Najnovšie články

Inštrukcie ako sa brániť proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o nepriznaní materského

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v oblasti materského je možné sa brániť pomocou odvolania a správnej žaloby.

V prípade zamietnutia žiadosti o priznanie materského otcovi z dôvodu, že otec naďalej vykonáva pracovnú činnosť je možné využiť pripravený vzor odvolania a správnej žaloby. Tieto vzory nie sú vhodné na použitie v prípade akéhokoľvek iného dôvodu zamietnutia žiadosti.

Vzor odvolania a vzor správnej žaloby nájdete na www.relia.sk alebo si ich vyžiadajte emailom na adrese reliaba@gmail.com

Odvolanie:

  1. V prípade negatívneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne je možné proti nemu podať odvolanie.
  2. Odvolanie je nutné podať do 30 dní od doručenia rozhodnutia žiadateľovi o materské.
  3. V prípade, že sa odvolanie podáva poštou, je pre posúdenie včasnosti podania odvolania rozhodujúci dátum podania na pošte (dátum na poštovej pečiatke).
  4. V prípade použitia vzoru je nutné doňho doplniť vyznačené údaje (vyznačené napr. takto: [doplniť])
  5. Vyplnený vzor je potrebné vytlačiť a vlastnoručne podpísať
  6. V prípade, že odvolanie podáva za vás iná osoba, je nutné k nemu pripojiť aj plnomocenstvo

Žaloba proti Sociálnej poisťovni - vzor

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Krajský súd v [doplniť krajské mesto podľa kraja, kde má žalobca – otec trvalé bydlisko]

[adresa súdu]

[adresa súdu]

[doplniť mesto], [doplniť dátum]

SPRÁVNA ŽALOBA

v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku

Žalobca:         [doplniť meno a priezvisko otca]

                        nar. [doplniť dátum narodenia]

                        bytom [doplniť adresu trvalého pobytu]

                        V zmysle § 49 ods. 2 písm. b) SSP sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje

                       

Žalovaná:       Sociálna poisťovňa

                        so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, PSČ 813 63

DVOJMO

Prílohy sú uvedené na konci žaloby

Súdne konanie je oslobodené od súdneho poplatku

podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch

A. Príslušnosť súdu

[1] Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredia o nepriznaní nároku na materské. Správna žaloba sa teda týka sociálnej veci.[1] Na konanie o správnych žalobách v sociálnych veciach je vecne a miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má žalobca trvalý pobyt.[2]

[2] Žalobca má trvalý pobyt v obci/meste [doplniť], ktoré sa nachádza v obvode Krajského súdu v [doplniť]. Na konanie je teda príslušný práve Krajský súd v [doplniť].

B. Konanie o priznaní nároku na materské

[3] Žalobca si u žalovanej Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť], uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna/dcéru [doplniť meno a priezvisko dieťaťa] po dohode s matkou dieťaťa [doplniť meno a priezvisko matky].[3] Sociálna poisťovňa – pobočka [doplniť], vydala dňa [doplniť] rozhodnutie č. [doplniť], ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedla, že žalobca nevykonáva starostlivosť o dieťa, nakoľko naďalej vykonáva pracovnú činnosť (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“).

[4] Žalobca podal dňa [doplniť] proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že zanechanie pracovnej činnosti a osobné vykonávanie starostlivosti o dieťa nie sú zákonnými podmienkami pre priznanie nároku na materské. Žalovaná, Sociálna poisťovňa – ústredie rozhodnutím zo dňa [doplniť], č. [doplniť] žalobcovo odvolanie zamietla a Prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „Druhostupňové rozhodnutie“).

[5] Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa [doplniť].

C. Žalobné body

[6] Druhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské[4] na zistený skutkový stav.

[7] Podľa žalovanej nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca nesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovaná uzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa.

[8] Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v ust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: 

  1. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
  2. dohoda s matkou dieťaťa,
  3. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
  4. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.[5]

[9] Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

[10] Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ [6] Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZSocP v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.[7]

[11] Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[8] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

[12] O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.[9] Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.[10]

[13] V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.[11]

[14] Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.

D. Zrušenie Prvostupňového rozhodnutia

[15] Správny súd môže podľa okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu.[12] Nakoľko v tomto prípade Prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako Druhostupňové rozhodnutie, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím.

E. Pojednávanie

[16] Žalobca nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez pojednávania.[13]

F. Žalobný návrh

[17] Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby Krajský súd v [doplniť] vyhlásil tento rozsudok:

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu.

II. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní po právnej moci uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov.

[vlastnoručný podpis]

[meno a priezvisko]

prílohy:

  1. Žiadosť o priznanie nároku na materské zo dňa [doplniť]
  2. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. [doplniť]
  3. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie zo dňa [doplniť], č. [doplniť]

*

[1] § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“).

[2] § 10 v spojení s § 13 ods. 3 SSP.

[3] § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. a č. 61/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „ZSocP“).

[4] § 48 a nasl. ZSocP.

[5] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) ZSocP.

[6] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení (ďalej len „ZRodP“)

[7] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení.

[8] § 3 ods. 4 ZRodP.

[9] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. z.

[10] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., dostupná z https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111.

[11] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení.

[12] § 191 ods. 3 SSP.

[13] § 182 ods. 1 písm. g) SSP.

Odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - vzor

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Sociálna poisťovňa

Pobočka [doplniť]

[adresa]

[adresa]

č. k.: [doplniť číslo konania]

[mesto], [dátum]

 

VEC:   Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. k. [doplniť]

Dňa [doplniť] mi bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka [doplniť] (ďalej len „Sociálna poisťovňa“)zo dňa [doplniť], č. k. [doplniť] (ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že nemám nárok na materské, ktoré som si uplatnil od [doplniť dátum].

Týmto podávam proti Rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovne:

Rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské[1] na zistený skutkový stav.

Sociálna poisťovňa v odôvodnení Rozhodnutia uviedla, že mi nie je možné priznať nárok na materské z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa, nakoľko po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonávam pracovnú činnosť, z ktorej dosahujem príjem vyšší ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si uplatňujem nárok na materské a zároveň nedošlo k úprave môjho pracovného času tak, aby som mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Sociálna poisťovňa z tohto nesprávne vyvodila, že môj nástup na rodičovskú dovolenku mal údajne byť len formálny za účelom čerpania dávky materského. Ďalej Sociálna poisťovňa uvádza, že údajne reálne nezabezpečujem časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala matka dieťaťa. Na základe tohto Sociálna poisťovňa rozhodla, že nemám postavenie iného poistenca na účely priznania nároku na materské.

Uvedené dôvody rozhodnutia nemajú oporu v ustanoveniach § 49 ZSocP, ktorý upravuje nárok na materské iných poistencov. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok:

  1. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
  2. dohoda s matkou dieťaťa,
  3. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
  4. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.[2]

Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ [3] Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZSocP v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.[4]

Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[5] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.[6] Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.[7]

V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.[8]

Na základe vyššie uvedeného je teda nesporné, že Sociálna poisťovňa postupovala nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi, keď rozhodla o nepriznaní mi nároku na materské. Nakoľko som splnil všetky zákonom kladené podmienky na priznanie nároku na materského, tento nárok mi mal byť priznaný.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán[9] Rozhodnutie zrušil a vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka [doplniť] na nové prejednanie a rozhodnutie.[10]

[vlastnoručný podpis]

[meno a priezvisko]

*

[1] § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „ZSocP“)

[2] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) ZSocP.

[3] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení (ďalej len „ZRodP“)

[4] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení.

[5] § 3 ods. 4 ZRodP.

[6] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. z.

[7] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., dostupná z https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111.

[8] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení.

[9] § 179 ods. 1 písm. b) ZSocP.

[10] § 218 ZSocP.

Zamietnutie materskej otcovi - nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Od septembra 2018 Sociálna poisťovňa nepriznáva nárok na materské otcom, ktorí ako zamestnanci využijú v súlade so Zákonníkom práce (par. 166) svoje zákonné právo požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, po dohode s matkou dieťaťa prevezmú dieťa do svojej starostlivosti a požiadajú v Sociálnej poisťovni o materské. Sociálna poisťovňa otcovi neprizná materské v prípade, ak má v tom istom čase uzatvorenú inú pracovnú zmluvu na plný rozsah pracovného času.

V odôvodnení takéhoto rozhodnutia pobočka Sociálnej poisťovne obvykle uvádza (citujem z jedného takého konkrétneho rozhodnutia):

"Na základe uvedených skutočností nárok na materské pánovi X.Z.  nie je priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky starostlivosti o dieťa. Menovanému bola na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka no napriek tomu menovaný aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a to vyšší ako z pracovnej činnosti, zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa.

Z vyššie uvedeného vzplýva, že pán X.Z. , ako otec dieťaťa, nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa, preto Sociálna poisťovňa, pobočka ..., rozhodla ... "  (koniec citácie).

Takéto rozhodnutie Sociálnej poisťovne považujem za protiprávne. Sociálna poisťovňa zneužíva svoje postavenie a v rozpore s účelom nemocenskej dávky materské ako dávky postkytovanej osobe, ktorá si riadne platila poistné a dodržala všetky podmienky na priznanie materského, upiera otcovi dieťaťa nárok na túto dávku. Súčasne je to rozhodnutie v rozpore s deklarovaným cieľom podpory mladých rodín, ku ktorému sa hlási aj súčasná vláda Petra Pellegriniho.

Čo vlastne je starostlivosť o dieťa?

Tento pojem nie je v zákone o sociálnom poistení nijako vysvetlený, resp. definovaný. V bežnej praxi sa vtedy postupuje tak, laicky povedané. že ak nejaký pojem v samotnom zákone nie je vysvetlený, použije sa jeho vysvetlenie, resp. definícia uvedená v inom zákone spadajúcom do rovnakého rezortu. V tomto prípade je takýmto zákonom zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. V ňom je dôležitý par. 3 ods. 3 a 4, citujem:

"(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.6)

(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou."
 
Ako vidíme, v definícii riadnej starosltivosti o dieťa sa počíta s tým, že okrem osobne poskytovanej riadnej starosltivosti je  možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou.
 
To znamená, že podmienka starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak je dieťa počas pracovného dňa v zariadení - v jasliach, škôlke a to na celý deň, alebo sa o dieťa stará opatrovateľka na živnosť alebo napríklad iná dospelá osoba - stará mama, iný príbuzný, suseda, alebo samozrejme, v čase otcovej neprítomnosti samotná matka dieťaťa.
 
Pripomeniem ďalej, že riadna starostlivosť o dieťa nie je podmienená skutočnosťou, že oprávnená osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok, nesmie pracovať. Práve naopak - táto podmienka (zákaz pracovať) v zákone o rodičovskom príspevku do konca roka 2010 bola ale novelou č. 513/2010 Z. z. ktorú som presadil v tom čase ako minister práce, soc. vecí a rodiny, bola táto podmienka zo zákona o rodičovskom príspevku vypustená.
 
Rodič tak má nárok na rodičovský príspevok aj v prípade, že pracuje - bez ohľadu na výšku príjmu z tejto zárobkovej činnosti a bez ohľadu na výšku pracovného úväzku.
 
