistenia sa výplata predčasného starobného dôchodku obnoví od dňa ďalšej splátky.
Príklad
Pani Eva má priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok od 1.2.2023. Sociálna poisťovňa jej vypláca dôchodok každého 20.-ho dňa v mesiaci - napríklad 20.5.2023 mala vyplatený predčasný starobný dôchodok za obdobie od 20.5.2023 do 19.6.2023.
Pani Eva si našla zamestnanie v pracovnom pomere od 1.7.2023. Toto zamestnanie jej skončilo 30.9.2023.
To znamená, že Sociálna poisťovňa pani Eve nevyplatila predčasný starobný dôchodok splatný:
- 20.7.2023 za obdobie od 20.7.2023 do 19.8.2023
- 20.8.2023 za obdobie od 20.8.2023 do 19.9.2023
- 20.9.2023 za obdobie od 20.9.2023 do 19.10.2023
Sociálna poisťovňa pani Eve obnovila výplatu predčasného starobného dôchodku od 20.10.2023.
*
Môže sa stať, že medzi vznikom a zánikom dôchodkového poistenia prejde len niekoľko dní a podľa horeuvedených pravidiel (§ 67 ods. 5) tak bude predčasný starobný dôchodok stále vyplácaný.
Predstavte si v príklade pani Evy, že by pracovný pomer trval len od 1.7.2023 do 19.7.2023 - Sociálna poisťovňa by pani Eve žiadnu platbu predčasného starobného dôchodku nezastavila.
V takom prípade sa podľa § 67 ods. 7 ZSP zúčtuje suma vyplateného predčasného starobného dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumou dôchodku, na ktorého výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Inými slovami, najbližšia platba predčasného starobného dôchodku sa poníži o sumu pripadajúcu na dobu trvania dôchodkového poistenia.
Príklad
Zmeňme prechádzajúci príklad - pani Eva - tak, že jej pracovný pomer trval len od 1.7.2023 do 19.7.2023.
V takom prípade Sociálna poisťovňa v technicky najskoršom možnom termíne vyplatí predčasný starobný dôchodok tak, že pri výplate odpočíta alikvotnú sumu predčasného starobného dôchodku pripadajúcu na dni od 1.7.2023 do 19.7.2023.
*
*
NÁROK NA STAROBNÝ DÔCHODOK
Podľa § 65 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak:
- bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
- dovŕšil dôchodkový vek.
Nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká pri splnení uvedených podmienok a po podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku môže byť podaná aj po dni, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok.
V súlade s § 184 ZSP sa žiadosť o priznanie starobného dôchodku podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. K tomu odporúčam hľadať aktuálne informácie na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Podľa § 112 ods. 1 ZSP si nárok na starobný dôchodok možno žiadosťou uplatniť aj spätne, a to najviac tri roky dozadu.
*
*
Sociálna poisťovňa vypláca podľa zákona o sociálnom poistení poistencom dôchodkové dávky, a to:
- starobné dôchodky,
- predčasné starobné dôchodky,
- invalidné dôchodky,
- vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky (pozostalostné dôchodky),
- rodičovské dôchodky.
V nasledujúcich osobitných kapitolách nájdete pre každý druh dôchodku stručné zhrnutie, kto a kedy má na dôchodok nárok a ako sa určí suma dôchodku.
V tejto kapitole si vysvetlíme základné pojmy, ktoré sú dôležité pre určenie nároku na dôchodok a pre určenie sumy dôchodku, a to:
- dôchodkový vek,
- obdobie dôchodkového poistenia,
- osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod,
- dôchodková hodnota.
*
Na úvod si vysvetlime základné zásady, ktoré sa týkajú dávky v nezamestnanosti, ako sú uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP).
*
Nárok na dávku v nezamestnanosti
- poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka"), ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti)
- do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce
- nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov a automaticky zaniká pri vyradení z evidencie
- nárok na dávku zaniká aj dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
- ak poistenec poberal dávku najmenej 3 mesiace, ale menej ako 6 mesiacov, pričom bol vyradený z evidencie, má nárok na vyplatenie polovice nevyčerpanej sumy dávky, ak o to písomne požiada
- nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné
*
Upozorňujeme, že zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti možné len vtedy, ak občan:
- nie je zamestnanec (nemá pracovnú zmluvu)
- nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
- nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a podobne
- neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť
- nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine
Výnimky z týchto pravidiel nájdete v § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti.
Pod samostatnou zárobkovou činnosťou sa na účely zákona o službách zamestnanosti myslia činnosti, resp. osoby uvedené v § 5 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti:
- spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným
- konatelia alebo členovia dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členovia predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, resp. jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristi
- živnostníci
- činnosti podľa osobitných predpisov, napr. daňoví poradcovia, architekti, notári, geodeti, advokáti, súkromní lekári a veterinárni lekári a podobne
- poľnohospodárska výroba vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách
- činnosti agentúry dočasného zamestnávania alebo agentúry podporovaného zamestnávania
Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa nepovažuje spoločník, konateľ a pod. odo dňa vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie.
*
Výpočet dávky
- výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia
- rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie
- z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140 zákona) - ide napríklad o obdobie poberania nemocenského, materského
- ak v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie nebol žiadny vymeriavací základ (nebol príjem), tak denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2023 zo základu 605,50 € a v roku 2024 zo základu 652 €)
- ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré je dané trvaním rodičovskej dovolenky zamestnankyne, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2023 zo základu 605,50 € a v roku 2024 zo základu 652 €)
- obdobne sa postupuje pri tzv. reťazových pôrodoch, teda v prípade po sebe idúcich období materská - rodičovská dovolenka - materská (ďalšie dieťa) - rodičovská dovolenka...
- ak mala zamestnankyňa vymeriavací základ v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napríklad práca na dohodu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky), tak sa naň neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ zistený z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a súčasne nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2023 zo základu 605,50 € a v roku 2024 zo základu 652 €)
- maximálny možný denný vymeriavací základ je v období od 1.7.2022 do 30.6.2023 suma 79,6274 € a v období od 1.7.2023 do 30.6.2024 suma 85,7425 €
*
Ukážme si na príkladoch, ako to funguje a na čo si treba dať pozor.
*
NÁROK NA MATERSKÉ
Nárok na materské - matka
Nárok na materské má tehotná žena, ak:
- na začiatku 6. (respektíve 8.) týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
- v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
V prípade, ak tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.
*
Nárok na materské - otec
Pri jednom a tom istom dieťati môžu poberať materské postupne obaja rodičia, pokiaľ každý z nich spĺňa podmienky.
Nárok na materské má otec dieťaťa, ak:
- sa stará o dieťa,
- matka nepoberá materské na to isté dieťa (už ho nepoberá alebo vôbec nemala na materské nárok) - to však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode,
- matka nepoberá rodičovský príspevok (na to isté, ale ani na iné dieťa) - to však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode,
- v deň, od ktorého žiada o priznanie materského, je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
- v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Otec nemôže poberať materské na to isté dieťa súčasne s matkou. To však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode - vtedy môžu poberať otec i matka súčasne materské na to isté dieťa.
Avšak otec môže poberať materské na staršie dieťa v tom istom čase, kedy matka poberá materské na mladšie dieťa, respektíve ešte pred narodením na nenarodené dieťa. Táto možnosť je obvykle výhodná, pretože takto sa zníži počet mesiacov, za ktoré nebudú mať nárok na rodičovský príspevok. Inými slovami, rodina získa viac peňazí z rodičovských príspevkov.
Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.
V prípade, ak otec dieťaťa má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.
*
NÁROK NA TEHOTENSKÉ
Nárok na tehotenské má tehotná žena, ak:
- je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a
- bola nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.
V prípade, ak tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na tehotenské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.
O tehotenské je potrebné požiadať v Sociálnej poisťovni (premlčacia doba na uplatnenie nároku je ako pri každej inej dávke zo sociálneho poistenia - tri roky).
Uvedené podmienky sa posudzujú k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak nie sú k tomuto dňu splnené, nárok na tehotenské nie je.
Ak napríklad k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nie je splnená podmienka 270 dní nemocenského poistenia, nárok na tehotenské nie je, aj keď táto podmienka bude splnená o niekoľko dní neskôr.
Kalendár nájdete tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=559
*
Príklad
Pani Dana otehotnela na jar 2023. Lekár určil deň pôrodu na 15. december 2023. Nástup na materskú by mal byť v rozmedzí 8 - 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, teda v rozmedzí od 20. októbra 2023 do 3. novembra 2023. Nárok na tehotenské sa posudzuje k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, teda k 9. júnu 2023. Ak pani Dana spĺňa podmienky, tehotenské bude mať vyplácané od 9. júna 2023 až do ukončenia tehotenstva (do pôrodu).
Pani Dana v roku 2022 skončila štúdium a od 1.7.2022 sa zamestnala v pracovnom pomere. Zamestnanie ukončila k 31.12.2022. V tomto zamestnaní získala 184 dní nemocenského poistenia.
Po zistení, že je tehotná, sa pani Dana rozhodla prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, a to od 15. apríla 2023.
K 9. júnu 2023 tak bude mať získaných 184 dní nemocenského poistenia v bývalom zamestnaní a 55 dní z dobrovoľného nemocenského poistenia, spolu 239 dní nemocenského poistenia. To je menej ako požadovaných 270 dní, preto pani Dana nemá nárok na tehotenské.
Na materské však nárok mať bude, pretože do dňa pôrodu v decembri 2023 bezpochyby požadovaných 270 dní nemocenského poistenia získa.
*
Súbeh tehotenského a príjmu v zamestnaní, materského, nemocenského, rodičovského príspevku...
Podľa zákona sa nevylučuje súbeh čerpania tehotenského a iných príjmov.
Nárok na tehotenské tak má tehotná žena súčasne s príjmom zo zamestnania alebo s príjmom z podnikania. Inými slovami, tehotná žena, ktorá si uplatní nárok na tehotenské, môže ďalej bez obmedzení pracovať v zamestnaní alebo podnikať ako SZČO.
Nárok na tehotenské má tehotná žena súčasne s čerpaním rodičovského príspevku na staršie dieťa. Poberanie rodičovského príspevku sa musí ukončiť až počnúc mesiacom, za ktorý celý bude poberať materské.
Pokiaľ má žena v tehotenstve zdravotné problémy (napríklad spojené s rizikovým tehotenstvom), tak má nárok na tehotenské a súbežne pri práceneschopnosti na nemocenské.
Šesť týždňov (prípadne osem týždňov) pred očakávaným dňom pôrodu začína poberať materské a nárok na tehotenské jej trvá naďalej až do dňa pôrodu. Inými slovami, v posledných týždňoch pred pôrodom poberá súbežne aj tehotenské, aj materské.
Príklad
Pani Betka od 28. marca 2023 poberá tehotenské. V máji 2023 má zdravotné problémy a lekár ju "pošle" na PN. Pani Betka poberá počas PN nemocenské, ale nárok na tehotenské má naďalej - počas PN tak poberá aj tehotenské, aj nemocenské.
Od 8. augusta 2023 pani Betka začína poberať materské. Až do pôrodu tak bude poberať aj tehotenské, aj materské.
*
*
OŠETROVNÉ
Podľa § 39 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne:
a) ošetruje...
- chorého príbuzného v priamom rade (dieťa, rodiča, starého rodiča),
- choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade,
- chorého súrodenca,
- chorého manžela/manželku,
- chorého rodiča manžela/manželky,...
...ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára:
- si nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou (krátkodobé ošetrovné) alebo
- si vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (dlhodobé ošetrovné),
b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (krátkodobé ošetrovné), ak:
- dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
- predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, prípadne v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, resp.
- fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, prípadne bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
*
Výška ošetrovného (rovnako pri krátkodobom, dlhodobom alebo pandemickom ošetrovnom) je vždy 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (pozrite príslušnú kapitolu) za jeden deň poberania.
*
Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného (rovnako pri krátkodobom, dlhodobom alebo pandemickom ošetrovnom) za dni, počas ktorých:
- sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
- má nárok na výplatu nemocenského,
- má nárok na výplatu materského.
Treba upozorniť, že poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného.
Naopak, poistenec môže mať súčasne vyplácané ošetrovné a rodičovský príspevok.
Poznámka: Nárok na ošetrovné nezávisí od toho, "ako je na tom" druhý rodič. Napríklad, nemocensky poistený otec dieťaťa si môže uplatniť nárok na ošetrovné na staršie dieťa vo veku do 11 rokov, pričom matka poberá materské na mladšie dieťa, alebo ak je práceneschopná a poberá nemocenské.
*
KRÁTKODOBÉ OŠETROVNÉ
Krátkodobé ošetrovné sa môže poskytovať maximálne po dobu 14 kalendárnych dní.
*
*
NEMOCENSKÉ
Podľa § 33 ods. 1 ZSP, zamestnanec má nárok na nemocenské, ak bol pre:
- chorobu,
- úraz alebo
- z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia, resp. izolácie...
...uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti.
*
Vznik nároku na nemocenské a výška nemocenského
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské v zásade od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (pozrite príslušnú kapitolu) za jeden deň poberania.
*
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.
Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote (teda po skončení nemocenského poistenia alebo počas prerušenia nemocenského poistenia), zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
V takýchto prípadoch je výška nemocenského:
- od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
*
Podľa § 111 ZSP, suma nemocenského je polovica sumy nemocenského, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
*
Zánik nároku na nemocenské a podporné obdobie
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „podporné obdobie”).
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých:
- má nárok na výplatu materského.
Podľa § 38 ZSP, poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
*
*
DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Prakticky pri všetkých nemocenských dávkach sa výška dávky určí ako príslušné percento z denného vymeriavacieho základu, respektíve pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Napríklad materské za jeden deň je 75 % denného vymeriavacieho základu, resp. 75 % pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
*
Pre určenie výšky nemocenskej dávky je preto dôležité správne určiť denný vymeriavací základ (DVZ), respektíve pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ).
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca (napr. kedy začal pracovný pomer).
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote (teda až po zániku nemocenského poistenia = po skončení zamestnania), rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí ku dňu zániku nemocenského poistenia.
*
Pri výpočte DVZ sa z počtu dní rozhodujúceho obdobia vylúčia:
- dni vylúčenia, teda dni, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (§ 140 ZSP) - napríklad dni, kedy bol PN, poberal ošetrovné, kedy sa staral o novonarodené dieťa,
- dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (§ 26 ZSP) - napríklad dni neplateného voľna, rodičovskej dovolenky.
DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
*
MAXIMÁLNY MOŽNÝ DVZ
Podľa § 55 ods. 2 ZSP platí, že DVZ môže byť najviac suma určená z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka. Uvedené rovnako platí pre PDVZ.
*
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2023, je maximálny možný DVZ (respektíve úhrn DVZ zistených z jednotlivých nemocenských poistení) vo výške 79,6274 €.
Výpočet: 2 x 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 79,6274 €.
*
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2024, je maximálny možný DVZ (respektíve úhrn DVZ zistených z jednotlivých nemocenských poistení) vo výške 85,7425 €.
Výpočet: 2 x 1304 € (priemerná mzda zistená za rok 2022) x 12 mesiacov deleno 365 dní = 85,7425 €.
*
V praxi to znamená, že maximálnu nemocenskú dávku (napr. maximálne materské) získa zamestnanec z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške dvojnásobku priemernej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom začína poberať dávku.
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2023, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške 2422 €.
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok v roku 2024, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške 2608 €.
*
Pri splnení podmienok určených podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) má zamestnanec/zamestnankyňa nárok na nemocenské dávky:
- nemocenské
- ošetrovné (krátkodobé, dlhodobé, pandemické)
- vyrovnávaciu dávku
- tehotenské
- materské
Podľa § 30 ZSP, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak:
- splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
- nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu ako za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Táto podmienka sa nevzťahuje na vyrovnávaciu dávku a na tehotenské.
Podmienka "nemať príjem" znamená, že v dňoch, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku, nemôže aktívne pracovať v zamestnaní , v ktorom je nemocensky poistený a z ktorého poistenia poberá dávku. Avšak môže mať v tomto zamestnaní vyplatený príjem, pokiaľ nejde o príjem za prácu vykonávanú počas poberania nemocenskej dávky. Môže mať napríklad vyplatenú odmenu za prácu, ktorú vykonal ešte pred vznikom nároku na nemocenskú dávku. Môže mať napríklad vyplatenú ročnú odmenu - za prácu, ktorú vykonal ešte pred vznikom nároku na nemocenskú dávku. Môže mať napríklad vyplatený príspevok zo sociálneho fondu pri práceneschopnosti dlhšej ako pol roka, zamestnankyňa môže mať pri pôrode dieťaťa vyplatený príspevok pri pôrode, ktorý je súčasťou sociálneho programu zamestnávateľa a podobne.
*
*
Poistenci, za ktorých platí poistné štát, sú definovaní v § 11 ods. 7 ZZP.
Nezaopatrené dieťa
Definuje § 11 ods. 7 písm. a) ZZP. Kto je nezaopatrené dieťa, je dané odkazom na § 9 a 10 ZSP.
Nezaopatrené dieťa je dieťa:
- do skončenia povinnej školskej dochádzky - podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku,
- po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (viď ďalej) alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 ZSP, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, resp. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť,
- do dovŕšenia 30 roku veku, ktoré študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, avšak okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.
*
Treba zdôrazniť, že nezaopatreným dieťaťom, a teda poistencom štátu na účely zákona o ZZP je študent SŠ, resp. VŠ až do dovŕšenia 26 rokov, a to pri štúdiu nielen v dennej, ale i v externej forme štúdia.
A až do dovŕšenia 30 rokov je poistencom štátu študent VŠ v prípade dennej formy štúdia.
Pritom súčasne platí, že poistencom štátu je študent VŠ najdlhšie do získania VŠ vzdelania druhého stupňa.
Poistencom štátu tak napr. môže byť 25-ročný študent študujúci v externej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.
A poistencom štátu je i 29-ročný študent študujúci v dennej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.
Pri štúdiu na SŠ je študent poistencom štátu až do skončenia školského roka (do 31.8.), v ktorom (maturitou) ukončil strednú školu.
