Najnovšie články

Cezhraničné vyslanie zamestnanca (2020)

Témy: Zákonník práce

*

Na tomto mieste rozoberieme legislatívnu úpravu vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. A to jednak z pohľadu slovenského zamestnávateľa, ktorý vysiela svojich zamestnancov na práce do zahraničia, jednak z pohľadu zahraničného zamestnávateľa, ktorý posiela svojich zamestnancov na výkon prác na Slovensko.

Od 30.7.2020 sa pravidlá pri vysielaní zamestnancov na území EÚ zásadným spôsobom menia a dopĺňajú.

V našej legislatíve túto problematiku upravuje najmä § 5 Zákonníka práce a zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Informačná povinnosť slovenskej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na ktorej základe sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, je upravená v § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Na úrovni EÚ ide o najmä o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).

Od 30 júla 2020 sa k tomu pridáva smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ  z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.

*

ZÁKLADNÉ POJMY POUŽÍVANÉ PRI VYSIELANÍ ZAMESTNANCOV

Uvedené dôležité definície nájdeme v § 5 Zákonníka práce a vyplývajú z aktuálneho znenia smerníc 96/71/ES, 2014/67/EÚ a 957/2018/EÚ.

*

Členské štáty EÚ

Pravidlá pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb sa vzťahujú na zamestnancov zamestnávateľov usadených v členských štátoch EÚ (EÚ 28) a v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore: Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsku.

*

Vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb

Vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb môže mať tri podoby:

a) Cezhraničné poskytovanie služby pre príjemcu služby (ktorý nie je užívateľským zamestnávateľom).

Medzi vysielajúcim zamestnávateľom a príjemcom služby je uzatvorená zmluva o dodávke služieb. Plnenie predmetu zmluvy prebieha tak, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu na územie iného členského štátu, kde vykonáva práce ktoré sú predmetom zmluvy. Nie je pritom dôležité, kto je príjemca služby - či je to právnická alebo fyzická osoba, kde má príjemca sídlo atď. Dôležité je, že práce vyslaných zamestnancov prebiehajú na území iného členského štátu.

Zamestnanca počas výkonu práce riadi jeho zamestnávateľ. Pozor, príjemca služby tu nie je v postavení užívateľského zamestnávateľa tak, akoby to inak bolo pri dočasnom pridelení.

Príklady

Zamestnanec je vyslaný na práce na územie iného členského štátu na základe zmluvy o servise stroja.

Zamestnanec je vyslaný na práce na územie iného členského štátu na základe zmluvy o dodávke stavebných prác.

Zamestnanec je vyslaný na práce na územie iného členského štátu na základe zmluvy o vývoji softvéru na zákazku, kde časť prác prebehne na území iného členského štátu o zmluvného odberateľa.

Vodič diaľkovej dopravy poskytuje dopravnú službu zákazníkovi na území iného členského štátu.

*

b) Cezhraničné vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami(viď §66a Obchodného zákonníka) = vyslanie k zamestnávateľovi (časti zamestnávateľa) v skupinovom vlastníctve. Označuje sa aj ako tzv. koncernové vyslanie.

V prípadoch koncernového vyslania nás nezaujíma dôvod pracovnej cesty vyslaných zamestnancov. Vôbec nemusí ísť o dodávku prác pri poskytovaní nejakej služby ako takej. Podstatné je, že zamestnanci sú na pracovnej ceste na území iného členského štátu a výkon ich práce počas pracovnej cesty je v priestoroch materskej/sesterskej/dcérskej spoločnosti.

Príklady

Manažér materskej spoločnosti ide na územie iného členského štátu do dcérskej spoločnosti na pracovné rokovanie.

Zamestnanci dcérskej spoločnosti idú na zaškolenie a výrobnú prax na územie iného členského štátu do materskej alebo sesterskej spoločnosti.

*

c) Cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi (viď § 58 Zákonníka práce).

Teda dočasné pridelenie zamestnanca agentúrou dočasného zamestnávania (prípadne zamestnávateľom, ktorý nie je agentúrou dočasného zamestnávania za zákonom stanovených podmienok) k užívateľskému zamestnávateľovi na území iného členského štátu.

Príklad

Slovenský zamestnávateľ v oblasti automobilového priemyslu má dočasne pridelených zamestnancov z českej agentúry dočasného zamestnávania.

*

Vysielajúci zamestnávateľ

Takto označujeme zamestnávateľa, ktorý vysiela svojho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia jedného členského štátu EÚ na územie druhého členského štátu EÚ.

Vysielajúci zamestnávateľ je:

  • hosťujúci zamestnávateľ – ak má sídlo v inom členskom štáte a vysiela svojho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia tohto štátu EÚ na územie SR,
  • domáci zamestnávateľ – ak má sídlo v SR a vysiela svojho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia SR na územie iného členského štátu EÚ.

*

Vyslaný zamestnanec

Takto označujeme zamestnanca vyslaného svojim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia jedného členského štátu EÚ na územie druhého členského štátu EÚ.

Vyslaný zamestnanec je:

  • hosťujúci zamestnanec – ak je vyslaný svojim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného štátu EÚ na územie SR,
  • domáci zamestnanec – ak je vyslaný svojim zamestnávateľom na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia SR na územie iného členského štátu EÚ.

*

Tzv. tvrdé jadro

Vysielajúci zamestnávateľ je počas vyslania svojho zamestnanca na územie iného členského štátu povinný dodržiavať pravidlá upravené legislatívou štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný, týkajúce sa:

  • dĺžky pracovného času a pravidiel pre odpočinok
  • dĺžky dovolenky
  • minimálnej mzdy
  • od 30.7.2020 nárokovateľných príplatkov
  • bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
  • pracovných podmienok tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov
  • rovnakého zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákazu diskriminácie
  • pracovných podmienok pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.

*

Pracovný čas (2020)

Témy: Zákonník práce

*

Podľa § 85 Zákonníka práce, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Podľa smernice 2003/88/ES sa za pracovný čas považuje akýkoľvek časový úsek, strávený na pracovisku zamestnávateľa alebo aj mimo neho, počas ktorého zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa alebo je pripravený pracovať.

Za pracovný čas sa považuje aj neaktívna časť pracovnej pohotovosti zamestnanca na pracovisku (viď § 96 ods. 2).

Do pracovného času sa v zásade nezapočítava doba cesty na pracovisko a prípravy na prácu (napr. prezlečenie sa do pracovného odevu).

Podľa § 90 ods. 10 však zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.

Do pracovného času sa započítavajú prestávky v práci poskytované z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (viď § 91 ods. 6). Započítava sa aj odpočinok na jedlo ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť (viď § 91 ods. 1). Iné prestávky na odpočinok a jedlo sa nezapočítavajú do pracovného času (viď § 91 ods. 5).

*

Rozsah pracovného času

Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní - nemusí to byť nutne pondelok – nedeľa, môže to byť napríklad interval streda – utorok a pod.

Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak Zákonník práce neustanovuje inak.

Pracovný čas zamestnanca je najviac:

  • 40 hodín týždenne pri jednozmennej prevádzke
  • 38 a 3/4 hodiny týždenne pri dvojzmennej prevádzke
  • 37 a 1/2 hodiny týždenne pri trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke.

Je obvyklé, že najmä v kolektívnych zmluvách sa dohodne pracovný čas v menšom rozsahu, napríklad 37 a ½ hodiny hoci ide o jednozmennú prevádzku.

Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.

Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa § 85 ods. 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. Tento pojem je dôležitý napríklad pri vymedzení práce na kratší pracovný čas (§ 49).

Podľa § 90 ods. 9 rozvrhnutie pracovného času (resp. zmeny v rozvrhnutí pracovného času)  je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

V roku 2020 v období mimoriadnej situácie podľa § 250b ods. 3 je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť rozvrhnutie pracovného času najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.

*

Pracovný čas mladistvých zamestnancov

Mladistvý zamestnanec:

  • mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne - ak pracuje pre viacerých zamestnávateľov, tak v súčte za všetkých zamestnávateľov,
  • starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.

Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.

*

Maximálny týždenný pracovný čas v priemere

Podľa § 85a priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas (a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku) nesmie prekročiť 48 hodín. Podľa smernice 2003/88/ES je rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného týždenného pracovného času doba max. 4 mesiacov. Znamená to, že za akékoľvek 4 po sebe idúce mesiace by priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nemal prekročiť 48 hodín.

Ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov, priemerný týždenný pracovný čas sa sleduje v každom zamestnaní osobitne (to neplatí pre mladistvých zamestnancov, viď vyššie).

Príklad

Zamestnanec v období máj – jún – júl – august spolu odpracoval (vrátane nadčasov) 900 hodín. Za 4 mesiace, teda za 18 týždňov, odpracoval v priemere 50 hodín týždenne. Došlo tak k porušeniu § 85a Zákonníka práce.

*

Zdravotnícki zamestnanci


Podľa § 85a priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca. V takomto prípade priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín.

Podmienkou je súhlas dotknutého zamestnanca, zamestnávateľ musí o tejto skutočnosti informovať inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti BOZP. Zamestnávateľ musí viesť záznam o takýchto zamestnancoch.

*

Dohody (2020)

Témy: dohody,Zákonník práce

*

Zákonník práce umožňuje okrem pracovných zmlúv zamestnávanie aj vo forme dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A to:

  • dohody o vykonaní práce (§ 226)
  • dohody o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228)
  • dohody o pracovnej činnosti (§ 228a)

*

Poznámka: Činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona je možné vykonávať v pracovnom pomere. Vtedy ide o tzv. zamestnanecké diela a držiteľom autorských práv je zamestnávateľ, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

Dohody možno uzatvárať aj s osobami, ktoré už majú uzatvorený pracovný pomer. Pričom pracovný pomer môžu mať uzatvorený u iného zamestnávateľa alebo u toho istého zamestnávateľa.

Všeobecne pre všetky tri typy dohôd platia nasledovné pravidlá:

  • dohody môže zamestnávateľ uzatvárať len výnimočne - uprednostniť sa má práca v pracovnom pomere s využitím možností napr. práce na dobu určitú, deleného pracovného miesta, alebo práce na kratší pracovný čas
  • práca musí byť vymedzená výsledkom (platí pre dohody o vykonaní práce) alebo musí ísť o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (platí pre dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov)
  • s mladistvým zamestnancom (do 18 r.) možno dohody uzatvárať len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie
  • dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona
  • pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín)
  • zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.

*

Odmena pri práci na dohodu

Na dohody sa vzťahuje § 119 ods. 1 ZP. To znamená za jednu hodinu práce musí byť vyplatená najmenej suma minimálnej mzdy na hodinu. V roku 2020 je odmena najmenej 3,333 eura na hodinu (zaokrúhlene 3,34 eura na hodinu).

Pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je nárok na:

  • zvýšenie dohodnutej odmeny za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu, teda v roku 2020 najmenej o 3,333 eura na hodinu
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
  • mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Splatnosť odmeny

Pri dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti je odmena za vykonanú prácu splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Znamená to, že pri týchto dvoch formách dohody nie je možné dohodnúť sa s "dohodárom" na splatnosti odmeny za dlhšie obdobie, napríklad raz za dva mesiace, štvrťročne, polročne, raz za rok alebo až po skončení dohody a podobne. Ak v nejakom mesiaci dohodár pracoval, odmenu za daný mesiac musí mať vyplatenú najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca - rovnako, ako to platí pre zamestnancov v pracovnom pomere.

Uvedené sa netýka dohôd o vykonaní práce. Pri dohodách o vykonaní práce sa aj môže zamestnávateľ s dohodárom dohodnúť na splatnosti odmeny inak, ako za každý mesiac - napríklad dohodnúť sa na vyplatení odmeny až po skončení dohody.

*

Trvanie dohody

Dohody je možné uzatvárať najdlhšie na dobu 12 mesiacov.

Obmedzenia pri práci na dohodu, dané zákonom o službách zamestnanosti (limit 40 dní v roku a pod.) sa týkajú len uchádzačov o zamestnanie, evidovaných na úrade práce.

*

Ktoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú aj na dohody?

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka:

  • prvá časť = všeobecné ustanovenia, § 1 až 40
  • 85 ods. 1 a 2 = definícia pracovného času a doby odpočinku
  • 90 ods. 10 = čas potrebný na osobnú očistu, ktorý sa môže po dohode so zástupcami započítavať do pracovného času
  • 91 = prestávky v práci
  • 92 = nepretržitý denný odpočinok
  • 93 = nepretržitý odpočinok v týždni
  • 94 a 95 = dni pracovného pokoja
  • 98 = nočná práca
  • 119 ods. 1 (minimálna mzda)
  • 122a ods. 1 až 3 (mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu)
  • 122b ods. 1 až 3 (mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu)
  • 123 ods. 1 a 2 (mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu)
  • 124 (mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce)
  • 129 až 132 = splatnosť odmeny, výplata odmeny, zrážky z odmeny
  • 144a ods. 1 až 5 (posudzovanie výkonu práce)
  • šiesta časť = ochrana práce, § 146 až 150.

*

Ďalej platí, že ak zamestnanec pracujúci na dohodu je neprítomný v práci z dôvodov uvedených v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), čo sú:

  • dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz
  • materská dovolenka
  • rodičovská dovolenka
  • karanténa
  • ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov
  • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
  • narodenie dieťaťa zamestnancovi
  • sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia
  • úmrtie rodinného príslušníka
  • svadba
  • znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom
  • nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy,

...a ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Spory vyplývajúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru

*

Evidencia pracovného času

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti a to tak, že zamestnávateľ je povinný viesť túto evidenciu tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu vykonanej práce aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. Podľa Zákonníka práce tak pri dohodách o vykonaní práce nie je povinnosť zaznamenať samotný začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce – z praktického hľadiska však možno odporúčať viesť evidenciu rovnako ako pri dohodách o pracovnej činnosti (poznatok z kontrol vykonávaných Inšpekciou práce).

*

Domácka práca a telepráca (2020)

Témy: Zákonník práce

*

Domácka práca

Takto sa označuje pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste

*

Telepráca

Takto sa označuje pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií.

*

Pravidlá platné pre domácku prácu a teleprácu stanovuje Zákonník práce v § 52 rovnako.

*

Čo nie je domácka práca ani telepráca

Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Príkladom je práca z domu počas pandémie. Pri takomto výkone práce sa nepostupuje podľa § 52 Zákonníka práce!

*

Dovolenka (2020)

Témy: Zákonník práce

*

Nárok zamestnanca na dovolenku upravujú § 100 až 117 Zákonníka práce.

Podľa toho ako spĺňa zamestnanec podmienky, má nárok na:
 
  • dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť (§ 101 až 104a) alebo
  • dovolenku za odpracované dni (§ 105).

*

Ak spĺňa špecificky dané podmienky, má nárok aj na dodatkovú dovolenku (§ 106 a 107).

*

Dohody a SOS dotácia za marec, apríl, máj...

Témy: dohody,pandémia

*

Požiadať o SOS dotáciu počnúc mesiacom marec 2020 mohla, resp. môže fyzická osoba, ktorá pred 13. marcom 2020 pracovala na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov - ďalej len "dohoda" a "dohodár".