Sociálna poisťovňa by toto mala rešpektovať a priznať nárok na materské aj otcovi, ktorý po dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti a v tomto čase bude na inú pracovnú zmluvu pracovať. Týmto postupom totiž ani otec ani matka neporušujú podmienku riadnej starostlivosti o dieťa. Mimochodom, primeraná výživa dieťaťa, hygiena, výchova dieťaťa atď. nie je možná bez hmotného (finančného zabezpečenia) rodiny. Vyčítať (formou nepriznania materského) otcovi, že sa počas materskej snaží zarobiť rodine ďalšie prostriedky potrebné na starostlivosť o dieťa, je proti zdravému rozumu. Zároveň je proti sedliackemu rozumu odmietať pracovnú aktivitu muža, z ktorej štátu prúdia ďalšie dane, odvody...
 
Vráťme sa však k podstate a zhrňme si:
 
1. Definícia starostlivosti o dieťa v zákone o sociálnom poistení nie je. Sociálna poisťovňa sa tak v rozhodnutí o nepriznaní materského nemôže odvolávať na údajné nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa, ak v zákone nie je uvedené, čo vlastne starostlivosť o dieťa je. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inšitúcia môže konať len v rámci zákona.
 
2. Definícia (riadnej) starostlivosti o dieťa je v "príbuznom" zákone o rodičovskom príspevku. Podľa tejto definície sa rodič nemusí starať o dieťa výlučne osobne - môže (napríklad na istú dobu počas dňa) zveriť dieťa inej právnickej osobe (napríklad škôlka) alebo inej dospelej fyzickej osobe (napríklad druhému rodičovi).
 
Zakončím tento rozbor výňatkom z materiálu, ktorý počas roka 2018 bol (a verím že stále je) na webe Sociálnej poisťovne. Ide o materiál s názvom "Otec a materské ... Najčastejšie otázky".
 
"8. Môže otec počas materskej pracovať u toho istého zamestnávateľa?
 
Nie, ak dosahuje príjem z toho nemocenského poistenia, z ktorého sa posudzoval nárok na materské. Na nárok na materské však nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Ak teda počas nároku na materské uzatvorí otec so zamestnávateľom napr. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem z tejto činnosti neovplyvní jeho nárok na materské. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t.j. otec musí naďalej poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka."

Zákonník práce 2019: Kapitola 7.2 REKREÁCIA ZAMESTNANCOV A REKREAČNÉ POUKAZY

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.

Poznámka: text kapitoly 7.2 v knižnom vydaní "Zákonník práce 2019" bol písaný ešte 18.9.2018, teda pred definitívnym schválením novely Zákonníka práce v NRSR. Nasledujúci komentár ktorý práve čítate na stránke www.relia.sk však obsahuje a má zapracované všetky zmeny, schválené v Národnej rade SR.

*

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť príspevok

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

  • Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
  • Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
  • Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
  • Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

*

Podmienky na poskytnutie príspevku, ktoré musí splniť zamestnanec

Na poskytnutie príspevku musia byť splnené podmienky:

  • Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je).
  • Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov.
  • Zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zároveň zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

*

Výška príspevku a jeho výplata

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur ročne. Okrem toho môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na rekreáciu aj príspevkom zo sociálneho fondu (viď ďalej).

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku na rekreáciu je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia rekreácie.

Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. 

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad

Zamestnanec pracuje na polovičný úväzok. Príspevok na rekreáciu si môže uplatniť vo výške 55% oprávnených výdavkov, najviac 137,50 eura (polovica zo sumy 275 eur).

*

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu

Okrem príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť na rekreáciu zamestnancov príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

*

Rekreačný poukaz

Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť aj prostredníctvom rekreačného poukazu. Podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu s účinnosťou od 1. januára 2019 medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patrí    rekreačný poukaz vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý môže použiť výlučne osoba, ktorej je určený, výlučne na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho roka, v ktorom bol rekreačný poukaz vydaný.

*

Oprávnené výdavky zamestnanca na rekreáciu

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  • pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  • ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  • organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Dôležité je uvedomiť si, že výdavky zamestnanca na rekreáciu, či dovolenku možno uplatniť len ak ide rekreáciu spojenú s najmenej dvoma prenocovaniami – k tomu môže ísť aj o iné služby cestovného ruchu – stravovacie služby, kúpeľné služby, wellness, služby cestovných sprievodcov, organizované výlety a podobne.

Podmienkou je, že tieto služby museli byť poskytnuté na území Slovenskej republiky. Nie je možné uznať napríklad dovolenkový pobyt zaplatený v slovenskej cestovnej kancelárii ale realizovaný v zahraničí.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii a to na:

  • manžela - manželku,
  • vlastné dieťa,
  • dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
  • inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec si môže počas kalendárneho roka uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu viackrát. Nemusí ísť o jeden rekreačný či dovolenkový pobyt, môže ísť napríklad o viacero víkendových pobytov a podobne.

*

Dane a odvody

Od 1.1.2019 podľa doplneného § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu je na strane zamestnanca oslobodený od dane (v plnej jeho výške). Rovnako ako je to pri príspevku zamestnávateľa na stravovanie. Automaticky to znamená, že tento príspevok nevstupuje do vymeriavacích základov na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie.

Na strane zamestnávateľa je podľa doplneného § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. príspevok na rekreáciu zamestnancov uznaný ako daňový výdavok a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Rovnako ako príspevok zamestnávateľa na stravovanie tak znižuje základ dane zamestnávateľa – avšak len do výšky maximálneho limitu uvedeného v § 152a Zákonníka práce.

Pozor, oslobodenie od dane sa vzťahuje na rekreácie, ktoré začali po 31. decembri 2018.

Pozor, od 1.1.2019 dochádza k zmene pri posudzovaní nezdaniteľnej časti základu dane "na kúpele".Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a Zákonníka práce - teda také úhrady za pobyt v kúpeľoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil príspevok na rekreáciu. Nie je teda možné aby zamestnanec naraz využil obe výhody na jeden a ten istý kúpeľný pobyt - aj príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa aj daňovú úľavu.

Príklady

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení za rekreačný pobyt v dĺžke 7 dní v hoteli v Tatrách. Súčasťou pobytu bolo ubytovanie na 7 nocí, plná penzia, vstup do wellness a 6-dňový lístok na vleky a lanovky. Cena pobytu bola 600 eur. Zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce musí vyplatiť zamestnancovi sumu 55% oprávnených výdavkov, čo by bolo 330 eur, najviac to však môže byť 275 eur. Preto zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí sumu príspevku na rekreáciu vo výške 275 eur.

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení vo výške 60 eur za ubytovanie v hoteli v Banskej Štiavnici za jednu noc, v cene bola jedna večera a raňajky. V danom prípade zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu, pretože podmienkou vyplatenia príspevku je, aby ubytovanie bolo najmenej na dve noci.

Zamestnanec počas roka 2019 postupne predloží zamestnávateľovi 4 potvrdenia o zaplatení za víkendové ubytovanie na Slovensku vždy na dve noci a to to postupne vo výške 120 eur, 160 eur, 100 eur a 200 eur. Zamestnávateľ mu postupne vyplatí príspevky na rekreáciu vo výške 55% ceny týchto pobytov, v úhrne však najviac 275 eur. Príspevky na rekreáciu tak budú postupne 66 eur (55% zo 120 eur), 88 eur (55% zo 160 eur), 55 eur (55% zo 100 eur) a posledný príspevok bude 66 eur, v úhrne za celý rok presne 275 eur. Posledný príspevok nebude určený ako 55% z 200 eur, čo by bolo 110 eur, pretože tým by sa za celý rok presiahla hranica 275 eur – ale posledný príspevok bude len vo výške 66 eur.

Kniha MATERSKÁ 2019: Kapitola 1.8 ZMENY OD 1.1.2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2019

*

(Z novej knihy MATERSKÁ 2019, oficiálne vychádza 19.11.2018, objednať a kúpiť môžete na www.relia.sk v cene 16,50 eur, v cene je poštovné a balné)

*

Národná rada SR na svojej schôdzi 23.10.2018 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení od roku 2021. Návrh však obsahuje aj tri zmeny, týkajúce sa materského. Zmeny týkajúce sa materského sú účinné od 1. januára 2019.

*

Súbeh materského matka - otec

V prípade, že v rodine budú mať nárok na čerpanie materského obaja rodičia – otec na staršie dieťa vo veku do 3 rokov, matka na novonarodené dieťa – Sociálna poisťovňa na rozdiel od stavu platného do 31.12.2018 prizná od 1.1.2019 materské obom rodičom súbežne.

Príklad - rok 2018

Otec dieťaťa nastúpil na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2018. Mal nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2018 do 13.11.2018 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2018, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi Sociálna poisťovňa predčasne ukončila vyplácanie materského na staršie dieťa a to k 4.9.2018.

Príklad - ako to je v roku 2019

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2019. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2019 do 13.11.2019 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2019, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. 

Otcovi bude Sociálna poisťovňa vyplácať materské až do 13.11.2019. V čase od 5.9.2019 do 13.11.2019 tak budú súbežne obaja rodičia dostávať materské - otec na staršie dieťa, matka na novonarodené dieťa.

*

Reťazové pôrody – pravdepodobný príjem alebo minimálny základ?

Pri reťazových pôrodoch sa druhá materská vypočíta z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (a nie z minimálneho základu) aj vtedy, ak v rozhodujúcom období (predchádzajúci rok) nemala matka príjem z dôvodu práceneschopnosti. Do 31.12.2018 to bolo tak, že ak v rozhodujúcom období matka nemala vymeriavací základ (nemala príjem) a v časti rozhodujúceho obdobia bola práceneschopná, materská sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad - rok 2018

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2016 otehotnela. Od 1.12.2016 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2017 až do 15.2.2017. Od 16.2.2017 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2017. Od 12.10.2017 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2018 otehotnela, v auguste 2018 nastúpila na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského bol rok 2017. V roku 2017 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určila z minimálneho základu – teda v roku 2018 zo sumy 456 eur. Materská bola len okolo 340 eur mesačne.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak v rozhodujúcom období nie je žiaden vymeriavací základ z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak je to tak ako v uvedenom prípade - bola tam aj doba nemocenskej - materská sa určila nie z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ale z minimálneho základu. 

Príklad - ako to bude v roku 2019

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2017 otehotnela. Od 1.12.2017 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2018 až do 15.2.2018. Od 16.2.2018 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2018. Od 12.10.2018 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2019 otehotnela, v auguste 2019 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2018. V roku 2018 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného od 1.1.2019 sa druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu - teda z hypotetického príjmu, ktorý by mala, keby v auguste 2019 teoreticky pracovala. Tento nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ (mzdová účtovníčka).

Ak napríklad zamestnávateľ nahlási pravdepodobný príjem vo výške 900 eur, druhá materská sa určí zo sumy 900 eur a bude cca 675 eur mesačne.

*

Reťazové pôrody – pravdepodobný príjem pri druhej materskej nesmie byť nižší ako príjem pri prvej materskej, respektíve nižší ako najvyšší z príjmov pri predošlých materských

Pri druhej materskej sa v praxi často stáva, že zamestnávateľ nahlási ako pravdepodobný príjem sumu nižšiu ako bola suma skutočného príjmu, z ktorého bola vypočítaná prvá materská. Potom dochádza k paradoxnému javu, že pri druhom dieťati má zamestnankyňa nižšiu materskú ako pri prvom dieťati.