Pri pokračovaní v štúdiu na VŠ po skončení SŠ je študent poistencom štátu aj v čase od 1.9. do zápisu na VŠ, pokiaľ k zápisu na VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.
Pri pokračovaní v štúdiu na druhom stupni VŠ po skončení prvého stupňa VŠ je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia prvého stupňa VŠ do zápisu na druhý stupeň VŠ, pokiaľ k zápisu na druhý stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.
Pri pokračovaní v štúdiu na treťom stupni VŠ v dennej forme štúdia (doktorandské štúdium) po skončení druhého stupňa VŠ v dennej forme štúdia je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia druhého stupňa VŠ do zápisu na tretí stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na tretí stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.
K doktorandom pozrite ďalej § 11 ods. 7 písm. t) ZZP.
*
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe č. 2 ZSP, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať alebo trvá dlhšie ako jeden rok a ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
*
Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole (v dennej i externej forme) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole (v dennej i externej forme) do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:
- bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
- od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokej škole vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
- po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
- od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na slovenskej strednej škole alebo vysokej škole.
*
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
- ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,
- ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
*
Poberateľ dôchodku
§ 11 ods. 7 písm. b) ZZP. Štát platí poistné za poberateľa dôchodku:
- starobného
- predčasného starobného
- vyrovnávacieho príplatku
- z druhého piliera (zo starobného dôchodkového sporenia)
- invalidného (aj čiastočného invalidného)
- výsluhového
- invalidného výsluhového
- z cudziny alebo z iného členského štátu, ak nie je poberateľ dôchodku zdravotne poistený v tomto členskom štáte
*
*
ROZPRACOVANÉ
*
Povinnosti zamestnávateľa určuje najmä § 24 ZZP.
*
*
Podstata zavedenia minimálneho poistného a minimálnych preddavkov zamestnanca spočíva v tom, že poistenec - zamestnanec bude platiť poistné na zdravotné poistenie vypočítané najmenej zo sumy životného minima, ktorá je platná k 1.1. daného roka, a to bez ohľadu na to, aký bude mať skutočný príjem u zamestnávateľa.
*
MINIMÁLNE POISTNÉ ZAMESTNANCA
Minimálne poistné zamestnanca (za kalendárny rok) je podľa § 13b ods. 1 súčet:
- poistného zamestnanca, ktoré sa vypočíta ako 4 % zo sumy 12-násobku životného minima - bez zohľadnenia odpočítateľnej položky, a
- poistného zamestnávateľa za tohto zamestnanca, ktoré sa vypočíta ako 10 % zo sumy 12-násobku životného minima - bez zohľadnenia odpočítateľnej položky.
*
K 1.1.2023 je platná suma životného minima 234,42 €.
Minimálne poistné zamestnanca za rok 2023 je súčet:
- poistného zamestnanca - vypočítaného ako 4 % zo sumy 12 x 234,42 € = 4 % z 2813,04 € = 112,52 €
- poistného zamestnávateľa za tohto zamestnanca - vypočítaného ako 10 % zo sumy 12 x 234,42 € = 10 % z 2813,04 € = 281,30 €
Minimálne poistné zamestnanca za rok 2023 je suma 112,52 € + 281,30 € = 393,82 €.
Poznámka: Podľa § 19 ods. 3 sa jednotlivé sumy poistného zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
*
Výnimky pri minimálnom poistnom
Minimálne poistné zamestnanca sa podľa § 13b ods. 2 znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých:
- bol zamestnanec súčasne poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba poberajúca rodičovský príspevok, nemocenské, ošetrovné, materské...), viď § 11 ods. 7 zákona (link: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/20230101#paragraf-11.odsek-7),
- bol zamestnanec osobou so zdravotným postihnutím, viď § 12 ods. 2 zákona, sú to FO uznané za invalidné a FO s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, zjednodušene povedané - každá osoba so zdravotným postihnutím má sadzbu poistného 2 %,
- bol zamestnanec vyhlásený za nezvestnú osobu alebo
- sa poistenec nepovažoval za zamestnanca.
Znamená to, že ak bol zamestnanec súčasne poistencom štátu počas celého roka (napríklad počas celého roka študoval, poberal starobný dôchodok, poberal rodičovský príspevok atď.), minimálne poistné sa na neho nevzťahuje.
Minimálne poistné sa nevzťahuje ani na osoby, ktoré boli zdravotne postihnuté počas celého roka.
*
Ak bol poistenec zamestnancom a súčasne poistencom štátu (alebo osoba so zdravotným postihnutím) časť roka, suma minimálneho poistného sa alikvotne zníži.
Príklad
Pán Adam bol počas celého roka 2023 prihlásený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec.
V čase od 1.3.2023 do 31.12.2023 bol práceneschopný, prvých 10 dní poberal náhradu príjmu od zamestnávateľa, od 11. dňa PN poberal nemocenské - bol preto súčasne poistencom štátu.
Minimálne poistné zamestnanca za rok 2023 je suma:
393,82 € x (59 / 365) = 63,65 € ... 59 dní nebol poistencom štátu, výsledok zaokrúhlime na celý eurocent nadol.
*
Ak bol poistenec prihlásený ako zamestnanec len časť roka, suma minimálneho poistného sa alikvotne zníži.
Príklad
Pani Adela bola počas celého roka 2023 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec od 1.4.2023 do 30.6.2023. Zvyšok roka bola dobrovoľne nezamestnaná a platila si zdravotné poistenie ako samoplatiteľ (84,77 € mesačne).
Minimálne poistné zamestnankyne za rok 2023 je suma:
393,82 € x (91 / 365) = 98,18 € ... 91 dní bola prihlásená ako zamestnanec, výsledok zaokrúhlime na celý eurocent nadol.
*
Horeuvedené si treba uvedomiť aj pri zamestnancoch - dohodároch, konateľoch a podobne.
Pozor, ak má podľa uzavretej dohody dohodár pracovať 5 dní v týždni, zamestnávateľ ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca na celú dobu trvania dohody.
Ak má podľa uzavretej dohody dohodár pracovať menej ako 5 dní v týždni, respektíve nepravidelne podľa potreby, zamestnávateľ ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca:
- len na dni, kedy skutočne pracoval, alebo
- len na posledný deň mesiaca, za ktorý má vyplatenú odmenu.
Konatelia, spoločníci, členovia predstavenstiev, dozorných rád sa prihlasujú do zdravotnej poisťovne ako zamestnanci na celú dobu trvania funkcie, ak majú odmenu za výkon funkcie vyplácanú pravidelne každý mesiac. Ak majú odmenu vyplácanú nepravidelne (napr. raz ročne, raz štvrťročne), zamestnávateľ ich prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnancov len na posledný deň mesiaca, za ktorý majú vyplatenú odmenu.
*
Postup zdravotnej poisťovne pri ročnom zúčtovaní
Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní:
- určí minimálne poistné zamestnanca v závislosti od toho, koľko kalendárnych dní bol v zdravotnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec - zohľadní pritom prípadné zníženie minimálneho poistného podľa § 13b ods. 2 (viď vyššie),
- spočíta preddavky na poistné odvedené za zamestnanca počas roka,
- ak bude minimálne poistné vyššie ako suma odvedených preddavkov, vyrubí zamestnancovi nedoplatok na poistnom.
*
*
Od roku 2015 sa v zákone o zdravotnom poistení zaviedla odpočítateľná položka pre zamestnancov, viď § 13a ZZP. Tým sa znížil vymeriavací základ a tým aj poistné na zdravotné poistenie niektorým skupinám zamestnancov s nízkym príjmom. V rokoch 2015, 2016 a 2017 sa zároveň znížilo poistné na zdravotné poistenie aj zamestnávateľom týchto zamestnancov. Od 1.1.2018 sa odpočítateľná položka uplatňuje len pre zamestnancov, už nie pre zamestnávateľov.
Odpočítateľnú položku možno porovnať s nezdaniteľnou časťou základu dane pri výpočte dane z príjmu zamestnanca, avšak je tu množstvo zásadných rozdielov a možno zbytočných komplikácií.
Filozofia je na prvý pohľad jednoduchá:
Pri výpočte poistného sa od vymeriavacieho základu najskôr odpočíta odpočítateľná položka a poistné sa vypočíta zo zostávajúcej sumy.
Príklad
Zamestnancovi s ročným príjmom 5000 € sa v ročnom zúčtovaní poistného od vymeriavacieho základu (príjmu) odpočíta odpočítateľná položka vo výške 3680 €.
5000 € – 3680 € = 1320 €
Poistné zamestnanca sa vypočíta z výsledného základu 1320 €.
*
U ktorých zamestnancov sa vymeriavací základ znižuje o odpočítateľnú položku
O odpočítateľnú položku sa znižuje (len) vymeriavací základ zamestnanca:
- v pracovnom pomere,
- v štátnozamestnaneckom pomere,
- v služobnom pomere a
- v štátnej službe (policajti, colníci a pod.), sudcovia, prokurátori, hasiči...
O odpočítateľnú položku sa naopak neznižuje vymeriavací základ všetkým ostatným zamestnancom, napríklad:
- zamestnancom pracujúcim na dohodu,
- členom štatutárnych orgánov poberajúcim za výkon funkcie odmenu,
- spoločníkom s. r. o. poberajúcim odmenu za prácu vo vlastnej spoločnosti,
- poslancom v samosprávach, ústavným činiteľom,
- osobám pracujúcim vo väzbe,
- osobám pracujúcim na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (príkazné zmluvy, zmluvy o dielo) v prípade závislej činnosti atď.
O odpočítateľnú položku sa neznižuje vymeriavací základ ani:
- samostatne zárobkovo činným osobám,
- osobám so zdaniteľnými príjmami podľa § 7 a 8 zákona o dani z príjmov.
*
Pri posudzovaní či má zamestnanec nárok na odpočítateľnú položku nie je dôležitá výška jeho úväzku.
Nie je dôležité ani to, či zamestnanec poberá nejaký dôchodok (starobný, výsluhový, invalidný...). Poberanie dôchodku nevylučuje nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky.
Nie je dôležité ani to, či zamestnanec súbežne poberá sociálne dávky (dávky v hmotnej núdzi).
*
*
Vymeriavací základ zamestnanca na zdravotné poistenie je pomerne komplikovane definovaný v § 13 ods. 1 ZZP ako plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP.
Ak si túto definíciu zjednodušíme, vymeriavací základ je daný ako zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.
*
V prípade zamestnania mimo SR, kedy však zamestnanec je zdravotne poistený v SR, je vymeriavací základ daný ako príjem, ktorý sa posudzuje ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, aj keď z neho zamestnanec neplatí daň z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom daň platí v štáte, v ktorom pracuje.
Do vymeriavacieho základu sa nezahrnú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napríklad cestovné náhrady do výšky, na ktorú má zamestnanec nárok podľa zákona o cestovných náhradách) a nezahrnú sa ani príjmy, ktoré sú oslobodené od dane (napríklad príspevok zamestnávateľa na stravovanie (§ 152 ZP), na rekreáciu (§ 152a ZP), na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ZP), sociálnu výpomoc podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP a podobne).
Tu možno konštatovať, že vymeriavací základ zamestnanca na zdravotné poistenie sa na 100 % zhoduje so zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov.
Pozor, uvedené tvrdenie platí, ak sa vymeriavací základ zamestnanca neznižuje o odpočítateľnú položku podľa § 13a ZZP. Odpočítateľná položka je komentovaná v nasledujúcej kapitole.
Počnúc podielmi na zisku za rok 2017 si treba dať pozor na skutočnosť, že podiely na zisku sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, preto sa zahrnú aj do vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie.
Vymeriavací základ zamestnávateľa je daný ako vymeriavací základ zamestnanca (pozor, neznížený o prípadnú odpočítateľnú položku, ktorú si môže uplatniť zamestnanec).
Ak má podľa daňového priznania zamestnanec zdaniteľné príjmy podľa § 7 a § 8 ZDP, v ročnom zúčtovaní sa vypočíta poistné na zdravotné poistenie aj z týchto príjmov – vymeriavací základ je vo výške základu dane z týchto príjmov. Z týchto príjmov zamestnávateľ poistné, prirodzene, neplatí.
*
Minimálny a maximálny vymeriavací základ zamestnanca
Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca v zákone o zdravotnom poistení neexistuje (nie je definovaný). Od 1.1.2023 sa však zaviedlo minimálne poistné a minimálne preddavky zamestnanca - pozrite v osobitnej kapitole.
Od 1.1.2017 je maximálny vymeriavací základ v zákone o zdravotnom poistení zrušený. Preddavky na poistné a poistné v ročnom zúčtovaní sa vypočítavajú z vymeriavacieho základu zamestnanca bez obmedzenia zhora.
*
*
Zdravotné poistenie fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP), verejne zdravotne poistená v SR je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR - ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii - a vykonáva u zamestnávateľa v SR zárobkovú činnosť (napr. na základe pracovnej zmluvy) dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume mesačnej minimálnej mzdy (počas roka 2023 teda najmenej 700 € mesačne).
Príklad
Ak slovenský zamestnávateľ zamestná občana Ukrajiny na základe dokladu o dočasnom útočisku, tak na to, aby sa stal zdravotne poistenou osobou v systéme zdravotného poistenia v SR ako zamestnanec, musí mať dohodnutú mzdu najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy, pre rok 2023 je platná suma 700 € mesačne.
Ak slovenský zamestnávateľ zamestná občana Ukrajiny - napr. na polovičný úväzok alebo na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, nemusí sa trápiť otázkou, že má dohodnutú mzdu nižšiu ako minimálnu mzdu.
Jednoducho ho v takomto prípade nebude prihlasovať ako svojho zamestnanca v zdravotnej poisťovni. Takýto status je v poriadku, slovenský zamestnávateľ tým nič neporušuje a zdravotné poistenie sa z príjmu neplatí.
Občan Ukrajiny má naďalej nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť na základe dokladu o dočasnom útočisku.
A naopak, ak má občan Ukrajiny dohodnutú mzdu, resp. odmenu počas roka 2023 vo výške najmenej 700 € a viac, stáva sa poistencom v systéme verejného zdravotného poistenia v SR.
Občan Ukrajiny sa do 8 kalendárnych dní prihlási v ním zvolenej zdravotnej poisťovni (VšZP, UNION, Dôvera).
K prihláške poistenca prikladá:
- kópiu pracovnej zmluvy (resp. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti),
- kópiu informačnej karty, ktorú zamestnávateľ zaslal na úrad práce a
- kópiu dokladu o pobyte (napr. doklad o dočasnom útočisku).
Ak občan Ukrajiny nemá pridelené rodné číslo, neuvedie ho na prihláške. Zdravotná poisťovňa mu vystaví preukaz poistenca, kde bude mať uvedené identifikačné číslo, ktoré nahrádza rodné číslo.
Zamestnávateľ si plní oznamovacie povinnosti za svojho zamestnanca obdobne, ako to robí pri nástupe iného nového zamestnanca. A to elektronicky do 8 pracovných dní.
*
ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ
Definíciu pojmov zamestnanec a zamestnávateľ nájdeme v § 11 ods. 1 písm. a) a c) ZZP.
*
Zamestnanec
Definícia zamestnanca na účely ZZP je pomerne komplikovaná. Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZZP.
Čiže činnosť na základe právneho vzťahu, z ktorého má fyzická osoba príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.
Patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP, a to preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
A patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP (napríklad ide o príjem zdanený v zahraničí), pričom v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo sa pri nich uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pozrite ďalej.
Z toho vyplýva, že na účely ZZP sú zamestnancami osoby:
- v pracovnom pomere, na dohody, v služobnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, členskom pomere,
- osoby poberajúce príjem na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. príkazné zmluvy) – ak sú pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinní dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,
- likvidátori, prokuristi, nútení správcovia, členovia družstiev, spoločníci a konatelia spoločností s ručením obmedzeným, komanditisti komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
- ústavní činitelia Slovenskej republiky (členovia vlády, poslanci NR SR), verejný ochranca práv, komisár pre deti, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátori Slovenskej republiky a vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,
- poberajúce odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy (predseda VÚC, poslanci VÚC, primátori miest a starostovia obcí, poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev, členovia komisií zriadených územnými samosprávami, ktorí poberajú odmeny),
- poberajúce odmeny v orgánoch iných právnických osôb (platení funkcionári v rôznych občianskych združeniach a pod.) alebo spoločenstiev (napríklad v spoločenstvách vlastníkov bytov),
- poberajúce odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
- poberajúce príjmy z prostriedkov sociálneho fondu podľa zákona o sociálnom fonde,
- poberajúce príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti, resp. funkcie, a to bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonávali, vykonávajú alebo budú vykonávať túto závislú činnosť, funkciu (napríklad študenti poberajúci podnikové štipendium),
- poberajúce obslužné (zamestnanci kasín),
- poberajúce nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,
- športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe – pozor, podľa § 38ei ods. 2 ZZP sú takíto športovci posudzovaní ako zamestnanci až od 1.1.2022. V rokoch 2017 až 2021 takíto športovci zo svojich príjmov poistné na zdravotné poistenie ako zamestnanci neplatia a športová organizácia sa v rokoch 2017 až 2021 nepovažuje za zamestnávateľa,
- športoví odborníci na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa zákona o športe.
*
Naopak, za zamestnanca sa na účely ZZP nepovažujú (hoci poberajú príjmy zdaňované podľa § 5 ZDP ako príjmy zo závislej činnosti) osoby, ktoré pracujú na dohody o brigádnickej práci študentov.
Ďalej sa za zamestnancov nepovažujú osoby pracujúce na dohody o vykonaní práce alebo na dohody o pracovnej činnosti, ak ide o:
- poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek,
- poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
- poberateľov starobného dôchodku,
- poberateľov predčasného starobného dôchodku,
- poberateľov invalidného dôchodku.
Poznámka: Ostatní dohodári sa považujú za zamestnancov. K dohodárom pozrite osobitnú kapitolu.
Od 1.1.2020 podľa § 10b ods. 1 písm. a) body 2. a 5. ZZP zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení nie je osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe, ak ide o:
- fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, pričom nedovŕšila 26 rokov veku,
- poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.