Poznámka: Obdobne ako "dohodár" pracujúci na dohodu si môže uplatniť nárok na SOS dotáciu športový odborník, ktorý pred 13. marcom 2020 pracoval na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

*

PODMIENKY NA VYPLATENIE SOS DOTÁCIE

Podmienkou na vyplatenie SOS dotácie je, že:
 
  • v období pred 13.3.2020 dohodár na dohodu pravidelne pracoval a mal z nej príjem (dohoda trvala viac mesiacov a za každý mesiac mal vyplatený príjem)
  • v období po 13.3.2020 bola dohoda ukončená alebo
  • v období po 13.3.2020 dohoda pokračovala ale dohodár z nej nemá príjem.

*

Za mesiac marec 2020 stačí, aby dohodár nemal z dohody príjem za najmenej 10 kalendárnych dní. To znamená, že ak "dohodár" ukončil dohodu najneskôr 21. marca 2020 (prvýkrát nepracoval 22. marca 2020) má nárok na SOS dotáciu už za mesiac marec 2020.

Za mesiac apríl 2020 a ďalšie mesiace stačí aby podmienky straty príjmu z dohody bola splnená najmenej 15 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci. Napríklad ak "dohodár" počas mesiaca apríl 2020 nepracoval v čase od 1.4. do 15.4. vrátane a od 16.4. už pracoval, ešte má nárok na SOS dotáciu za apríl 2020.

*

Nárok na SOS dotáciu však nemá dohodár, ak:
 
  • má iný príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby
  • je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nemocenskej dávky (nemocenské, materské, ošetrovné), dávky v nezamestnanosti, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, dávky nemocenského zabezpečenia alebo obdobnej dávky zo zahraničia
  • je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, poberateľom rodičovského príspevku alebo poberateľom príspevku na opatrovanie
  • je žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci "Opatrení č. 1 až 4" projektu "Prvá pomoc" na podporu udržania pracovných miest
  • je v osobnom bankrote.

*

VÝŠKA SOS DOTÁCIE

Výška SOS dotácie je v roku 2020 celkovo najviac 1600 eur na jedného žiadateľa.

SOS dotácia za marec 2020 je 105 eur.
 
SOS dotácia za apríl, máj atď. 2020 je 210 eur.
 
SOS dotácia má čiastočne kompenzovať stratu príjmu, bežný príjem v danom mesiaci pred mimoriadnou situáciou by mal byť aspoň taký, ako suma dotácie určená na jeho kompenzáciu.

*

PODANIE ŽIADOSTI A UKONČENIE SOS DOTÁCIE

Žiadosť o SOS dotáciu si treba stiahnuť na webe www.pomahameludom.sk

Preukazovanie splnenia podmienok na SOS dotáciu žiadateľ deklaruje čestným vyhlásením.

Žiadosť o SOS dotáciu za mesiac marec 2020 a apríl 2020 je potrebné zaslať do 15. mája 2020. Ak by dohodár posielal prvýkrát žiadosť až za mesiac máj 2020, treba ju zaslať do 15. júna 2020.

Žiadosť sa posiela len raz - prvýkrát za mesiac, v ktorom boli prvýkrát splnené podmienky na SOS dotáciu. Pokiaľ sú splnené podmienky na SOS dotáciu aj za ďalšie mesiace, za ďalšie mesiace sa žiadosť už neposiela.

Ak však v ďalšom mesiaci už podmienky splnené nie sú, žiadateľ to musí do 20. dňa tohto mesiaca oznámiť zaslaním vyplneného tlačiva "Ukončenie SOS dotácie", ktoré je na webe www.pomahameludom.sk

Ak žiadateľ neoznámi ministerstvu do 20. dňa príslušného mesiaca ukončenie SOS dotácie, automaticky sa to bude považovať za skutočnosť, že nárok na SOS dotáciu trvá aj za príslušný mesiac a ministerstvo dotáciu vyplatí do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Napríklad, ak dohodár v máji znova začal vykonávať činnosť s nárokom na príjem (v čase od 1. do 16. mája vrátane) túto skutočnosť bol povinný oznámiť zaslaním vyplneného tlačiva „Ukončenie SOS dotácie“ poštou na adresu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR do 20. mája 2020.

*

Žiadosti sa zasielajú na ministerstvo, na adresu:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Odbor rozpočtu a financovania

Špitálska 4,6,8

816 43 Bratislava

*

Žiadosti je výnimočne možné osobne doručiť do podateľne ministerstva

*

Pozor, podľa § 14 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách na poskytnutie SOS dotácie nie je právny nárok.
 
Žiadosti posudzuje komisia zriadená ministerstvom.
 
Schválenie, resp. neschválenie SOS dotácie sa neoznamuje žiadateľovi písomne ale ministerstvo na svojej stránke zverejňuje zoznam schválených SOS dotácií i zoznam neschválených dotácií s uvedením dôvodu ich neschválenia.
 
*
 
PRÍKLADY
 
1. Dohoda skončila v druhej polovici marca
 
Dohodár pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, ktorá bola uzavretá od 1.1.2020, pracoval každý mesiac a jeho odmena sa pohybovala na úrovni 200 - 250 eur mesačne. K 20. marcu 2020 bola dohoda ukončená. Odvtedy dohodár nemá žiaden iný príjem a to platí aj ku dňu 25.5.2020.
 
Dohodár má nárok na SOS dotáciu počnúc mesiacom marec. Ak do 15. mája 2020 podal žiadosť o SOS dotáciu, dostal zatiaľ vyplatenú sumu 315 eur a to 105 eur za marec a 210 eur za apríl.
 
Pretože do 20. mája sa dohoda neobnovila a dohodár zatiaľ žiaden príjem nemá, nezaslal na ministerstvo „Ukončenie SOS dotácie“ a ministerstvo mu vyplatí sumu 210 eur aj za máj 2020. Ak na dohodu začne pracovať koncom mája alebo v júni a to pred 16. júnom 2020, zašle najneskôr do 20. júna „Ukončenie SOS dotácie“ a za jún 2020 už dotáciu nedostane.
 
*
 
2. Dohoda pokračuje aj po 13. marci ale od 6. apríla na ňu dohodár nepracuje
 
Dohodár - študent, pracoval na dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorá bola uzavretá od 1.10.2019, pracoval každý mesiac a jeho odmena sa pohybovala na úrovni 250 - 300 eur mesačne. Dohoda ukončená nebola avšak poslednýkrát na ňu študent pracoval 5. apríla 2020. Od 6. apríla 2020 na dohodu reálne nepracuje a to platí aj ku dňu 25.5.2020. Žiadny iný príjem nemá.
 
Dohodár má nárok na SOS dotáciu počnúc mesiacom apríl. Ak do 15. mája 2020 podal žiadosť o SOS dotáciu, dostal zatiaľ vyplatenú sumu 210 eur za máj.
 
Pretože do 20. mája sa dohoda neobnovila a dohodár zatiaľ žiaden príjem nemá, nezaslal na ministerstvo „Ukončenie SOS dotácie“ a ministerstvo mu vyplatí sumu 210 eur aj za máj 2020.

Odklad platenia odvodov do SP za máj 2020

Témy: pandémia,sociálne poistenie,Top,zdravotné poistenie,zmeny 2020

Podľa nariadenia vlády, ktoré vláda schválila na svojom rokovaní dňa 20. mája 2020, sa pre niektorých zamestnávateľov a SZČO posúva lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za máj 2020 na 31. december 2020.

*

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za máj 2020

Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za máj 2020 je splatné v termíne do 31. decembra 2020.

Uvedený odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za máj 2020 o 40% a viac.

Pozor, lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za máj 2020 sa nemení.

Podľa uvedeného nariadenia vlády sa nemení ani lehota splatnosti preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za mesiac máj 2020.

*

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za marec 2020

Ďalej sa podľa nariadenia vlády posúva aj lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za marec 2020. 

Poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za marec 2020 je splatné v termíne do 31. decembra 2020.

Pôvodne bola lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za marec 2020 posunutá na 31. júl 2020.

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za marec sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za marec 2020 o 40% a viac.

Lehota splatnosti preddavkov na zdravotné poistenie za zamestnávateľa a za SZČO za marec 2020 sa nemení a zostáva zatiaľ 31. júl 2020. Podmienkou odkladu je pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za marec 2020 o 40% a viac.

*
 
K poklesu čistého obratu, resp. poklesu príjmov čítajte tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=311
 
*
 

Krátenie dovolenky v období pandémie

Témy: nemocenské,ošetrovné,pandémia,Zákonník práce

*

Podľa § 109 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnancovi krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.

Za dobu prekážok v práci na strane zamestnávateľa sa však dovolenka nekráti. Dovolenka sa však môže krátiť ak zamestnanec vymešká pracovné zmeny z dôvodu karantény alebo z dôvodu OČR.

*

Zmeny v projekte "Prvá pomoc" k 14.5.2020-17.5.2020

Témy: pandémia,sociálne poistenie,Top,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zdravotné poistenie

*

Od 14.5.2020 dochádza v projekte "Prvá pomoc" na podporu udržania pracovných miest a na pomoc SZČO k niekoľkým zmenám a upresneniam.

Článok popisuje stav po opravách a doplneniach k 17.5.2020 večer.

*

Obsah článku:

Zníženie výšky príspevku pre časť zamestnancov pri "Opatrení č. 3B"

Zamestnávateľ s jedinou prevádzkou si môže uplatniť za jeden mesiac len jediné opatrenie

Zamestnávateľ s viacerými opatreniami si môže za jeden mesiac uplatniť dve opatrenia

Kedy sa uplatní "Opatrenie č. 1" ak je prevádzka zatvorená len časť mesiaca

Zamestnávateľ a súbeh "Opatrenia č. 3A" a "Opatrenia č. 3B"

Posudzovanie poklesu tržieb pri "Opatrení č. 3B"

SZČO a súbeh "Opatrenia č. 2" a "Opatrenia č. 4"

SZČO a súbeh "Opatrenia č. 4A" a "Opatrenia č. 4B"

Zamestnanec - zmeny podmienok na čerpanie príspevku

Opatrenie č. 4 - zmena podmienky straty príjmu, "pritvrdenie" pre jednoosobové s.r.o.

Zmeny vo výkazoch

*

VÝŠKA PRÍSPEVKU NA ZAMESTNANCA BUDE V NIEKTORÝCH PRÍPADOCH PRI OPATRENÍ Č. 3B NIŽŠIA

V "Opatrení č. 3B" pribúda nové pravidlo, podľa ktorého výška príspevku na jedného zamestnanca môže byť najviac 80% jeho hrubého príjmu (celkovej hrubej mzdy v danom mesiaci). Pre časť zamestnancov to bude znamenať zníženie výšky príspevku oproti doterajšiemu nastaveniu - napríklad pri poklese tržieb o 80% a viac to platí pre zamestnancov s hrubým príjmom pod 675 eur.

Príklad

Zamestnávateľ požiadal o príspevok podľa "Opatrenia č. 3B". Pokles tržieb za apríl 2020 je 80%. Výška paušálneho príspevku na jedného zamestnanca je 540 eur.

Hrubý príjem zamestnanca bude 600 eur hrubého (napr. týždeň bol na OČR, resp. má kratší pracovný čas a podobne). Pôvodne by bol príspevok na zamestnanca 540 eur.

"Po novom" je výška príspevku najviac 80% zo 600, teda len 480 eur.

*

ZAMESTNÁVATEĽ KTORÝ MÁ JEDINÚ PREVÁDZKU

Ak má zamestnávateľ len jednu prevádzku, môže v rámci jedného mesiaca požiadať o príspevok len v rámci jedného opatrenia ("Opatrenie č. 1" alebo "Opatrenie č. 3A" alebo "Opatrenie č. 3B").

*

ZAMESTNÁVATEĽ KTORÝ MÁ VIAC PREVÁDZOK

Ak má zamestnávateľ dve a viac prevádzok, môže v rámci jedného mesiaca požiadať na časť prevádzok o príspevok podľa "Opatrenia č. 1" (na povinne uzatvorené prevádzky) a na ostatné prevádzky môže požiadať o príspevok podľa "Opatrenia č. 3A" alebo podľa "Opatrenia č. 3B".

Ak zamestnávateľ v rámci jedného mesiaca požiada na povinne uzatvorené prevádzky o príspevok podľa "Opatrenia č. 1" a na ostatné prevádzky o príspevok podľa  "Opatrenia č. 3B", pokles tržieb potrebný pre určenie výšky príspevku podľa "Opatrenia č. 3B" sa určuje za celého zamestnávateľa.

Príklad

Zamestnávateľ má tri prevádzky. Maloobchodnú predajňu, ktorá bola od 16. marca povinne zatvorená a dva samostatné veľkosklady. Tie povinne uzatvorené neboli.

Za mesiac marec 2020 si zamestnávateľ uplatní príspevok podľa "Opatrenia č. 1" na zamestnancov pracujúcich na maloobchodnej predajni a ďalej si uplatní príspevok podľa "Opatrenia č. 3B" na ostatných zamestnancov - pracujúcich vo veľkoskladoch a na centrále spoločnosti. Výška príspevku "3B" bude závislá od poklesu tržieb za mesiac marec 2020 zisteného za celú spoločnosť.

*

Odpustenie odvodov do SP za apríl 2020 - Sociálna poisťovňa zverejnila "Čestné vyhlásenie"

Témy: pandémia,sociálne poistenie,Top

*

Podľa § 293ex zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie sú povinní zaplatiť poistné za apríl 2020, ak v apríli 2020 mali uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva najmenej na 15 dní.

Uzatvorenie prevádzky preukazuje zamestnávateľ alebo SZČO čestným vyhlásením, ktoré predloží Sociálnej poisťovni najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nie je povinná zaplatiť poistné.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak posledný deň lehoty ... pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.

*

Čo to znamená v praxi.

*

Kto má nárok na odpustenie odvodov 

Poistné za apríl 2020 do Sociálnej poisťovne neplatí zamestnávateľ alebo SZČO, ak mal na základe niektorého z Opatrení UVZ v apríli uzatvorenú aspoň jednu prevádzku a to najmenej na 15 kalendárnych dní. Opatrenia UVZ nájdete napríklad tu:

http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=223&Itemid=144

Poznámka: Odpustené odvody nie je potrebné v budúcnosti doplatiť. "Odpustené" - znamená že nie je potrebné ich zaplatiť ani teraz, ani nikdy v budúcnosti.

*

Aké odvody sú odpustené SZČO

SZČO má odpustené svoje odvody do Sociálnej poisťovne za mesiac apríl 2020. Odvody do zdravotnej poisťovne sa platia bez akejkoľvek výnimky i bez možnosti odkladu, najneskôr do 8. mája 2020.

*

Aké odvody sú odpustené zamestnávateľovi

Zamestnávateľ má odpustené odvody za zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne za mesiac apríl 2020. Odpustená je teda tá časť odvodov, ktoré platí zamestnávateľ "za seba" - v percentuálnom vyjadrení (ak nejde o niektorú z výnimiek) 25,2% z vymeriavacích základov svojich zamestnancov.

Táto úľava sa týka celej sumy, ktorú by inak platil zamestnávateľ, z vymeriavacích základov všetkých zamestnancov - teda nielen tých zamestnancov, ktorí pracujú na uzatvorených prevádzkach ale aj zamestnancov, ktorí "normálne" pracujú na otvorených prevádzkach (viď príklad ďalej).

Odvody, ktoré zamestnávateľ vypočíta a strhne zamestnancom (obvykle 9,4% z ich vymeriavacích základov) sa musia zaplatiť, v riadnom termíne.

Odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnávateľa i za zamestnancov platia bez akejkoľvek výnimky i bez možnosti odkladu, v riadnom termíne.

*

Čestné vyhlásenie

V súlade so zákonom svoj nárok na odpustenie odvodov preukazuje zamestnávateľ a SZČO čestným vyhlásením.