Deje sa tak preto, lebo zamestnávateľ pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zabudne zohľadniť odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala. Zabudne na mesačné odmeny, zabudne na alikvótnu časť z odmien majúcich ročný charakter. Zabudne na nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Preto od 1.1.2019 platí zásada, že pri reťazovom pôrode a určení pravdepodobného DVZ nesmie byť materská pri druhom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako materská pri predchádzajúcom dieťati.

V prípade reťazových pôrodov a materskej na tretie, štvrté atď. dieťa z toho istého nemocenského poistenia (zamestnania) nesmie byť materská pri novonarodenom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako bol najvyšší zo základov pri predošlých deťoch.

*

Maximálne materské priznané v roku 2019

Na záver tejto kapitoly pripomeňme, že každoročne sa zvyšuje maximálna možná materská v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy.

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

  • 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),
  • 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

Mzdové veličiny 2019

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36256,37 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,37 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2019 je 205,07 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x ??? eur = ???? eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = ??? eur/2 = ??? eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2019 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2019 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ 6678 eur (7 x 954) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2018 a pokračuje v roku 2019, suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2019 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2018) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné 158,11 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 477 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,54 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 = 1908 ... x 12 = 22896 ... deleno 365 = 62,7288 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 62,7287 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2019 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x priemerná mzda zistená za rok 2018/365 = ?? eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2019

62 rokov a 201 dní.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2019

?? eura (bude známa koncom roka 2018).

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Do 30.6.2018 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2019, je 57240 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2017, 60 x 954).

*

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 477 eur, minimálny preddavok mesačne 66,78 eura (33,39 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2019

Bude známa v októbri 2018

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.1.2019 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 25% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 20% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2019 do 31.12.2019

V období od 1.5.2019 do 31.12.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 50% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 45% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.1.2019 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 50% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 40% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2019 do 31.12.2019

V období od 1.5.2019 do 31.12.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 100% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 90% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.1.2019 do 30.4.2019 zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie  najmenej 30 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 30% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 35% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 25% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2019 do 31.12.2019

V období od 1.5.2019 do 31.12.2019 zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie  najmenej 40 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 40% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 50% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je suma 35% z ?? = ?? eura (zaokrúhlene ?? eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Trinásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Štrnásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od sociálnych odvodov do výšky 500 eur

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.6.2018

  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2019 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Životné minimum od 1.7.2018 a dopady

Témy: daň z príjmov,dôchodok,nezdaniteľná časť,veličiny,zmeny 2018

*

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (205,07 eura) vrátane, čiže do 36256,37 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,37 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x ??? eur = ???? eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = ??? eur/2 = ??? eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

*

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Mzdové veličiny 2018 (aktualizované 7.6.2018)

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2018 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Do 30.6.2018 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a

  • mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku alebo
  • mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, ak zamestnanec vykonáva rizikové práce.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie od 1.5.2018 najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Do 30.4.2018 bolo mzdové zvýhodnenie dané ako najmenej 50 % priemerného zárobku.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie do 30.4.2018 najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 30% z 2,759 = 0,8277 eura (zaokrúhlene 0,83 eura).

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 35% z 2,759 = 0,9657 eura (zaokrúhlene 0,97 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Trinásty plat:

  • nie je oslobodený od dane z príjmov
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Štrnásty plat:

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Sumy stravného platné od 1.6.2018

4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura), od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

*

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie do 30.6.2018: 199,48 eura mesačne.

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

*

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Stravné a stravovanie zamestnancov od 1.6.2018

Témy: cestovné náhrady,gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2018

*
 
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.  148/2018 Z.z. zo dňa 16. mája 2018 zverejneným dňa 25. mája 2018 sa
od 1. júna 2018 zvyšujú sumy stravného nasledovne:
 
  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Sumy stravného sa zvyšujú v nadväznosti na zvyšovanie cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

*

Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy upravené opatrením č. 309/2016 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a od 1. decembra 2016 do 31. mája 2018 platili sumy stravného:

  • 4,50 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 6,70 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec.

Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura.

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.6.2018 ohraničený sumou 55% z 4,80 = 2,64 eura.

*

Príklady

Cena jedla je 3,70 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 3,70 eura = 2,04 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 4,50 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 4,50 eura = 2,48 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 5 eur. Pretože 55% z 5 eur je 2,75 eura, príspevok zamestnávateľa bude 2,64 eura.

*

Gastrolístky

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov, tak hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura. Od 1.6.2018 preto hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, teda najmenej 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

Zákonník práce 2018: ÚVOD

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Novela Zákonníka práce, účinná od 1. mája 2018, prináša rozsiahle zmeny. Ich výkladu je venovaná drvivá väčšina obsahu knihy, ktorú práve držíte.

Od 1. mája 2018 sa zavádzajú nové povinné príplatky, resp. mzdové zvýhodnenia a to za prácu v sobotu a v nedeľu. Súčasne sa zvyšujú príplatky za prácu vo sviatok a za nočnú prácu. Od 1. mája 2019 sa príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a za nočnú prácu budú zvyšovať opäť.

Ďalšou novinkou sú nepovinné trináste a štrnáste platy, resp. peňažné plnenia za prácu poskytované pri príležitosti letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Zamestnávateľ ich môže ale nemusí zamestnancom vyplatiť. Atraktivita trinástych a štrnástych platov však vyplýva z daňových a odvodových zvýhodnení, ktoré sa budú dať postupne využiť. To všetko je však možné len pri splnení pomerne komplikovaných a náročných podmienok...

Veľký priestor v knihe je venovaný ďalším trom témam: Vysielaniu zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, zamestnávaniu cudzincov a práci na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru.

Moje poďakovanie patrí vám za záujem o aktuálnu knihu a ďalej tým, čo prispeli k jej vzniku - spoločnosti Arwakan s.r.o. za spoluprácu, mojim synom Martinovi a Michalovi, ďalej tlačiarni KO & KA (K-PRINT). A mojej rodine za podporu, trpezlivosť a pokoj pri tvorbe ,-)

*

Napísané začiatkom roka 2018, Jozef Mihál

*

Upozornenie: Obsah zodpovedá právnemu stavu platnému k 1.5.2018 tak ako bol známy k 4. marcu 2018

*

Skratky použité na označenie zákonov:

ZP – Zákonník práce, č. 311/2001 Z. z.

ZSP – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

ZDP – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

ZSZ – zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

ZZP – zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Zákonník práce 2018: Kapitola 1. ZMENY V ZÁKONNÍKU PRÁCE OD 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Národná rada SR schválila dňa 14.2.2018 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Schválený zákon je účinný od 1.5.2018.

*

1.1 MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA PRÁCU V SOBOTU A V NEDEĽU

Podľa nového § 122a Zákonníka práce sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a podľa nového § 122b sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

Poznámka: Mzdovému zvýhodneniu za prácu v sobotu a v nedeľu a ďalším príplatkom je venovaná kapitola 2., kde nájdete podrobný komentár.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu - sadzba

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Od 1.5.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu - sadzba

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Od 1.5.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Práca na dohodu

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu je od 1.5.2018 i pri práci na dohodu a to za rovnakých podmienok ako pri zamestnancoch v pracovnom pomere.

*

Pracoviská s nočnými zmenami

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sobota, resp. nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

*

Vedúci zamestnanci

S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu, resp. v nedeľu. V takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, resp. v nedeľu. Uvedené sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.

*

Domácka práca a telepráca

Pri domáckej práci a telepráci podľa § 52 Zákonníka práce zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu nepatrí, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

*

Posudzovanie výšky mzdy voči minimálnej mzde

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu sa pri posudzovaní, či bola zamestnancovi vyplatená mzda aspoň vo výške minimálnej mzdy a minimálneho mzdového nároku (viď § 120 ods. 2 Zákonníka práce) neberie do úvahy – nezahrnie sa.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 2. PRÍPLATKY KU MZDE

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Kapitola je venovaná príplatkom ku mzde, ktoré je podľa Zákonníka práce zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť. Najväčší priestor je v kapitole venovaný novým mzdovým zvýhodneniam za prácu v sobotu a v nedeľu, ktoré sa zavádzajú od 1.5.2018.

*

2.1 PRÍPLATKY VŠEOBECNE

Medzi povinné príplatky ku mzde možno podľa Zákonníka práce zaradiť nasledovné:

  • mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (§ 121)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Časť týchto príplatkov je naviazaná na základnú zložku mzdy (pracovná pohotovosť na pracovisku), časť na priemerný zárobok zamestnanca (práca nadčas a práca vo sviatok), časť na minimálnu mzdu za hodinu (znova pracovná pohotovosť na pracovisku, práca v sobotu, v nedeľu, nočná práca, sťažený výkon práce).

*

Príplatky naviazané na priemerný zárobok zamestnanca

U príplatkov, ktoré sú naviazané na priemerný zárobok zamestnanca sa pri výpočte vychádza z priemerného hodinového zárobku zisteného za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Pritom sa myslí kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu, kedy došlo k výkone práce.

Príklad

Zamestnanec odpracoval v mesiaci máj 2018 spolu 6 hodín a 15 minút nadčasov, za ktoré mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% priemerného zárobku.

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený za I. štvrťrok je 5,8639 eura.

Mzdové zvýhodnenie za 6,25 hodiny práce nadčas vypočítame ako:

6,25 x 25% z 5,8639 eura = 9,1624 eura (zaokrúhlili sme na 4 desatinné miesta nahor)

*

Príplatky naviazané na minimálnu mzdu na hodinu

U príplatkov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu na hodinu sa vždy vychádza zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Pritom nie je podstatné, aký je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca – rovnako postupujeme aj keď je to 38,75 hodiny/týždeň, aj keď je to 37,5 hodiny/týždeň.

Nie je podstatné ani stupeň náročnosti práce pracovného miesta na ktorom je zaradený zamestnanec. Pri všetkých 6 stupňoch náročnosti práce sa postupuje rovnako.

V roku 2018 to znamená pre všetkých výpočet zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej ako 2,759 eura.

Príklad

Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny/týždeň a pracuje na pracovnom mieste so 6. stupňom náročnosti. V roku 2018 pri určení výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci atď. vychádzame zo sumy minimálnej mzdy na hodinu vo výške 2,759 eura.

*

Príplatky pri práci na dohodu

Od 1.5.2018 je pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov) nárok na:

  • zvýšenie odmeny pri práci vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu (§ 223 ods. 2)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Vedúci zamestnanci

Podľa § 9 ods. 3 ZP vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

*

Domácka práca a telepráca

Podľa § 52 ods. 1 ZP domácka práca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste.

Telepráca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca").

V oboch prípadoch je dôležité, že takíto zamestnanci si sami rozvrhujú pracovný čas.

Podľa § 52 ods. 1 písm. c) ZP takýmto zamestnancom nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 3. TRINÁSTE A ŠTRNÁSTE PLATY

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Dôležitou novinkou zavedenou od 1.5.2018 v Zákonníku práce sú tzv. trináste a štrnáste platy. V Zákonníku práce sa používajú oficiálne termíny:

  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek
  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

*

Peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek = trinásty plat

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) definuje trinásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek.

Trinásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Trinásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa trinásty plat vypláca v mesiaci jún príslušného roka. Znamená to, že trinásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac máj.

*

Trinásty plat a oslobodenie od dane z príjmov a odvodov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. n), trinásty plat je od roku 2019 (viď § 52zp) do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 38em, trinásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 1, trinásty plat je od roku 2021 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Oslobodenie od dane z príjmov do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2019.