Uvedené sa podľa § 38et ZZP vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.
*
Za zamestnancov na účely ZZP sa nepovažujú ani:
- osoby, ktorým bolo vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie – ak bolo vrátené poistné osobe, ktorá sa súčasne považuje za zamestnanca z iného dôvodu (napríklad je v pracovnom pomere) – znamená to, že vrátené poistné sa nezahrnie do vymeriavacieho základu,
- predseda, členovia a zapisovatelia volebných komisií, ale aj predseda, členovia a zapisovatelia komisie pre referendum, sčítací komisár,
- žiaci stredných odborných škôl a študenti vysokých škôl poberajúci odmeny v čase odbornej praxe,
- osoby, ktorým bolo vyplatené odchodné, výsluhový príspevok alebo im bola poskytnutá rekreačná starostlivosť podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
*
Neplatené voľno a absencia
Podľa § 11 ods. 3, druhá veta ZZP, sa za zamestnanca nepovažuje fyzická osoba v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a súčasne nie je osobou, za ktorú platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) - viď kapitola s komentárom k poistencom štátu. V praxi to znamená, že počas tzv. neplateného voľna alebo počas neospravedlnenej absencie zamestnanca musí zamestnávateľ danú osobu odhlásiť ako svojho zamestnanca zo zdravotnej poisťovne a táto osoba, pokiaľ nie je v tomto čase poistená iným spôsobom, sa musí v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako tzv. samoplatiteľ (§ 11 ods. 2 ZZP).
*
Osoba, ktorá má viac právnych vzťahov u toho istého zamestnávateľa
Podľa § 29b ods. 5 ZSP, ak sa poistenec považuje za zamestnanca z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa (napr. u toho istého zamestnávateľa má pracovnú zmluvu aj dohodu), posudzuje sa tak, ako keby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz.
*
*
Zvýšenie sumy životného minima od 1. júla 2023
Dňa 15. mája 2023 Štatistický úrad SR zverejnil informáciu, podľa ktorej sa index spotrebiteľských cien za nízkopríjmové domácnosti v apríli 2023 medziročne zvýšil o 14,7 %.
Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. A to tak, že sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Výsledné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.
Z toho vyplýva, že suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ktorá je platná od 1.7.2023 do 30.6.2024, bude 268,88 €.
*
Zmena určenia sumy minimálnych dôchodkov, ktorá je platná od 1. júla 2023
Národná rada SR dňa 14. februára 2023 schválila zákon č. 71/2023 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zmeny, ktoré sa týkajú valorizácie minimálnych dôchodkov, sú účinné od 1. júla 2023.
Za prvých 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia bude suma minimálneho dôchodku daná ako 136 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka.
Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka.
Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka.
Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka.
Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7 % sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka.
Do tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa započítava len obdobie dôchodkového poistenia:
- získané pred rokom 1993 (bez ohľadu na osobné mzdové body získané v týchto rokoch),
- získané od roku 1993, ale len v kalendárnom roku, za ktorý má poistenec osobný mzdový bod najmenej 0,241,
- získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, resp. invalidný dôchodok a
- získané v cudzine.
*
Výsledná suma sa zaokrúhľuje na celých 10 eurocentov nahor.
*
SUMY MINIMÁLNYCH DÔCHODKOV
Obdobie dôchodkového poistenia v rokoch
|
Minimálny dôchodok do 30.6.2023
|
Minimálny dôchodok od 1.7.2023
|
30
|
334,30 €
|
365,70 €
|
31
|
338,50 €
|
371,10 €
|
32
|
342,70 €
|
376,50 €
|
33
|
347,00 €
|
381,90 €
|
34
|
351,20 €
|
387,20 €
|
35
|
355,40 €
|
392,60 €
|
36
|
359,60 €
|
398,00 €
|
37
|
363,80 €
|
403,40 €
|
38
|
368,00 €
|
408,70 €
|
39
|
372,20 €
|
414,10 €
|
40
|
378,50 €
|
422,20 €
|
41
|
384,80 €
|
430,30 €
|
42
|
391,10 €
|
438,30 €
|
43
|
397,40 €
|
446,40 €
|
44
|
403,70 €
|
454,50 €
|
45
|
410,00 €
|
462,50 €
|
46
|
416,30 €
|
470,60 €
|
47
|
422,60 €
|
478,70 €
|
48
|
428,90 €
|
486,70 €
|
*
*
MÁJ 2023
Opatrenie o sumách stravného
Opatrenie by malo byť zverejnené v druhej polovici mája 2023 a platné od 1. júna 2023.
Viď článok: https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=925
*
JÚN 2023
Opatrenie MPSVaR SR o úprave súm životného minima
Od 1.7.2023 sa zvýšia sumy životného minima. Zvýšenie súm životného minima je dôležité aj pre zvýšenie súm rodičovských príspevkov a súm pomoci v hmotnej núdzi.
*
Nariadenie vlády, ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie
Vládne nariadenie by malo reagovať na zvýšenie súm životného minima, preto by sa mali od 1. júla 2023 zvýšiť sumy peňažných príspevkov na opatrovanie a sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie v súlade s
§ 42 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. a v súlade s § 67n zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
*
Nariadenie vlády, ktorým sa ustanovuje výška finančných príspevkov na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2024
Vládnym nariadením sa ustanovia sumy finančného príspevku na poskytovanie sociálnych služieb na rok 2024 v súlade s § 78b ods. 4 a 5 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
*
JÚL 2023
Opatrenie MPSVaR SR o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
Pravdepodobne od 1.8.2023 sa zvýšia sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.
*
ĎALŠIE ZMENY
Zmeny môžeme očakávať aj vo vzťahu k nariadeniam vlády:
- Nariadenie vlády č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov
- Nariadenie vlády č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov
- Nariadenie vlády č. 116/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych služieb v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
- Nariadenie vlády č. 83/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú niektoré podmienky financovania sociálnych služieb v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
- Nariadenie vlády č. 93/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
- Nariadenie vlády č. 109/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych služieb v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
- Nariadenie vlády č. 131/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
*
*
Dňa 15. mája 2023 Štatistický úrad SR zverejnil informáciu, podľa ktorej sa index spotrebiteľských cien za nízkopríjmové domácnosti v apríli 2023 medziročne zvýšil o 14,7 %.
Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. A to tak, že sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Výsledné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.
Dňa 24. mája 2023 zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR) do medzirezortného pripomienkového konania návrh opatrenia (LP/2023/302), ktorým sa upravujú sumy životného minima platné od 1.7.2023.
Suma životného minima sa zvyšuje o 14,7 %, čo znamená, že aj veličiny naviazané na rast životného minima sa budú zvyšovať o toto percento.
*
Životné minimum platné od 1.7.2022 do 30.6.2023
- plnoletá fyzická osoba: 234,42 €
- ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 163,53 €
- dieťa: 107,03 €
*
Životné minimum platné od 1.7.2023 do 30.6.2024
- plnoletá fyzická osoba: 268,88 €
- ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 187,57 €
- dieťa: 122,77 €
*
DOPADY ZVÝŠENIA SUMY ŽIVOTNÉHO MINIMA
Rodičovský príspevok - pozor, už od 1.8.2023
- 345,20 €, ak rodič na dané dieťa nepoberal materské (431,50 € dvojičky, 517,80 € trojičky)
- 473,30 €, ak rodič na dané dieťa poberal materské (591,60 € dvojičky, 710 € trojičky)
Sumy rodičovského príspevku platné k 31. decembru 2023 upravujú mimoriadne už od 1. augusta 2023 koeficientom, ktorým boli upravené sumy životného minima (1,147). Upravené sumy rodičovského príspevku sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov.
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2024
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 470,54 €.
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2024:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 24952,06 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 5646,48 € (21-násobok životného minima).
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 24952,06 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
11884,50 € – (základ dane : 4)
...kde suma 11884,50 € = 44,2-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 47538 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2024
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 47537,98 € (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:
5162,50 € - vlastný príjem manželky
...kde suma 5162,50 € = 19,2-násobok životného minima
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 47537,98 €, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:
17046,99 € – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky
...kde suma 17046,99 € = 63,4-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 68187,96 € a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
*
Sadzba dane v roku 2024
- 19 % zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 47537,98 €.
- 25 % zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 47537,98 €.
Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19 % suma 3961,50 €.
*
Daň za rok 2024 sa nevyrubí a neplatí, ... (§ 46a)
-
ak za rok 2024 nepresiahne 17 € alebo
-
ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2024 nepresiahnu 2823,24 €.
*
Nárok na predčasný starobný dôchodok
Od 1.7.2023 do 30.6.2024 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 430,30 € (1,6-násobok životného minima 268,88 €).
*
Evidencia na úrade práce
Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2023 do 30.6.2024, je 268,88 € mesačne.
*
Dávky v hmotnej núdzi
Podľa § 15 ods 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 zákona č. platné k 31. decembru 2023 sa upravia od 1. januára 2024 koeficientom, ktorým boli k 1. júlu 2023 upravené sumy životného minima, teda zvýšia sa o 14,7 %.
Upravené sumy sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov.
*
Minimálne dôchodky
Od 1. júla 2023 sa zvyšujú sumy minimálnych dôchodkov. Viac v článku: https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=962
*
*
Povinnosti zamestnávateľa určuje najmä § 231 ZSP.
Povinnosti pri splatnosti poistného sú určené podľa § 143 ZSP.
Uvedené povinnosti je podľa § 231 ods. 2 zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Preto odporúčam zamestnávateľom sledovať informácie, ktoré na svojej stránke zverejňuje Sociálna poisťovňa, napríklad tu:
https://www.socpoist.sk/navigacia/67-zamestnavatel
*
*
PRERUŠENIE POVINNÉHO POISTENIA ZAMESTNANCA
Pojem "prerušenie" je na účely zákona o sociálnom poistení dôležitý najmä:
- pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky alebo dávky v nezamestnanosti,
- pri určení toho, ako dlho trvalo poistenie zamestnanca - napríklad pri posudzovaní nároku zamestnanca na materské, dávku v nezamestnanosti, dôchodky...,
- pri výpočte maximálneho vymeriavacieho základu zamestnanca,
- pre možnosť dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.
Definícia pojmu "prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti" je v § 26 ZSP.
Podľa § 26 ods. 5 ZSP, vznik prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako, ako sa posudzuje zánik povinného poistenia. Skončenie prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako ako vznik povinného poistenia.
*
Podľa § 26 ods. 1 ZSP, zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom:
... a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem, avšak okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
... b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
... c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absencia),
... d) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil na výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie,
... e) čerpá rodičovskú dovolenku, ak ide o ženu, a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku a nemá nárok na materské, ak ide o muža.
Poznámka: V novele zákona o sociálnom poistení, o ktorej rokuje v 2. a 3. čítaní NR SR na 90 schôdzi v máji 2023, sa navrhuje zmena. Podľa zmeneného § 26 ods. 1 písm. e) o prerušenie pôjde vtedy, ak zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku a počas nej mu neplynie obdobie vylúčenia uvedené v § 140 ods. 1 písm. b) ZSP.
*
Ďalej podľa § 26 ods. 3 ZSP, zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti aj:
... a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti - do skončenia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
... b) od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorej manželky alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého/ktorej zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, resp. do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom - do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
... c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorej manželky alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého/ktorej zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí tejto osoby - do skončenia tohto ošetrovania.
*
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa
Podľa § 231 ods. 1 písm. c) ZSP, zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia (oznamuje sa vznik prerušenia i skončenie prerušenia). Túto povinnosť si zamestnávateľ plní zaslaním Registračného listu fyzickej osoby.
Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak ide o prerušenie z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. a), teda prerušenie po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.
*
*
Vymeriavací základ zamestnanca
Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie je definovaný v § 138 až § 139c ZSP.
Podľa § 138 ods. 1 ZSP vymeriavací základ zamestnanca je daný ako zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezapočítava:
- príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca
- príjem zamestnanca, ktorý nie je predmetom dane
- príjem zamestnanca, ktorý je od dane oslobodený.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa okrem príspevkov zamestnávateľa na III. pilier nezahrnú ani príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, napríklad cestovné náhrady do výšky, na ktorú má zamestnanec nárok podľa zákona o cestovných náhradách, a nezahrnú sa ani príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, napríklad príspevok zamestnávateľa na stravovanie (§ 152 ZP), na rekreáciu (§ 152a ZP), na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ZP), sociálna výpomoc podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP a ďalšie príjmy podľa § 5 ods. 7 ZDP.
*
V prípade zamestnania mimo SR, kedy je zamestnanec poistený na sociálne poistenie v SR, je vymeriavací základ daný ako príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti, avšak okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.
*
Na rozdiel od vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, ktorý sa na 100 % zhoduje so zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, sa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie nezapočítava príspevok zamestnávateľa na III. pilier.
Treba ešte pripomenúť, že podiely na zisku (nech ide o akýkoľvek rok), sa započítavajú do vymeriavacieho základu zamestnanca.
*
*
ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ
Definíciu pojmu zamestnanec nájdeme v § 4, § 4a a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) a definíciu pojmu zamestnávateľ v § 7 (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti), ďalej v § 16 (úrazové poistenie) a § 18 (garančné poistenie).
*
Zamestnanec
Zamestnancom na účely ZSP je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP. Čiže fyzická osoba v právnom vzťahu, z ktorého jej plynie príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.
Patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
A patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP (napríklad ide o príjem zdanený v zahraničí), pričom v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo sa pri nich uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
*
Pri posudzovaní, ktoré poistenia sa na zamestnanca vzťahujú, je ďalej dôležité, či právny vzťah zakladá zamestnancovi právo na pravidelný mesačný príjem alebo naopak - na nepravidelný príjem. Vysvetlime si, čo toto rozdelenie znamená.
*
Pravidelný mesačný príjem
Je to príjem, na ktorého výplatu má zamestnanec právo za každý kalendárny mesiac. Pričom toto právo zamestnanca vyplýva zo zákona, z pracovnej zmluvy, z inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom, z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa a podobne.
Typický príklad je zamestnanec v pracovnom pomere – podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda zamestnanca v pracovnom pomere splatná pozadu za mesačné obdobie.
Podobne je to pri dohodách o pracovnej činnosti – podľa § 228a ods. 5 ZP odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Pozor, pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže ísť o pravidelný mesačný príjem podľa metodického pokynu Sociálnej poisťovne len v prípade, ak je dohoda uzatvorená tak, že začína a končí v rôznych kalendárnych mesiacoch.
Ďalším príkladom je konateľ s. r. o., ktorý má na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi konateľom a s. r. o. podľa Obchodného zákonníka právo na výplatu odmeny (povedzme 500 € mesačne) za každý kalendárny mesiac trvania mandátnej zmluvy.
*
Nepravidelný príjem
Je príjem v právnom vzťahu, pri ktorom zamestnanec síce poberá príjem (odmenu), ale nemá právo na výplatu príjmu (odmeny, mzdy) za každý kalendárny mesiac.
Príkladom môžu byť niektoré dohody o vykonaní práce – podľa § 226 ods. 4 ZP odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, s tým, že možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.
Ďalším príkladom sú štatutárni zástupcovia, konatelia a pod., ktorí majú vo svojej zmluve dohodnutú odmenu napríklad raz ročne, respektíve na základe dohodnutých kritérií, nie však s právom výplaty odmeny pravidelne za každý mesiac.
Pri všetkých druhoch dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platí, že pokiaľ sa doba trvania dohody dohodne tak, že dohoda začína a končí v tom istom kalendárnom mesiaci, ide o nepravidelný príjem. Uvedené vyplýva z metodického pokynu Sociálnej poisťovne.
*
Podpora v čase skrátenej práce
Podľa zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce sa za zamestnanca na účely tohto zákona považujú len osoby v pracovnom pomere a profesionálni športovci v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
V nadväznosti na to podľa § 128 ods. 1 písm. g) ZSP má zamestnávateľ povinnosť platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce len za zamestnancov v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
*
Rozoberieme si ďalej podrobne, ktoré fyzické osoby sa považujú za zamestnancov a ktoré poistenia sa na ne vzťahujú. Pozor, osoby pracujúce na dohody o prácach mimo pracovného pomeru sú komentované v osobitnej kapitole.
*
Osoby v pracovnom pomere
Osoby v pracovnom pomere majú podľa Zákonníka práce (viď vyššie) právo na pravidelný mesačný príjem. Vzťahujú sa na ne všetky druhy poistenia:
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Áno
- Úrazové poistenie: Áno
- Garančné poistenie: Áno
*
Pracovný pomer osoby, ktorá je súčasne konateľom a spoločníkom s najmenej 50 % účasťou na majetku spoločnosti
Podľa § 5 ods. 4 ZSP sa na takéhoto zamestnanca nevzťahuje garančné poistenie.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Áno
- Úrazové poistenie: Áno
- Garančné poistenie: Nie
*
Osoby v služobnom pomere a štátni zamestnanci
Aj tu je v súlade s príslušnými právnymi predpismi právo na pravidelný mesačný príjem. Pretože na ich zamestnávateľa nemôže byť vyhlásený konkurz v súlade s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ich zamestnávateľ nie je povinne garančne poistený (zamestnávateľom je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát).
Na uvedených zamestnancov sa tak vzťahujú všetky poistenia s výnimkou garančného poistenia a podpory v čase skrátenej práce.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Áno
- Garančné poistenie: Nie
*
Sudcovia, prokurátori
V súlade s príslušnými právnymi predpismi majú právo na pravidelný mesačný príjem. Pretože na ich zamestnávateľa nemôže byť vyhlásený konkurz v súlade s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ich zamestnávateľ nie je povinne garančne poistený. Podľa § 16 sa na sudcov a prokurátorov nevzťahuje úrazové poistenie. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZSP sa na sudcov a prokurátorov nevzťahuje poistenie v nezamestnanosti.
Na sudcov a prokurátorov sa preto vzťahuje len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno
- Poistenie v nezamestnanosti: Nie
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Nie
- Garančné poistenie: Nie
*
Spoločníci, konatelia s.r.o., štatutári obchodných spoločností a družstiev, komanditisti, likvidátori, prokuristi, nútení správcovia, členovia družstiev, osoby poberajúce odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev (napríklad v spoločenstvách vlastníkov bytov) atď.