Príslušné formuláre nájdete na webe Sociálnej poisťovne, napríklad tu:

https://www.socpoist.sk/kto-a-ako-moze-poziadat-o-odpustenie-odvodov-za-april/68337s#10a

Podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne, čestné vyhlásenie stačí zaslať do 18. mája 2020. Odporúčam zamestnávateľom a SZČO, ktorí si uplatnia nárok na odpustenie odvodov, aby dodržali lehotu danú zákonom a čestné vyhlásenie zaslali do Sociálnej poisťovne najneskôr 11. mája 2020 do polnoci.

*

Tipy VII. (2020): Kapitola 6. SPOLOČNÍCI A KONATELIA S.R.O.

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Kapitola je venovaná možnostiam spoločníkov a konateľov s.r.o. (a vo všeobecnosti štatutárom obchodných spoločností) pokiaľ ide o zdanenie príjmov a platenie odvodov. Týchto možností je viac a sú naviazané na riešenie postavenia spoločníka či konateľa vo vlastnej firme – zmluvami podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Preto aj začíname objasnením možností zmluvného postavenia týchto osôb. A netreba zabúdať ani na skutočnosť, že „ušetrenie“ pri platení odvodov do Sociálnej poisťovne sa nemusí vždy vyplatiť – lebo na druhej strane tak ušetrí aj Sociálna poisťovňa pri výplate dávok – ak vôbec na nejaké dávky spoločník alebo konateľ bude mať nárok. Ale to si už musí každý sám zvážiť.

*

6.1 ZMLUVY SPOLOČNÍKA ALEBO KONATEĽA VO VLASTNEJ S.R.O.

Obchodný zákonník

Spoločník, ktorý vo svojej spoločnosti aktívne pracuje, môže mať v spoločnosti uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie prípadne mandátnu zmluvu.

Rovnako konateľ, resp. člen orgánu spoločnosti  môže vykonávať svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy.

*

  • 66 ods. 6 Obchodného zákonníka:

"Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada."

*

  • 566 ods. 1 Obchodného zákonníka:

"Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu."

*

Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Zmluva o výkone funkcie môže byť uzatvorená aj bez nároku na odmenu. V takomto prípade spoločník, resp. konateľ alebo iný člen orgánu spoločnosti bude vykonávať funkciu bezodplatne.

Mandátna zmluva nemusí mať písomnú formu. V mandátnej zmluve však musí byť dohodnutá odplata (odmena).

V prípade, že je podľa jednej z uvedených zmlúv dohodnutá odplata, Obchodný  zákonník  nestanovuje  jej  výšku  ani  neurčuje  frekvenciu jej vyplácania. V praxi tak môže ísť napríklad o symbolickú odmenu 1 euro mesačne, či dokonca 1 euro raz ročne – alebo naopak o desaťtisíce eur mesačne, respektíve o odmenu naviazanú na ekonomické výsledky spoločnosti a podobne. Je to výlučne vecou dohody zmluvných strán.

V prípadoch oboch uvedených zmlúv nejde ani nemôže ísť o závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

*

  • 1 ods. 2 Zákonníka práce:

"Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom."

*

Pri posudzovaní právneho vzťahu spoločníka voči vlastnej s.r.o. nie je vecne príslušný Zákonník práce, pretože ten upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby.

Práca spoločníka vo vlastnej spoločnosti nie je závislou prácou – pri výkone tejto práce nie sú prítomné znaky závislej práce – napríklad nie je možné hovoriť o vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (s.r.o.) a podriadenosti zamestnanca (spoločníka) – kto je pri práci spoločníka nadriadeným a kto podriadeným – spoločník sám sebe? Kto je „vedúci“?

Snažiť sa o posudzovanie vzťahu spoločníka pracujúceho vo vlastnej spoločnosti optikou Zákonníka práce nemá logiku. Jednou zo základných úloh Zákonníka práce je najmä stanovovať základné práva zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi – definovať zákonný nárok na mzdu, rozsah pracovného času, nárok na príplatky a ďalšie výhody, nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri pracovnom voľne, právo na zastupovanie a na kolektívne vyjednávanie atď. A to všetko nedáva najmenší zmysel v prípade spoločníka pracujúceho vo vlastnej s.r.o.

Právne vzťahy medzi spoločníkom či konateľom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej sú upravené Obchodným zákonníkom. Pre uzatváranie zmlúv medzi spoločníkmi, konateľmi a spoločnosťou s.r.o. je vecne príslušný Obchodný zákonník.

*

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 11. SLOVNÍK POJMOV A VELIČÍN

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

*

Doba poistenia 270 dní

Dôležitá podmienka ktorá musí byť splnená pre nárok na materské je získanie najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia v období posledných dvoch rokov.

V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.

V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov pred dňom prebratia dieťaťa do svojej starostlivosti, teda pred dňom odkedy bude otec poberať materské.

Pre získanie nároku na materské nie je dôležitá výška príjmu – podstatná je len a len doba trvania nemocenského poistenia. Výška príjmu je dôležitá až pri výpočte denného vymeriavacieho základu a samotnej materskej.

Do počtu 270 dní sa započítava nielen doba aktuálneho (teda posledného) nemocenského poistenia ale aj doba hocijakého iného nemocenského poistenia alebo viacerých nemocenských poistení, ktoré mala matka – otec v sledovanom období dvoch rokov ale takého poistenia (poistení) ktoré už skončilo (skončili) najneskôr deň pred dňom začiatku poberania materského. Pozor, z tohto iného poistenia (poistení) sa však nezapočítajú dni súbežného trvania oboch poistení.

Do počtu 270 dní sa započítavajú aj dni nemocenského poistenia, za ktoré sa neplatí poistné (viď § 140 ZSP) ako napríklad dni samotnej materskej, dni práceneschopnosti, 1. až 10. deň OČR, dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na zákonnom štrajku.

Naopak do počtu 270 dní sa nezapočítavajú dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (viď § 26 ZSP) s výnimkou uvedenou v ďalšom odstavci. Nezapočítavajú sa tak napríklad dni neplateného voľna, dni absencie, dni OČR po 10.-tom dni.

Výnimka: podľa § 49a ZSP sa do počtu 270 dní započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce a v prípade SZČO sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá mala nárok na rodičovský príspevok a podľa svojho vyhlásenia nevykonávala v tom čase činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Toto ustanovenie je dôležité pre matky v prípade tzv. reťazových pôrodov a pre otcov v prípade postupného čerpania materského na viac detí po sebe.

Viac v 2. kapitole.

*

Poistné zaplatené za 90 dní

Pri nástupe na materskú zo zamestnania sa materská vypočíta z príjmu dosiahnutého v tomto zamestnaní vtedy, ak sa poistné v tomto zamestnaní zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní. Pozor – tu nejde o dobu trvania nemocenského poistenia ale o dobu, za ktorú sa skutočne zaplatilo poistné, čo môže byť rozdiel.

A to preto, lebo do tohto počtu dní sa nezapočítavajú dni nemocenského poistenia, za ktoré sa neplatí poistné (viď § 140 ZSP) ako napríklad dni samotnej materskej, dni práceneschopnosti, 1. až 10. deň OČR, dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na zákonnom štrajku.

Do tohto počtu dní sa nezapočítavajú ani dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (viď § 26 ZSP). Nezapočítavajú sa tak napríklad dni rodičovskej dovolenky, neplateného voľna, dni absencie, dni OČR po 10.-tom dni.

Viac vo 4. kapitole a v 7. kapitole.

*

Dobrovoľné nemocenské poistenie – trvanie najmenej 26 týždňov

Na to, aby sa materská vypočítala z vymeriavacieho základu ktoré si dobrovoľne poistená osoba určila a platí z neho poistné (napríklad vymeriavací základ vo výške 2026 eur pre získanie maximálneho materského pri nástupe na materské v roku 2020) je potrebné, aby dobrovoľné nemocenské poistenie nepretržite trvalo najmenej 26 týždňov.

Inými slovami, ak chcete získať vysokú materskú z dobrovoľného poistenia, musí toto dobrovoľné poistenie trvať pred nástupom na materskú najmenej 26 týždňov (čo je 182 dní).

Pozor: ... „trvať“ neznamená aj „platiť“. A to je možno určitá diera v zákone, ktorú možno využiť. Dobrovoľné poistné sa neplatí v čase poberania nemocenského, OČR a v čase, kedy dobrovoľne poistená osoba poberá materské.

Viac vo 4. kapitole a v 7. kapitole.

*

Viac poistení naraz

Ide o prípady, kedy matka resp. otec nastupujú na materskú s tým, že majú súbežne dve a viac nemocenských poistení súčasne – napríklad dve zamestnania alebo zamestnanie v pracovnom pomere a súčasne aj na dohodu, z ktorej sú nemocensky poistení alebo zamestnanie a súčasne povinné poistenie SZČO.

Vtedy sa osobitne pre každé poistenie skúma, či je z neho nárok na materské – najmä ide o splnenie podmienky trvania nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období dvoch rokov dozadu. Toto musí platiť pre každé poistenie zvlášť.

Pre tie poistenia, z ktorých je nárok na materské, sa ďalej osobitne určia rozhodujúce obdobia, denné vymeriavacie základy (prípadne pravdepodobné vymeriavacie základy), tie sa spočítajú do jedného výsledného denného vymeriavacieho základu, ktorý nemôže byť vyšší ako zákonom stanovené maximum, a z toho sa napokon vypočíta materská.

*

Ochranná lehota

Jednou z podmienok nároku na materské pre matku i pre otca je, že musia byť nemocensky poistení. Teda v deň nástupu na materské sú poistení ako povinne nemocensky poistení zamestnanci alebo ako povinne nemocensky poistení SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistení.

Zákon o sociálnom poistení však definuje aj tzv. ochrannú lehotu. Znamená to, že materská sa prizná (pri splnení ostatných podmienok) aj osobe, ktorá v deň nástupu na materské už nie je nemocensky poistená – ale po skončení nemocenského poistenia sa na ňu vzťahuje ochranná lehota.

Ochranná lehota matky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Znamená to, že ak budúca matka otehotnie v čase, kedy má nemocenské poistenie, má garantovaný nárok na materské (pri splnení ostatných podmienok) aj keby nemocenské poistenie ukončila deň po otehotnení.

Podľa § 50 ZSP má v takomto prípade nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr.

Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia. Ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je u otca toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Viac v 2. kapitole.

*

Rozhodujúce obdobie

Materské sa vypočíta z hrubého príjmu, respektíve vymeriavacieho základu dosiahnutého v tzv. rozhodujúcom období.

Pri výpočte sa postupuje tak, že sa vypočíta tzv. denný vymeriavací základ (DVZ), čo je niečo ako priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň.

Presnejšie, DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (z čoho sa vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR a vylúčia sa aj obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia podľa § 26 ZSP, napríklad dni rodičovskej dovolenky alebo dni neplateného voľna.

Výška materského je tak daná výškou vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtom dní za ktoré sa v rozhodujúcom období platilo poistné.

Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i materské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo konkrétne nemocenské poistenie matky, resp. otca. Čiže – kedy začalo aktuálne zamestnanie zamestnanca (resp. dohoda dohodára), kedy začalo povinné nemocenské poistenie SZČO, kedy začalo dobrovoľné nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

V prípade, že nárok na materské vznikol v ochrannej lehote (teda po zániku nemocenského poistenia), rozhodujúce obdobie sa zisťuje k poslednému dňu trvania nemocenského poistenia.

Postup pri určení rozhodujúceho obdobia je iný pre jednotlivé možnosti nemocenského poistenia, podrobnosti nájdete vo 4. kapitole.

*

Denný vymeriavací základ a výška materského

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Pri výpočte sa neberú do úvahy dni rozhodujúceho obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (§ 140 ZSP, sú to napríklad dni, kedy bol PN, poberal ošetrovné, materské) a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia (§ 26 ZSP).

V prípade že v rozhodujúcom období nebol žiaden vymeriavací základ, určuje sa tzv. pravdepodobný denný vymeriavací základ. Viac vo 4. kapitole.

DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. Uvedené rovnako platí pre pravdepodobný denný vymeriavací základ.

V praxi to znamená, že maximálne materské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. Ak plánujete nástup na materské v roku 2020, najvyššie materské získate z mesačného vymeriavacieho základu, resp. mesačného hrubého príjmu na úrovni 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy vo výške 1013 eur, zistenej za rok 2018.

Ak plánujete nástup na materské v roku 2021, najvyššie materské získate z mesačného vymeriavacieho základu, resp. mesačného hrubého príjmu na úrovni dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok 2019. Koľko to bude, zistíme na základe informácie ktorú zverejní Štatistický úrad SR v apríli 2020. Dá sa odhadovať medziročný nárast okolo 7-8%. čo by znamenalo priemernú mesačnú mzdu približne 1090 eur a tak mesačný vymeriavací základ pri plánovanom nástupe na materskú v roku 2021 by mal byť odhadom okolo 2180 eur.

Pripomeňme, že pri nástupe na materské v roku 2019 najvyššie materské bolo z  vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2020 platí, že DVZ môže byť najviac suma 66,6083 eur.

Materské je 75% z DVZ na jeden kalendárny deň.

Suma materského vypočítaná za mesiac sa zaokrúhľuje na celých 10 centov nahor.

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2020 tak môže dosiahnuť sumu 1548,70 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% zo 66,6083 x 31 dní) a sumu 1498,70 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% zo 66,6083 x 30 dní).

Viac v 3. kapitole.

*

Minimálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ sa týka povinne nemocenskej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby – pre nich platí, že poistné sa musí platiť najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 ZSP.

V roku 2019 bol minimálny vymeriavací základ 477 eur. Tomu zodpovedajú odvody do SP vo výške 158,11 eur mesačne.

V roku 2020 je minimálny vymeriavací základ 506,50 eur. Tomu zodpovedajú odvody do SP vo výške 167,89 eur mesačne.

*

Osamelá matka, osamelý otec

Osamelá matka na účel priznania materského je matka, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. Posudzuje sa to v súlade s § 115 Občianskeho zákonníka. To znamená, že matka nie je osamelá, ak žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti – s touto osobou spoločne hospodária, majú spoločné účty a podobne.

Skutočnosť, že matka je osamelá, sa preukazuje čestným vyhlásením matky v pobočke Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa posúdi matku ako osamelú aj vtedy, ak v čestnom vyhlásení uvedie, že síce trvale žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti (napríklad so svojimi rodičmi), ale neuhrádzajú spoločne náklady na svoje potreby.

Podobne sa postupuje aj v prípade osamelého otca.

Osamelá matka má nárok na materské nie 34 týždňov ale 37 týždňov.

Osamelý otec má nárok na materské nie 28 týždňov ale 31 týždňov.

*

Otec prevzal dieťa do starostlivosti

V prípade, že na materskú chce nastúpiť otec, musí sa s matkou dieťaťa dohodnúť na prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti. Túto podmienku nájdete v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) ZSP.

Praktický postup znamená, že otec na pobočke Sociálnej poisťovne požiada o príslušné tlačivo, ktoré spolu s matkou vyplní a odovzdá. Deň od ktorého podľa dohody s matkou dieťaťa preberá dieťa do svojej starostlivosti je potom prvým dňom, od ktorého mu Sociálna poisťovňa začne vyplácať materské (samozrejme pri splnení všetkých podmienok daných zákonom).