Oslobodenie od zdravotných odvodov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od odvodov na sociálne poistenie do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2021.

*

Podmienkou týchto oslobodení je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov = štrnásty plat

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) definuje štrnásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

Štrnásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Štrnásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa štrnásty plat vypláca v mesiaci december príslušného roka. Znamená to, že štrnásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac november.

*

Štrnásty plat a oslobodenie od dane z príjmov a odvodov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. o), štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov. Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov (dôvod - pretože je do tejto výšky oslobodený od dane). Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 2, štrnásty plat je od roku 2019 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie. Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Oslobodenie od dane z príjmov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od zdravotných odvodov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od odvodov na sociálne poistenie do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2019.

*

Podmienkou týchto oslobodení je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 4. CEZHRANIČNÉ VYSLANIE ZAMESTNANCA

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

V kapitole rozoberieme legislatívnu úpravu vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. A to jednak z pohľadu slovenského zamestnávateľa, ktorý vysiela svojich zamestnancov na práce do zahraničia, jednak z pohľadu zahraničného zamestnávateľa, ktorý posiela svojich zamestnancov na výkon prác na Slovensko.

V našej legislatíve túto problematiku upravuje najmä § 5 Zákonníka práce a zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Informačná povinnosť slovenskej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na ktorej základe sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, je upravená v § 23b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Na úrovni EÚ ide o najmä o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).

*

4.1 ZNENIE § 5 ZÁKONNÍKA PRÁCE

... s účinnosťou od 1. mája 2018

„(1) Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.

(2) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia usadení v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát Európskej únie“) vysielajú na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú

a) dĺžku pracovného času a odpočinok,

b) dĺžku dovolenky,

c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,

d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,

f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,

g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.

(3) Ustanovenie odseku 2 nebráni uplatňovaniu zásad a podmienok zamestnávania výhodnejších pre zamestnancov. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne.

(4) Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné

a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo

c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

(5) Vysielajúci zamestnávateľ je

a) hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky,

b) domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie.

(6) Vyslaný zamestnanec je

a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie,

b) domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte Európskej únie pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v Slovenskej republike.

(7) Ustanovenia odseku 2 písm. b) a c) sa nepoužijú v prípade počiatočnej montáže alebo prvej inštalácie tovaru, ktoré sú hlavnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a sú potrebné na uvedenie dodaného tovaru do užívania a sú vykonávané kvalifikovanými zamestnancami alebo odborníkmi dodávateľského podniku, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne osem dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania; to neplatí pre tieto práce:

a) hĺbenie (výkopy),

b) zemné práce (premiestňovanie zeminy),

c) vlastné stavebné práce,

d) montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov,

e) interiérové alebo inštalačné práce,

f) úpravy,

g) renovačné práce,

h) opravy,

i) rozoberanie (demontáž),

j) demolačné práce,

k) údržba,

l) maliarske a čistiace práce v rámci údržby,

m) rekonštrukcie.

(8) Hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.

(9) Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 4 písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ. Dodávateľ služby je povinný poskytnúť hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť v sume, v ktorej nebola vyplatená, do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca po odpočítaní zrážok, ktoré by zo mzdy vykonal hosťujúci zamestnávateľ, ak by splatnú mzdu poskytol; na dodávateľa služby neprechádza zodpovednosť za vykonanie a odvedenie týchto zrážok. Dodávateľ služby je povinný informovať hosťujúceho zamestnávateľa o vyplatení mzdy podľa druhej vety. Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) sa postupuje podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 4.

(10) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný na požiadanie dodávateľovi služby bezodkladne poskytnúť údaje potrebné na to, aby dodávateľ služby mohol skontrolovať, či hosťujúci zamestnávateľ poskytol hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, a na to, aby dodávateľ služby mohol splniť povinnosť podľa odseku 9 druhej vety. Hosťujúci zamestnávateľ poskytne dodávateľovi služby osobné údaje hosťujúcich zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

(11) Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Domáci zamestnávateľ pred vyslaním informuje domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania podľa prvej vety; informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky oznámi písomne.

(12) Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie na základe písomnej dohody. Dohoda podľa prvej vety musí obsahovať najmä

a) deň začatia a skončenia vyslania,

b) druh práce počas vyslania,

c) miesto výkonu práce počas vyslania,

d) mzdové podmienky počas vyslania.

(13) Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) musí náležitosti podľa odseku 12 obsahovať dohoda o dočasnom pridelení podľa § 58 ods. 5.

(14) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov počas vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a), b), d) až g) a odsekov 3, 7 a 8; mzdové podmienky týchto zamestnancov musia byť počas vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca zamestnávateľa, ku ktorému sú zamestnanci presunutí v rámci vnútropodnikového presunu podľa osobitného predpisu.

(15) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo iného členského štátu Európskej únie počas ich dočasného výkonu práce pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 , 3, 5 až 10; ustanovenie odseku 14 tým nie je dotknuté.“

*

4.2 ZNENIE § 3 A 4 ZÁKONA O CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCI PRI VYSIELANÍ ZAMESTNANCOV

Zákon č. 351/2015 Z. z. je účinný od 18.6.2016 a pre slovenských zamestnávateľov a zamestnávateľov z iných členských krajín sú z neho dôležité ustanovenia § 3 a 4.

 § 3 Identifikácia vyslania

(1) Na identifikáciu vyslania pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania sa vykoná celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom možno vychádzať najmä zo skutočností podľa odsekov 2 a 3. Skutočnosti podľa odsekov 2 a 3 nemožno posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje.

(2) Na účely zistenia, či zamestnávateľ v inom členskom štáte vykonáva okrem vnútorného riadenia a administratívnych činností aj iné podstatné činnosti, sa vykoná celkové posúdenie skutočností charakterizujúcich činnosti, ktoré zamestnávateľ vykonáva v inom členskom štáte a v Slovenskej republike, pričom sa zohľadní dlhšie časové obdobie. Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť najmä tieto skutočnosti:

a) miesto, kde má zamestnávateľ sídlo, správu a administratívne priestory,

b) miesto, kde zamestnávateľ platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia,

c) miesto, kde má zamestnávateľ povolenie na výkon činnosti alebo kde je registrovaný v obchodnej komore alebo v profesijnej organizácii,

d) miesto, kde zamestnávateľ vykonáva hlavný predmet podnikania a kde zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú administratívne práce,

e) miesto, kde zamestnávateľ prijíma zamestnancov do pracovnoprávneho vzťahu, a miesto, z ktorého sú vysielaní,

f) rozhodné právo vzťahujúce sa na pracovné zmluvy a iné zmluvy uzatvorené zamestnávateľom,

g) počet zrealizovaných zmlúv v rámci podstatných činností vykonávaných zamestnávateľom a výška obratu v inom členskom štáte s prihliadnutím na to, či ide o novozaloženého zamestnávateľa.

(3) Na účely zistenia, či zamestnanec počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike a či bežne pracuje v inom členskom štáte, sa vykoná celkové posúdenie skutočností charakterizujúcich prácu a situáciu zamestnanca. Posúdenie podľa prvej vety môže zahrnúť najmä tieto skutočnosti:

a) či zamestnanec vykonáva prácu v Slovenskej republike po obmedzenú dobu,

b) miesto, kde zamestnanec bežne pracuje,

c) dátum začiatku vyslania,

d) či sa zamestnanec po skončení vyslania vracia do iného členského štátu, z ktorého bol vyslaný, alebo má v tomto inom členskom štáte pokračovať vo výkone práce,

e) povaha vykonávaných činností,

f) či zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhrady výdavkov na dopravu, stravovanie a ubytovanie a akým spôsobom ich poskytuje,

g) predchádzajúce doby, počas ktorých pracovné miesto bolo opakovane obsadzované tým istým zamestnancom alebo iným zamestnancom.

*

Komentár k § 3 zákona č. 351/2016 Z. z.

3 zákona č. 351/2016 Z. z. definuje znaky vyslania. Ak má skutočne ísť o vyslanie zamestnanca, musia byť tieto znaky naplnené.

Splnenie znakov vyslania posudzuje na slovenskej strane inšpektorát práce. Pozor, na rozdiel od definície pojmu „závislá práca“ (§ 1 ods. 2 ZP) však uvedené znaky nepredstavujú ucelený súbor ktorý musí byť celý naplnený. Pri posudzovaní, či ide o vyslanie, ide len o orientačné kritéria, ktoré inšpektorát práce posúdi komplexne, vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetky ďalšie okolnosti. Čiže tieto znaky nemusia byť všetky splnené a môže ísť o vyslanie. Naopak len časť znakov nebude naplnená (ostatná áno) – a inšpektorát môže vyhlásiť, že nejde o vyslanie.

Podstatou odseku 2 je definovať, či ide o zamestnávateľa, ktorý naozaj „funguje“ v inom členskom štáte – alebo naopak či ide o tzv. schránkovú firmu, ktorej cieľom je obísť povinnosti, ktoré by daný zamestnávateľ mal, keby mal sídlo v SR. Pritom je podstatné najmä to, či zamestnávateľ reálne podniká v inom členskom štáte – napríklad aký má obrat v danom členskom štáte.

Odsek 3 definuje znaky dôležité pre posúdenie, či v prípade konkrétneho zamestnanca ide reálne o dočasné vyslanie na územie SR a či bežne pracuje na území iného členského štátu (v ktorom má sídlo zamestnávateľ). Negatívnym príkladom je stav, kedy zamestnanec, ktorý je občanom SR, uzavrie pracovnú zmluvu (alebo dohodu) u zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte a po celý čas trvania pracovnej zmluvy je „vyslaný“ na prácu k inému zamestnávateľovi v SR. A to najmä vtedy, keď pred uzatvorením takejto zmluvy pracoval u toho istého slovenského zamestnávateľa.

Čiže – vyslanie bude skutočne vyslaním vtedy, ak zamestnávateľ vyslaného zamestnanca naplní kritéria podľa odseku 2 a samotné vyslanie konkrétneho zamestnanca naplní kritériá podľa odseku 3.

Ak sa tak nestane, inšpektorát daný stav zhodnotí tak, že o vyslanie nejde s príslušnými sankciami voči obom zamestnávateľom.

*

§ 4 Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa

(1) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce

a) svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b) svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

c) predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,

e) deň začatia a skončenia vyslania 

f) miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania 

g) názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike,

h) meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (ďalej len „kontaktná osoba“).

(2) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný počas vyslania v mieste výkonu práce podľa odseku 1 písm. f)

a) uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom,

b) viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa osobitného predpisu, )

c) uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania.

(3) Hosťujúci zamestnávateľ je povinný inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti

a) predložiť dokumenty podľa odseku 2,

b) doručiť dokumenty podľa odseku 2 a po skončení vyslania,

c) predložiť preklad dokumentov podľa odseku 2 alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej inšpektorátom práce.

(4) Domáci zamestnávateľ je povinný Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti poskytnúť informácie na účely § 5 ods. 1 písm. a).

*

Komentár k § 4 zákona č. 351/2016 Z. z.

4 ods. 1 až 3 určuje administratívne povinnosti vysielajúcich zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na výkon prác pri cezhraničnom poskytovania služieb do Slovenskej republiky.