Pozor, tu sa nemyslí pracovný pomer alebo dohoda týchto osôb.
Celá táto veľká skupina osôb, ktorých príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) a d) ZDP, má postavenie zamestnancov na účely ZSP.
Na všetkých sa vzťahuje dôchodkové poistenie.
Ak im právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, vzťahuje sa na nich aj nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Nevzťahuje sa na nich úrazové poistenie, garančné poistenie ani podpora v čase skrátenej práce.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno – ak majú právo na pravidelný mesačný príjem
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno – ak majú právo na pravidelný mesačný príjem
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Nie
- Garančné poistenie: Nie
Príklady
Člen dozornej rady akciovej spoločnosti má právo na odmenu za každé zasadnutie dozornej rady. Tá zasadá spravidla 4x ročne, určite však nie každý kalendárny mesiac. Z toho vyplýva, že člen dozornej rady nemá právo na pravidelný mesačný príjem, preto sa na neho bude vzťahovať len dôchodkové poistenie.
Predseda predstavenstva tej istej akciovej spoločnosti má podľa svojej zmluvy každý mesiac nárok na odmenu 2000 €. Okrem toho môže mať na základe hospodárskych výsledkov vyplatené mimoriadne odmeny. Pretože jeho zmluva mu zakladá právo na výplatu odmeny 2000 € každý kalendárny mesiac, ide o pravidelný mesačný príjem. Vzťahuje sa na neho dôchodkové poistenie, ale aj nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Predseda spoločenstva vlastníkov bytov má nárok na výplatu odmeny 50 € každý mesiac. Tým pádom ide o pravidelný mesačný príjem. Vzťahuje sa na neho dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Prezident občianskeho združenia má nárok na výplatu odmeny raz za pol roka. Ide o nepravidelný príjem, vzťahuje sa na neho dôchodkové poistenie.
*
Osoby poberajúce príjem na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. príkazné zmluvy) – ak sú pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinní dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu
Osoby poberajúce príjem na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a podobne posudzujeme podľa toho, ako sú ich príjmy zdanené.
Ak ide o príjmy zdanené ako príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) resp. g) ZDP, posudzujeme ich ako zamestnancov na účely ZSP. Na všetkých sa vzťahuje dôchodkové poistenie.
Ak im právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, vzťahuje sa na nich aj nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Nevzťahuje sa na nich úrazové poistenie, garančné poistenie ani podpora v čase skrátenej práce.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno – ak majú právo na pravidelný mesačný príjem
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno – ak majú právo na pravidelný mesačný príjem
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Nie
- Garančné poistenie: Nie
Príklad
Pani Alica má so spoločnosťou ABC dohodnutú príkaznú zmluvu (Občiansky zákonník), na základe ktorej vykoná pre spoločnosť dohodnuté práce, za čo dostane dohodnutú odmenu 300 €. Nejde o závislú prácu v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce napríklad preto, lebo nemá stanovený pracovný čas, ale len lehotu, dokedy musí na vlastnú zodpovednosť práce vykonať. Pri posudzovaní spôsobu zdanenia však ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, pretože pani Alica pri výkone práce pre spoločnosť je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, ktoré jej určuje vedúci pracovník spoločnosti (resp. pragmaticky: príkazné zmluvy a v praxi i ďalšie zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ako sú napr. zmluvy o dielo alebo nepomenované zmluvy posudzuje Finančná správa pri kontrolách ako závislú činnosť a vyžaduje zdanenie podľa § 5 ZDP).
Podľa zmluvy bude pani Alici odmena vyplatená jednorazovo – pri skončení zmluvy a odovzdaní prác. Preto ide o nepravidelný príjem. Na pani Alicu sa vzťahuje dôchodkové poistenie.
Príklad
Pán Albert má so spoločnosťou ABC dohodnutú zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Dohodnuté práce majú trvať niekoľko mesiacov a po odovzdaní diela bude mať pán Albert vyplatenú dohodnutú odmenu. Podľa zmluvy však bude mať pán Albert okrem koncovej odmeny priebežne každý mesiac vyplatenú odmenu 100 €.
Z toho vyplýva, že ide o pravidelný mesačný príjem. Na pána Alberta sa vzťahuje dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
*
Ústavní činitelia Slovenskej republiky (prezident, členovia vlády, poslanci NR SR, sudcovia Ústavného súdu SR atď.), verejný ochranca práv, komisár pre deti, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, poslanci Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, predsedovia VÚC, primátori miest, starostovia obcí
Ide o zamestnancov na účely ZSP, pretože ich príjem je posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c), resp. d) ZDP. V súlade s príslušnými právnymi predpismi majú uvedení zamestnanci právo na pravidelný mesačný príjem. Pretože na ich zamestnávateľa nemôže byť vyhlásený konkurz v súlade s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ich zamestnávateľ nie je povinne garančne poistený (zamestnávateľom je štát).
Na uvedených zamestnancov sa tak vzťahujú všetky poistenia s výnimkou garančného poistenia a podpory v čase skrátenej práce.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Áno
- Garančné poistenie: Nie
Príklad
Starosta obce (primátor mesta) má právo na výplatu platu podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest každý mesiac. Vzťahuje sa na neho dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti a úrazové poistenie.
*
Poslanci VÚC, poslanci miest a obcí, členovia komisií v samosprávach
Ide o zamestnancov na účely ZSP, pretože ich príjem je posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Pretože na ich zamestnávateľa nemôže byť vyhlásený konkurz v súlade s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ich zamestnávateľ nie je povinne garančne poistený (zamestnávateľom je VÚC, mesto, obec).
Pri posudzovaní toho, aké poistenia sa vzťahujú na poslancov územných samospráv a členov komisií, je dôležité to, či majú na základe rozhodnutia zastupiteľstva nárok na pravidelný mesačný príjem (nárok na odmenu za každý mesiac) alebo nárok na nepravidelný príjem (majú nárok na odmenu, ale nie každý mesiac).
Ak majú tieto osoby nárok na pravidelný mesačný príjem, vzťahujú sa na ne všetky poistenia s výnimkou garančného poistenia a podpory v čase skrátenej práce.
Ak majú nárok na nepravidelný príjem, vzťahuje sa na nich len dôchodkové poistenie a úrazové poistenie.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno – ak majú právo na pravidelný mesačný príjem
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno – ak majú právo na pravidelný mesačný príjem
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Áno
- Garančné poistenie: Nie
Príklad
Poslanec obce má právo na výplatu odmeny 20 € za zasadnutie obecného zastupiteľstva. To však nemusí zasadať každý mesiac – spravidla zasadá raz za dva mesiace. Preto ide o nepravidelný príjem a na poslanca obce sa vzťahuje len dôchodkové poistenie a úrazové poistenie.
*
Obvinené osoby vo väzbe a odsúdené osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré poberajú odmeny
Ide o zamestnancov na účely ZSP, pretože ich príjem je posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. e) ZDP. Pretože na ich zamestnávateľa nemôže byť vyhlásený konkurz v súlade s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ich zamestnávateľ nie je povinne garančne poistený. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZSP sa na tieto osoby nevzťahuje poistenie v nezamestnanosti.
Za predpokladu, že obvinení vo väzbe, resp. odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody pri práci poberajú odmenu každý mesiac, vzťahuje sa na nich dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a úrazové poistenie.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno – ak majú právo na pravidelný mesačný príjem
- Poistenie v nezamestnanosti: Nie
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Áno
- Garančné poistenie: Nie
*
Profesionálni športovci
Športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu majú podľa zákona o športe zdanené príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP, preto ide o zamestnancov na účely ZSP.
Podľa prechodného ustanovenia § 293do ZSP sú však takíto športovci posudzovaní ako zamestnanci až od 1.1.2022. V rokoch 2016 až 2021 športovci so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu zo svojich príjmov poistné na sociálne poistenie ako zamestnanci neplatia a športová organizácia sa v rokoch 2016 až 2021 nepovažuje za zamestnávateľa.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Áno
- Poistenie v nezamestnanosti: Áno
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Áno
- Úrazové poistenie: Áno
- Garančné poistenie: Áno
*
Aktívne zálohy
Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, za ktoré jej patrí príjem, je podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZSP zamestnancom na účely dôchodkového poistenia.
- Dôchodkové poistenie: Áno
- Nemocenské poistenie: Nie
- Poistenie v nezamestnanosti: Nie
- Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce: Nie
- Úrazové poistenie: Nie
- Garančné poistenie: Nie
*
Naopak, pozrime sa, ktoré fyzické osoby sa nepovažujú za zamestnancov na účely ZSP napriek tomu, že poberajú príjmy zdanené podľa § 5 ZDP.
Sú to osoby:
- poberajúce nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktoré je poskytnuté z prostriedkov sociálneho fondu (príklad: vianočné posedenie s dôchodcami - bývalými zamestnancami),
- ktorým bolo vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie – ak bolo vrátené poistné osobe, ktorá sa súčasne považuje za zamestnanca z iného dôvodu (napríklad je v pracovnom pomere), znamená to, že vrátené poistné sa nezahrnie do vymeriavacieho základu,
- predseda, členovia a zapisovatelia volebných komisií, predseda, členovia a zapisovatelia komisie pre referendum, sčítací komisár,
- žiaci stredných odborných škôl a študenti vysokých škôl, ktorí poberajú odmeny v čase odbornej praxe.
*
Dňa 9.5.2023 Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa o. i. mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
Zákon dňa 23.5.2023 podpísala pani prezidentka a v Zbierke vyšiel dňa 30. mája 2023 pod číslom 181/2023 Z. z.
Zákon je účinný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke, to znamená od 30. mája 2023.
Podstata zmeny spočíta v tom, že rodič má nárok na rodičovský príspevok aj na dieťa vo veku 3 až 5 rokov, pokiaľ ešte nenavštevuje posledný ročník materskej školy (MŠ) a pokiaľ nebolo prijaté do štátnej MŠ.
*
Záznam z webinára, ktorý sa konal dňa 30. mája 2023:
*
Oprávnená osoba
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (ZRP) platí, že oprávnená osoba, ktorá má nárok na výplatu rodičovského príspevku, je:
- rodič dieťaťa – matka alebo otec,
- náhradný rodič - fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
- manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
Oprávnená osoba musí spĺňať dve podmienky:
- riadne sa starať o dieťa a
- mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, respektíve byť osobou podľa predpisov EÚ (niektoré osoby z členských štátov EÚ pracujúce na Slovensku).
Poznámka: na týchto ustanoveniach sa novelou nič nezmenilo.
*
Nárok na rodičovský príspevok je aj na dieťa do 6 rokov veku, ak nebolo prijaté do štátnej materskej školy
Podľa doplneného § 3 ods. 2 písm. d) ZRP s účinnosťou od 30. mája 2023, dieťa, na ktoré si oprávnená osoba môže uplatniť nárok na rodičovský príspevok, je dieťa:
a) do troch rokov veku
b) do šiestich rokov veku, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
c) do šiestich rokov veku, ak je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe alebo
d) do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie (§ 28a zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon).
*
Podľa doplneného § 3 ods. 9 ZRP, nárok na RP na dieťa do šiestich rokov veku podľa § 3 ods. 2 písm. d) musí rodič preukázať rozhodnutím materskej školy, ktorá je zriadená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom miestnej samosprávy, o neprijatí dieťaťa do štátnej materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa, a to nie starším ako 12 mesiacov. Neprijatie dieťaťa do štátnej materskej školy sa preukazuje v každom školskom roku.
*
Podľa doplneného § 6 ods. 2 písm. c) ZRP, nárok na rodičovský príspevok zaniká prijatím dieťaťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZRP do štátnej materskej školy.
*
Ako sa určí štátna materská škola, do ktorej dieťa "patrí"?
Podľa § 8a zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve, obec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce pre deti s trvalým pobytom v obci, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí pre každú spádovú materskú školu časť svojho územia. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, môže uzavrieť písomnú dohodu s inou obcou o spádovej materskej škole.
V § 8a zákona č. 596/2003 Z. z. sa doplnila veta: "Určenie spádovej materskej školy podľa prvej vety až tretej vety sa použije aj na účel určenia miestnej príslušnosti materskej školy podľa osobitného predpisu (§ 28c zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon)".
V praxi tak môžu nastať tri možnosti.
1. Dieťa má trvalý pobyt v obci, ktorá je zriaďovateľom jednej materskej školy.
V takomto prípade by obec mala svojim VZN určiť túto materskú školu ako spádovú materskú školu pre deti s trvalým pobytom v tejto obci. Nárok rodiča na rodičovský príspevok sa posúdi podľa toho, či má rozhodnutie o neprijatí dieťaťa z tejto materskej školy.
2. Dieťa má trvalý pobyt v obci, ktorá je zriaďovateľom viacerých materských škôl.
V takomto prípade by obec mala svojim VZN určiť pre všetky materské školy, ako spádové materské školy v obci, príslušné časti územia obce. Nárok rodiča na rodičovský príspevok sa posúdi podľa toho, či má rozhodnutie o neprijatí dieťaťa z príslušnej spádovej materskej školy.
3. Dieťa má trvalý pobyt v obci, ktorá nie je zriaďovateľom žiadnej materskej školy.
Takáto obec môže (ale nemusí) mať písomnú dohodu s inou obcou o spádovej materskej škole. Ak takáto dohoda existuje, nárok rodiča na rodičovský príspevok sa posúdi podľa toho, či má rozhodnutie o neprijatí dieťaťa z príslušnej spádovej materskej školy podľa takejto dohody.
*
Rodičovský príspevok od 1.1.2023 do 31.7.2023
- 301 €, ak rodič na dané dieťa nepoberal materské (376,30 € dvojičky, 451,50 € trojičky)
- 412,60 €, ak rodič na dané dieťa poberal materské (515,80 € dvojičky, 618,90 € trojičky)
Rodičovský príspevok sa zvyšuje o 14,7 % už od 1.8.2023
- 345,20 €, ak rodič na dané dieťa nepoberal materské (431,50 € dvojičky, 517,80 € trojičky)
- 473,30 €, ak rodič na dané dieťa poberal materské (591,60 € dvojičky, 710 € trojičky)
*
Na záver
Zopakujme si, že podstata zmeny spočíva v tom, že od 30. mája 2023 má rodič nárok na rodičovský príspevok aj na dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona, to znamená, prvýkrát v plnej sume už za mesiac máj 2023.
Nárok na rodičovský príspevok má rodič aj na dieťa vo veku 3-5 rokov, ktoré nebolo prijaté do štátnej materskej školy, a to počas školských rokov (1. september - 31. august nasledujúceho roka), kedy sa na dieťa ešte nevzťahuje povinné predprimárne vzdelávanie, teda nechodí do posledného ročníka materskej školy pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole.
Nárok na RP na dieťa do 6 rokov veku, ktoré nebolo prijaté do štátnej materskej školy, zaniká:
- od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa dosiahlo 6 rokov veku
- od 1. septembra školského roka, kedy sa na dieťa vzťahuje posledný ročník MŠ (bez ohľadu na to, do akej škôlky chodí - štátnej, súkromnej, či prípadne žiadnej)
- ak bolo dieťa prijaté do štátnej MŠ.
*
V zákone nie sú žiadne prechodné ustanovenia, to znamená, že nárok na RP vzniká rodičom na deti, ktoré neboli prijaté do štátnej MŠ, a to už za mesiac máj 2023.
Podmienkou je, aby rodič mal rozhodnutie materskej školy, ktorá je zriadená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom miestnej samosprávy, o neprijatí dieťaťa do štátnej materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa (spádová štátna MŠ), a to nie staršie ako 12 mesiacov.
Príklad
Pani Pavlína má 4-ročné dieťa, ktoré chcela od 1. septembra 2022 umiestniť v obecnej škôlke (v obci, kde majú trvalý pobyt), pre nedostatok miesta však dieťa do obecnej škôlky neprijali. Pani Pavlína má o tom rozhodnutie.
Dieťa bolo prijaté do súkromnej škôlky, ktorú aj v máji 2023 navštevuje.
Pretože zákon č. 181/2023 Z.z. bol zverejnený v Zbierke 30. mája 2023, už za mesiac máj 2023 si pani Pavlína môže na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny uplatniť nárok na rodičovský príspevok na dieťa v súlade s § 3 ods. 2 písm d) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
Nárok musí preukázať rozhodnutím obecnej MŠ o neprijatí dieťaťa do obecnej MŠ, ktoré nesmie byť staršie ako 12 mesiacov.
Ak pani Pavlína na dieťa poberala materské, už za máj 2023 dostane sumu 412,60 €. Ak by materské nepoberala, dostala by sumu 301 €.
*
Manuál ministerstva školstva k materským školám (prihlášky do MŠ a podobne) nájdete tu:
https://www.minedu.sk/data/att/25985.pdf
Usmernenie ministerstva školstva k prihláškam do MŠ nájdete tu:
https://www.minedu.sk/data/att/25836.pdf
*
ČASTÉ OTÁZKY
1. Mám dve deti. Mladšie je vo veku 2 roky, a na toto dieťa už poberám rodičovský príspevok. Staršie je vo veku 4 roky a v školskom roku 2022/23 nebolo prijaté do našej obecnej škôlky, na čo mám "rozhodnutie". Dostanem aj na staršie dieťa rodičovský príspevok? Inými slovami, budem poberať dva rodičovské príspevky súčasne?
Nie, podľa zákona môže rodina poberať len jeden rodičovský príspevok a to aj v prípade, že spĺňate podmienky na jeho poberanie na viacero detí.
*
2. Môžem súčasne poberať rodičovský príspevok a pracovať?
Áno, podľa zákona o rodičovskom príspevku nie je na prekážku, ak poberateľ rodičovského príspevku súčasne pracuje, má príjem zo zamestnania, z pracovného pomeru, na dohodu, podniká, má živnosť a pod.
*
3. Som na úrade práce a poberám dávku v nezamestnanosti. Mám 3 ročné dieťa, ktoré neprijali do štátnej škôlky. Mám nárok na rodičovský príspevok?