Deň, od ktorého otec preberie dieťa do starostlivosti, si obaja rodičia dohodnú tak ako im to vyhovuje. Nemusí ísť o prvý deň mesiaca. Pozor v praxi, kvôli strate nároku na výplatu rodičovského príspevku, je výhodnejšie dohodnúť sa na druhom dni v mesiaci.

Od septembra 2018 Sociálna poisťovňa (podľa názoru autora nad rámec svojich kompetencii a nad rámec zákona) preveruje podľa svojej "utajenej" metodiky, či otec skutočne prevzal starostlivosť o dieťa, ktorú dovtedy zabezpečovala matka. Deje sa tak vtedy, keď Sociálna poisťovňa zistí, že otec dieťaťa má ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa iné nemocenské poistenie zamestnanca - má inú pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce, respektíve dohodu o pracovnej činnosti. V takom prípade SP požiada otca aby túto inú pracovnú zmluvu alebo dohodu doručil do SP a posudzuje sa, či vzhľadom na podmienky práce dohodnuté v zmluve (dohode) otec naozaj zabezpečuje starostlivosť o dieťa.

Praktická skúsenosť je, že otec bude mať problém a materská sa obvykle neprizná, ak:

  • druhá pracovná zmluva je na plný úväzok
  • druhá pracovná zmluva je dohodnutá na mzdu vo výške porovnateľnej so mzdou, ktorú otec zarábal na prvú pracovnú zmluvu, z ktorej sa. mu má priznať materská - teda nedošlo k podstatnému poklesu jeho zárobku
  • otec nevie hodnoverne vysvetliť, kto sa stará o dieťa v čase, kedy je v práci, respektíve na ceste do práce
  • otec uvedie, že počas jeho pracovnej aktivity sa o dieťa stará matka
  • dieťa navštevuje predškolské zariadenie

*

Naopak, šanca že SP materskú prizná aj keď otec má inú pracovnú zmluvu, resp. dohodu, sa zvyšuje, ak:

  • druhá pracovná zmluva je dohodnutá tak, že otec pracuje z domu (domácka práca podľa § 52 Zákonníka práce), respektíve drvivú väčšinu pracovného času má dohodnutú z domu
  • druhá pracovná zmluva je dohodnutá najviac na polovičný úväzok
  • počas otcovej neprítomnosti je pri dieťati iná osoba (pozor, nie matka) - niekto z príbuzných, opatrovateľka - a už v čase, kedy sa o dieťa starala matka, jej táto osoba pomáhala
  • matka počas otcovej materskej pracuje alebo podniká.

*

Pokiaľ otec ku dňu nástupu na materské inú pracovnú zmluvu (dohodu) nemá, SP mu materskú prizná a začne vyplácať. Ak však otec uzavrie inú pracovnú zmluvu (dohodu) v čase, kedy už poberá materské, SP mu výplatu materského pozastaví a skúma, či sa otec naozaj stará o dieťa tak ako je to uvedené vyššie. Ak sa podľa názoru SP otec po uzatvorení inej pracovnej zmluvy (dohody) o dieťa prestal starať, SP mu materskú prestane vyplácať. K obnoveniu výplaty materského môže dôjsť vtedy, ak sa iná pracovná zmluva (dohoda) skončí. Za obdobie trvania takejto zmluvy (dohody) však nárok na materské otcovi "prepadne".

Poznámka: Častou otázkou je, či otec môže mať druhú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa, u ktorého má prvú pracovnú zmluvu z ktorej si uplatní nárok na materské. Podľa § 50 Zákonníka práce to možné je, zásadnou podmienkou však je, že druhá pracovná zmluva musí byť dohodnutá na iný druh práce. V týchto prípadoch treba počítať s kontrolou, ktorú u zamestnávateľa vykoná Inšpekcia práce na popud Sociálnej poisťovne. Inšpekcia práce zisťuje, či skutočne otec vykonáva dohodnutý iný druh práce, aký má skutočný pracovný čas, či skutočne pracuje z domu atď.

*

Pokiaľ otec nastupuje na materskú z dobrovoľného nemocenského poistenia a je príslušníkom tzv. silových rezortov - policajt, vojak, hasič, colník... - Sociálna poisťovňa od neho vyžaduje čestné prehlásenie, v ktorom by mal uviesť, že je príslušníkom silového rezortu. Následne od neho Sociálna poisťovňa žiada vysvetlenie, ako sa stará o dieťa - dopadne to pozitívne ak otec podľa príslušného zákona požiada v službe o rodičovskú dovolenku, resp. služobné voľno a vie preukázať, že tým pádom do služby nechodí a venuje sa výlučne dieťaťu. V opačnom prípade je prax taká, že napriek tisícom eur zaplatených na dobrovoľné poistenie SP otcovi materskú neprizná.

*

Sociálna poisťovňa prizná otcovi materskú bez skúmania, či prevzal dieťa do starostlivosti, ak:

  • otec počas prevzatia starostlivosti o dieťa nemá žiadnu inú pracovnú zmluvu, resp. dohodu
  • otec má, resp. založí si živnosť
  • otec podniká inou formou ako SZČO
  • otec je spoločník s.r.o., v ktorej aktívne pracuje bez uzatvorenej pracovnej zmluvy (dohody)
  • otec je konateľ s.r.o.

Viac v 2. kapitole.

*

Iný poistenec

Podľa § 49 ods. 2 ZSP môže mať nárok na materské okrem matky aj „iný poistenec“ a to:

  • otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
  • otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
  • manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
  • otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
  • manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
  • fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu (náhradní rodičia, adoptívni rodičia, pestúni...).

*

Súbežné poberanie materského oboma rodičmi

Od 1.1.2019 je možné súbežné poberanie materského oboma rodičmi v tom istom čase na dve rôzne deti – otec na staršie, matka na mladšie dieťa. Do konca roku 2018 to možné nebolo.

Naďalej však platí, že nie je možné súbežné poberanie materského oboma rodičmi na to isté dieťa.

*

Súbežné poberanie materského a rodičovského príspevku

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) ZSP podmienkou na priznanie materského otcovi je, že matka nepoberá rodičovský príspevok.

Súčasne podľa § 3 ods. 8, § 4 ods. 4 a § 5 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku sa rodičovský príspevok nevypláca ak jeden z rodičov poberá materské celý kalendárny mesiac.

V praxi to znamená, že otec musí v Sociálnej poisťovni predložiť potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok (počnúc mesiacom, za ktorý ako prvý celý mesiac bude otec poberať materské).

Z pohľadu „optimalizácie“ rodinných financií a dosiahnutia čo najmenšej „straty“ z nepriznaného rodičovského príspevku je tak pre otca výhodnejšie žiadať o materské k 2.-mu dňu mesiaca ako k 1.-dňu mesiaca, resp. ku koncu mesiaca. 

Viac v 2. kapitole a v 7. kapitole.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:

  • vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
  • po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
  • bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne, v roku 2020 je to suma 70,91 eur mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 to bola suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol. V roku 2020 je to suma 70,91 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 506,50 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol.

*

Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará  o toto druhé dieťa.

*

SZČO, ktorá sa stará o dieťa vo veku do 6 rokov a zdravotné poistenie

Ak je matka alebo otec SZČO a súčasne:

  • poberá materské,
  • poberá rodičovský príspevok alebo
  • stará sa o dieťa vo veku do 6 rokov,

... tak je súčasne poistencom štátu podľa zákona o zdravotnom poistení (§ 11 ods. 7 ZZP).

Znamená to, že má oproti iným SZČO podstatnú výhodu: pri platení preddavkov na zdravotné poistenie, respektíve pri ročnom zúčtovaní poistného sa na ňu (neho) nevťahuje povinnosť platiť preddavky, respektíve poistné najmenej z minimálneho základu. Preddavky, resp. poistné platí z vymeriavacieho základu, určeného zo základu dane v poslednom daňovom priznaní. To v praxi pre väčšinu SZČO znamená nižšie preddavky, resp. poistné.

*

Štát platí dôchodkové poistenie

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Štát by dôchodkové poistenie za matku platil iba vtedy, ak by sa matka súčasne starala o ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov.

Dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

Projekt "Prvá pomoc" a legislatívne zmeny v období pandémie

Témy: pandémia,sociálne poistenie,Top,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zdravotné poistenie

*

Tu nájdete súhrn odkazov na všetky články týkajúce sa projektu "Prvá pomoc" na podporu udržania pracovných miest a na pomoc SZČO a na články popisujúce legislatívne zmeny týkajúce sa miezd, daní fyzických osoôb a odvodov, prijaté v období pandémie. Všetky články sú aktualizované vzhľadom na stav platný od 20.5.2020.

*

Kľúčový článok popisujúci projekt "Prvá pomoc"

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=309

*

Zmeny v projekte "Prvá pomoc" od 14.5.2020 - 17.5.2020

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=338

*

SOS dotácia (dohodári a ďalšie osoby, ktoré nemajú nárok na príspevok v projekte "Prvá pomoc")

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=331

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=341

*

Najčastejšie otázky k projektu "Prvá pomoc"

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=308

*

Príklady a typické problémy k príspevkom v rámci jednotlivých opatrení projektu "Prvá pomoc"

Úvodná séria príkladov ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=310

Ako získať čo najvyšší príspevok ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=321

Je dobrý nápad skracovať zamestnancom úväzky ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=323

Opatrenie č. 3: Je výhodnejší spôsob výpočtu 3A alebo 3B ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=324

Je príspevok zdaniteľný príjem ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=318

Podmienka "podnik v ťažkostiach" ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=327

*

Výklad UVZ SR k spôsobu určovania možnosti otvorenia prevádzok

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=317

*

Zmeny v odvodoch v období pandémie

Sumarizácia všetkých úľav na odvodoch ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=329

Novela zákona o sociálnom poistení a zákona o službách zamestnanosti z 22.4.2020 ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=326

Odklad platby odvodov za marec 2020 ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=311

Odpustenie odvodov do SP za apríl 2020 ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=337

Odklad platby odvodov do SP za máj 2020 ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=340

Posunutie lehoty pre vznik/zánik povinného poistenia SZČO v Sociálnej poisťovni ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=333

*

Zákonník práce

Novela Zákonníka práce účinná od 4.4.2020 ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=312

Pandémia a sviatky, na čo má zamestnanec nárok ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=316

Krátenie dovolenky v období pandémie ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=339

Pandémia a dočasné pridelenie zamestnanca ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=306

Pandémia a výpovede ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=305

*

Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti s pandémiou

Komentár k zákonu ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=315

Novela z 22.4.2020 ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=325

*

Dávky zo Sociálnej poisťovne v období pandémie

Pandemické ošetrovné ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=303

Ošetrovné po skončení poberania rodičovského príspevku ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=314

Predĺženie doby čerpania dávky v nezamestnanosti ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=313

Pandemické karanténne nemocenské ... http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=304

*

Pandémia a rodičovský príspevok

http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=330

*

Naše služby v období pandémie

Prístup na stránku www.relia.sk (do 31.5.2020 ako bonus možnosť klásť otázky v diskusiách k témam) ... http://www.relia.sk/register.aspx

Publikácie a prihlášky na webináre ... http://www.relia.sk/obchod.aspx

*

Vznik a zánik sociálneho poistenia SZČO v roku 2020

Témy: daňové priznanie,pandémia,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,vymeriavací základ,zmeny 2020

*

KEDY JE SZČO POVINNE POISTENÁ V SOCIÁLNEJ POISŤOVNI - VŠEOBECNE

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (viď § 14, 15 a 21 zákona) je SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak zdaniteľný príjem z jej činnosti za predchádzajúci rok podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je vyšší ako 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu.

Vychádza sa pritom z údajov uvedených v daňovom priznaní SZČO za predchádzajúci rok, posudzuje sa zdaniteľný príjem v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Ak úhrn zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozor, odpočítajú sa prípadné príjmy z výkonu osobnej asistencie) presiahne príslušnú sumu, SZČO je od 1.7. (prípadne od 1.10., pozrite ďalej) daného roka povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Ak úhrn zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní nepresahuje príslušnú sumu alebo dokonca SZČO žiadne daňové priznanie v súlade so zákonom o dani z príjmov nepodávala, od 1.7. (1.10.) daného roka nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Zdôraznime ešte raz – podstatný je zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za predchádzajúci rok podľa § 6 ods. 1 a 2. Nie je dôležitý základ dane po odpočítaní výdavkov, ale príjem. Nie je dôležitý príjem podľa iných paragrafov zákona o dani z príjmov. Neprihliada sa teda na prípadný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), príjem z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3 ZDP), príjem z autorských licenčných zmlúv (§ 6 ods. 4 ZDP), príjem z kapitálového majetku (§ 7 ZDP), príjem ostatný (§ 8 ZDP), príjem zdanený zrážkovou daňou, neuvedený v daňovom priznaní (§ 43 ZDP) a samozrejme neprihliada sa na príjmy oslobodené od dane, resp. príjmy ktoré nie sú predmetom dane (napr. podiely na zisku za roky 2004 až 2016). Nie je dôležité či SZČO podnikala celý rok alebo len časť roka.

*

AK BY NEDOŠLO K PANDÉMII ...

Za normálnych okolností by od 1.7.2020 boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali zdaniteľný príjem za rok 2019 vyšší ako 6078 eur.

6078 eur = 12 x 506,50 eur, čo je minimálny VZ platný v roku 2020

V prípade že by SZČO podala daňové priznanie za rok 2019 v predĺženej lehote, vznik/zánik povinného poistenia v Sociálnej poisťovni by sa posudzoval k 1.10.2020.

*

NOVELA ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ SCHVÁLENÁ 13.5.2020

Národná rada SR dňa 13.5.2020 schválila novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa v roku 2020 špecificky upravuje vznik a zánik povinného poistenia SZČO v Sociálnej poisťovni.

*

Ak SZČO podala daňové priznanie do 31.3.2020

Ak zdaniteľný príjem SZČO v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je vyšší ako 6078 eur, tak SZČO vzniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni od 1.7.2020. Vymeriavací základ sa určí podľa daňového priznania za rok 2019.

Ak ide o SZČO, ktorá bola povinne poistená v Sociálnej poisťovni a zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je do 6078 eur vrátane, tak SZČO zaniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni k 30.6.2020.

*

Ak SZČO podá daňové priznanie v lehote danej zákonom o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa "štandardná lehota" na podanie daňového priznania za rok 2019 (31. marec 2020) posúva na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Napríklad ak vláda vyhlási skončenie pandémie ku dňu 17.6.2020, lehota na podanie daňového priznania bude 31.7.2020.
 
Ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2019 v takto posunutej lehote a jej zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bude vyšší ako 6078 eur, tak jej vzniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie daňového priznania. Alebo - čo je to isté - od prvého dňa štvrtého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vláda vyhlási skončenie pandémie. Vymeriavací základ sa určí podľa daňového priznania za rok 2019.
 
Ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2019 v takto posunutej lehote a ide o SZČO, ktorá bola povinne poistená v Sociálnej poisťovni a zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bude do 6078 eur vrátane, tak jej zaniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula posunutá lehota na podanie daňového priznania. Alebo - čo je to isté - k poslednému dňu tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vláda vyhlási skončenie pandémie.
 
Napríklad ak vláda vyhlási skončenie pandémie ku dňu 17.6.2020, lehota na podanie daňového priznania bude 31.7.2020 a povinné poistenie v Sociálnej poisťovni SZČO vznikne od 1.10.2020 (ak bude príjem za rok 2019 vyšší ako 6078 eur), respektíve zanikne k 30.9.2020 (ak bude príjem za rok 2019 do 6078 eur).
 