Uvedené povinnosti sa vzťahujú na zamestnávateľov usídlených v členských štátoch EÚ a v štátoch ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (okrem členských štátov EÚ to je Island, Nórsko a Lichtenštajnsko), viď § 5 ods. 2 Zákonníka práce. Na zamestnávateľov usídlených v iných štátoch sa tieto povinnosti nevzťahujú – napríklad Švajčiarsko, Ukrajina, Rusko, Turecko, Albánsko, Čína, Vietnam, USA atď.

Ide o administratívne požiadavky, ktoré musí vysielajúci zamestnávateľ z iného členského štátu splniť, aby kontrolné orgány (inšpektoráty práce) mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu.

Tieto povinnosti si zahraniční zamestnávatelia musia plniť bez akejkoľvek výnimky, čo sa týka časového rozsahu vyslania (teda napríklad aj pri vyslaní, ktoré potrvá menej ako jeden celý deň) alebo odvetvia (či ide napr. o oblasť stavebníctva, služby v priemysle, bankovníctve, informačných technológiách a pod.) či počtu vyslaných zamestnancov (stačí ak ide o jediného zamestnanca).

Treba upozorniť, že nie je rozhodujúce kto je odberateľom služby v Slovenskej republike. Teda je jedno, či odberateľom je súkromný podnik, štátny orgán alebo inštitúcia, obec, VÚC alebo nimi zriadený podnik, živnostník, či dokonca bežná súkromná osoba.

Viac v kapitole 4.4.

Odsek 4 sa vzťahuje na domácich zamestnávateľov. Domáci zamestnávateľ je povinný na požiadanie NIP alebo inšpektorátu práce poskytnúť informácie o vyslaní svojich zamestnancov do iného členského štátu - aby ten mohol vybaviť žiadosť príslušného orgánu iného členského štátu o poskytnutie informácie podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 5. ZAMESTNÁVANIE OBČANOV EÚ A TRETÍCH KRAJÍN

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Zamestnávanie občanov členských štátov EÚ a občanov tretích krajín v Slovenskej republike má svoje špecifiká a legislatívne je upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (v texte používame na označenie tohto zákona aj skratku ZSZ). Od 1.5.2018 je účinná dôležitá novela tohto zákona, ktorou sa niektoré ustanovenia menia de facto v prospech jednoduchšieho zamestnávania občanov tretích krajín.

Je veľký rozdiel medzi zamestnávaním občanov členských štátov EÚ a zamestnávaním občanov tretích krajín. V prvom prípade postačuje splnenie informačných povinností, v druhom prípade je to omnoho komplikovanejšie či z pohľadu administratívnych povinností, samotných možností či z pohľadu trvania procesu prijatia zamestnanca z tretej krajiny.

*

5.1 VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Občan členského štátu EÚ

Podľa § 2 ods. 2 ZSZ, občan členského štátu Európskej únie a jeho rodinní príslušníci a štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v Slovenskej republike udelený pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako občan Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na tieto účely sa za členský štát EÚ považujú samotné členské štáty EÚ (EÚ 28), ďalej štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, teda štáty Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Viď § 2 ods. 3 ZSZ.

Rodinný príslušník občana členského štátu Európskej únie na tieto účely je jeho

  • manžel,
  • priamy potomok, ktorý je mladší ako 21 rokov alebo ktorý je nezaopatrenou osobou, a takýto potomok jeho manžela,
  • závislý priamy príbuzný vo vzostupnej línii a takýto príbuzný jeho manžela.

Štátny príslušník tretej krajiny

Štátny príslušník krajiny ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, viď § 2 ods. 1 písm. n) zákona.

Cudzina

Cudzina na účely tohto zákona je štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

Zamestnanie

Na tieto účely sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu, t. j. v pracovnom pomere alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Vysokokvalifikované zamestnanie

Vysokokvalifikované zamestnanie je zamestnanie, na ktorého výkon sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia = kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní. Viď § 37 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

Sezónne zamestnanie

Sezónne zamestnanie podľa § 21 ods. 8 ZSZ je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce. Zoznam odvetví sezónnych zamestnaní ustanovuje vyhláška MPSVaR č. 190/2017 Z. z.:

Sekcia A – poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

Sekcia C – priemyselná výroba

Sekcia F – stavebníctvo

Sekcia I – ubytovacie a stravovacie služby

Štátny príslušník tretej krajiny môže vykonávať sezónne zamestnanie:

  • na povolenie na zamestnanie, ak sezónne zamestnanie bude trvať najviac 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
  • na potvrdenie o možnosti obsadenia VPM, ak dĺžka trvania sezónneho zamestnania je nad 90 dní, najviac však 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Obmedzenie počtu zamestnancov

Podľa § 21 ods. 9 ZSZ (platí od 1.5.2018) zamestnávateľ nesmie z celkového počtu zamestnancov zamestnávať viac ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín ktorých zamestnal s využitím postupu podľa § 21b ods. 6 druhej vety. Teda štátnych príslušníkov tretích krajín, pri zamestnaní ktorých vydal Úrad práce potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce z dôvodu, že ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese v ktorom bola za uplynulý kalendárny rok priemerná miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako 5 %.

Pritom do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Splnenie podmienky podielu zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny a rozsahu týždenného pracovného času na žiadosť úradu práce preukazuje zamestnávateľ.

Informačná povinnosť zamestnávateľa

Pri zamestnávaní občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov a občanov tretích krajín je zamestnávateľ podľa § 23b ods. 2 a ods. 6 ZSZ povinný písomne informovať príslušný úrad práce - v dvoch vyhotoveniach - na určenom tlačive „Informačná karta“, nájdete ho na webe www.upsvar.sk:

  • o nástupe do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania,
  • o skončení zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania.

Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, zamestnávateľ je povinný priložiť kópiu pracovnej zmluvy. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny uvedeného v § 23a ZSZ (pozrite ďalej), zamestnávateľ je povinný priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, túto povinnosť plní zamestnávateľ vo vzťahu k Ústrediu práce.

V kapitole 5.8 pozrite informačnú povinnosť „informujúceho zamestnávateľa“.

Úrad práce

Príslušným úradom práce je úrad, v ktorého územnom obvode bude občan členského štátu EÚ resp. občan tretej krajiny zamestnaný. V prípade, že výkon zamestnania bude na viacerých miestach, príslušný úrad sa určí podľa sídla zamestnávateľa.

Úrad práce vedie evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občanov členského štátu Európskej únie, ich rodinných príslušníkov a občanov tretích krajín.

Úrad práce oznamuje ústrediu voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené občanom tretej krajiny. Poskytuje informácie občanovi tretej krajiny o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode. Poskytuje ústrediu informácie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

Vydáva a ruší potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Udeľuje, predlžuje a odníma povolenie na zamestnanie.

Ústredie práce

Ústredie práce vedie centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občanov členského štátu Európskej únie, ich rodinných príslušníkov a občanov tretích krajín.

Ústredie práce vykonáva činnosti, ktoré súvisia s nahlasovaním voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené občanmi tretej krajiny, riadi a usmerňuje činnosť úradov v tejto oblasti.

Vydáva a ruší potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, občanom tretej krajiny.

Podľa § 12 písm. ai) ZSP (účinnosť od 1.5.2018) do pôsobnosti Ústredia práce patrí identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily za uplynulý kalendárny rok v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola nižšia ako 5 %, a zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam týchto zamestnaní do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa prechodného ustanovenia § 72ad ods. 1, Ústredie práce zverejní na svojom webovom sídle zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2017 bola nižšia ako 5 %, do 30. júna 2018.

Pokuty

Ústredie a úrad uložia pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33193,91 eura. Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť zistených nedostatkov, závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.

Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 6. DOHODY

Témy: dohody,Zákonník práce,zmeny 2018

Zákonník práce umožňuje okrem pracovných zmlúv zamestnávanie aj vo forme dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A to:

  • dohody o vykonaní práce (§ 226)
  • dohody o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228)
  • dohody o pracovnej činnosti (§ 228a)

Poznámka: Činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona je možné vykonávať v pracovnom pomere. Vtedy ide o tzv. zamestnanecké diela a držiteľom autorských práv je zamestnávateľ, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

Dohody možno uzatvárať aj s osobami, ktoré už majú uzatvorený pracovný pomer. Pričom pracovný pomer môžu mať uzatvorený u iného zamestnávateľa alebo u toho istého zamestnávateľa.

Všeobecne pre všetky tri typy dohôd platia nasledovné pravidlá:

  • dohody môže zamestnávateľ uzatvárať len výnimočne - uprednostniť sa má práca v pracovnom pomere s využitím možností napr. práce na dobu určitú, deleného pracovného miesta, alebo práce na kratší pracovný čas,
  • práca musí byť vymedzená výsledkom (platí pre dohody o vykonaní práce) alebo musí ísť o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (platí pre dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov),
  • s mladistvým zamestnancom (do 18 r.) možno dohody uzatvárať len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie,
  • dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona,
  • pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín),
  • zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 7. MZDOVÉ VELIČINY 2018

Témy: daň z príjmov,sociálne poistenie,veličiny,Zákonník práce,zdravotné poistenie,zmeny 2018

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2018

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a

  • mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku alebo
  • mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, ak zamestnanec vykonáva rizikové práce.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie od 1.5.2018 najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Do 30.4.2018 bolo mzdové zvýhodnenie dané ako najmenej 50 % priemerného zárobku.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie do 30.4.2018 najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 30% z 2,759 = 0,8277 eura (zaokrúhlene 0,83 eura).

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 35% z 2,759 = 0,9657 eura (zaokrúhlene 0,97 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Trinásty plat:

  • nie je oslobodený od dane z príjmov
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Štrnásty plat:

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie: 199,48 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Zmeny pri materskej v roku 2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2019

Ministerstvo práce dňa 28.2.2018 zverejnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela by mala byť prerokovaná v NRSR na májovej a júnovej schôdzi, s očakávaným dátum jej schválenia približne 15. júna 2018. Novela má byť prijatá s účinnosťou od 1. januára 2019. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania. Návrh však obsahuje aj tri zmeny, týkajúce sa materského.

*

SÚBEH MATERSKÉHO

V prípade, že v rodine budú mať nárok na čerpanie materského obaja rodičia – otec na staršie dieťa vo veku do 3 rokov, matka na novonarodené dieťa – Sociálna poisťovňa na rozdiel od stavu platného do 31.12.2018 prizná od 1.1.2019 materské obom rodičom súbežne.

Príklad - rok 2018

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2018. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2018 do 13.11.2018 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2018, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi Sociálna poisťovňa predčasne ukončí vyplácanie materského na staršie dieťa a to k 4.9.2018.

*

Príklad - ako to bude v roku 2019

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2019. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2019 do 13.11.2019 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2019, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi bude Sociálna poisťovňa vyplácať materské až do 13.11.2019. V čase od 5.9.2019 do 13.11.2019 tak budú súbežne obaja rodičia dostávať materské - otec na staršie dieťa, matka na novonarodené dieťa.

*

REŤAZOVÉ PÔRODY - PRAVDEPODOBNÝ PRÍJEM ALEBO MINIMÁLNY ZÁKLAD?