Áno, máte nárok na rodičovský príspevok. Ale háčik je v tom, že ak budete poberať rodičovský príspevok, nemôžete v tom istom čase poberať aj dávku v nezamestnanosti.
Preto vám odporúčam, aby o rodičovský príspevok požiadal druhý rodič.
*
4. Mám 3 ročné dieťa, o ktoré sa starám na tzv. predĺženej rodičovskej dovolenke. Nežiadala som o prijatie dieťaťa do škôlky. Budem mať nárok na rodičovský príspevok?
Nie, nebudete. Podmienkou je, aby ste na úrade práce predložili rozhodnutie o neprijatí dieťaťa do obecnej MŠ, ktoré nesmie byť staršie ako 12 mesiacov.
*
5. Moje dieťa nebolo prijaté do mestskej škôlky, mám o tom rozhodnutie. Chodí do súkromnej škôlky, obaja rodičia pracujeme. Mám nárok na rodičovský príspevok?
Áno, máte nárok na rodičovský príspevok. Podľa navrhovateľov zákona je vo vašej situácií účelom rodičovského príspevku mať prostriedky na úhradu miesta v súkromnej škôlke.
*
6. Podmienkou na priznanie rodičovského príspevku na dieťa vo veku 3-5 rokov je rozhodnutie o neprijatí dieťaťa do obecnej, mestskej škôlky podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. My máme trvalý pobyt v Snine, reálne však žijeme v Nitre. V Nitre sme žiadali o prijatie do mestskej škôlky, nevyhoveli nám. Máme nárok na rodičovský príspevok?
Nárok nemáte. Viete sa síce preukázať rozhodnutím o neprijatí dieťaťa do štátnej MŠ, ale ide o škôlku v Nitre, pričom vy máte trvalý pobyt v Snine. Na rodičovský príspevok by ste mali nárok vtedy, keby ste sa vedeli preukázať rozhodnutím o neprijatí dieťaťa do štátnej škôlky v Snine, v mieste, kde máte trvalý pobyt.
*
7. Trvalý pobyt máme v Žiline. Mesto Žilina je zriaďovateľom 20 materských škôl. Na priznanie rodičovského príspevku na naše 4 ročné dieťa musíme mať potvrdenie o neprijatí zo všetkých 20 MŠ v našom meste?
V § 3 ods. 9 zákona je uvedené, citujem:
"Nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa podľa odseku 2 písm. d) vzniká, ak sa preukáže rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“) o neprijatí dieťaťa podľa odseku 2 písm. d) do štátnej materskej školy podľa osobitného predpisu podľa trvalého pobytu dieťaťa, nie starším ako 12 mesiacov; podmienka neprijatia dieťaťa podľa odseku 2 písm. d) do štátnej materskej školy sa preukazuje v každom školskom roku."
V súlade s § 28c zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon a § 8a zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve sa v prípade, že v obci (meste) je zriadených viacero štátnych MŠ, rodič preukáže rozhodnutím z príslušnej spádovej štátnej materskej školy, viď vyššie.
To znamená, stačí vám rozhodnutie o neprijatí dieťaťa z vám príslušnej spádovej MŠ vo vašom meste, a úrad práce by vám mal priznať rodičovský príspevok.
Konkrétne Mesto Žilina prijalo VZN č. 13/2021, v ktorom sú určené územia pre spádové MŠ Mesta Žilina. Toto VZN nájdete na webovej stránke Mesta Žilina.
*
8. Mám 3 ročné dieťa, teraz máji 2023 požiadam o jeho prijatie do štátnej MŠ na školský rok 2023/24. Viem, že nebude prijaté a viem, že tým pádom od septembra 2023 do augusta 2024 mám nárok na rodičovský príspevok. Momentálne pracujem v zamestnaní, od 1. septembra 2023 by som však rada zostala doma na "predĺženej" rodičovskej dovolenke. Musí mi ju zamestnávateľ poskytnúť?
Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce musí zamestnávateľ poskytnúť rodičovskú dovolenku rodičovi s dieťaťom do 3 rokov veku dieťaťa. Vy síce budete mať od septembra 2023 vyplácaný rodičovský príspevok z dôvodu, že vaše dieťa nebude prijaté do štátnej MŠ ale to neznamená, že vám zamestnávateľ musí umožniť zostať doma na rodičovskej dovolenke. Takže, bude na rozhodnutí zamestnávateľa, či vám umožní "predĺženú" rodičovskú dovolenku, nie je to jeho povinnosť.
*
9. Moje dieťa nebolo prijaté do obecnej škôlky, mám o tom rozhodnutie. Dieťa už dovŕšilo vek 3 roky, osobne a celodenne sa o dieťa starám (nepracujem), mimoriadnu situáciu vláda ešte nezrušila, preto mi Sociálna poisťovňa vypláca pandemické ošetrovné podľa § 293ev zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Budem mať nárok súbežne aj na rodičovský príspevok?
Áno, máte nárok na rodičovský príspevok. Podľa zákona o rodičovskom príspevku nie je na prekážku súbežné poberanie ošetrovného a naopak, podľa zákona o sociálnom poistení sa môže ošetrovné vyplácať v súbehu s poberaným rodičovským príspevkom.
*
10. Moje dieťa má 3 roky, nebolo prijaté do obecnej škôlky, mám o tom rozhodnutie. Chodí do súkromnej škôlky, ja som doma a nepracujem, sama si musím platiť zdravotné poistenie. Viem, že "po novom" budem mať nárok na rodičovský príspevok. Ale čo so zdravotným poistením?
Podľa § 11 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok. Doteraz ste si museli platiť zdravotné poistenie sama ako tzv. samoplatiteľ. Od prvého dňa mesiaca, za ktorý prvýkrát dostanete rodičovský príspevok na dieťa vo veku 3-5 rokov, ktoré nebolo prijaté do štátnej MŠ, bude za Vás platiť zdravotné poistenie štát a vy sa zo zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ odhlásite.
*
11. Máme dve deti. Starší syn má 4 roky a v školskom roku 2022/23 nebol prijatý do štátnej MŠ. Mladší syn má rok a manžel je s ním na materskej až do 20. septembra 2023. Budem môcť ako matka poberať rodičovský príspevok na staršieho syna?
Mali by ste nárok na rodičovský príspevok na staršieho syna, pretože nebol prijatý do štátnej MŠ - ale podľa zákona o rodičovskom príspevku súčasne platí, že nemôžete poberať rodičovský príspevok za kalendárne mesiace, za ktoré celé buď Vy alebo manžel poberáte materské. Pretože Váš manžel v súčasnosti poberá materské na mladšieho syna, rodičovský príspevok na staršieho syna môžete poberať potenciálne až od mesiaca september 2023 - ak budete mať rozhodnutie o neprijatí do štátnej MŠ na školský rok 2023/24. Táto "debata" je však aj tak zbytočná, lebo od mesiaca september 2023 budete mať určite nárok na rodičovský príspevok na mladšieho syna, pretože on ešte nebude mať 3 roky - pričom platí, že rodičovský príspevok môžete poberať len jeden.
*
12. Dokedy je možné podávať v štátnych MŠ prihlášky na školský rok 2023/24?
Citujem § 59 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z., Školský zákon:
"Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája."
Ďalej podľa § 59 ods. 11: "Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka." ... z toho vyplýva, že prihlášku je možné podať aj počas školského roka a odporúčam o tejto možnosti informovať sa u riaditeľa/riaditeľky materskej školy.
*
*
Pri plnení povinností alebo naopak - pri uplatňovaní nárokov napríklad na nezdaniteľné časti, daňové bonusy sa v praxi často stávajú chyby - z viny zamestnanca, z viny zamestnávateľa...
Postup pri oprave rôznych chýb určuje § 40 ZDP.
*
*
Registračná povinnosť
Zamestnávateľ ako platiteľ dane zo závislej činnosti je povinný registrovať sa u správcu dane miestne príslušného podľa miesta výkonu závislej činnosti svojich zamestnancov.
Podľa § 49a ZDP v súlade s § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní platí, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
Fyzická osoba a právnická osoba je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť, zrážať daň alebo preddavky na daň, resp. daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak je táto osoba už registrovaná, tak na účel vykonania zmien v registrácii je povinná oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Táto povinnosť sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 ZDP.
Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa § 49a ods. 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa § 49a ods. 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň.
*
*
Spracovanie osobných údajov zamestnanca všeobecne
Tak ako je ďalej uvedené, na preukazovanie svojich nárokov je zamestnanec povinný predkladať zamestnávateľovi rôzne doklady: napríklad sobášny list, rodné listy detí, potvrdenia vystavené inými subjektmi atď.
Podľa § 37 ods. 6 ZDP, na účely preukazovania nárokov, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane je zamestnávateľ oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ je na tieto účely oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
Znamená to, že napríklad na účel preukázania nároku na daňový bonus na deti je zamestnávateľ oprávnený kopírovať si rodné listy detí zamestnanca a archivovať ich. Ak na požadovaných dokladoch sú aj údaje, ktoré nemajú priamy súvis s preukazovaním nároku, zamestnávateľ ich na kópii dokladu začierni.
*
Preukazovanie nároku na nezdaniteľnú časť na daňovníka
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti...". Toto právo by si mal uplatniť do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začne poberať príjmy zo závislej činnosti. Ak si ho uplatní neskôr, zamestnávateľ na to prihliadne až pri výpočte preddavkov za príslušný mesiac.
Ak má zamestnanec viac zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní. Nie je pritom rozhodujúca výška jeho príjmu, pracovného úväzku ani časové poradie vzniku jednotlivých zamestnaní.
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj osoby pracujúce na dohody, konatelia a ďalší štatutári atď.
Nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôže uplatniť pri výpočte preddavkov zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia. Takýto zamestnanec si môže uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka až pri podaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, a to v prípade, že úhrn jeho dôchodkov, ktoré poberal počas daného roka je nižší ako štandardná suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Výšku dôchodku preukazuje posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.
Zamestnanec si nemusí uplatniť svoje právo na nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň (napríklad pri vyššom príjme z obavy pred nedoplatkami na dani v ročnom zúčtovaní). V takom prípade sa automaticky (pokiaľ nejde o dôchodcu) uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v ročnom zúčtovaní.
Ak dôjde v priebehu roka k zmene zamestnávateľa, u ktorého si zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, zamestnanec je povinný zapísať a svojim podpisom to potvrdiť vo "Vyhlásení", za ktorý kalendárny mesiac si poslednýkrát uplatňuje nezdaniteľnú časť na daňovníka u tohto zamestnávateľa.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka si môže uplatniť aj daňový nerezident (cudzinec) za rovnakých podmienok ako daňový rezident - bez ohľadu na to, ako dlho na Slovensku pracoval, resp. dosahoval príjmy, bez ohľadu na to, aká je jeho materská krajina atď. A to už pri výpočte preddavkov na daň.
Viac v príslušnej kapitole.
*
*
Podľa § 32 a § 38 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca (resp. daňovníka všeobecne) podľa § 5 až 8 ZDP za príslušný rok presiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak po skončení roka má zamestnanec povinnosť:
- požiadať zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP o vykonanie ročného zúčtovania alebo
- podať daňové priznanie (ak mal zdaniteľné príjmy len podľa § 5, použije tlačivo typ A, ak mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8, použije tlačivo typ B).
Pozor, pri posudzovaní tejto povinnosti započítavame okrem príjmov zo závislej činnosti aj prípadné iné zdaniteľné príjmy (podľa § 6 až 8 ZDP), ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou.
Pre rok 2023 ide o hranicu danú ako 50 % z 4922,82 € = 2461,41 €.
Pozor, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.
*
Ak zdaniteľné príjmy zamestnanca uvedenú hranicu nepresiahli, zamestnanec môže (ale nemusí) dobrovoľne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. môže podať daňové priznanie dobrovoľne. Význam to má vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Tu je predpoklad, že pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní bude jeho výsledná daň za rok nulová a predtým zrazené preddavky na daň sa zamestnancovi vrátia ako daňový preplatok.
Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2023 sumu 2461,41 €). Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, teda je nulová. Finančná správa dôchodcovi na základe takto podaného daňového priznania vráti predtým zrazené preddavky na daň ako daňový preplatok.
*
Kedy môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania
Podľa § 38 ods. 1 ZDP, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak spĺňa všetky ďalej uvedené podmienky:
- mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,
- nemal zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí (pozor, táto podmienka sa týka len slovenských daňových rezidentov),
- ak mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), tak pri nich si neuplatňuje postup podľa § 43 ods. 7 (= vysporiadanie takýchto príjmov v daňovom priznaní),
- nie je povinný zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11 (pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňoval nezdaniteľnú časť, viď ďalej),
- nemal zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
- nemal od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy).
Ak zamestnanec všetky horeuvedené podmienky spĺňa, môže zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania v lehote do 15. februára nasledujúceho roka.
V tejto lehote musí zamestnávateľovi odovzdať vyplnenú a podpísanú "Žiadosť" (viď ďalej) a predložiť všetky doklady požadované podľa § 38 ods. 5, teda potvrdenia o príjme od svojich ďalších zamestnávateľov, ak nejakých mal, a doklady, ktorými preukazuje nárok na:
- nezdaniteľné časti,
- daňový bonus na deti,
- daňový bonus na zaplatené úroky.
Ak zamestnanec niektorú z horeuvedených podmienok nespĺňa alebo ak nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania do 15. februára, resp. ak do 15. februára nepredloží všetky požadované doklady, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie, teda zamestnanec si musí podať daňové priznanie.
*
Kedy nemôže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania
Teraz opačný pohľad na ten istý problém. Podľa § 32 ZDP zamestnanec nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a musí si sám podať daňové priznanie - v ďalej uvedených prípadoch:
1. Ak okrem príjmov zo závislej činnosti dosiahol aj zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8 ZDP, ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou alebo síce boli vysporiadané zrážkovou daňou, ale zamestnanec chce uplatniť postup podľa § 43 ods. 7.
Poznámka: Tu neberieme do úvahy také príjmy zamestnanca, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) a zamestnanec si neuplatní postup podľa § 43 ods. 7. Napríklad úroky na bankových účtoch alebo autorské honoráre vysporiadané zrazením zrážkovej dane.
*
2. Ak vykazuje daňovú stratu.
Týka sa zamestnancov, ktorí majú príjmy aj z podnikania podľa § 6 a vykážu stratu - ich výdavky sú vyššie ako príjmy.
V takomto prípade má zamestnanec povinnosť podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.
*
3. Ak ho na podanie daňového priznania vyzve správca dane.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) musí daňové priznanie podať ten, koho na to správca dane vyzve.
V praxi túto možnosť daňové úrady využívajú najmä v prípade daňovníkov, ktorí majú pridelené DIČ, avšak v zákonom stanovenej lehote nepodajú daňové priznanie sami. A to najmä vtedy, ak ide o daňovníka, za ktorého nevykoná ročné zúčtovanie dane prípadný zamestnávateľ.
Preto sa odporúča, aby daňovníci, ktorí majú pridelené DIČ, avšak daňové priznanie podávať v súlade so zákonom nebudú (viď body 1. a 2. - ich zdaniteľný príjem nepresiahol určenú hranicu a nevykazujú stratu), neformálne ešte pred termínom na podanie daňového priznania (pred 31.3.) oznámili svojmu správcovi dane, že v súlade so zákonom daňové priznanie nepodajú.
*
4. A ďalej zamestnanci, ktorí:
- mali zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí (pozor, toto sa týka len slovenských daňových rezidentov),
- sú povinní zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11 (pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňovali nezdaniteľnú časť, viď ďalej),
- mali zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (napr. zahraničná ambasáda),
- mali od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy),
- nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložili včas (do 15. februára) potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania.
Najčastejšie sú prípady, kedy zamestnanec, ktorý je slovenský daňový rezident (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou), má zdaniteľné príjmy aj v zahraničí. Vtedy musí sám podať daňové priznanie. A to aj v prípade, že z príjmu v zahraničí neplatil (v zahraničí) daň - kvôli tomu, že išlo o príjem v menšom rozsahu alebo príjem bol podľa predpisov danej krajiny oslobodený od dane - ak išlo o príjem, ktorý sa podľa nášho zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem, daňové priznanie musí podať.
Samozrejme, aj tu platí, že daňové priznanie sa podať nemusí, ak zdaniteľný príjem za príslušný rok (v úhrne v SR a v zahraničí) nepresiahne sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Ďalej sú časté prípady, kedy mal zamestnanec viacero zamestnávateľov, ale zamestnávateľovi, ktorý by mu inak vykonal ročné zúčtovanie, neprinesie včas potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, respektíve ich neprinesie vôbec. Napríklad preto, lebo jeho bývalý zamestnávateľ sa „stratil“. Vtedy musí zamestnanec vzniknutý stav riešiť podaním daňového priznania a v prípade, ak nie je možné získať potvrdenia od iných zamestnávateľov, tak musí "ad hoc" riešiť situáciu po konzultácii so správcom dane.
*
*
Zamestnávateľ pri výpočte mesačných preddavkov na daň počas roka postupuje v súlade s § 35 ZDP.
*
1. Spočíta sa úhrn zdaniteľných príjmov
Spočíta úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, podľa § 5 ZDP, ktoré boli zúčtované a vyplatené zamestnancovi u zamestnávateľa za daný mesiac v peňažnej i nepeňažnej podobe.
Nezapočítava príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy oslobodené od dane, ako aj prípadné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.
Na prípadné príjmy zamestnanca zo závislej činnosti, ktoré sú dosiahnuté u iných zamestnávateľov, sa, samozrejme, neprihliada, pričom sa neprihliada ani na prípadné príjmy zamestnanca zdaniteľné podľa iných ustanovení zákona (napr. § 6, 7, 8).
*
2. Určí sa základ dane (čiastkový základ dane)
Podľa § 5 ods. 8 ZDP, zamestnávateľ od úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti odpočíta odvody, ktoré je povinný platiť zamestnanec na sociálne a zdravotné poistenie (za výpočet odvodov zamestnanca je podľa príslušných predpisov zodpovedný zamestnávateľ) zo svojich príjmov dosiahnutých u zamestnávateľa za daný mesiac.