*
 
Ak SZČO podá daňové priznanie v predĺženej lehote danej zákonom o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti a to do 30.9.2020
 
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 má daňovník právo v (posunutej) lehote na podanie daňového priznania oznámiť správcovi dane, že daňové priznanie podá neskôr (najviac o 3 mesiace oproti štandardnej lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, teda oproti 31.3.2020). Lehotu na podanie daňového priznania si tak môže predĺžiť o tri mesiace, najneskôr do 30.6.2020.
 
Lehota na podanie daňového priznania sa môže predĺžiť až o 6 mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
 
Dá sa predpokladať, že vláda v priebehu mája 2020 neoznámi skončenie pandémie, najskôr sa tak môže stať v priebehu júna 2020 (dúfajme...).
 
Napríklad ak vláda vyhlási skončenie pandémie ku dňu 17.6.2020, tak posunutá lehota na podanie daňového priznania podľa § 21 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. bude 31.7.2020 daňovník so zdaniteľnými príjmami plynúcimi zo zdrojov v zahraničí môže do 31.7.2020 oznámiť správcovi dane, že daňové priznanie podá až k 30.9.2020.
 
Ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2019 v predĺženej lehote a to najneskôr do 30.9.2020 a jej zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bude vyšší ako 6078 eur, tak jej vzniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni od 1.12.2020. Vymeriavací základ sa určí podľa daňového priznania za rok 2019.
 
Ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2019 v predĺženej lehote a to najneskôr do 30.9.2020 a ide o SZČO, ktorá bola povinne poistená v Sociálnej poisťovni a zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bude do 6078 eur vrátane, tak jej zaniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni k  30.11.2020.
 
Napríklad ak vláda vyhlási skončenie pandémie ku dňu 17.6.2020, lehota na podanie daňového priznania bude 31.7.2020 a daňovník oznámi správcovi dane, že daňové priznanie podá k 31.8.2020, tak povinné poistenie v Sociálnej poisťovni SZČO vznikne od 1.12.2020 (ak bude príjem za rok 2019 vyšší ako 6078 eur), respektíve zanikne k 30.11.2020 (ak bude príjem za rok 2019 do 6078 eur).
 
*
 
Ak SZČO podá daňové priznanie v predĺženej lehote danej zákonom o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti a to po 30.9.2020
 
Ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2019 v predĺženej lehote a to až po 30.9.2020 a jej zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bude vyšší ako 6078 eur, tak jej vzniká, resp. pokračuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula predĺžená lehota na podanie daňového priznania. Vymeriavací základ sa určí podľa daňového priznania za rok 2019.
 
Ak SZČO podá daňové priznanie za rok 2019 v predĺženej lehote a to až po 30.9.2020 a ide o SZČO, ktorá bola povinne poistená v Sociálnej poisťovni a zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov bude do 6078 eur vrátane, tak jej zaniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula predĺžená lehota na podanie daňového priznania.
 
Táto možnosť je len teoretická, pretože daňovník - fyzická osoba - si môže predĺžiť štandardnú lehotu na podanie daňového priznania (31.3.2020) najviac o 6 mesiacov (ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí) - a ak ju "naplno" využije, predĺžená lehota na podanie daňového priznania môže byť najdlhšie do 30.9.2020.

Pandémia a rodičovský príspevok

Témy: materské,nemocenské dávky,pandémia,sociálne poistenie

*

Nariadením vlády č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa s účinnosťou od 30. apríla 2020 menia niektoré pravidlá týkajúce sa rodičovského príspevku.

*

NÁROK NA RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK TRVÁ AJ PO DOVŔŠENÍ TROCH, RESP. ŠESŤ ROKOV VEKU DIEŤAŤA

V čase pandémie má rodič (oprávnená osoba) nárok na rodičovský príspevok aj po mesiaci, v ktorom dieťa:
 
  • dosiahne vek 3 roky
  • dosiahne vek 6 rokov ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
  • dosiahne vek 6 rokov, ak ide o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti starostlivosti, resp. dosiahne dobu 3 rokov od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

Nárok na rodičovský príspevok má oprávnená osoba do konca mesiaca v ktorom vláda vyhlási skončenie pandémie.

*

Rodičovský príspevok sa po dosiahnutí hranice veku dieťaťa vypláca len ak oprávnená osoba:

  • nemá príjem zo závislej činnosti alebo príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti
  • nepoberá dávku sociálneho poistenia (napríklad nemocenské, ošetrovné - pozor ale ďalej na výnimku, materské, dávku v nezamestnanosti, dôchodok, úrazovú dávku...)
  • nepoberá dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia
  • nepoberá dávku sociálneho zabezpečenia (policajti, vojaci, colníci, záchranári...)
*
 
VÝŠKA RODIČOVSKÉHO PRÍSPEVKU
 
Rodičovský príspevok sa poskytuje aj po dovŕšení hranice veku dieťaťa v rovnakej sume ako predtým - teda 370 eur alebo 270 eur v závislosti od toho, či rodič bol alebo nebol s dieťaťom na materskej.
 
*
 
Rodičovský príspevok v súbehu s ošetrovným
 
Ak sa po dovŕšení hranice veku dieťaťa oprávnenej osobe vypláca ošetrovné alebo oprávnená osoba má služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (policajti, vojaci...) - a ošetrovné resp. služobný plat je v sume nižšej ako štandardná suma rodičovského príspevku (370/270 eur), tak oprávnená osoba má súbežne nárok na rodičovský príspevok.
 
V takom prípade je suma rodičovského príspevku daná ako rozdiel medzi štandardnou sumou rodičovského príspevku (370/270 eur) a sumou ošetrovného alebo služobného platu.
 
*
 
Preddavok na rodičovský príspevok
 
Ak po dovŕšení hranice veku dieťaťa oprávnená osoba požiadala o ošetrovné alebo (policajti, vojaci...) požiadala o služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa ale zatiaľ sa jej ošetrovné, resp. služobný plat nevypláca (z príslušného právneho vzťahu oprávnenej osoby však vyplýva, že tento nárok jej môže vzniknúť), úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná preddavok na rodičovský príspevok.
 
Po ukončení konania o nároku na ošetrovné alebo po rozhodnutí o poskytnutí služobného voľna úrad rozhodne o rodičovskom príspevku a o povinnosti vrátiť preddavok na rodičovský príspevok alebo jeho časť.
 
*
 
Príklad
 
Pani Anna bola zamestnaná na dobu určitú od 1.9.2016 do 30.6.2017. V marci 2017 nastúpila na materskú a dňa 14.4.2017 sa jej narodilo dieťa. Na materské nárok mala z nemocenského poistenia v zamestnaní. Po skončení materskej začala poberať rodičovský príspevok. Od januára 2020 sa rodičovský príspevok zvýšil na 370 eur.
 
Za normálnych okolností by pani Anna poberala rodičovský príspevok poslednýkrát za mesiac apríl 2020 (dieťa dosiahlo vek 3 roky dňa 14.4.2020).
 
Podľa nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z. však bude pani Anna poberať rodičovský príspevok aj za ďalšie mesiace - máj, jún atď. až kým vláda vyhlási skončenie pandémie. Podmienky dané nariadením pani Anna spĺňa - nemá príjem zo zamestnania, nepoberá dávky zo sociálneho poistenia atď.
 
Pani Anna však stratí nárok na rodičovský príspevok ak si napríklad nájde zamestnanie alebo začne podnikať.
 
*
 
Príklad
 
Pani Božena nebola pred pôrodom zamestnaná a pri narodení dieťaťa tak nemala nárok na materské. Dieťa sa jej narodilo 28.4.2017. Od apríla 2017 tak pani Božena poberala rodičovský príspevok, od januára 2020 vo výške 270 eur.
 
Za normálnych okolností by pani Božena poberala rodičovský príspevok poslednýkrát za mesiac apríl 2020 (dieťa dosiahlo vek 3 roky dňa 28.4.2020).
 
Podľa nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z. však bude pani Božena poberať rodičovský príspevok aj za ďalšie mesiace, až kým vláda vyhlási skončenie pandémie.
 
Podmienky dané nariadením pani Božena spĺňa - nemá príjem zo zamestnania, nepoberá dávky zo sociálneho poistenia atď.
 
Pani Božena si nájde prácu na dohodu o pracovnej činnosti, s nástupom od 25.5.2020, na dobu do 31.12.2020.
 
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca. Za mesiac máj 2020 tak ešte bude mať pani Božena nárok na rodičovský príspevok v plnej výške 270 eur.
 
Za mesiac jún 2020 už pani Božena nárok na rodičovský príspevok nemá - má celý mesiac príjem zo závislej činnosti (dohoda o pracovnej činnosti je uzavretá od 25.5.2020).
 
 

SOS dotácia

Témy: dohody,pandémia,Top

*

Aktualizácia textu dňa 16.5.2020: doplnená informácia k študentom pracujúcim na dohodu - požiadavka mať pravidelný príjem.

*

Nariadením vlády č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa s účinnosťou od 30. apríla 2020 zavádza tzv. SOS dotácia.

SOS dotácia sa zavádza na obdobie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) - teda na obdobie od 13.3.2020 vrátane - a na ďalšie obdobie bezprostredne nasledujúce po skončení krízovej situácie v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

*
 
KTO MôŽE ŽIADAŤ O SOS DOTÁCIU
 
Požiadať o SOS dotáciu môže fyzická osoba, ktorá:
 
  • v období pred 13.3.2020 vykonávala činnosť, z ktorej mala príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti
  • v období krízovej situácie (od 13.3.2020) túto činnosť nevykonáva a nemá príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby
  • nie je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nemocenskej dávky (nemocenské, materské, ošetrovné), dávky v nezamestnanosti, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, dávky nemocenského zabezpečenia alebo obdobnej dávky zo zahraničia
  • nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, poberateľom rodičovského príspevku alebo poberateľom príspevku na opatrovanie
  • nie je žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci "Opatrení č. 1 až 4" projektu "Prvá pomoc" na podporu udržania pracovných miest.

*

SOS dotácia sa poskytuje za každý mesiac v ktorom sú splnené horeuvedené podmienky.

Pričom stačí, aby tieto podmienky boli splnené len za časť mesiaca, avšak najmenej 15 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci. Napríklad ak "dohodár" počas mesiaca apríl 2020 nepracoval v čase od 1.4. do 15.4. vrátane a od 16.4. už pracoval, má nárok na SOS dotáciu vo výške 210 eur za apríl 2020.

Za mesiac marec 2020 stačí ak podmienky boli splnené za najmenej 10 kalendárnych dní. Napríklad ak "dohodár" počas mesiaca marec 2020 nepracoval v čase od 21.3. do 31.3. vrátane, má nárok na SOS dotáciu vo výške 105 eur za marec 2020.

*

Podmienky vyplývajúce zo zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Podľa § 8a ods. 4 písm. b), c), d), f), g) a h) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, SOS dotáciu je možné poskytnúť žiadateľovi ak:

  • nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
  • nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia
  • neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie
  • je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora.

*

Požiadať o SOS dotáciu však môže žiadateľ, ktorý nemá zaplatené dane alebo odvody.

Podmienka, že žiadateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti, a podmienka, že žiadateľ má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom voči daňovému úradu a colnému úradu, ustanovené podľa § 8a ods. 4 písm. a) a e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, sa na účel poskytnutia SOS dotácie považujú za splnené.

Znamená to, že požiadať o SOS dotáciu môže napríklad SZČO, ktorý si nemôže uplatniť nárok na príspevok podľa "Opatrenia č. 2" alebo podľa "Opatrenia č. 4" v projekte "Prvá pomoc", pretože nemá zaplatené odvody napríklad za január 2020 alebo nemá zaplatenú daň z príjmu za rok 2018 a podobne.

*

Príklady osôb, ktoré môžu požiadať o SOS dotáciu, pretože stratili príjem zo závislej činnosti 

Zrejme najčastejším prípadom osôb, ktoré požiadajú o SOS dotáciu, budú "dohodári".

O SOS dotáciu však môžu požiadať aj iné osoby, napríklad spoločníci s.r.o. a štatutári obchodných spoločností (ak si nemôžu uplatniť príspevok podľa "Opatrenia č. 4" v projekte "Prvá pomoc") alebo športoví odborníci pracujúci na zmluvy o výkone činností športového odborníka.

*

Požiadať o SOS dotáciu môže napríklad:

  • osoba ktorá pred 13.3.2020 pracovala v pracovnom pomere, služobnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere a v období od 13.3.2020 sa pomer ukončil, resp. pomer síce trvá ale v období od 13.3.2020 je na neplatenom voľne a nemá príjem
  • osoba ktorá pred 13.3.2020 pracovala na základe dohôd o vykonaní práce/pracovnej činnosti/brigádnickej práci študentov a v období od 13.3.2020 bola dohoda ukončená, resp. dohoda síce pokračovala ale daná osoba z nej v období od 13.3.2020 nemá príjem
  • osoba ktorá pred 13.3.2020 pracovala na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka tak, že bola pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu (teda ide o príjem zo závislej činnosti, typický príklad sú príkazné zmluvy ale aj mandátne zmluvy, záleží na charaktere a obsahu zmluvy) a v období od 13.3.2020 bola zmluva ukončená, resp. zmluva síce pokračovala ale daná osoba z nej v období od 13.3.2020 nemá príjem
  • spoločník, konateľ s.r.o., komanditista komanditnej spoločnosti, člen družstva, likvidátor, prokurista, nútený správca, ak mal z tejto činnosti príjem pred 13.3.2020 a v období od 13.3.2020 z tejto činnosti žiaden príjem nemá
  • športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe, pričom v období od 13.3.2020 sa zmluva ukončila, resp. zmluva síce trvá ale v období od 13.3.2020 z nej nemá príjem
  • športový odborník, ktorý pred 13.3.2020 pracoval na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka a v období od 13.3.2020 bola zmluva ukončená, resp. zmluva síce pokračovala ale daná osoba z nej v období od 13.3.2020 nemá príjem

*

Podľa informácie uverejnenej na stránke pomahameludom.sk, na SOS dotáciu nemá nárok každý študent, ktorý má uzatvorenú dohodu na celý rok. Žiadateľom môže byť len študent, ktorý mal v marci a apríli 2020 vykonávať činnosť na základe uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študenta, v predchádzajúcich mesiacoch ju pravidelne vykonával a mal z nej príjem, avšak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie túto prácu vykonávať nemohol (napr. z dôvodu uzatvorenia prevádzky).

Obdobne by to malo byť aj pre "dohodárov", ktorí nie sú študentami, teda na SOS dotáciu majú nárok len tí, čo pravidelne pracovali na dohodu a mali z nej príjem.

Ďalej ministerstvo uvádza, že SOS dotácia má čiastočne kompenzovať stratu príjmu, bežný príjem v danom mesiaci pred mimoriadnou situáciou by mal byť aspoň taký, ako suma dotácie určená na jeho kompenzáciu.

*

VÝŠKA SOS DOTÁCIE

*

Výška SOS dotácie je v roku 2020 celkovo najviac 1600 eur na jedného žiadateľa.

SOS dotácia za marec 2020 je 105 eur.
 
SOS dotácia za apríl, máj atď. 2020 je 210 eur.

*

PODANIE ŽIADOSTI

Žiadosť o SOS dotáciu si treba stiahnuť na webe www.pomahameludom.sk

Preukazovanie splnenia horeuvedených podmienok na SOS dotáciu žiadateľ deklaruje čestným vyhlásením.

*

Žiadosť o SOS dotáciu za mesiac marec 2020 a apríl 2020 je potrebné zaslať do 15. mája 2020.