Pri reťazových pôrodoch sa druhá materská vypočíta z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (a nie z minimálneho základu) aj vtedy, ak v rozhodujúcom období (predchádzajúci rok) nemala matka príjem z dôvodu práceneschopnosti súvisiacej s jej tehotenstvom. Do 31.12.2018 to je tak, že ak v rozhodujúcom období matka nemala vymeriavací základ (nemala príjem) a v časti rozhodujúceho obdobia bola práneneschopná, materská sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad - rok 2018

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2016 otehotnela. Od 1.12.2016 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2017 až do 15.2.2017. Od 16.2.2017 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2017. Od 12.10.2017 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2018 otehotnela, v auguste 2018 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2017. V roku 2017 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určí z minimálneho základu - teda zo sumy 456 eur. Materská je cca 340 eur mesačne.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak v rozhodujúcom období nie je žiaden vymeriavací základ z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak je to tak ako v uvedenom prípade - bola tam aj doba nemocenskej - materská sa určí nie z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ale z minimálneho základu.

*

Príklad - ako to bude v roku 2019

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2017 otehotnela. Od 1.12.2017 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2018 až do 15.2.2018. Od 16.2.2018 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2018. Od 12.10.2018 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2019 otehotnela, v auguste 2019 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2018. V roku 2018 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného od 1.1.2019 sa druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu - teda z hypotetického príjmu, ktorý by mala, keby v auguste 2019 teoreticky pracovala. Tento nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ (mzdová účtovníčka).

Ak napríklad zamestnávateľ nahlási pravdepodobný príjem vo výške 900 eur, druhá materská sa určí zo sumy 900 eur a bude cca 675 eur mesačne.

*

REŤAZOVÉ PÔRODY - PRAVDEPODOBNÝ PRÍJEM PRI DRUHEJ MATERSKEJ NESMIE BYŤ NIŽŠÍ AKO PRÍJEM PRI PRVEJ MATERSKEJ

Napokon, v súčasnosti sa stáva, že zamestnávateľ nahlási ako pravdepodobný príjem sumu nižšiu ako bola suma skutočného príjmu, z ktorého bola vypočítaná prvá materská. Potom dochádza k paradoxnému javu, že pri druhom dieťati má zamestnankyňa nižšiu materskú ako pri prvom dieťati.

Deje sa tak preto, lebo zamestnávateľ pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zabude zohľadniť odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala. Zabudne na mesačné odmeny, zabudne na alikvótnu časť z odmien majúcich ročný charakter. Zabudne na nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Preto od 1.1.2019 bude platiť zásada, že pri reťazovom pôrode a určení pravdepodobného DVZ nesmie byť materská pri druhom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako materská pri predchádzajúcom dieťati.

*

MAXIMÁLNE MATERSKÉ PRIZNANÉ V ROKU 2019

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

  • 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),
  • 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

Ročné zúčtovanie poistného na sociálne poistenie

Témy: dohody,ročné zúčtovanie,sociálne poistenie,SZČO,zmeny 2019

Ministerstvo práce dňa 28.2.2018 zverejnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela by mala byť prerokovaná v NRSR na májovej a júnovej schôdzi, s očakávaným dátum jej schválenia približne 15. júna 2018. Novela má byť prijatá s účinnosťou od 1. januára 2019.

Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania (RZSP).

*

ROČNÉ ZÚČTOVANIE VYKONÁ SOCIÁLNA POISŤOVŇA

Zamestnávatelia sa nemusia obávať že im pribudne nová povinnosť - RZSP vykoná Sociálna poisťovňa a to po prvýkrát za rok 2019.

Od januára 2019 sa tak nebude platiť poistné ale preddavky na poistné a v lete 2020 vykoná Sociálna poisťovňa po prvýkrát RZSP a to za rok 2019.

Naďalej zostane zachovaná doterajšia filozofia poistných fondov a pri úrazovom poistení a garančnom poistení sa preddavky platiť nebudú a ročné zúčtovanie sa nevykoná.

RZSP sa tak bude týkať len:

  • nemocenského poistenia
  • dôchodkového poistenia (starobné poistenie, invalidné poistenie)
  • príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
  • poistenia v nezamestnanosti
  • platieb do rezervného fondu solidarity.

Podľa návrhu bude Sociálna poisťovňa musieť vykonať RZSP do 30. septembra nasledujúceho roka, teda po prvýkrát za rok 2019 do 30. septembra 2020.

Pre SZČO, ktorí budú mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, bude termín vykonania RZSP do 31. októbra.

Sociálna poisťovňa vykoná RZSP za zamestnancov, povinne poistené SZČO a za zamestnávateľov.

Za dobrovoľne poistené osoby nebude dôvod vykonať ročné zúčtovanie (dobrovoľne poistené osoby si vymeriavací základ stanovujú sami).

*

... v pokračovaní článku sa dočítate:

  • MAXIMÁLNY ROČNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
  • PREDDAVKY
  • PRINCÍP ROČNÉHO ZÚČTOVANIA
  • VÝNIMKA PRE ŠTUDENTOV A DÔCHODCOV
  • DOPAD ROČNÉHO ZÚČTOVANIA NA DÁVKY
  • VZNIK POVINNÉHO POISTENIA SZČO
  • IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO PRÁVNEHO VZŤAHU
  • POSUDZOVANIE VÝNIMIEK Z POISTENIA U DÔCHODCOV

Zákonník práce - 13. a 14. plat od 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

*

V stredu 14.2.2018 Národná rada SR schválila novelu Zákonníka práce, účinnú od 1.5.2018. Jednou z  najdôležitejších zmien je zavedenie  tzv. trinástych a štrnástych platov, v Zákonníku práce sú označené termínom "peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek" (rozumej 13. plat) a "peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov" (rozumej 14. plat).

*

TRINÁSTY PLAT

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) definuje trinásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. Trinásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Trinásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 sa trinásty plat vypláca v mesiaci jún príslušného roka. Znamená to, že trinásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac máj.

*

Trinásty plat a zdravotné poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 38em, 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Trinásty plat a daň z príjmov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. n), 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je od roku 2019 (viď § 52zp) do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Pozor, na 13. plat vyplatený za máj 2018 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

Trinásty plat a sociálne poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 1, 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je od roku 2021 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Pozor, na 13. plat vyplatený za máj 2018, 2019 a 2020 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

*

ŠTRNÁSTY PLAT

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) definuje štrnásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov. štrnásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Štrnásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 sa štrnásty plat vypláca v mesiaci december príslušného roka. Znamená to, že štrnásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac november.

*

Štrnásty plat a zdravotné poistenie

Štrnásty plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov (dôvod - pretože je do tejto výšky oslobodený od dane, viď ďalej).

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Štrnásty plat a daň z príjmov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. o), 14. plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov.

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov  a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Štrnásty plat a sociálne poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 2, 14. plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je od roku 2019 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie.

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Pozor, na 14. plat vyplatený za november 2018 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

*

V pokračovaní článku sa dozviete:

  • Rekapitulácia oslobodenia od dane a odvodov podľa rokov
  • Komu môže zamestnávateľ vyplatiť trinásty a štrnásty plat
  • Ako sa určí výška priemerného mesačného zárobku
  • Príklady

Zákonník práce - príplatky za soboty, nedele, sviatky a nočné od 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

*

V utorok 13.2.2018 Národná rada SR schváli novelu Zákonníka práce, účinnú od 1.5.2018. Jednou z  najdôležitejších zmien je zavedenie nových povinných príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu, zvýšenie príplatkov za prácu vo sviatok a v noci.

Nárok na tieto príplatky budú mať aj zamestnanci pracujúci na dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2018

Podľa nového § 122a sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.

Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie, od 1.5.2018 najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 25% z 2,759 = 0,69 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je  20% z 2,759 = 0,56 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2019

Od 1.5.2019 patrí zamestnancovi za každú hodinu práce v sobotu popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2018

Podľa nového § 122b sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie, od 1.5.2018 najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 50% z 2,759 = 1,38 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je  40% z 2,759 = 1,11 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2019

Od 1.5.2019 patrí zamestnancovi za každú hodinu práce v nedeľu popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku .

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2018
 
Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 30% z 2,759 = 0,83 eura.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 35% z 2,759 = 0,97 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 25% z 2,759 = 0,69 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2019
 
Od 1.5.2019 sa ďalej zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Zdravotné poistenie osôb, ktoré nemajú trvalý pobyt v SR - zmena od 1.1.2018

Témy: spoločník,štatutár,zdravotné poistenie,zmeny 2018

Od 1.1.2018 nie je poistená na zdravotné poistenie v SR fyzická osoba ktorá nemá trvalý pobyt v SR ak:

  • je zamestnanec (pracovný pomer, dohoda) a dohodnutý mesačný príjem nedosahuje aspoň sumu mesačnej minimálnej mzdy (480 eur v roku 2018),
  • je  konateľ alebo spoločník v s.r.o., je člen družstva, je  komanditista k.s., je člen štatutárneho orgánu, správnej rady, dozornej rady, kontrolnej komisie alebo člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby alebo vykonáva činnosť vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby - a to bez ohľadu na výšku poberanej odmeny.

Daňový rezident SR od 1.1.2018

Témy: daň z príjmov,zmeny 2018

*

Dňa 7.12.2017 Národná rada SR schválila vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Novela vyšla v Zbierke pod číslom 344/2017 Z. z.

S účinnosťou od 1. januára 2018 sa mení § 2 písm. d) bod 1. (definícia FO daňového rezidenta SR) takto:

"Na účely tohto zákona sa rozumie ..
 
d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
 
1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom
 
1a. fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
 
1b. fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,"

Zákon o športe - Zmluva o výkone činnosti športového odborníka

Témy: dohody,zákon o športe,zmeny 2018

Dňa 30.11.2017 schválila NRSR novelu zákona o športe č. 335/2017. Veľmi zaujímavým bodom novely je nový § 49a, ktorým sa do zákona o športe zavádza zmluva o výkone činnosti športového odborníka. Novela je účinná od 1.1.2018.

*

ŠPORTOVÝ ODBORNÍK

Pripomeňme si, že podľa § 6 ods. 1 zákona o športe športovým odborníkom je

(a) tréner a inštruktor športu,

(b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napríklad fyzioterapeut),

(c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu (napríklad rozhodca, delegát, hlásateľ, časomerač, zapisovateľ,...),

(d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť (napríklad funkcionári, vedúci družstva, ďalší členovia realizačných tímov športovcov, pomocný a servisný personál,...),

(e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),

(f) funkcionár športovej organizácie (volený, menovaný...),

(g) dopingový komisár.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa písmen a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v rámci informačného systému športu (od 1.1.2016 sa na činnosť športového odborníka nevyžaduje živnosť).

*

Zamestnanec alebo SZČO?

Podľa § 6 ods. 3 zákona o športe, športový odborník podľa hore uvedených písmen a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka ako:

a) podnikanie - samostatne zárobkovo činná osoba, s.r.o.,

b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka (nový § 49a zákona o športe, účinnosť od 1.1.2018),

c) na pracovnú zmluvu, dohodu, štátnozamestnanecký alebo služobný pomer,

d) ako dobrovoľník,

e) bez zmluvy.

*

To v praxi znamená, že sa ponecháva zmluvná voľnosť medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou a možný je aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (pracovná zmluva alebo dohoda o pracovnej činnosti, prípadne dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo dobrovoľnícka zmluva podľa zákona o dobrovoľníctve.