Na prípadné odvody zamestnanca z príjmov, ktoré sú dosiahnuté u iných zamestnávateľov, sa, samozrejme, neprihliada, pričom sa neprihliada ani na prípadné iné odvody zamestnanca, ktoré si platí napríklad ako SZČO alebo na dobrovoľné poistenie a pod.
*
3. Základ dane sa zníži o nezdaniteľnú časť na daňovníka
Ak si zamestnanec u zamestnávateľa formou "Vyhlásenia" (pozrite ďalej) uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka (pozrite osobitnú kapitolu), základ dane sa zníži o túto nezdaniteľnú časť.
Poznámka: Nezdaniteľná časť na manžela/manželku a nezdaniteľná časť daná ako príspevky na CODP a DDS sa môžu uplatniť až v ročnom zúčtovaní dane, resp. pri podaní daňového priznania.
Výsledkom je tzv. zdaniteľná mzda (§ 35 ods. 1 ZDP), z ktorej sa vypočíta preddavok na daň.
*
4. Vypočíta sa samotný preddavok na daň
Podľa § 35 ods. 2 ZDP, preddavok na daň je:
- 19 % z časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane, pre rok 2023 je táto hranica suma 3453,79 €
- 25 % z časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, teda sumu 3453,79 €
Poznámka: Pri výpočte sa použila suma životného minima, ktorá je platná k 1.1.2023, teda suma 234,42 €.
Poznámka: Hypotetická zamestnanecká prémia podľa § 32a ZDP sa môže zamestnancovi vypočítať len v ročnom zúčtovaní.
*
5. Výpočet daňového bonusu
Ak si zamestnanec u zamestnávateľa formou "Vyhlásenia" (pozrite ďalej) uplatnil daňový bonus na deti (pozrite osobitnú kapitolu), zamestnávateľ je zodpovedný za správny výpočet daňového bonusu na deti.
Vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu daňového bonusu.
Podľa § 35 ods. 7 ZDP, ak je suma preddavku na daň zamestnanca nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, resp. nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Inými slovami, zamestnancovi sa vždy vyplatí celá suma daňového bonusu, aj keď jeho preddavok na daň nedosahuje sumu daňového bonusu a výsledný efekt je akási "záporná daň" zamestnanca.
*
Zaokrúhľovanie
Výsledky všetkých výpočtov sa zaokrúhľujú matematicky.
*
*
Od roku 2018 si podľa § 33a ZDP daňovník môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie.
Na tieto účely sa za úver na bývanie považuje úver podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie (pozrite ďalej).
*
Výpočet sumy pre rok 2023
Od roku 2018 bez zmeny stále platí, že suma daňového bonusu na zaplatené úroky je daná ako 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom roku, najviac však 400 € ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru, najviac však zo sumy 50000 € na jednu nehnuteľnosť.
Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu, ktorá pripadá na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má daňovník nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.
O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.
Ak suma dane, ktorá je vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie, je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, tak daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.
Príklad
Daňovník začal splácať úver na bývanie (poskytnutý vo výške menej ako 50000 €) počnúc mesiacom marec 2023. Za celý rok 2023 zaplatil na úrokoch sumu 700 €.
Obmedzenie výšky daňového bonusu sa vzhľadom na to, že úver začal splácať od marca 2023, určí vzorcom:
(400 € / 12 mesiacov) x 10 mesiacov = 333,33 €
Suma daňového bonusu sa určí ako 50 % zo zaplatených úrokov = 350 €, súčasne však najviac suma 333,33 €.
Daňovníkovi sa prizná suma daňového bonusu 333,33 €.
Príklad
Daňovníkovi bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 120000 €. Úver začal splácať počnúc mesiacom október 2023. Do konca roka 2023 zaplatil na úrokoch sumu 500 €.
Úver bol poskytnutý vo výške 120000 €. Na vyplatenie daňového bonusu sa však započíta len úrok alikvotne zo sumy úveru najviac 50000 €. Započítateľná suma zaplatených úrokov (bude uvedená v potvrdení z banky) sa určí nasledovne:
500 € x (50000 € / 120000 €) = 208,33 €
Obmedzenie výšky daňového bonusu sa vzhľadom na to, že úver sa začal splácať od októbra 2023, určí vzorcom:
(400 € / 12 mesiacov) x 3 mesiace = 100 €
Suma daňového bonusu sa určí ako 50 % zo zaplatených úrokov = 50 % z 208,33 € = 104,17 €, súčasne však najviac suma 100 €.
Daňovníkovi sa prizná suma daňového bonusu 100 €.
*
*
Podľa § 33 ods. 1 ZDP, daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.
*
Sumy daňového bonusu na dieťa, ktoré sú platné v rokoch 2023 a 2024
Podľa § 52zzp ods. 3 až 5 ZDP, počas rokov 2023 a 2024 platia nasledovné sumy:
- 140 € na dieťa vo veku do 18 rokov
- 50 € na dieťa vo veku od 18 rokov
*
Pozor, súčasne je podľa § 33 ods. 6 ZDP daňový bonus najviac:
- 20 % čiastkového základu dane pri 1 dieťati
- 27 % čiastkového základu dane pri 2 deťoch
- 34 % čiastkového základu dane pri 3 deťoch
- 41 % čiastkového základu dane pri 4 deťoch
- 48 % čiastkového základu dane pri 5 deťoch
- 55 % čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch
Maximálna možná suma daňového bonusu sa určuje z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo z úhrnu týchto čiastkových základov dane daňovníka.
Podľa § 5 ods. 8 ZDP, základom dane (čiastkovým základom dane) zamestnanca sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (pozrite tu: https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=946) znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.
Počet percent (20 % až 55 % čiastkového základu dane) sa určí podľa počtu detí, na ktoré si daňovník uplatňuje daňový bonus. Pozrite ďalej.
Pri výpočte mesačných preddavkov na daň zamestnanca sa berie do úvahy len čiastkový základ dane rodiča, ktorý žiada o daňový bonus. Na čiastkový základ dane druhého rodiča (druhej oprávnenej osoby) sa prihliada až pri podaní daňového priznania za rok 2023.
V čase od 1.1.2023 do 30.4.2023 je nárok na daňový bonus na dieťa vo veku do 18 rokov len vtedy, ak sa na dieťa neposkytuje dotácia na stravovanie podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách.
Dňa 7.2.2023 NR SR schválila zákon č. 65/2023 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Súčasťou je Čl. III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Od 1. mája 2023 má daňovník nárok na daňový bonus na dieťa aj v prípade, ak sa na dieťa bude poskytovať dotácia na stravovanie. Tu je síce zmätočne vyriešený odkaz pod čiarou 126a, ale úmysel zákonodarcu v tejto veci je zrejmý.
*
*
Podľa § 11 ods. 1 ZDP sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8, a to:
- na daňovníka (§ 11 ods. 2),
- na manžela, manželku (§ 11 ods. 3),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (§ 11 ods. 8).
*
Pri výpočte mesačných preddavkov na daň sa môže znížiť (mesačný) základ dane zamestnanca len o nezdaniteľnú časť na daňovníka - viď § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.
*
NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA DAŇOVNÍKA
Nezdaniteľná časť na daňovníka (za rok) je suma určená ako 21,0-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platného k 1. januáru príslušného roka.
*
Výpočet sumy pre rok 2023
Suma životného minima platná k 1.1.2023 je 234,42 €.
21 x 234,42 € = 4922,82 €
4922,82 € / 12 mesiacov = 410,235 €, po zaokrúhlení (zaokrúhľuje sa vždy matematicky) 410,24 €.
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň počas roka 2023 je suma 410,24 €, a to bez ohľadu na výšku základu dane, viď § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2023:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 21754,18 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2023 je 4922,82 € (21-násobok životného minima).
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 21754,18 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
10361,36 € – (základ dane : 4)
...pričom suma 10361,36 € = 44,2-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 41445,46 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem
V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).
Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 nemá vplyv na výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka.
*
Daňovník s príjmami aj v zahraničí
Ak mal daňovník (daňový rezident SR) za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.
*
Kto má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka
Na rozdiel od iných nezdaniteľných častí, ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci (ak nepoberajú k 1.1. daného roka dôchodok, viď ďalej) môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je počas roka 2023 daná ako suma 410,24 € (viď vyššie).
Poznámka: Zopakujme si, že suma 410,24 € pri výpočte mesačných preddavkov je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti...". Tlačivo je možné zasielať po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.
Ak má niekto viacero zamestnávateľov, toto právo si pri výpočte mesačných preddavkov na daň môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj:
- študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov,
- evidovaní nezamestnaní pracujúci na krátkodobé dohody,
- všetci ďalší zamestnanci pracujúci na dohody,
- osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke,
- štatutárni zástupcovia (konatelia, spoločníci) poberajúci odmenu,
- poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1. príslušného roka,
- daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).
Naopak, uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:
- zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal dôchodok, a to starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok, predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok zo starobného sporenia (II. pilier), výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia, viď § 11 ods. 6 ZDP,
- zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce.
*
Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní
Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2023 majú všetci daňovníci, s výnimkou daňovníkov so základom dane za rok 2023 vo výške 41445,46 € a viac a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď ďalej).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci), a to za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu na to, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, ale aj bez ohľadu na to, aká je ich materská krajina atď.
*
Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:
- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke a podobne,...
...a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka, alebo len v niektorom mesiaci, resp. mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil 2000 €, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby, ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – títo všetci majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.
*
Dôchodcovia
Podľa § 11 ods. 6 ZDP, ak je daňovník poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príplatku (§ 69b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení pred 1.1.2020), dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, pričom uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka, respektíve mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte k skoršiemu dátumu, tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka.
Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka je vyšší ako suma „štandardnej“ nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.
Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:
- vdovských a sirotských dôchodkov,
- invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,
- poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1. príslušného roka.
*
Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov
Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za príslušný rok v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov. Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa podľa § 11 ods. 6 ZDP započíta:
- suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12. príslušného roka,
- v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera),
- v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku sa započítava celá suma vyplácaného dôchodku (čiže vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku),
- vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky.
Naopak, do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:
- rodičovský dôchodok,
- 13. dôchodok, resp. 14. dôchodok, pretože ide o štátnu sociálnu dávku podľa zákona č. 296/2020 Z. z.,
- v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,
- v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1. príslušného roka - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže dôchodok zvýšiť na základe jeho žiadosti počas príslušného roka (napríklad vtedy, ak pracoval popri poberaní dôchodku).
*
Ako si môžu pomôcť dôchodcovia
Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas príslušného roka.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená (ak je to možné), aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.
Príklad
Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2022. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2023, tak by si v roku 2023 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.
Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2023. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2023 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej výške, čo pri sadzbe dane 19 % a nezdaniteľnej časti vo výške 4922,82 € znamená úsporu na dani z príjmu vo výške 935 €.
*
Poberatelia invalidných dôchodkov
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí, ale aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.
*
Poznámka
Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, ktorý je vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku.
*
Dodatočne priznaný dôchodok
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, alebo k 1.1. predošlých rokov atď., pričom za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 ZDP podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný. Zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Poznámka: Pri dodržaní uvedených lehôt mu v takomto prípade daňový úrad neudelí sankciu za neskoré podanie daňového priznania.
Príklad
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2022 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2022 nepoberal starobný dôchodok ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2023 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2022 a uplatnil sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej výške.
Pánovi Eduardovi v apríli 2023 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2021.
Podľa § 32 ods. 11 ZDP je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2022, a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2023. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi plnou sumou nezdaniteľnej časti na daňovníka a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2022.
*
*
ZDANITEĽNÉ PRÍJMY ZAMESTNANCA
Zdaniteľné príjmy zamestnanca sú príjmy zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.
V prvom rade platí, že príjmami zo závislej činnosti sú príjmy z činnosti zamestnanca, ako sú:
- príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu,
- príjmy za prácu spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, členov družstiev, likvidátorov, prokuristov, nútených správcov,
- platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky atď.,
- odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev a pod.,
- odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
- odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,
- príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.
Príjmom zo závislej činnosti je aj:
- príjem z prostriedkov sociálneho fondu,
- podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
- príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
- obslužné (prepitné),
- vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti (vrátené poistné za predchádzajúce roky, napríklad vrátený preplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie),
- nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,
- vreckové poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste.
*
Nepeňažné príjmy zamestnanca
Treba si uvedomiť, že medzi príjmy zo závislej činnosti zaraďujeme aj nepeňažné príjmy, ktoré sú zamestnancovi poskytnuté (resp. má z nich úžitok) od zamestnávateľa.
Typickým príkladom je použitie služobného vozidla aj na súkromné účely, podobne využitie pracovného mobilu na súkromné účely.
Ďalšími typickými a zdaniteľnými "benefitmi" sú:
- úrokové zvýhodnenie (oproti bežnej sadzbe v komerčnej banke) pri poskytnutej pôžičke zamestnancovi,
- poskytnutie zľavy pri nákupe vlastných produktov a služieb vo firemnej predajni - s výnimkou uvedenou v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP,
- poskytnutie služobného bytu, resp. ubytovania v ubytovni zdarma, resp. so zľavou oproti obvyklej cene nájmu - s výnimkou uvedenou v § 5 ods. 7 písm. n) ZDP,
- poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania - s výnimkou uvedenou v § 5 ods. 7 písm. m) ZDP,
- uhradenie rôznych životných a úrazových poistení v prospech zamestnanca,
- uhradenie poistenia zodpovednosti za škodu a ďalších komerčných poistení,
- preplatenie škôlky,
- preplatenie vstupeniek do športových a kultúrnych zariadení a podobne.
*
Navýšenie nepeňažného príjmu zamestnanca (tzv. brutácia)
Podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP, nepeňažný príjem zamestnanca môže zamestnávateľ navýšiť = pripočítať k samotnému nepeňažnému plneniu odvody na poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavky na daň z príjmu, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšený nepeňažný príjem.
Postup pri navýšení nepeňažného príjmu zamestnanca o odvody zamestnanca a preddavok na daň zamestnanca je vecou rozhodnutia zamestnávateľa.
Zamestnávateľ sa pritom môže rozhodnúť tak, že za zamestnanca uhradí celé jeho odvody a celý preddavok na daň alebo len odvody, resp. len preddavok na daň, prípadne len časť niektorého z odvodov.
Takto navýšený nepeňažný príjem vstupuje aj do vymeriavacích základov zamestnanca na odvody a je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 3 písm. i) ZDP.
Tento postup (brutácia) však nie je možný v prípade nepeňažného príjmu daného využívaním služobného vozidla na súkromné účely, § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.
*
Použitie služobného vozidla na súkromné účely
Jeden z najčastejších príkladov nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnanca. O nepeňažný príjem ide v prípade, ak zamestnanec využíva vozidlo počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia vozidla do užívania (vrátane). Od deviateho roku nasledujúceho od zaradenia vozidla do užívania už o nepeňažný príjem nejde.
V prvom kalendárnom roku, teda v kalendárnom roku, v ktorom bolo vozidlo zaradené do užívania, je nepeňažný príjem daný ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla (viď § 25 ZDP).
V nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch sa nepeňažný príjem určí ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý rok zníženej o 12,5 % (teda v druhom roku sa vychádza z 87,5 % vstupnej ceny, v treťom roku zo 75 % vstupnej ceny atď., napokon v ôsmom roku z 12,5 % vstupnej ceny vozidla).
Horeuvedeným spôsobom sa nepeňažný príjem určí za každý kalendárny mesiac (aj nie celý mesiac, stačí povedzme využitie jediný deň v mesiaci), počas ktorého má zamestnanec pridelené vozidlo aj na súkromné účely.
V prípade prenajatého vozidla sa vychádza z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj vtedy, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom platí, že ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši.
V prípade technického zhodnotenia vozidla sa vstupná cena vozidla zamestnávateľa zvýši o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.
*
*
V kapitole si vysvetlíme niektoré pojmy a definície, ktoré sú dôležité pre zdanenie príjmu zo závislej činnosti. Alebo povedané inými slovami - pre zdanenie príjmov zamestnancov.
*
ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ
Podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) platí, že zamestnancom je každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti.
Definíciu príjmov zo závislej činnosti nájdeme v § 5 ods. 1 ZDP.
Zamestnanci podľa zákona o dani z príjmov tak sú:
- osoby v pracovnom pomere, služobnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere,
- osoby pracujúce na základe dohôd o vykonaní práce/pracovnej činnosti/brigádnickej práci študentov,
- osoby pracujúce na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, ak sú pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinní dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu (typický príklad sú príkazné zmluvy alebo aj mandátne zmluvy, záleží na charaktere a obsahu zmluvy),
- spoločníci a konatelia s. r. o., členovia družstiev, komanditisti komanditných spoločností, likvidátori, prokuristi, nútení správcovia, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
- ústavní činitelia Slovenskej republiky (prezident, členovia vlády, poslanci Národnej rady SR...), verejný ochranca práv, komisár pre deti, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, poslanci Európskeho parlamentu, prokurátori, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,
- osoby poberajúce odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy (poslanci obce, mesta, VÚC, členovia komisií v samosprávach) a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev (členovia predstavenstiev, dozorných rád, komisií),
- osoby pracujúce vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody,
- osoby poberajúce príjmy zo sociálneho fondu,
- osoby, ktoré poberajú príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu (napr. budúci zamestnanec, ktorý ešte pred začatím pracovného pomeru dostane náborový príspevok, bývalý zamestnanec, ktorý po skončení pracovného pomeru dodatočne dostane vyplatenú mzdu a pod.),
- predsedovia, členovia a zapisovatelia volebných komisií (pozor, ich odmeny sú oslobodené od dane),
- predsedovia, členovia a zapisovatelia komisií pre referendum a asistenti sčítania (ich odmeny sú takisto oslobodené od dane),
- osoby, ktoré majú nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, alebo osoby, na ktoré prešlo právo na tieto plnenia,
- žiaci stredných odborných škôl a študenti vysokých škôl v čase odbornej praxe,
- športovci so zmluvami o profesionálnom vykonávaní športu,
- športoví odborníci so zmluvami o výkone činnosti športového odborníka.