Ak žiadateľ neoznámi ministerstvu do 20. mája 2020 zmenu - teda že už vykonáva činnosť a má príjem - automaticky sa to bude považovať za to, že nárok na SOS dotáciu trvá aj za mesiac máj 2020 a dotáciu vyplatí do 15. dňa nasledujúceho mesiaca (do 15. júna 2020).

*

Žiadosti sa zasielajú na ministerstvo, na adresu:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Odbor rozpočtu a financovania

Špitálska 4,6,8

816 43 Bratislava

*

Žiadosti je výnimočne možné osobne doručiť do podateľne ministerstva

*

Pozor, podľa § 14 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách na poskytnutie SOS dotácie nie je právny nárok.
 
Žiadosti posudzuje komisia zriadená ministerstvom.
 
Schválenie, resp. neschválenie SOS dotácie sa neoznamuje žiadateľovi písomne ale ministerstvo na svojej stránke zverejňuje zoznam schválených SOS dotácií i zoznam neschválených dotácií s uvedením dôvodu ich neschválenia.
 
*
 
V prípade schválenia sa SOS dotácia sa poskytuje žiadateľovi bezodkladne po schválení. Ministerstvo zašle SOS dotáciu na účet, ktorý žiadateľ uviedol v žiadosti.
 
*

Tipy VII. (2020): Kapitola 8. AUTORI A UMELCI

Témy: autorský honorár,daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

8.1 AUTORSKÝ ZÁKON

S účinnosťou od 1.1.2016 platí nový zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Nahradil dovtedy platný zákon č. 618/2003 Z. z.

Podľa § 1 ods. 1 Autorský zákon (AZ) upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti:

  • s vytvorením a použitím autorského diela (§ 3 a nasl. AZ)
  • s vytvorením a použitím umeleckého výkonu (§ 94 AZ)
  • s výrobou a použitím zvukového záznamu (§ 107 AZ)
  • s výrobou a použitím audiovizuálneho záznamu (§ 116 AZ)
  • s výrobou a použitím vysielania (§ 124 AZ)
  • s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu (§ 87 až 89 AZ) a
  • s vytvorením alebo zhotovením a použitím databázy (§ 130 až 140 AZ),

tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ“), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.

*

Autorské dielo

Podľa § 3 AZ  predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1.

Divadelným dielom je najmä inscenované dramatické dielo s hudbou alebo bez hudby, pantomíma a inscenovaná tanečná choreografia alebo iná choreografia; jeho autorom je najmä jeho režisér, ktorý toto dielo vytvoril tvorivou duševnou činnosťou.

Dielom výtvarného umenia je maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia alebo iná grafika, socha, keramika, šperk alebo iné dielo výtvarného umenia a fotografické dielo.

Fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora; žiadne iné podmienky podľa § 3 ods. 1 sa neuplatnia.

Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.

Dielom úžitkového umenia je umelecký výtvor s úžitkovými funkciami alebo dielo, ktoré je začlenené do úžitkového predmetu bez ohľadu na to, či bolo vyrobené ručne, priemyselne alebo iným technologickým postupom.

*

Naopak podľa § 5 AZ za predmet autorského práva sa nepovažuje ...

a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1,

c) územnoplánovacia dokumentácia, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,

d) štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu,

e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,

f) denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá,

g) dielo tradičnej ľudovej kultúry,

h) výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.

*

Umelecký výkon

Podľa § 94 AZ umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.

Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista.

*

Zvukový záznam

Podľa § 107 AZ zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Záznam zvukovej zložky audiovizuálneho diela sa za zvukový záznam nepovažuje.

Výrobca zvukového záznamu je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

*

Audiovizuálny záznam

Podľa § 116 AZ audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho. Audiovizuálny záznam je aj záznam obrazov sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.

Výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

*

Počítačový program

Podľa § 87 AZ počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.

*

Databáza

Podľa § 130 AZ databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia.

*

Licenčná zmluva

Podľa § 65 AZ licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie autorského diela,umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania, počítačového programu alebo databázy.

Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4 AZ, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

*

Zamestnanecké dielo

Podľa § 90 AZ zamestnanecké dielo je dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgánetejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.

*

Dielo na objednávku

Podľa § 91 AZ dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka). Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak AZ neustanovuje inak.

Autor je oprávnený dielo na objednávku sám použiť, ako aj udeliť súhlas na jeho použitie, ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.

Uvedené sa primerane vzťahuje aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže.

Pozor, na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.

*

Úľavy na odvodoch v období pandémie

Témy: pandémia,sociálne poistenie,Top,zdravotné poistenie

*

ODVODY ZA MESIACE DO JANUÁRA 2020 VRÁTANE

Možnosť nezaplatiť odvody

Nie je. Odvody za mesiace do januára 2020 vrátane sa musia zaplatiť v plnej výške.

*

Možnosť odkladu splatnosti

Nie je. Odvody za mesiace do januára 2020 vrátane sa musia zaplatiť v riadnom termíne. Pri omeškaní platby budú vyrubené úroky z omeškania.

*

Nárok na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc"

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" nie je nárok, ak zamestnávateľ alebo SZČO nezaplatí odvody za mesiace do januára 2020 vrátane najneskôr do dňa podania žiadosti o príspevok.

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" je nárok, ak zamestnávateľ alebo SZČO zaplatil odvody za mesiace do januára 2020 vrátane najneskôr do dňa podania žiadosti o príspevok.

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" je nárok, ak má zamestnávateľ alebo SZČO na nezaplatené odvody za mesiace do januára 2020 vrátane dohodnutý splátkový kalendár.

*

ODVODY ZA MESIAC FEBRUÁR 2020

Možnosť nezaplatiť odvody

Nie je. Odvody za február 2020 sa musia zaplatiť v plnej výške.

*

Možnosť odkladu splatnosti

Nie je. Odvody za február 2020 sa musia zaplatiť v riadnom termíne. Pri omeškaní platby budú vyrubené úroky z omeškania.

*

Nárok na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc"

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" je nárok, aj keď zamestnávateľ alebo SZČO nezaplatil odvody za február 2020.

*

ODVODY ZA MESIAC MAREC 2020

Možnosť nezaplatiť odvody

Nie je. Odvody za marec 2020 sa musia zaplatiť v plnej výške.

*

Možnosť odkladu splatnosti

Odvody za marec 2020 na sociálne poistenie za zamestnávateľa a za SZČO sú splatné do 31. decembra 2020.

Odvody za marec 2020 na zdravotné poistenie za zamestnávateľa a za SZČO sú splatné do 31. júla 2020. Vláda môže termín ich splatnosti posunúť na neskôr.

Odklad splatnosti odvodov za marec 2020 sa týka len zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu (právnická osoba), respektíve pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (fyzická osoba) za marec 2020 o 40% a viac.

Pozor, všetci zamestnávatelia musia zaplatiť odvody za zamestnancov v riadnom termíne. Odklad splatnosti sa týka len tej časti odvodov, ktoré platia zamestnávateľa za seba (35,2% z vymeriavacích základov zamestnancov). Pri omeškaní platby budú vyrubené úroky z omeškania.

*

Nárok na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc"

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" nie je nárok, ak zamestnávateľ alebo SZČO nezaplatí odvody za marec 2020 ktorých lehota splatnosti uplynula, najneskôr do dňa podania žiadosti o príspevok.

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" je nárok, ak zamestnávateľ alebo SZČO zaplatil odvody za marec 2020 ktorých lehota splatnosti uplynula, najneskôr do dňa podania žiadosti o príspevok.

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" je nárok, ak má zamestnávateľ alebo SZČO na nezaplatené odvody za marec 2020 dohodnutý splátkový kalendár.

Na príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" je nárok, ak zamestnávateľ alebo SZČO nemajú zaplatené odvody za zamestnávateľa a za SZČO za marec 2020 z dôvodu posunutej lehoty splatnosti (pretože vykazujú za marec 2020 pokles čistého obratu respektíve pokles príjmov o 40% a viac).

*

Naše školenia pokračujú formou online seminárov

Témy: pandémia,Top

Vážení zákazníci, pre bezpečnosť a ochranu vášho zdravia meníme živé školenia až do odvolania na online semináre. Pre tých z vás, ktorí s nami ešte online semináre neabsolvovali, máme dobrú správu – je to jednoduchá a plnohodnotná náhrada z pohodlia domova.
Čo je to online seminár, aké sú jeho výhody a ako prebieha prinášame nižšie.

Čo v prípade, ak máte zakúpenú vstupenku na niektoré z uvedených školení:

Prihlásených účastníkov budeme o zmene vzdelávacej formy kontaktovať telefonickou alebo emailovou formou. Spolu s touto informáciu obdržíte aj organizačné pokyny pokyny k sledovaniu online seminárov.

Odborné online semináre

  • sú plnohodnotná náhrada živého školenia, ktorá prebieha rovnako dlhý čas
  • máte možnosť klásť lektorovi otázky
  • prebiehajú na webstránke profivzdelavanie.sk
  • na seminár sa dostanete cez prihlasovacie údaje a heslo, ktoré vám pošleme spolu s linkom na sledovanie pár dní pre jeho konaním 
  • okrem lektora uvidíte na obrazovke aj jeho prezentáciupísomné materiály
  • na záver navyše získate ako bonus videoškolenie k danej problematike a videozáznam celého semináru
  • počas celej doby máte k dispozícii náš help-desk a pomoc telefonicky alebo cez chat

Ďôležité technické upozornenia:

  1. Pre sledovanie prenosu je predovšetkým potrebné pripojenie na internet.
  1. Online seminár odporúčame spustiť a sledovať prostredníctvom najnovšej oficiálnej verzie prehliadača Google Chrome, Mozilla Firefox, Safari, Edge alebo Opera.Upozorňujeme, že prenos cez prehliadač Internet Explorer nemusí fungovať správne.
  1. Pre správne ukončenie prenosu online seminára je potrebné, aby ste sa odhlásili z webstránky www.profivzdelavanie.sk kliknutím na ikonu "panáčika",ktorú nájdete vpravo hore. Online seminár neodporúčame rušiť ikonou "x", pretože opätovný prístup bude zablokovaný.

Spustenie online seminára:

Pár dní konaním online seminára vám pošleme emailom prihlasovacie údaje, návod a priamy link na sledovanie online seminára. Cez link budete presmerovaní na našu webstránku, kde zadáte prihlasovacie údaje, ktoré vám posielame. Po ich zadaní si aplikácia online seminára od vás ešte vypýta meno a emailovú adresu. Meno, ktoré ste zadali, sa bude zobrazovať ostatným užívateľom v prípade, ak kladiete otázky lektorovi. Preto, ak chcete ostať v anonymite, zadajte namiesto mena vašu anonymnú prezývku. Po potvrdení mena a emailovej adresy sa online seminár spustí automaticky.

Ak máte problém s prihlásením sa do online seminára:

- V prípade, že je na mieste hesla uvedené „Vaše pôvodné heslo je nezmenené“ znamená to, že váš prístup už bol niekedy v minulosti vytvorený. Ak si heslo nepamätáte, skúste si ho resetovať podľa pokynov nižšie.

Zabudli ste heslo?

Môžete si ho resetovať kliknutím na odkaz nižšie. Do prázdneho okienka zadajte vašu emailovú adresu (nie prihlasovacie meno) a kliknite na tlačidlo „Poslať  odkaz“. Odkaz pre obnovenie hesla bol odoslaný na váš email. Pre dokončenie resetovania hesla dodržujte pokyny v emaily.

Reset hesla: https://www.profivzdelavanie.sk/pouzivatel/zabudnute-heslo

Ak vám online seminár nejde spustiť, overte:

  1. či ste pripojený na internet,
  1. či používate najnovšiu oficiálnu verziu prehliadačaGoogle Chrome,Mozilla Firefox, Safari, Edge alebo Opera. Upozorňujeme, že prenos cez prehliadač Internet Explorer nemusí fungovať správne. Je možné, že váš počítač otvorí link na sledovanie automaticky v inom prehliadači. V tomto prípade vám odporúčame skopírovať si link priamo do prehliadača Google Chrome a sledovať online seminár tu. Upozorňujeme vás, že pri používaní prehliadača Internet Explorer sa často vyskytujú problémy.

  2. nastavenie proxy servera - pre správny prenos obrazu a zvuku je potrebné, aby ste mali proxy server povolený pre protokol TCP 1935, 80 alebo 443. V prípade potreby vám odporúčame obrátiť sa na vášho IT technika alebo správcu webových sietí. Pokiaľ to nie je možné, prikladáme vám videonávod o nastavení proxy servera, ktorý nájdete na tomto linku: https://www.youtube.com/watch?v=8ZA0z3X2KRQ
  1. či váš počítač disponuje 2 GHz dvojjadrovým procesorom alebo lepším,
  1. či váš počítač disponuje 2 GB RAM alebo vyššou operačnou pamäťou, 
  1. či váš počítač disponuje operačným systémom Windows 8, Windows 10, Mac OS 10.13 (odporúčaná najnovšia verzia), Linux, Chrome OS.

Materiály k online semináru:

Pred konaním online seminára sú, po prihlásení, k dispozícií na stiahnutie výukové materiály. Nájdete ich kliknutím na link, kde bude prebiehať prenos online seminár (v emaily).

Vždy sme vám k dispozícii – naša zákaznícka podpora:

Ak sa vyskytne akýkoľvek problém, prosíme vás, aby ste nás kontaktovali na tel. čísle +421 918 450 980 alebo +421 918 451 113, prípadne emailom na profivzdelavanie@pp.sk

Podmienka nebyť "podnik v ťažkostiach" je pre zamestnávateľov zrušená

Témy: pandémia,Top,zákon o službách zamestnanosti

Európska komisia schválila 21. apríla 2020 Slovenskej republike schému štátnej pomoci podľa projektu „Prvá pomoc“ na zachovanie pracovných miest a podporu samostatne zárobkovo činných osôb postihnutých pandémiou koronavírusu.

Vyplácaniu príspevkov zamestnávateľom a SZČO tak už nič nebráni.

Link na tlačovú správu:

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_707

*

EK zároveň schválila podmienky štátnej pomoci tak, že z pôvodných podmienok pre zamestnávateľov vypadla podmienka nebyť "podnik v ťažkostiach".

Pri podávaní žiadostí o príspevok zo strany zamestnávateľov tak už zamestnávatelia nemusia skúmať či sú "podnik v ťažkostiach". To platí aj pre SZČO ako zamestnávateľa, ak si bude uplatňovať príspevok na svojich zamestnancov.

Podmienka nebyť "podnik v ťažkostiach" však zostala platná pre SZČO, ktoré si podľa "Opatrenia č. 2" alebo "Opatrenia č. 4" chcú požiadať o príspevok na seba.

*

Novela zákona o sociálnom poistení a zákona o službách zamestnanosti z 22.4.2020

Témy: pandémia,sociálne poistenie,Top,zákon o službách zamestnanosti,zdravotné poistenie

*

Národná rada SR dňa 22.4.2020 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Novela má číslo 95/2020 Z. z. a je účinná od 25.4.2020.

*

Zo schválených zmien vyberáme:

*

POISTNÉ ZA MESIAC APRÍL 2020

Podľa § 293ex zákona, zamestnávateľ alebo SZČO neplatí poistné na sociálne poistenie za mesiac apríl 2020, ak v apríli 2020 mali uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia príslušného orgánu najmenej na 15 (kalendárnych) dní.

Pod rozhodnutím príslušného orgánu sa myslia podľa § 5 ods. 4 písm. h) a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ktorými boli uzatvorené prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb.