*

Od 1.1.2018 je možné využiť novinku – zmluvu o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a ZŠ. Táto zmluva sa svojim charakterom blíži dohode o pracovnej činnosti podľa Zákonníka práce, na rozdiel od nej však umožňuje vykonávať činnosť v rozsahu až 30 hodín týždenne.

Športový odborník by mal mať pracovnú zmluvu, dohodu alebo zmluvu o výkone činnosti športového odborníka ak jeho činnosť má (všetky) znaky závislej práce. Týka sa to napríklad trénerov a mnohých ďalších športových odborníkov, pokiaľ svoju činnosť nevykonávajú samostatne.

Športový odborník podľa hore uvedených písmen e) až g) = kontrolór, volený alebo menovaný funkcionár športovej organizácie, dopingový komisár = sa na daňové účely považuje za zamestnanca (ide o príjem zo závislej činnosti).

Športový odborník musí byť zapísaný v registri fyzických osôb v informačnom systéme športu.

*

Zmluva o výkone činnosti športového odborníka

Je novinkou definovanou od 1.1.2018 v § 49a zákona o športe. Táto zmluva je veľmi podobná dohode o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce, na rozdiel od nej však umožňuje vykonávať športovému odborníkovi činnosť v rozsahu až 30 hodín týždenne (štandardná dohoda o pracovnej činnosti umožňuje rozsah činnosti maximálne 10 hodín týždenne).

Tam, kde doteraz športové organizácie - kluby a zväzy - uzatvárali so športovými odborníkmi dohody o pracovnej činnosti, prípadne dohody o vykonaní práce, im  možno odporúčať, aby od 1.1.2018 uzatvárali so športovými odborníkmi nové zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. 

*

Citácia zo zákona o športe:

§ 49a Zmluva o výkone činnosti športového odborníka
 
(1) Zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa športový odborník zaväzuje vykonávať pre športovú organizáciu činnosť športového odborníka za odmenu v rozsahu najviac 30 hodín týždenne.
 
(2) Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka je športová organizácia povinná uzatvoriť písomne. V zmluve musí byť dohodnutý druh činnosti v športe, odmena a doba, na ktorú sa uzatvára. Jedno vyhotovenie zmluvy je športová organizácia povinná vydať športovému odborníkovi.
 
(3) Zmluva o výkone činnosti športového odborníka sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka možno uzatvoriť aj opakovane.
 
(4) V zmluve o výkone činnosti športového odborníka možno dohodnúť spôsob jej skončenia vrátane okamžitého spôsobu jej skončenia. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej zmluvy, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
 
(5) Odmena za činnosť športového odborníka je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom športový odborník činnosť pre športovú organizáciu vykonal.
 
(6) Čas výkonu činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého športového odborníka v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.
 
(7) Na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti športového odborníka podľa zmluvy o výkone činnosti športového odborníka sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce:
 
- § 119 ods. 1 (mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, v roku 2018 teda najmenej 2,759 eura na hodinu),
- šiestej časti (§ 146 až § 150 Ochrana práce)
- § 223 ods. 3 až 5 (S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie, tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona, spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru),
- § 224 (povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri dohodách),
- § 225 (zodpovednosť za škodu).
 
(8) Zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce.
 
*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako zamestnanca

Športový odborník sa na daňové a odvodové účely považuje za zamestnanca ak má pracovnú zmluvu, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov, zmluvu o výkone činnosti športového odborníka (od 1.1.2018), štátnozamestnanecký alebo služobný pomer.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako SZČO

Príjem športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športoví odborníci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Tipy VI.: Kapitola 13. ODVODY ROK 2018

Témy: Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

Status

S+R

IP

NP

PvN

UP

GP

ZP

Osoba v pracovnom pomere

x

x

x

x

x

x

x

Štátny zamestnanec

x

x

x

x

x

 

x

Osoba v služobnom pomere

x

x

x

x

x

 

x

Predtým dlhodobo nez. v prac. pomere 1)

       

x

x

x

Sudca

x

x

x

     

x

Prokurátor

x

x

x

     

x

Žiak, študent pri odbornej praxi

             

DoBPŠ do 200 eur 2)

       

x

x

 

DoBPŠ nad 200 eur

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ S/V. dôchodca do 200 eur 3)

       

x

x

 

DoVP, DoPČ S/V. dôchodca nad 200 eur

x

     

x

x

 

DoVP, DoPČ inv. dôchodca do 200 eur 4)

       

x

x

 

DoVP, DoPČ inv. dôchodca nad 200 eur

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ predč.dôchodca do 200 eur 5)

       

x

x

x

DoVP, DoPČ predč.dôchodca nad 200 eur

x

     

x

x

x

DoVP, DoPČ ostatní pravidelný príjem

x

x

x

x

x

x

x

DoVP, DoPČ ostatní nepravidelný príjem

x

x

   

x

x

x

Konateľ pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Konateľ nepravidelný príjem

x

x

       

x

Štatutár pravidelný príjem 6)

x

x

x

x

   

x

Štatutár nepravidelný príjem 6)

x

x

       

x

Spoločník pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Spoločník nepravidelný príjem

x

x

       

x

Komanditista pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Komanditista nepravidelný príjem

x

x

       

x

Člen družstva pravidelný príjem 7)

x

x

x

x

   

x

Člen družstva nepravidelný príjem 7)

x

x

       

x

Riaditeľ štátneho podniku

x

x

x

x

x

 

x

Ústavný činiteľ 8)

x

x

x

x

x

 

x

Župan, primátor, starosta

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec pravidelný príjem 9)

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec nepravidelný príjem 9)

x

x

   

x

 

x

Pestún

x

x

x

x

   

x

Vo väzbe pravidelný príjem 10)

x

x

x

 

x

 

x

Vo väzbe nepravidelný príjem 10)

x

x

   

x

 

x

Zmluva OZ pravidelný príjem 11)

x

x

x

x

   

x

Zmluva OZ nepravidelný príjem 11)

x

x

       

x

Likvidátor pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Likvidátor nepravidelný príjem

x

x

       

x

*

Poznámky:

1) zamestnanec, ktorý prišiel z Úradu práce, kde bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie, počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pozor, je zdravotne poistený ale sadzba zamestnanca i zamestnávateľa je nula.

2) študent na DoBPŠ pri príjme max. 200 eur mesačne

3) poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

4) poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

5) poberateľ predčasného starobného dôchodku, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

6) člen štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, predstavenstiev, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánov právnických osôb

7) člen družstva, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu v družstve

8) prezident, člen vlády, poslanec NRSR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

9) poslanec a ďalšie osoby s odmenami za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (VUC, obecné a mestské zastupiteľstvá)

10) osoba obvinená vo väzbe alebo osoba odsúdená vo výkone trestu

11) zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

*

Skratky použité v tabuľke:

DoBPŠ = Dohoda o brigádnickej práci študentov

DoVP = Dohoda o vykonaní práce

DoPČ = Dohoda o pracovnej činnosti

S = Starobné poistenie

R = Rezervný fond solidarity

IP = Invalidné poistenie

NP = Nemocenské poistenie

PvN = Poistenie v nezamestnanosti

UP = Úrazové poistenie

GP = Garančné poistenie

ZP = Zdravotné poistenie

*

Prehľad sadzieb odvodov, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov pre rok 2018

 

Zamest - návateľ

Zamest- nanec

SZČO

Min. vym. základ

Max.vym. základ

Starobné

Poistenie

14,00%

4,00%

18,00%

456

6384

Invalidné poistenie

3,00%

3,00%

6,00%

456

6384

Nemoc. poistenie

1,40%

1,40%

4,40%

456

6384

Poistenie v nezam.

1,00%

1,00%

2%

456

6384

Rezervný

Fond

4,75%

-

4,75%

456

6384

Úrazové

Poistenie

0,80%

-

-

-

Neobm.

Garančný fond

0,25%

-

-

-

6384

Zdravotné

poistenie

10,00%

4,00%

14,00%

456

Neobm.

Spolu

35,20%

13,40%

47,15% (49,15%)

   

*

Poznámky:

- minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov

- poistenie v nezamestnanosti je pre SZČO dobrovoľné

- sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2% a 5% resp. 7% v prípade osoby so zdravotným postihnutím, za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo  s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – má preukaz ŤZP vzdaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Tipy VI.: Kapitola 12. MZDOVÉ VELIČINY 2018

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2018

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

*

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške hodinovej minimálnej mzdy, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v sobotu a v nedeľu by malo patriť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za každú hodinu práce v čase od 22:00 večer do 6:00 ráno patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Od 1.5.2018 by sa malo mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu zvýšiť na 50% minimálnej mzdy za hodinu, teda na 1,3795 eura.

*

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie: 199,48 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Tipy VI.: Kapitola 11. POROVNANIE DAŇOVO-ODVODOVÉHO ZAŤAŽENIA

Témy: autorský honorár,daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,dividendy,sociálne poistenie,SZČO,zákon o športe,zdravotné poistenie

*

Porovnajme jednotlivé najdôležitejšie formy zárobkovej činnosti a ich daňové a odvodové zaťaženie. Cieľom kapitoly nie je „vyhlásiť“ víťaza ale poukázať na zásadné rozdiely v daňovo-odvodovom zaťažení v súčasnosti na Slovensku. Samozrejme ak máte možnosť prispôsobiť štruktúru svojich príjmov v kontexte vašich možností, táto kapitola je inšpiratívna.

Vopred však prezraďme, že neexistuje stopercentne ideálny model univerzálne vhodný pre každého kto podniká, resp. môže si do istej miery slobodne organizovať formu svojich príjmov. Vo všeobecnosti je však vhodný „mix“ príjmov, postavený na kombinácii príjmov z pracovného pomeru (áno!), živnosti, pokiaľ je to možné aj autorských honorárov – najmä z autorských licenčných zmlúv, a stále je dobré byť aj majiteľom jednej či dvoch s.r.o.

V ďalšom texte si porovnáme daňovo-odvodové zaťaženie pri cene práce 1352 eur mesačne. To zodpovedá hrubej mzde zamestnanca vo výške 1000 eur, čo je približne súčasná priemerná mesačná mzda.

*

Tipy VI.: Kapitola 10. DOBROVOĽNÍCI

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,dobrovoľníci,sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie

*

Právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri poskytovaní služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkom („dobrovoľnícka činnosť“) upravuje zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve.

*

Dobrovoľník

Podľa § 2 zákona, dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť.

Podmienkou je, že dobrovoľnícka činnosť sa:

- vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu,

- nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,

- vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

*

Dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti („zmluva“) podľa § 6 zákona (viď ďalej), uzavretej:

- s osobou so sídlom alebo pobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť („prijímateľ dobrovoľníckej činnosti“) alebo

- s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech („vysielajúca organizácia“) alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako člen vysielajúcej organizácie.