*
Pozor, v tom je rozdiel medzi zákonom o dani z príjmov a napríklad Zákonníkom práce, podľa ktorého sa za zamestnanca považuje fyzická osoba s príjmami len na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti/brigádnickej práci študentov. Podľa zákona o dani z príjmov je zamestnancom napríklad i konateľ s. r. o., pokiaľ má v s. r. o. príjem za výkon funkcie, zvolený poslanec obecného zastupiteľstva, bývalý zamestnanec, ktorému je dodatočne doplatená odmena atď.
Zamestnávateľom je subjekt, ktorý je platiteľom príjmov zo závislej činnosti - vypláca tieto príjmy svojim zamestnancom. Napríklad, zamestnávateľom konateľa, ktorý poberá za výkon funkcie odmenu, je s. r. o., v ktorej je konateľom.
Podľa § 2 písm. v) zákona, platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od zamestnanca a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň zrazený zamestnancovi alebo vybraný od zamestnanca odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.
Podľa § 48 zákona platiteľom dane je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území SR stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní (súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov). To sa však nevzťahuje na subjekty, ktoré na území SR poskytujú služby vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností, ale aj projektov a podobných činností, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne.
Platiteľom dane môže byť za zamestnancov, ktorí nepoužívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, aj zahraničný zastupiteľský úrad alebo jeho podriadená organizácia, ak týmto zamestnancov vypláca príjem zo závislej činnosti, pričom zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.
*
*
Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný vydať "Potvrdenie" za príslušný rok všetkým zamestnancom, ktorí u neho mali počas príslušného roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme a ktorým nebude robiť ročné zúčtovanie.
*
Vzor „Potvrdenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.
Dňa 27.4.2023 FR SR na svojej webovej stránke uverejnilo informáciu č. 14/DZPaU/2023/I o určení vzoru tlačiva používaného v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Link: https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2023/2023.04.27_014_DZPaU_2023_I.pdf
*
Podľa tejto informácie FR SR podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov určuje za zdaňovacie obdobie 2023 vzor tlačiva
„Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), za zdaňovacie obdobie .......“
s kódom tlačiva POT395v23.
Vzor tlačiva je uvedený v prílohe č.1 tejto informácie.
Poučenie na vyplnenie tlačiva je v prílohe č. 2 informácie.
*
*
Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu (štátnozamestnanecký pomer) alebo výnimočne (!) za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Iným pracovnoprávnym vzťahom, ktorý upravuje Zákonník práce, sú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A to:
- dohody o vykonaní práce (§ 226)
- dohody o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228)
- dohody o pracovnej činnosti a dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (§ 228a)
*
Poznámka: Činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona, je možné vykonávať v pracovnom pomere. Vtedy ide o tzv. zamestnanecké diela a držiteľom autorských práv je zamestnávateľ, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.
Dohody možno uzatvárať aj s osobami, ktoré už majú uzatvorený pracovný pomer. Pričom pracovný pomer môžu mať uzatvorený u iného zamestnávateľa alebo u toho istého zamestnávateľa.
Všeobecne pre všetky typy dohôd platia nasledovné pravidlá (§ 223):
- dohody môže zamestnávateľ uzatvárať len výnimočne - uprednostniť sa má práca v pracovnom pomere s využitím možností, ktoré poskytuje Zákonník práce, napríklad práca na dobu určitú, delené pracovné miesto alebo práca na kratší pracovný čas, pričom toto pravidlo je najdôležitejšie a inšpektoráty práce pri kontrolách dôsledne preverujú opodstatnenie uzatvorenia dohody,
- práca musí byť vymedzená výsledkom (platí pre dohody o vykonaní práce) alebo musí ísť o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (platí pre dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov),
- s mladistvým zamestnancom (do 18 r.) možno dohody uzatvárať len vtedy, ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie,
- dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona,
- pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín),
- zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.
*
Odmena pri práci na dohodu
Na dohody sa vzťahuje § 119 ods. 1 ZP. To znamená, že za jednu hodinu práce musí byť vyplatená najmenej suma minimálnej mzdy na hodinu. V roku 2023 je odmena najmenej 4,023 € na hodinu (zaokrúhlene 4,03 € na hodinu).
Pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je počas roka 2023 nárok na:
- zvýšenie dohodnutej odmeny za prácu vo sviatok najmenej 3,58 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 100 % z 4,023 € = 4,023 € (zaokrúhlene 4,03 €),
- mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a), najmenej 1,79 €, pri výnimke najmenej 1,61 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 50 % z 4,023 € = 2,0115 € (zaokrúhlene 2,02 €), pri výnimke najmenej 1,81035 € (zaokrúhlene 1,82 €),
- mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b), najmenej 3,58 €, pri výnimke najmenej 3,22 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 4,023 € (zaokrúhlene 4,03 €), pri výnimke najmenej 3,6207 € (zaokrúhlene 3,63 €),
- mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123), najmenej 1,43 € (1,79 € pri rizikovej práci, 1,25 € pri prevažnej práci v noci) na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 1,6092 € (zaokrúhlene 1,61 €), pri rizikovej práci najmenej 2,0115 € (zaokrúhlene 2,02 €), pri prevažnej práci v noci najmenej 1,40805 € (zaokrúhlene 1,41 €) na hodinu,
- mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce (§ 124), najmenej 0,72 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 20 % z 4,023 € = 0,8046 € (zaokrúhlene 0,81 €).
*
Splatnosť odmeny
Pri dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti je odmena za vykonanú prácu splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
Znamená to, že pri týchto dvoch formách dohody nie je možné dohodnúť sa s "dohodárom" na splatnosti odmeny za dlhšie obdobie, napríklad raz za dva mesiace, štvrťročne, polročne, raz za rok alebo až po skončení dohody a podobne. Ak v nejakom mesiaci dohodár pracoval, odmenu za daný mesiac musí mať vyplatenú najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca - teda rovnako, ako to platí pre zamestnancov v pracovnom pomere.
Uvedené sa netýka dohôd o vykonaní práce. Pri dohodách o vykonaní práce sa môže zamestnávateľ s dohodárom dohodnúť na splatnosti odmeny inak ako za každý mesiac - napríklad dohodnúť sa na vyplatení odmeny až po skončení dohody.
*
Trvanie dohody
Dohody je možné uzatvárať najdlhšie na dobu 12 mesiacov.
Výnimkou sú dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktoré možno podľa § 228a ods. 4 uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.
Pozor na obmedzenia pri práci na dohodu, ktoré sú dané zákonom o službách zamestnanosti (limit 40 dní v roku a pod.) - to sa však týka len uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úrade práce.
*
Ktoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú aj na dohody?
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka:
- prvá časť = všeobecné ustanovenia, § 1 až 40
- § 44 ods. 2 = zamestnávateľ nesmie nútiť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach a nemôže zakazovať zamestnancovi výkon inej zárobkovej činnosti, avšak okrem činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa
- § 44a ods. 1 = ak je miesto výkonu práce mimo územia SR, zamestnávateľ v dohode dohodne so zamestnancom aj miesto výkonu práce a dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia SR
- § 54b ods. 1 = pri vyslaní na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného štátu EÚ zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom dohodu o vyslaní
- § 85 ods. 1 a 2 = definícia pracovného času a doby odpočinku
- § 90 ods. 10 = čas potrebný na osobnú očistu, ktorý sa môže po dohode so zástupcami započítavať do pracovného času
- § 91 = prestávky v práci
- § 92 = nepretržitý denný odpočinok
- § 93 = nepretržitý odpočinok v týždni
- § 94 a 95 = dni pracovného pokoja
- § 98 = nočná práca
- § 119 ods. 1 = minimálna mzda
- § 122a ods. 1 až 3 = mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
- § 122b ods. 1 až 3 = mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
- § 123 ods. 1 a 2 = mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
- § 124 = mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
- § 129 až 132 = splatnosť odmeny, výplata odmeny, zrážky z odmeny
- § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) = ospravedlnená neprítomnosť v práci, viď ďalej
- šiesta časť = ochrana práce, § 146 až 150
- § 173 až 175 = pracovné podmienky mladistvých, viď ďalej
*
Pri dohodách sa musia dodržiavať pracovné podmienky platné pre mladistvých zamestnancov
Od 1. marca 2021 platí, že na pracovnoprávny vzťah, ktorý je založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa vzťahujú aj ustanovenia § 173 až 175.
Aj pri práci na dohody tak zamestnávateľ musí dodržiavať pracovné podmienky pre mladistvých zamestnancov, napríklad:
- zamestnávať ich len na práce, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju a neohrozujú ich mravnosť,
- poskytovať im pri práci zvýšenú starostlivosť,
- nezamestnávať ich prácou nadčas, nočnou prácou,
- pracovnú pohotovosť im nenariaďovať a ani ju s nimi nedohodnúť,
- nezamestnávať ich na im zakázané práce atď. (viď § 173 až 175 Zákonníka práce).
*
Ospravedlnená neprítomnosť v práci
Ak zamestnanec pracujúci na dohodu je neprítomný v práci z dôvodov uvedených v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), čo sú:
- dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz,
- materská dovolenka,
- otcovská dovolenka,
- rodičovská dovolenka,
- karanténa,
- ošetrovanie chorého člena rodiny, osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu podľa zákona o sociálnom poistení,
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení,
- narodenie dieťaťa zamestnancovi,
- sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia,
- úmrtie rodinného príslušníka,
- svadba,
- znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom,
- nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy,
...ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.
Spory vyplývajúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.
*
Dohody, pri ktorých priemerný týždenný pracovný čas presiahne 3 hodiny
Od 1.11.2023 má zamestnávateľ nové povinnosti pri dohodách, pri ktorých priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov.
Podľa § 223 ods. 3, ak priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov, na dohodu sa vzťahujú aj ustanovenia:
- § 43 ods. 1 písm. b) = dohoda musí obsahovať aj miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo viaceré miesta výkonu práce (ak ich je viac), alebo to, že miesto výkonu práce si určuje sám zamestnanec
- § 44a ods. 2 až 5 = ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu (viď § 44a ods. 2)
- § 47a ods. 1 písm. a) a d) = zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania (ak nie sú dohodnuté v dohode), a to o spôsobe určovania miesta výkonu práce alebo určení hlavného miesta výkonu práce, ak sú v dohode dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, o splatnosti odmeny a výplate odmeny vrátane výplatných termínov
- § 47a ods. 2 až 5 = tieto informácie sa poskytnú do 7 dní od vzniku dohody, resp. odo dňa, odkedy došlo k situácii, že priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahol tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov
- § 54b ods. 2 až 5 = pri vyslaní na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie iného členského štátu EÚ je zamestnávateľ povinný pred začatím vyslania zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania uplatňovaných počas vyslania (viď § 54b ods. 2)
Podľa prechodného ustanovenia, § 252s, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, s ktorým bola dohoda uzatvorená pred 1. novembrom 2022, písomnú informáciu v rozsahu údajov podľa § 223 ods. 3 (viď odrážky vyššie), ak zamestnanec o tieto údaje požiada a ak mu zamestnávateľ tieto údaje už neposkytol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2022, a to do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti zamestnanca.
*
Od 1.11.2022 sa zaviedol § 223a, ktorý sa týka dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pri ktorých priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov.
Pozor, ďalej uvedené ustanovenia § 223a sa neuplatnia, ak:
- zamestnávateľ postupuje podľa § 90 ods. 4 a 9: "Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň."
- alebo zamestnávateľ sa dohodne so zamestnancom, že si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas.
*
Podľa § 223a ods. 1 je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť pri uzatvorení dohody písomnú informáciu o:
- dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže od zamestnanca vyžadovať vykonávanie práce,
- lehote, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom, pričom informáciu o výkone práce musí zamestnanec dostať najmenej 24 hodín pred začiatkom práce.
Podľa § 223a ods. 2 je zamestnávateľ povinný pri zmene údajov uvedených v § 223a ods. 1 (viď vyššie) poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených údajoch najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti zmeny.
Podľa § 223a ods. 3 zamestnanec nie je povinný (!) vykonať prácu, ak zamestnávateľ požaduje výkon práce v rozpore s uvedenou písomnou informáciou.
Podľa § 223a ods. 4, ak zamestnávateľ zruší výkon práce v lehote, ktorá je kratšia, ako je lehota oznámená v písomnej informácii, zamestnancovi patrí náhrada odmeny (!), ktorú by dosiahol, ak by sa práca vykonala, najmenej v sume 30 % odmeny.
Príklad
Študent Boris od 1.1.2023 pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov v maloobchodnej predajni. Týždenný rozsah práce presahuje 3 hodiny. Študent má dohodnutú odmenu 5 € za odpracovanú hodinu.
Zamestnávateľ poskytol študentovi pri nástupe písomnú informáciu o tom, že:
- bude od neho vyžadovať vykonávanie práce v dňoch utorok - piatok v čase medzi 9:00 až 20:00 a v sobotu v čase medzi 9:00 až 14:00, s výnimkou sviatkov,
- lehota, v ktorej ho bude informovať o výkone práce, je 24 hodín pred začiatkom výkonu práce, s tým, že informovať ho bude formou SMS správy.
*
V piatok 13. januára 2023 ráno o 8:00 zašle zamestnávateľ študentovi SMS správu, v ktorej mu oznámi, že v sobotu 14. januára 2023 bude pracovať v čase od 9:00 do 12:00. Toto oznámenie mu zaslal včas.
V priebehu piatka 13. januára 2023 však oznámia viacerí zamestnanci zamestnávateľovi, že sú práceneschopní. Zamestnávateľ sa preto rozhodne v sobotu 14. januára 2023 predajňu neotvoriť. Zamestnávateľ oznámi študentovi v piatok 13. januára 2023 o 10:00, že predajňa bude v sobotu 14. januára 2023 zatvorená, preto nemá prísť do práce.
Pretože zamestnávateľ zrušil študentovi výkon práce v lehote kratšej ako 24 hodín pred jeho začiatkom, študent má automaticky nárok na náhradu odmeny.
Náhrada odmeny sa vypočíta nasledovne.
Ak by študent v sobotu 14. januára 2023 v čase medzi 9:00 až 12:00 pracoval, mal by nárok na:
- odmenu, 3 hod x 5 € = 15 €
- mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, 3 hod x 1,79 € = 5,37 €
...čo je spolu 20,37 €.
Podľa § 223a ods. 4 má študent nárok na náhradu odmeny v sume 30 % z 20,37 € = 6,111 €.
*
Ďalšie práva a nároky zamestnancov pracujúcich na dohodu
Vyššie sme uviedli, aké ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú aj na dohody. Napríklad sa na dohody vzťahuje § 119 ods. 1, podľa ktorého zamestnanec pracujúci na dohodu má právo na odmenu najmenej vo výške minimálnej mzdy na hodinu.
Iné výhody a práva zamestnancom pracujúcim na dohodu môže zamestnávateľ:
- dohodnúť so zástupcami zamestnancov napríklad v kolektívnej zmluve alebo
- poskytnúť na základe svojho rozhodnutia a uviesť to v internom predpise zamestnávateľa, alebo
- dohodnúť priamo so zamestnancom a uviesť do textu spísanej dohody.
Podľa § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť fyzickým osobám, s ktorými uzavrel dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky.
Tu sa však musí rešpektovať ustanovenie, podľa ktorého nároky "dohodára" alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.
Príkladom z praxe môže byť stravovanie, ktoré zamestnávateľ poskytne nielen zamestnancom na pracovnú zmluvu (viď § 152), ale aj zamestnancom pracujúcim na dohodu.
*
Stravovanie zamestnancov pracujúcich na dohodu
Po prvé, zamestnávateľ sa môže "plošne" rozhodnúť na zabezpečení stravovania "dohodárom" na základe § 152 ods. 9 písm. c).
Podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie (teplé hlavné jedlo alebo gastrolístok) a ktorým bude prispievať na stravovanie (na teplé jedlo alebo na gastrolístok). Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ môže zabezpečovať stravovanie a prispievať na stravovanie (teplé jedlo alebo gastrolístok) aj zamestnancom, ktorí pracujú na dohodu. Príspevok zamestnávateľa na teplé jedlo alebo na gastrolístok je na strane zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu, príjem oslobodený od dane, a to až do výšky limitu určeného podľa § 152. V čase od 1.1.2023 do 30.5.2023 ide o sumu max. 3,74 € na zmenu, od 1.6.2023 ide o sumu max. 4,02 € na zmenu. Na strane zamestnávateľa je suma príspevku na teplé jedlo alebo na gastrolístok v plnej výške daňový výdavok zamestnávateľa.
Pozor, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podľa § 152 ods. 9 písm. c) zabezpečiť stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na dohodu, no len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Podľa § 237 Zákonníka práce platí, že prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak rozhodne zamestnávateľ samostatne (§ 12 ods. 2 Zákonníka práce).
Pokiaľ ide o finančný príspevok, táto možnosť sa v § 152 ods. 9 písm. c) neuvádza. Avšak platí: "Čo nie je zakázané, to je dovolené." Takže v konečnom dôsledku zamestnávateľ môže "plošne" poskytovať finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na dohodu. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie takýmto osobám sa však následne z pohľadu zákona o dani z príjmov posudzuje ako zdaniteľný "firemný benefit", ktorý je na strane zamestnanca pracujúceho na dohodu zdaniteľným príjmom v plnej výške a súčasne sa započítava do vymeriavacích základov pre odvody zamestnanca i zamestnávateľa. Na strane zamestnávateľa je v takomto prípade suma finančného príspevku v plnej výške daňový výdavok zamestnávateľa.
Pozor, "dohodárom" nie je možné prispievať na stravovanie príspevkom zo sociálneho fondu. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné "čerpať" na zamestnancov pracujúcich na dohody, a to ani so súhlasom zástupcov zamestnancov.
*
Druhá (zrejme výhodnejšia) možnosť je individuálne sa s "dohodármi" dohodnúť na podmienkach, za ktorých im zamestnávateľ poskytne stravovanie, následne to zapísať do textu dohody. Pri individuálnej dohode môže zamestnávateľ "dohodárom":
- zabezpečiť stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo formou gastrolístka, na ktoré bude zamestnávateľ prispievať alebo
- poskytovať finančný príspevok na stravovanie.