*

Pozor

Zamestnávateľ je bez ohľadu na to či mal v apríli 2020 uzatvorenú prevádzku povinný v riadnej lehote zaplatiť poistné na sociálne poistenie za zamestnancov. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie odpustené nie sú.

*

Vláda SR zároveň môže ustanoviť aj iné obdobie, za ktoré zamestnávateľ alebo SZČO nebude platiť poistné na sociálne poistenie.
 
*
 
Uzatvorenie prevádzky sa preukazuje Sociálnej poisťovni čestným vyhlásením, ktoré sa musí predložiť do 8.-ho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa neplatí poistné. Čestné vyhlásenie za mesiac apríl 2020 sa predkladá do SP do 8. mája 2020.
 
*
 
Technický dovetok
 
Podľa § 31 zákona má SZČO nárok na nemocenskú dávku, len ak má zaplatené poistné.
 
Obdobne podľa § 60 ods. 1 zákona sa SZČO započítava do obdobia dôchodkového poistenia len obdobie za ktoré bolo poistné na dôchodkové poistenie.
 
Na tieto účely sa poistné za apríl 2020 považuje za zaplatené.
 
*
 
Poznámka
 
V zaujímavej situácii sa ocitnú väčšie spoločnosti, ktoré majú viacero prevádzok - napríklad jedna prevádzka je maloobchodná predajňa elektroniky s 10 zamestnancami, ktorá bola v apríli povinne zatvorená - ale okrem toho aj má aj výrobu, ktorá zatvorená nebola a v ktorej pracuje 100 zamestnancov. Podľa znenia § 293ex zákona keďže táto spoločnosť mala (jednu) prevádzku v apríli zatvorenú 15 dní a viac, nemusí vôbec platiť odvody za zamestnávateľa do SP - za všetkých 110 zamestnancov.
 
*
 
ZMENA PODMIENOK NÁROKU NA PRÍSPEVOK V PROJEKTE "PRVÁ POMOC"
 
Pre zamestnávateľov a SZČO, ktorí si chcú uplatniť nárok na príspevky v projekte "Prvá pomoc" na udržanie zamestnanosti, sa zmierňujú podmienky nároku novelou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
 
*
 
Dlh na daniach alebo odvodoch a splátkový kalendár
 
Na základe zmeny v § 70 odsek 9 zákona, žiadateľ o príspevok má nárok na príspevok aj v prípadoch, ak:
  • nemá splnené daňové povinnosti ale správca dane žiadateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ale Sociálna poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky ale úrad práce žiadateľovi určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.
 
*
 
Nezaplatené dane alebo odvody za február 2020
 
Podľa § 72an zákona, žiadateľ o príspevok má nárok na príspevok aj v prípadoch, ak za február 2020:
  • nemá splnené daňové povinnosti
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky.
 
Príklad
 
Spoločnosť Gama nemá zaplatenú DPH za mesiac február 2020, nemá zaplatené poistné na sociálne poistenie za mesiac február 2020 a nemá uhradenú ani daň z príjmu právnickej osoby za rok 2018, kde má dohodnutý splátkový kalendár.
 
Napriek týmto problémom, ak spoločnosť spĺňa ostatné podmienky, môže požiadať o príspevok na svojich zamestnancov v rámci projektu "Prvá pomoc".
 
*
 
 

Novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti z 22.4.2020

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,pandémia

*

Národná rada SR dňa 22.4.2020 schválila novelu zákona č. 67/2020 Z. z. o o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Novela má číslo 96/2020 Z. z. a je účinná od 25.4.2020.

*

Zo schválených zmien vyberáme:

*

DAŇOVÉ NEDOPLATKY A ÚROK Z OMEŠKANIA

Podľa § 10 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach ... účinného od 4. apríla 2020 sa za daňový nedoplatok nepovažuje dlžná suma dane a to daň podľa osobitných predpisov, napríklad daň z príjmu, DPH, spotrebná daň, daň z motorových vozidiel, ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Tu sa na konci § 10 dopĺňajú slová: "ustanovenia osobitného predpisu (§ 154 až 157 daňového poriadku) o zodpovednosti za porušenie povinností tým nie sú dotknuté."

To znamená, že ak daň nebude zaplatená, nebude to síce považované za daňový nedoplatok ale daňovníkovi budú uložené sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť daň načas a bude mu vyrubený úrok z omeškania (?...).

*

DAŇOVÉ PREPLATKY

Podľa § 10a zákona, daňový preplatok na dani z príjmov, ktorý si daňový subjekt uplatní v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom počas obdobia pandémie, správca dane daňovému subjektu vráti do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov.
 
Daňový preplatok na dani z príjmov, ktorý si daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2019, podanom od 1. januára 2020 do začatia obdobia pandémie, správca dane daňovému subjektu vráti do 40 dní od 31. marca 2020, teda najneskôr do 10. mája 2020.
 
Poznámka: pod daňovým preplatkom sa rozumie aj daňový bonus na deti a daňový bonus na zaplatené úroky.
 
Napríklad ak podáte daňové priznanie počas apríla 2020, daňový preplatok vám správa dane vráti do 9. júna 2020.
 
*

3A alebo 3B?

Témy: pandémia,Top,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

*

Aktualizácia textu dňa 17.5.2020: doplnené nové pravidlo pri výpočte príspevku "Opatrenie č. 3B": príspevok môže byť najviac vo výške 80% hrubého príjmu zamestnanca.

*

Ak budete ako zamestnávateľ žiadať o príspevky v rámci projektu "Prvá pomoc" na podporu udržania zamestnanosti, vôbec nie je jedno, či o príspevky požiadate formou "Opatrenia č. 1" resp. "Opatrenia č. 3A" - alebo formou "Opatrenia č. 3B".

Nie je to jedno, pretože príspevky sa podľa týchto "Opatrení" vypočítavajú zásadne iným spôsobom.

*

VÝPOČET PRÍSPEVKOV

Zopakujme si, ako sa príspevky vypočítajú, viac nájdete v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=309

*

Opatrenie č. 1 a č. 3A

Zamestnávateľ má nárok na príspevok len na zamestnancov, ktorí boli v danom mesiaci na prekážke v práci na strane zamestnávateľa.

Príspevok na jedného zamestnanca je vo výške náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi za čas prekážky v práci - súčasne najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku.

V prípade Opatrenia č. 1 je príspevok na jedného zamestnanca súčasne najviac 1100 eur. V prípade, že podľa kolektívnej zmluvy alebo inej písomnej dohody so zástupcami zamestnancov bola vyplatená náhrada mzdy nižšia ako 80% priemerného zárobku, je príspevok na jedného zamestnanca súčasne najviac 880 eur.

V prípade Opatrenia č. 3A je príspevok na jedného zamestnanca súčasne najviac 880 eur.

*

Opatrenie č. 3B

Zamestnávateľ má nárok na príspevok na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere, okrem zamestnancov, ktorí mali viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. PN alebo OČR) alebo dovolenku.

Príspevok na jedného zamestnanca za marec 2020 je vo výške hrubého príjmu zamestnanca a súčasne najviac:

  • 90 eur pri poklese tržieb o 10% a viac
  • 150 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 210 eur pri poklese tržieb o 30% a viac
  • 270 eur pri poklese tržieb o 40% a viac.

Príspevok na jedného zamestnanca za apríl 2020 a ďalšie mesiace je vo výške 80% hrubého príjmu zamestnanca (zmena od 16.5.2020) a súčasne najviac:

  • 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

*

KTORÝ SPôSOB JE VÝHODNEJŠÍ?

Opatrenie č. 1 môžu použiť len zamestnávatelia, ktorí majú povinne uzatvorené prevádzky, resp. uplatniť si len na zamestnancov, ktorí boli na prekážke v práci a pracujú v tých prevádzkach zamestnávateľa, ktoré boli povinne uzatvorené.

Opatrenie č. 3A môžu použiť všetci zamestnávatelia, ktorí mali zamestnancov na prekážke v práci.

Opatrenie č. 3A bude výhodné pre tých zamestnávateľov, ktorí:

  • majú a budú mať počas krízy veľký počet zamestnancov na prekážkach v práci
  • majú malý, či možno žiadny pokles tržieb (napríklad za apríl 2020 pri poklese tržieb do 20% by žiadny paušálny príspevok nedostali, pri poklese tržieb 20% až 39,9% je paušálny príspevok len 180 eur na zamestnanca) ale majú časť zamestnancov na prekážkach v práci

*

Opatrenie č. 3B môžu použiť všetci zamestnávatelia, ktorí mali pokles tržieb, za marec 2020 najmenej o 10% a viac, za apríl 2020 a ďalšie mesiace najmenej o 20% a viac.

Opatrenie č. 3B bude výhodné pre zamestnávateľov, ktorí:

  • majú väčší pokles tržieb (od 40% a viac) ale majú pomerne málo zamestnancov na prekážkach v práci
  • majú zamestnancov na skrátených úväzkoch
  • napriek poklesu tržieb využívajú svojich zamestnancov na práce, ktoré sa "zhodnotia" v dlhšom časovom horizonte, resp. pracuje sa "na sklad"

*

Prvé skúsenosti a ohlasy hovoria, že pre zamestnávatedľov bude výhodnejšie Opatrenie č. 3B. Ukážme si to na príkladoch.

*

Je dobrý nápad skracovať v čase pandémie zamestnancom pracovné úväzky?

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

*

Aktualizácia textu dňa 17.5.2020: doplnené nové pravidlo pri výpočte príspevku "Opatrenie č. 3B": príspevok môže byť najviac vo výške 80% hrubého príjmu zamestnanca.

*

Článok popisuje projekt podpory udržania zamestnanosti a to stav platný po zmenách v projekte k 14.5.2020 až 17.5.2020.

*

Je tu kríza, nemáte pre zamestnancov prácu ale prepúšťať nechcete. Nedostatok práce pre vašich zamestnancov ste sa rozhodli riešiť skrátením ich úväzkov. Je to dobré riešenie?

*

Dve porovnateľné malé firmy, nazvime ich firma A a firma B, majú v čase pandémie rovnaký problém. Nemuseli síce zatvoriť svoje prevádzky ale zaznamenali pokles odbytu približne o 60%. Obe firmy majú 10 zamestnancov v pracovnom pomere (pre zjednodušenie predpokladajme, že všetci majú mzdu, resp. priemernú mzdu 1000 eur mesačne).

Majitelia firiem sa rozhodli riešiť problém s nedostatkom práce pre svojich zamestnancov rozdielne.

*

FIRMA A SKRÁTILA ZAMESTNANCOM PRACOVNÝ ČAS NA POLOVICU

Majiteľ firmy A sa rozhodol (a dohodol) so zamestnancami na skrátení úväzkov na polovicu. Zamestnanci tak pracujú namiesto 8 hodín denne len 4 hodiny denne.

Z hrubej mzdy 500 eur (pri polovičnom úväzku) je čistá mzda zamestnanca 421 eur.

Mzdové náklady (mzda + odvody zamestnávateľa) sú 10 x 500 x 1,352 = 6760 eur/mesiac

Firma A má pokles tržieb o 60%, cez "Opatrenie č. 3" si tak môže uplatniť nárok na príspevok spôsobom 3B, paušálny príspevok na jedného zamestnanca je pri poklese tržieb o 60% (apríl 2020) vo výške 420 eur (pozor, príspevok na zamestnanca je súčasne najviac vo výške 80% hrubej mzdy, v tomto prípade hrubé mzdy zamestnancov sú na úrovni 500 eur, príspevok teda bude 400 eur):

10 zamestnancov x 400 eur = 4000 eur.

Po odrátaní príspevku sú tak mzdové náklady firmy A: 6760 - 4000 = 2760 eur.

*

FIRMA B POSLALA ZAMESTNANCOV NA PREKÁŽKY V PRÁCI

Majiteľ firmy B pracovné zmluvy zamestnancov nemenil ale pracovné zmeny zamestnancov zorganizoval tak, že v jednej zmene zamestnanci pracujú len 4 hodiny a ďalšie 4 hodiny sú doma na prekážkach v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. 

Za odpracované 4 hodiny v zmene dostane zamestnanec za celý mesiac z pôvodnej mzdy 1000 eur polovicu, teda 500 eur. Za ďalšiu časť zmeny, kedy je na prekážke v práci, dostane náhradu mzdy. Za celý mesiac bude náhrada mzdy vo výške 80% z 500 eur (priemerný zárobok za polovicu mesiaca, výpočet zjednodušujem), čiže 400 eur.

Z hrubého príjmu 900 eur je čistá mzda zamestnanca 701 eur.

Mzdové náklady (mzda + odvody zamestnávateľa) sú 10 x 900 x 1,352 = 12168 eur/mesiac

Firma B si cez "Opatrenie č. 3" môže uplatniť nárok na príspevok spôsobom 3A, kedy má nárok na príspevok na každého zamestnanca, ktorý bol na prekážke v práci - a to vo výške náhrady mzdy, vyplatenej zamestnancovi (čo je 400 eur) - súčasne príspevok na jedného zamestnanca je najviac 880 eur. Z toho vyplýva, že na jedného zamestnanca dostane príspevok 400 eur, na 10 zamestnancov celkom 4000 eur.

Pri spôsobe 3A sú mzdové náklady firmy B po odpočítaní príspevku: 12168 - 4000 = 8168 eur.

Firma B má pokles tržieb o 60%, cez "Opatrenie č. 3" si môže uplatniť nárok na príspevok alternatívne aj spôsobom 3B, pri ktorom paušálny príspevok na jedného zamestnanca je pri poklese tržieb o 60% (apríl 2020) vo výške 420 eur:

10 zamestnancov x 420 eur = 4200 eur.

Pri spôsobe 3B sú mzdové náklady firmy B po odpočítaní príspevku: 12168 - 4200 = 7968 eur.

*

 

Ako získať čo najvyšší príspevok ak ste zamestnávateľ s poklesom tržieb?

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

*

Aktualizácia textu dňa 17.5.2020: doplnené nové pravidlo pri výpočte príspevku: príspevok môže byť najviac vo výške 80% hrubého príjmu zamestnanca.

*

Článok popisuje projekt podpory udržania zamestnanosti a to stav platný po zmenách v projekte k 14.5.2020 a 16.5.2020.

*

Poďme k veci a ukážme si podstatu na príklade.

*

Spoločnosť Alfa s.r.o. má 4 zamestnancov: pani Alžbetu (mesačná mzda 1200 eur), pána Blažeja (mesačná mzda 1200 eur), pána Cyrila (mesačná mzda 1200 eur) a pána Davida (mesačná mzda 1600 eur).

Dvaja zamestnanci (pani Alžbeta a pán Blažej) sú manželia, majú dve deti vo veku do 11 rokov a jeden z nich si tak môže uplatniť nárok na ošetrovné.

Spoločnosť Alfa svoju prevádzku v období pandémie nemusela zatvoriť a preto za mesiac apríl 2020 požiada o príspevok - týka sa jej "Opatrenie č. 3". Otázne je, či použiť spôsob výpočtu príspevku 3A alebo 3B.

Pokles tržieb za apríl 2020 bude o 60% a tak pri spôsobe 3B môže dostať na jedného zamestnanca príspevok najviac 420 eur, súčasne najviac vo výške 80% hrubej mzdy. Spoločnosť Alfa bude mať pre svojich zamestnancov v mesiaci apríl 2020 prácu približne v rozsahu polovice ich pracovného času. Inak povedané, každý z nich by mal v mesiaci apríl 2020 pracovať približne 10 pracovných dní a 10 pracovných dní by mal byť doma na prekážkach v práci. Ale možno to zorganizovať aj inak: Dvaja zamestnanci budú celý mesiac pracovať a dvaja zostanú celý mesiac doma. Vhod môže prísť aj skutočnosť, ak niektorý zo zamestnancov zostane doma na OČR s dieťaťom.

*

Prvý scenár

  1. Pani Alžbeta bude celý mesiac apríl doma na ošetrovnom. Mzdové náklady zamestnávateľa budú 0 eur. Príspevok na pani Alžbetu pri spôsobe 3A si zamestnávateľ uplatňovať nemôže, pretože pani Alžbeta nebude ani hodinu na prekážkach v práci. Pri spôsobe 3B si takisto zamestnávateľ nemôže uplatňovať príspevok, pretože pani Alžbeta bola na OČR viac ako 50% svojho fondu pracovného času.
  2. Pán Blažej bude celý mesiac pracovať. Jeho hrubá mzda je 1200 eur. Spolu s odvodmi zamestnávateľa (35,2%) sú tak mzdové náklady zamestnávateľa 1622 eur. Príspevok na pána Blažeja pri spôsobe 3A si zamestnávateľ uplatňovať nemôže, pretože pán Blažej nebude ani hodinu na prekážkach v práci. Pri spôsobe 3B si zamestnávateľ môže uplatňovať príspevok vo výške 420 eur.
  3. Pán Cyril bude celý mesiac pracovať. Jeho hrubá mzda rovnaká ako hrubá mzda pána Blažeja, teda 1200 eur. Spolu s odvodmi zamestnávateľa (35,2%) sú tak mzdové náklady zamestnávateľa 1622 eur. Príspevok na pána Cyrila pri spôsobe 3A si zamestnávateľ uplatňovať nemôže, pretože pán Cyril nebude ani hodinu na prekážkach v práci. Pri spôsobe 3B si zamestnávateľ môže uplatňovať príspevok vo výške 420 eur.
  4. Pán David bude celý mesiac na prekážkach v práci. Jeho hrubá mzda je 1600 eur. Na prekážkach v práci dostane náhradu mzdy vo výške 80% svojej (priemernej) mzdy, teda 1280 eur. Spolu s odvodmi zamestnávateľa (35,2%) sú tak mzdové náklady zamestnávateľa 1730 eur. Na pána Davida si zamestnávateľ pri spôsobe 3A uplatní príspevok vo výške vyplatenej náhrady mzdy (1280 eur), najviac to však môže byť 880 eur - teda príspevok bude 880 eur. Pri spôsobe 3B si zamestnávateľ môže uplatňovať príspevok vo výške 420 eur.

Sumár: Mzdové náklady sú 0 + 1622 + 1622 + 1730 = 4974 eur.

Pri spôsobe 3A je príspevok 0 + 0 + 0 + 880 = 880 eur.

Pri spôsobe 3B je príspevok 0 + 420 + 420 + 420 = 1260 eur.

Rozdiel medzi mzdovými nákladmi a príspevkom od štátu pri spôsobe 3A je 4094 eur a pri spôsobe 3B je 3714 eur.

*

Je príspevok na udržanie pracovných miest a na pomoc SZČO zdaniteľný príjem?

Témy: daň z príjmov,pandémia,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

*

Aktualizácia 25.4.2020 a 20.5.2020: Príspevok v rámci projektu "Prvá pomoc" sa nezapočítava do "tržby" SZČO ani zamestnávateľa.

*

Áno, príspevky sú predmetom dane a zdaniteľným príjmom jednak z pohľadu právnickej osoby (zamestnávateľa), jednak z pohľadu SZČO (príspevky SZČO sám na seba, či príspevky na zamestnancov SZČO).

*

ZAMESTNÁVATEĽ PRÁVNICKÁ OSOBA

Vo všeobecnosti platí, že dotácie poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu EÚ a iných zdrojov sú predmetom dane a sú zdaniteľným príjmom. A to sa týka aj príspevkov na udržanie pracovných miest, poskytovaných v období pandémie.

*

SZČO

Pri posudzovaní, či je príspevok poskytovaný SZČO s poklesom tržieb v období pandémie predmetom dane a či je zdaniteľným príjmom, sa postupuje podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov:

"Od dane sú oslobodené ... plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6."

Podľa tohto ustanovenia plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce prijaté v súvislosti s výkonom činností SZČO nie sú oslobodené od dane.

Čiže príspevok pre SZČO nie je oslobodený od dane z príjmov a ide o zdaniteľný príjem SZČO

Pritom je jedno, ako SZČO účtuje, resp. či si vedie daňovú evidenciu alebo uplatňuje paušálne výdavky, pretože nejde o dotáciu v zmysle § 17 ods. 3, písm. f) resp. písm. h) zákona o dani z príjmov.

*

Dopady

Prijatý príspevok je zdaniteľný príjem, zvyšuje tak základ dane SZČO pre daňové priznanie za rok 2020.

Zároveň sa započítava do príjmu pre posudzovanie, či SZČO bude povinne poistená na sociálne poistenie od 1.7.2021 (1.10.2021) - povinne poistená bude ak celkový príjem za rok 2020 vrátane prijatých príspevkov presiahne hranicu 6552 eur.

Prijaté príspevky sa následne započítavajú do samotného vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov na sociálne poistenie v ďalšom období a do vymeriavacieho základu v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2020.

Na účely zisťovania výšky poklesu tržieb - jednak pri testovaní, či SZČO má odklad splatnosti odvodov - jednak pri stanovení výšky príspevku podľa projektu "Prvá pomoc" za aktuálny mesiac - sa príspevok do "tržby" nezapočítava, pretože v prípade SZČO sa za "tržbu" považuje príjem z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Príspevok síce je zdaniteľný príjem ale nie je to príjem z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Podľa nariadenia vlády, ktoré vláda schválila 20.5.2020, sa príspevok nezapočítava do tržby. Tým pádom je tento problém definitívne vyriešený.

*

Ako je to s príspevkami pre SZČO na začatie podnikania?

V tejto súvislosti si pripomeňme príspevky, ktoré dostávajú niektoré SZČO z úradov práce na pomoc pri začatí podnikania. Ak dostane fyzická osoba príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, postupuje sa rovnako podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov.

Podľa tohto ustanovenia sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Aj na uvedený príspevok sa vzťahuje "okrem... ".

Čiže príspevok pre SZČO prijatý podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti na rozbeh podnikania nie je oslobodený od dane z príjmov. Ide o zdaniteľný príjem SZČO. Ani tento príspevok sa však nezapočítava do "tržieb".

*

ZAMESTNANEC A NÁHRADA MZDY POČAS PREKÁŽOK V PRÁCI

Aby sme predišli zbytočným otázkam pripomeňme si na záver, že náhrada mzdy vyplácaná v súlade so Zákonníkom práce zamestnancovi za prekážky v práci je zdaniteľným príjmom zamestnanca a započítava sa do vymeriavacích základov na odvody.

Výklad ÚVZ SR k spôsobu určovania možnosti otvorenia prevádzok

Témy: pandémia,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

*

Ako máte správne posudzovať, či vaša prevádzka musí byť zatvorená? Pozrite si výklad Úradu verejného zdravorníctva SR:

https://www.mhsr.sk/koronavirus/vyklad-uvz-sr-k-sposobu-urcovania-moznosti-otvorenia-prevadzok?fbclid=IwAR1Leq6HOhc3FNb4wMB8I4n1Ea-WNSlgZgjPeo2c5V8AGqroxBi5nYzqWqQ

Pandémia a sviatky: na čo má zamestnanec nárok? Na mzdu, na náhradu mzdy za sviatok, či prekážku?

Témy: pandémia,Zákonník práce

*

Mnohí zamestnávatelia si v týchto dňoch kladú otázku, na čo vlastne majú ich zamestnanci nárok za veľkonočné sviatky (Veľký piatok, Veľkonočný pondelok) ak sú v apríli na prekážkach v práci - buď preto, lebo prevádzka kde pracujú, musí byť zatvorená - alebo preto, lebo z dôvodu poklesu odbytu resp. problémov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v súvislosti s pandémiou pre nich zamestnávateľ nemá prácu.

*

Vychádzame zo znenia § 122 Zákonníka práce: Mzda a náhrada mzdy za sviatok.

*
 
Zamestnanec vo sviatok pracuje
 
Ak zamestnanec vo sviatok pracuje (napríklad v nepretržitej prevádzke), podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce mu patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.
 
Pozor, podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí a za čerpanie náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ďalšie detaily pozrite v § 122 ods. 2 Zákonníka práce.
 
Pozor, podľa § 122 ods. 5 Zákonníka práce môže mať vedúci zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
 
*
 
Zamestnanec mal vo sviatok pracovať - ale nepracuje kvôli pandémii
 
Ak mal zamestnanec pôvodne naplánovanú na sviatok zmenu - napríklad v nepretržitej prevádzke, pri nepravidelne rozvrhnutom pracovnom čase a podobne - a nepracuje, pretože prevádzka musí byť zatvorená - alebo preto, lebo z dôvodu poklesu odbytu resp. problémov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v súvislosti s pandémiou pre neho zamestnávateľ nemá prácu - ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
 
Podľa novely Zákonníka práce č. 66/2020, účinnej od 4.4.2020, viď § 250b ods. 6, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa v období pandémie patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
 
A to platí aj počas veľkonočných sviatkov. Ak teda zamestnanec mal podľa rozvrhu pracovných zmien pôvodne pracovať vo sviatok ale pracovať nebude z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa, má nárok na náhradu mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
 
Aj počas pandémie však platí ustanovenie § 142 ods. 4 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Tu treba poznamenať, že pokiaľ si chce zamestnávateľ uplatniť na zamestnancov príspevok na podporu udržania pracovných miest, aj v takomto prípade je podmienkou nároku na príspevok vyplatenie náhrady mzdy zamestnancom najmenej vo výške 80% ich priemernej mzdy. V záujme oboch strán preto je, aby dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov by tak mali byť upravené tak, aby výška náhrady mzdy bola najmenej 80% priemernej mzdy.
 
*
 
Zamestnanec nemal vo sviatok pracovať - a ani nepracuje
 
Ak podľa rozvrhu pracovných zmien zamestnanec vo Veľký piatok alebo vo Veľkonočný pondelok pracovať nemal pretože ide o sviatky - a ani pracovať nebude - postupuje sa štandardným spôsobom podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce.
 
To znamená, že zamestnancovi, ktorý nepracoval, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume 100% jeho priemerného zárobku.
 
Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, za Veľký piatok a za Veľkonočný pondelok patrí mzda. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve sa však môže dohodnúť, že aj zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, patrí náhrada mzdy v sume 100% jeho priemerného zárobku.
 
*

Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti s pandémiou

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,pandémia,ročné zúčtovanie

*

Edit č. 1 vo štvrtok 9.4.2020 o 17:40 ... oprava výkladu k § 10 a k § 21 ods. 4.

Edit č. 2 vo štvrtok 14.5.2020 ... upresnenie výkladu k § 21 ods. 4 a doplnený príklad.

*

Od 4. apríla 2020 nadobúda účinnosť 67/2020 Z. z. o o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Cieľom novely je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 (ďalej len „pandémia“).

*
 
ČASOVÝ ROZSAH OPATRENÍ
 
Opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s o pandémiou - až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.
 
Vláda môže rozhodnúť, že opatrenia podľa tohto zákona sa uplatnia aj po tejto lehote, ak si to vyžiada ekonomická, sociálna alebo zdravotná situácia v súvislosti s pandémiou v Slovenskej republike. Predĺženie uplatňovania opatrení podľa tohto zákona ustanoví vláda nariadením. Vláda môže nariadením ustanoviť aj rozsah uplatňovania, osobitné podmienky uplatňovania opatrení podľa tohto zákona a podrobnosti o opatreniach podľa tohto zákona.
 
*
 
SPRÁVA DANÍ
 
Podľa § 10 zákona sa za daňový nedoplatok sa nepovažuje dlžná suma dane a to daň podľa osobitných predpisov, napríklad daň z príjmu, DPH, spotrebná daň, daň z motorových vozidiel, ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie (viď vyššie, zatiaľ vieme povedať že ide o obdobie od 12. marca 2020) a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie (viď vyššie).
 
*
 
OPATRENIA V OBLASTI DANE Z PRÍJMOV
 
Podľa § 21 zákona sa posúvajú lehoty na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov (DP).
 
*
 
Posun lehôt na podávanie DP a na zaplatenie dane z príjmu
 
Podľa § 21 ods 1 sa "štandardná lehota" na podanie DP podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov - čo je pre väčšinu daňovníkov 31. marec 2020, resp. koniec tretieho mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia  - posúva na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v tejto lehote bude dańovník povinný daň z príjmov aj zaplatiť.
 
Napríklad ak vláda vyhlási skončenie pandémie na 17. jún 2020, lehota na podanie DP a na zaplatenie dane bude 31. júl 2020.
 
*
 
Podľa § 21 ods. 2 má daňovník právo v čase do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie oznámiť správcovi dane, že DP podá neskôr. Takéto predĺženie "štandardnej" lehoty podľa § 49 ods. 2 zákona je možné najviac o 3 mesiace. V oznámení uvedie novú lehotu, ktorá končí najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom podá DP, a v tejto novej lehote je aj daň z príjmov splatná.
 
Lehota na podanie DP sa môže posunúť oproti štandardnej lehote podľa § 49 ods. 2 zákona až o 6 mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
 
Uvedené sa nevzťahuje na daňovníka v konkurze alebo v likvidácii.
 
Ak daňovník oznámi do skončenia pandémie správcovi dane, že DP podá neskôr a lehota na podanie DP uvedená v oznámení uplynie počas obdobia pandémie, DP podáva v lehote podľa § 21 ods. 1 (viď vyššie).
 
Obdobne sa postupuje v prípade DP, ktoré podáva dedič a v prípade DP ktoré podáva daňovník pri rušení prevádzky.
 
Príklad
 
SZČO oznámi správcovi dane 15. mája 2020, že daňové priznanie za rok 2019 podá do konca júna 2020.  Ak vláda vyhlási skončenie pandémie 17. júna 2020, lehota na podanie DP a na zaplatenie dane nebude tak ako to daňovník oznámil 30. júna 2020 ale bude 31. júla 2020.
 
 
*
 
Podľa § 21 ods. 3 daňovník, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii a ktorého posledný deň lehoty na podanie DP uplynie počas obdobia pandémie, sa môže rozhodnutím správcu dane na základe žiadosti daňovníka o predĺženie tejto lehoty podanej najneskôr do 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP podľa § 21 ods. 1 (viď vyššie) predĺžiť lehota podľa osobitného predpisu najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie DP sa nemožno odvolať.
 
*
 
Ročné zúčtovanie dane
 
Podľa § 24 ods. 2 zákona ročné zúčtovanie a výpočet dane z príjmov vykoná zamestnávateľ najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
 
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
 
Napríklad ak vláda vyhlási skončenie pandémie na 17. jún 2020, lehota na vykonanie ročného zúčtovania bude 31. júl 2020 a lehota na doručenia dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní zamestnancovi bude 31. august 2020.
 
*
 
Vrátenie preplatku na dani zamestnancom
 
Podľa § 24 ods. 3 zákona zamestnávateľ vráti zamestnancovi
 
  • preplatok dane
  • doplácaný daňový bonus na deti
  • daňový bonus na zaplatené úroky 

... po vykonan&ia