Upozorňujeme, že dohodnuté podmienky stravovania nemôžu byť výhodnejšie, ako sú voči zamestnancom v pracovnom pomere.
V takomto prípade je príspevok zamestnávateľa na teplé jedlo alebo na gastrolístok a rovnako aj finančný príspevok na stravovanie na strane zamestnanca pracujúceho na dohodu príjem oslobodený od dane až do výšky limitu, ktorý je určený podľa § 152. V čase od 1.1.2023 do 30.5.2023 ide o sumu max. 3,74 € na zmenu, od 1.6.2023 ide o sumu max. 4,02 € na zmenu. Na strane zamestnávateľa je suma príspevku na teplé jedlo alebo na gastrolístok a suma finančného príspevku na stravovanie v plnej výške daňový výdavok zamestnávateľa.
Príklad
V období od 1.1.2023 do 31.5.2023 zamestnávateľ vypláca zamestnancom v pracovnom pomere, ktorí si zvolili finančný príspevok na stravovanie, sumu 3,50 € na zmenu + príspevok zo sociálneho fondu 0,50 €.
Zamestnávateľ zamestnáva i niekoľko "dohodárov" na rôzne typy dohôd. S dvoma z nich sa individuálne dohodne (zapíše sa to do textu ich dohôd), že budú mať vyplatený finančný príspevok na stravovanie vo výške 3,20 € za každý vykázaný odpracovaný deň, teda o niečo nižšiu sumu, ako majú zamestnanci v pracovnom pomere.
Finančný príspevok je pre uvedených dohodárov príjem oslobodený od dane a odvodov, pre zamestnávateľa je to daňový výdavok.
Príklad
V období od 1.1.2023 do 31.5.2023 zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom v pracovnom pomere stravovanie formou gastrolístkov v hodnote 5,10 €, pričom z celkovej sumy gastrolístka tvorí príspevok zamestnávateľa 4 € a 0,50 € je príspevok zo sociálneho fondu. Zamestnanci si doplácajú sumu 0,60 € na jeden gastrolístok.
Na strane zamestnancov je suma 3,74 € (časť príspevku zamestnávateľa) + 0,50 € (príspevok zo sociálneho fondu) oslobodená od dane a odvodov. Suma 0,26 € (druhá časť príspevku zamestnávateľa) je na strane zamestnancov zdaniteľný benefit, ktorý sa im započíta do zdaniteľného príjmu i do vymeriavacích základov na odvody.
Pre zamestnávateľa je celá suma príspevku 4 € daňovo uznaný výdavok, pretože takúto sumu priznáva zamestnancom na základe interného predpisu.
Zamestnávateľ súčasne uzavrel s jedným zamestnancom dohodu o vykonaní práce. V dohode sa zamestnávateľ zaviaže za každý odpracovaný deň poskytnúť jeden gastrolístok v hodnote 5,10 € s tým, že sumu 4 € bude financovať zamestnávateľ, zamestnanec si doplatí sumu 1,10 €.
Na strane "dohodára" je časť príspevku na gastrolístok vo výške 3,74 € na jeden gastrolístok oslobodená od dane a odvodov. Zvyšná suma 0,26 € je na strane "dohodára" zdaniteľný benefit, ktorý sa započíta do jeho zdaniteľného príjmu i do vymeriavacích základov na odvody. Na strane zamestnávateľa je celá suma 4 € daňovo uznaný výdavok.
*
Evidencia pracovného času
Zamestnávateľ je podľa § 224 ods. 2 písm. e) povinný viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. A to tak, že zamestnávateľ je povinný viesť túto evidenciu tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu vykonanej práce aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce. Tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. Podľa Zákonníka práce tak pri dohodách o vykonaní práce nie je povinnosť zaznamenať samotný začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce – z praktického hľadiska však možno odporúčať viesť evidenciu rovnako ako pri dohodách o pracovnej činnosti (poznatok z kontrol vykonávaných inšpekciou práce).
*
*
Osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa
Podľa § 40 ods. 1, osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena, respektíve žije sám/sama z iných vážnych dôvodov.
Podľa § 64 ods. 1 písm. d), zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to aj v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Výnimkou je však výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2., kedy sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
Podľa § 68 ods. 3, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer ani v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Môže však s nimi z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Podľa § 87 ods. 3, osamelému zamestnancovi alebo zamestnankyni, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s nimi.
Podľa § 164 ods. 4, osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť.
Podľa § 166 ods. 1, osamelej zamestnankyni patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a osamelému zamestnancovi patrí otcovská dovolenka v trvaní 31 týždňov po narodení dieťaťa.
*
*
Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa postupuje podľa toho, či pôvodný zamestnávateľ zaniká s právnym nástupcom alebo či ide napr. o likvidáciu zamestnávateľa, či sa pôvodný zamestnávateľ dohodol na prevode zamestnávateľa alebo jeho časti s preberajúcim zamestnávateľom atď.
*
Zánik zamestnávateľa s právnym nástupcom
Podľa § 27, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
*
Prevod zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa
Podľa § 28, ak sa prevádza:
- celý zamestnávateľ,
- časť zamestnávateľa (organizačná jednotka, hospodárska jednotka, stredisko, prevádzka a pod.),
- úloha, činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi,
...prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.
Pritom prevodom (platí pre všetky tri horeuvedené možnosti) sa rozumie hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
Uvedené rovnako platí bez rozdielu, či ide o prevodcu ako zamestnávateľa - právnickú osobu alebo či ide o zamestnávateľa - fyzickú osobu a obdobne, bez rozdielu toho, či preberajúci zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba.
Prevodca prevodom prestáva byť zamestnávateľom - preberajúci zamestnávateľ sa prevodom stáva zamestnávateľom prevedených zamestnancov.
Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
*
*
FORMY SKONČENIA PRACOVNÉHO POMERU
Zákonník práce definuje v § 59 a nasledujúcich niekoľko foriem skončenia pracovného pomeru. Každá forma má svoje špecifiká. Pracovný pomer možno skončiť dohodou zamestnávateľa a zamestnanca, ale i jednostranným právnym úkonom z vôle jednej zo strán (výpoveď, okamžité skončenie).
Pracovný pomer možno skončiť:
- dohodou (viď § 60)
- výpoveďou (viď § 61, 62, 63, 64, 66, 67)
- okamžitým skončením (viď § 68, 69, 70)
- skončením v skúšobnej dobe (viď § 72)
*
Pracovný pomer na určitú dobu
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby (viď § 71). Pre pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sú zároveň možné ďalšie uvedené formy skončenia pracovného pomeru.
*
Pracovný pomer cudzinca
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov platí, že cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.
Podľa § 59 ods. 3, pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom (napr. dohodou, výpoveďou...), sa skončí dňom, ktorým:
- sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
- nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
- uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
- uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie (v prípade Ukrajincov to môže byť uplynutím doby, na ktorú má Ukrajinec udelené dočasné útočisko),
- bolo odňaté povolenie na zamestnanie.
*
Smrť zamestnanca
Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.
Poznámka: Pracovný pomer nezaniká smrťou fyzickej osoby, ktorá je zamestnávateľom - v takomto prípade prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na jeho dedičov - viď § 30.
*
Zánik pracovného pomeru podľa § 58 ods. 7
Pracovný pomer zaniká aj na základe zákona podľa § 58 ods. 7.
"Ak je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s odsekom 6 prvou vetou alebo druhou vetou, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru podľa prvej vety vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku; pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou podľa odseku 5."
*
Odstúpenie od pracovnej zmluvy
Špecifický spôsob ukončenia pracovného pomeru je odstúpenie od pracovného pomeru, ktoré je možné v čase, kedy zamestnanec ešte nenastúpil prvýkrát do práce - viď § 19 ods. 2. Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak:
- zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,
- zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce,
- zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Odstúpiť od pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.
*
*
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa v Zákonníku práce doplnil § 152c Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie.
Výhodou príspevku je skutočnosť, že pri dodržaní podmienok uvedených v § 152c Zákonníka práce je príspevok na strane zamestnanca príjem oslobodený od dane (a automaticky oslobodený aj od odvodov). Viď § 5 ods. 7 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Pre posudzovanie oslobodenia príspevku od dane je v praxi potrebné rešpektovať informáciu Finančného riaditeľstva SR, link:
https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2022/2022.07.06_017_DZPaU_2022_I_podp_byv.pdf
*
*
S účinnosťou od 1. januára 2020 sa v Zákonníku práce zaviedol § 152b Príspevok na športovú činnosť dieťaťa.
Výhodou príspevku je skutočnosť, že pri dodržaní podmienok uvedených v § 152b Zákonníka práce je príspevok na strane zamestnanca príjem oslobodený od dane (a automaticky oslobodený aj od odvodov). Viď § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Pre posudzovanie oslobodenia príspevkov od dane je v praxi potrebné rešpektovať metodické usmernenie Finančného riaditeľstva SR, link:
https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2020/2020.08.17_29_DZPaU_2020_MU.pdf
*
ZAMESTNÁVATEĽ MÔŽE, ALE NEMUSÍ POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK
Na rozdiel od príspevkov na rekreáciu nie je na príspevok na športovú činnosť dieťaťa právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne zamestnancovi dobrovoľne (počet zamestnancov "vo firme" nie je rozhodujúci).
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:
- zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,
- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,
- zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov,
- zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe,
- zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.
*
PODMIENKY, KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ ZAMESTNANEC
Ak sa zamestnancovi poskytne príspevok, oslobodený od dane je len vtedy, ak sú splnené podmienky:
- zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode príspevok nie je oslobodený od dane)
- pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky
- zamestnanec predloží doklad vystavený oprávnenou osobou (športovou organizáciou) do 30 dní odo dňa jeho vydania
Ak zamestnávateľ poskytne príspevok zamestnancovi, ktorý horeuvedené podmienky nespĺňa, príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.
*
Pracovný pomer
Základnou podmienkou oslobodenia príspevku od dane z príjmov je pracovný pomer. Môže to byť pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Môže to byť pracovný pomer na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas (pozor, v prípade kratšieho pracovného času sa kráti maximálna možná výška príspevku oslobodená od dane, pozrite ďalej).
Príspevok nie je oslobodený od dane z príjmov napríklad vtedy, ak sa poskytne:
- pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- spoločníkovi pracujúcemu pre vlastnú spoločnosť bez pracovnej zmluvy
- štatutárovi - konateľovi, členovi dozornej rady, predstavenstva ... bez pracovnej zmluvy
- profesionálnemu športovcovi vykonávajúcemu v športovom klube činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
- športovému odborníkovi pracujúcemu na základe zmluvy o činnosti športového odborníka
- bývalému zamestnancovi atď.
*
Pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov
Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov sa posudzuje obdobne ako pri príspevkoch na rekreáciu. Trvanie pracovného pomeru sa posudzuje ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky - to bude uvedené na doklade, ktorý zamestnancovi vydá športová organizácia.
Príspevok je oslobodený od dane z príjmov aj vtedy, ak nejde o jednu nepretržite trvajúcu pracovnú zmluvu, ale ak ide o na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy, ktoré sú uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden pracovný deň, pričom v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov.
V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 27 a nasl. Zákonníka práce, napríklad prevod zamestnávateľa alebo jeho časti k inému zamestnávateľovi, typicky predaj firmy, zlúčenie firiem) sa doba trvania pracovného pomeru posudzuje v súčte trvania u aktuálneho a predchádzajúceho zamestnávateľa.
*
V prípade štátnych zamestnancov platí, že ak dôjde k premiestneniu štátneho zamestnanca z jedného služobného úradu na druhý (napríklad prechod z ministerstva A na ministerstvo B), podmienka nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru nie je splnená. A to preto, lebo s účinnosťou od 1. marca 2021 sa do zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe doplnilo ustanovenie § 171 ods. 2:
"Na účely § 152a a § 152b Zákonníka práce sa započítava doba nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.“
*
V prípade zamestnávania podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme platí, že pri prechode zamestnanca z jednej organizácie do inej organizácie (napríklad prechod učiteľa z jednej školy do druhej) dochádza k zmene zamestnávateľa a doba trvania zamestnania sa sleduje len vzhľadom na nového zamestnávateľa.
V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom, ktorý predtým u zamestnávateľa pracoval ako dočasne pridelený z agentúry dočasného zamestnávania, sa posudzuje len doba trvania pracovnej zmluvy uzavretej u súčasného zamestnávateľa - nezohľadňuje sa doba predchádzajúceho dočasného pridelenia.
Príspevok je oslobodený od dane z príjmov, ak v prvý deň obdobia, na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky (uvedený na doklade, ktorý vystaví športová organizácia), pracovný pomer zamestnanca trval. Ak by bol príspevok vyplatený zamestnancovi, ktorý v priebehu roka skončil v pracovnom pomere, pričom obdobie uvedené na doklade začalo až po ukončení pracovného pomeru, príspevok bude zdaniteľným príjmom.
Príklad
Zamestnanec v júli 2023 predložil zamestnávateľovi doklad, podľa ktorého za obdobie od 1.1.2023 do 30.6.2023 uhradil športovej organizácii za športovú činnosť svojho dieťaťa sumu 120 €. Pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa začal dňa 1.7.2021.
Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov tak bude splnená najskôr k 1.7.2023. Ak bude zamestnancovi vyplatený príspevok za obdobie od 1.1.2023 do 30.6.2023, išlo by o zdaniteľný príjem zamestnanca.
Príklad
Zamestnanec z predošlého príkladu donesie ďalší doklad zamestnávateľovi koncom roka 2023. Podľa tohto dokladu za obdobie od 1.7.2023 do 31.12.2023 uhradil športovej organizácii za športovú činnosť svojho dieťaťa sumu 150 €.
V tomto prípade už bude príspevok oslobodený od dane.
*
Obdobne ako pri príspevkoch na rekreáciu platí, že aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa bude oslobodený od dane bez ohľadu na to, či zamestnanec aktuálne pracuje. Oslobodenie príspevku od dane nie je podmienené aktuálnou prítomnosťou zamestnanca na pracovisku. Príspevok je oslobodený od dane z príjmov aj v prípade zamestnancov, ktorých pracovný pomer ku prvému dňu obdobia uvedeného na doklade trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú:
- na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
- práceneschopní,
- na OČR,
- na neplatenom voľne,
- resp. na inej prekážke v práci na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Príklad
Pracovný pomer zamestnankyne začal 1.5.2017. Pracovný pomer je dohodnutý na plný úväzok. Zamestnankyňa je počas celého roka 2023 na rodičovskej dovolenke. Ak jej bude počas roka 2023 poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa, bude oslobodený od dane, a to potenciálne až do výšky 275 €.
*
Vychádzajúc z usmernenia Finančného riaditeľstva SR k príspevkom na rekreáciu by obdobne ako príspevok na rekreáciu ani príspevok na športovú činnosť dieťaťa nemal byť oslobodený od dane, ak ho dostanú zamestnanci dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie alebo funkcie v odboroch.
*
Žiadosť o príspevok
Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zákon nehovorí o tom, že by žiadosť musel zamestnanec podať písomne, avšak z dôvodu jednoznačnosti a preukázania napríklad pri neskoršej kontrole z inšpektorátu práce alebo pri daňovej kontrole odporúčam, aby si zamestnávateľ definoval postup v internej smernici a pripravil formulár, ktorý zamestnanec vyplní.
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.
Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže rozhodnúť o podmienkach poskytovania príspevku samostatne svojim rozhodnutím).
Zamestnávateľ teda môže rozhodnúť tak, že príspevok bude vyplácať len určitým skupinám svojich zamestnancov, ktoré okrem horeuvedených podmienok daných v zákone spĺňajú aj ďalšie podmienky, a to napríklad:
- pracujú len na určitých pracoviskách,
- vykonávajú len určité druhy prác,
- pracujú v pracovnom pomere u zamestnávateľa najmenej 3 roky a podobne,
- majú priemernú hrubú mesačnú mzdu do výšky 800 € a podobne...
Samozrejme, kritériá, o ktorých rozhodne zamestnávateľ, nesmú byť diskriminačné z hľadiska pohlavia, štátnej príslušnosti, rasy, národnosti, náboženskej orientácie a pod.
*
*
S účinnosťou od 1. januára 2019 sa v Zákonníku práce zaviedol § 152a Rekreácia zamestnancov. Pre väčších zamestnávateľov sa tak od roka 2019 zaviedla povinnosť preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Pri splnení určených podmienok je príspevok na rekreáciu príjmom zamestnanca oslobodeným od dane i odvodov.
*
Pre posudzovanie oslobodenia od dane je v praxi potrebné rešpektovať Usmernenie č.4/DzPaÚ/2019/MU (ďalej len "usmernenie FR SR"), ktoré vypracovalo Finančné riaditeľstvo SR v marci 2019 a zverejnilo ho na stránke www.financnasprava.sk, link:
https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2019/2019.03.29_rekreacie.pdf
...a ďalej stanoviská Finančnej správy SR uvedené na stránke www.financnasprava.sk, a to najmä v časti "Praktické príklady" vo forme odpovedí na otázky.
*
POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK
Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok.
Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.
Údaje o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách zamestnávatelia uvádzajú v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde 49,1 a viac.
Poznámka: Počas roka 2023 sa posudzuje priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2022, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak, ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:
- zamestnanci, ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
- zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
- zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
- osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
- spoločníci, konatelia a pod., ktorí pracujú u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
- u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy neberú dočasne pridelení zamestnanci
*
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva presne 49 a menej zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže, ale nemusí zamestnancom poskytnúť.
Ak sa takýto zamestnávateľ rozhodne príspevok poskytnúť, tak to musí byť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok na strane zamestnancov takéhoto zamestnávateľa oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
*
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2022 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičovskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NR SR.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2023 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Zamestnávateľ počas roka 2022 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2022 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci, ktorí boli dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2023 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.
Príklad
Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2022 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 20 - do tohto počtu sa v ADZ nezapočítavajú zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ nemá počas roka 2023 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.
*
Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Z&aacut