*

Dobrovoľnícka činnosť

Podľa § 3 zákona, dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť najmä:

- pre osoby so zdravotným postihnutím, cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti, osoby počas výkonu trestu odňatia slobody alebo ochrannej výchovy a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby a z výkonu ochrannej výchovy, drogovo a inak závislé osoby, nezaopatrené deti, osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, seniorov, osoby trpiace domácim násilím a nezamestnané osoby alebo pri poskytovaní verejnoprospešných činností a ďalších činností v oblasti sociálnych vecí a zdravotníctva,

- v neformálnom vzdelávaní v práci s mládežou a v špecializovaných činnostiach v oblasti práce s mládežou (príklad: šport, dobrovoľnícka činnosť v športových kluboch pri športe detí a mládeže – činnosť športového odborníka – tréner, vedúci mládežníckeho mužstva, rozhodca, delegát, časomerač a ďalší organizátori športových podujatí detí a mládeže),

- pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof, ekologických katastrof, pri humanitárnej pomoci, záchrane života a zdravia, v civilnej ochrane, ochrane pred požiarmi a pri uskutočňovaní rozvojových programov v rámci projektov domácich, zahraničných a medzinárodných organizácií,

- pri tvorbe, ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri organizovaní kultúrnych, športových, telovýchovných, charitatívnych, vzdelávacích a osvetových podujatí,

- pri odstraňovaní foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi podľa antidiskriminačného zákona,

- pri začleňovaní osôb žijúcich v sociálne vylúčenom spoločenstve do spoločnosti, najmä pri odstraňovaní všetkých foriem ich znevýhodnenia,

- pri administratívnych prácach pre verejnú správu.

*

Naopak, dobrovoľníckou činnosťou nie je:

- činnosť vykonávaná medzi manželmi alebo medzi blízkymi osobami,

- činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

- činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo činnosť vykonávaná v rámci študijných povinností,

- vzájomná občianska alebo susedská výpomoc,

- činnosť vykonávaná osobami, ktoré nedovŕšili 15 rokov.

*

Dobrovoľník, ktorý nedovŕšil vek 18 rokov, môže dobrovoľnícku činnosť vykonávať len so súhlasom svojho zákonného zástupcu a len pod dohľadom zodpovednej plnoletej fyzickej osoby.

*

Dobrovoľnícku činnosť na území Slovenskej republiky môže vykonávať aj dobrovoľník, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky na pobyt v Slovenskej republike ustanovené zákonom o pobyte cudzincov.

*

Tipy VI.: Kapitola 9. ŠPORTOVCI A ŠPORTOVÍ ODBORNÍCI

Témy: daň z príjmov,Daňové a odvodové tipy,sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie

*

Od 1.1.2016 je účinný zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZŠ). Zákon priniesol zásadné zmeny aj pokiaľ ide o zdanenie a odvody z príjmov športovcov a športových odborníkov, napríklad trénerov. Zaujímavé zmeny sa týkajú dobrovoľníkov v športe, čo bude zaujímať najmä menšie športové kluby a zväzy - viď komentár v kapitole 10.

Komplexné informácie k zákonu o športe, vzory zmlúv a mnoho ďalšieho nájdete na webe Učenej právnickej spoločnosti, www.ucps.sk

*

9.1 PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC

Profesionálny športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35 ZŠ), ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce,

- na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru) v rezortnom športovom stredisku alebo

- ako samostatne zárobkovo činná osoba.

*

Od 1.1.2016 najmä v kolektívnych športoch nie je možné uzatvárať so športovcami zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). V prípade, že sú naplnené znaky závislej práce (viď ďalej), klub musí so športovcom uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu a v terminológií Zákonníka práce sa športovec považuje za zamestnanca klubu. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah (viď § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 46 ods. 1 Zákona o športe).

Pokiaľ činnosť športovca napĺňa znaky závislej práce a športovec mal v klube uzatvorenú zmluvu ešte pred 1.1.2016 ako SZČO, táto zmluva môže zostať v platnosti najneskôr do 31.12.2018. Od 1.1.2019 musí mať každý športovec ktorého činnosť napĺňa znaky závislej práce uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Ak zmluva športovcovi ako SZČO skončí po 1.1.2016 ale ešte pred 31.12.2018, nová zmluva už musí byť uzatvorená ako zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

Zmluvu v klube alebo na zväze môže mať športovec uzatvorenú ako SZČO iba vtedy, ak jeho činnosť nenapĺňa znaky závislej práce – stačí aby nebol naplnený čo len jeden takýto znak. Príkladom sú tenisti, lyžiari alebo ďalší športovci najmä v individuálnych športoch, ktorí si svoj tréningový proces a súťaže organizujú sami.

*

Znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene (v mene zamestnávateľa), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

*

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu

Je definovaná v § 35 zákona o športe. Pozor, pozrite aj § 32 (základné povinnosti športovca), § 33 (základné povinnosti športovej organizácie) a § 34 (predzmluvné vzťahy).

Na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje Zákonník práce len sčasti – zákon o športe obsahuje „malý Zákonník práce“, konkrétne ide o § 36 až § 46 ZŠ, ktorými sa definujú pravidlá vzťahujúce sa na profi športovcov a ich zamestnávateľov ako je mzda, priemerný zárobok, pracovný čas, dovolenka, výpoveď, hosťovanie športovca, kolektívne vzťahy atď.

Výška dohodnutej odmeny musí byť najmenej vo výške platnej minimálnej mesačnej mzdy – v roku 2018 je to suma 480 eur.

*

Cestovné náhrady

Športovcovi, ktorý na základe pokynu športovej organizácie vykonáva šport mimo obce pravidelného miesta vykonávania športu, patria počas tohto vykonávania športu náhrady podľa zákona o cestovných náhradách ako pri pracovnej ceste.

Tieto cestovné náhrady v súlade s § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane športovca.

Pravidelné miesto vykonávania športu na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo zahraničnou pracovnou cestou je miesto uvedené v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

*

Náhrady oslobodené od dane z príjmu

Podľa § 35 ods. 4 písm. c) ZŠ v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu je možné dohodnúť aj ďalšie podmienky, o. i. najmä výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu, a podmienky ich náhrady športovou organizáciou.

V nadväznosti nato podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov a § 145 Zákonníka práce ide o príjem športovca, ktorý nie je predmetom dane. Podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov tieto náhrady je možné paušalizovať.

Príklad

Profesionálny športovec má v zmluve dohodnutú náhradu výdavkov za regeneráciu, nákup výživových doplnkov, úhrady osobnému kondičnému trénerovi a nákup športovej výstroje a náradia, ktorú mu športový klub uhrádza v paušálnej sume 200 eur mesačne. Výška paušálnej náhrady bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Táto náhrada nie je predmetom dane športovca.

*

Daň z príjmu a odvody na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu

Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platí od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca. Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, na daňový bonus na deti. Športová organizácia mu pri výplate príjmov za každý mesiac strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.

*

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293do, účinné od 1.1.2016 do 31.12.2018, v rokoch 2016 až 2018 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne z jeho príjmu sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Pokiaľ sa dovtedy nezmenia príslušné predpisy, športová organizácia profesionálneho športovca prihlási do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2019.

Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie. To by podľa Zákonníka práce (viď § 195 až 198 ZP) však mala zabezpečiť športová organizácia.

*

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, prechodné ustanovenie § 38ei, sa v rokoch 2017 a 2018 športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to buď:

- ako zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa,

- ako SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO,

- ako poistenec štátu – napríklad ako študent alebo

- ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.

*

Daň z príjmu a odvody profišportovca ako SZČO

Príjem športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.

Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu vs. športovca ako SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).

Jednoznačnou nevýhodou je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.

*

9.2 AMATÉRSKY A TALENTOVANÝ ŠPORTOVEC

Amatérsky športovec

Amatérsky športovec vykonáva šport

- na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (§ 47 ZŠ), ak

  1. rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni alebo päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku alebo
  1. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo
  1. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období

(stačí aby platila jediná z podmienok uvedená v bodoch 1. až 3.)

- na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, alebo

- bez zmluvy (§ 49 ZŠ).

*

Talentovaný športovec

Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov.

Národný športový zväz podľa 16 ods. 2 ZŠ zaraďuje športovcov do zoznamu talentovaných športovcov podľa výkonnostných kritérií určených predpisom národného športového zväzu.

Talentovaný športovec vykonáva šport na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca (§ 48 ZŠ).

*

Odmena amatérskeho športovca

Podľa § 47 ods. 6 ZŠ výška odmeny amatérskeho športovca nesmie byť vyššia, ako je minimálna mzda, v roku 2018 je to suma 480 eur.

*

Daň z príjmu a odvody amatérskeho (talentovaného) športovca ako SZČO

Podľa § 47 ods. 6 ZŠ ak je zmluva o amatérskom vykonávaní športu odplatná, amatérsky športovec vykonáva šport ako inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Príjem amatérskeho športovca ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športovci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športovci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Sociálne poistenie - je povinné a platí sa len v prípade, že (brutto) príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahol 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Od 1.7.2017 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2016 príjem vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50). Od 1.7.2018 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2017 príjem vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Zdravotné poistenie sa platí vždy, je to 14% z ročného základu daného ako základ dane zvýšený o odvody, deleno 1,486.

Viac v kapitole 5.

*

Poznámka: za SZČO sa považuje osoba ktorá dovŕšila 18 rokov veku. Talentovaný športovec vo veku do 18 rokov poberajúci odmenu tak nie je SZČO a odvody neplatí.

*

Čo nie je príjem (nepodlieha dani ani odvodom) amatérskeho športovca

Podľa § 49 ods. 2 ZŠ za odplatu sa nepovažuje:

- náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia,

- nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

Uvedené je dôležité jednak pre amatérskych športovcov bez zmluvy, jednak pre amatérskych športovcov všeobecne.

*

9.3 ŠPORTOVÝ ODBORNÍK

Športovým odborníkom je

(a) tréner a inštruktor športu,

(b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napríklad fyzioterapeut),

(c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu (napríklad rozhodca, delegát, hlásateľ, časomerač, zapisovateľ,...),

(d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť (napríklad funkcionári, vedúci družstva, ďalší členovia realizačných tímov športovcov, pomocný a servisný personál,...),

(e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),

(f) funkcionár športovej organizácie (volený, menovaný...),

(g) dopingový komisár.

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa písmen a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v rámci informačného systému športu (od 1.1.2016 sa nevyžaduje živnosť).

*

Zamestnanec alebo SZČO?

Športový odborník podľa hore uvedených písmen a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka ako:

a) podnikanie - samostatne zárobkovo činná osoba, s.r.o.,

b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka (§ 49a ZŠ – účinnosť od 1.1.2018),

c) na pracovnú zmluvu, dohodu, štátnozamestnanecký alebo služobný pomer,

d) ako dobrovoľník,

e) bez zmluvy.

To v praxi znamená, že sa ponecháva zmluvná voľnosť medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou a možný je aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (pracovná zmluva alebo dohoda o pracovnej činnosti, prípadne dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo dobrovoľnícka zmluva podľa zákona o dobrovoľníctve.

Od 1.1.2018 je možné využiť novinku – zmluvu o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a ZŠ. Táto zmluva sa svojim charakterom blíži dohodám o pracovnej činnosti podľa Zákonníka práce, na rozdiel od nich však umožňuje vykonávať činnosť v rozsahu až 30 hodín týždenne.

Športový odborník by mal mať pracovnú zmluvu, dohodu alebo zmluvu o výkone činnosti športového odborníka ak jeho činnosť má (všetky) znaky závislej práce. Týka sa to napríklad trénerov a mnohých ďalších športových odborníkov, pokiaľ svoju činnosť nevykonávajú samostatne.

Športový odborník podľa hore uvedených písmen e) až g) sa na daňové účely považuje za zamestnanca (ide o príjem zo závislej činnosti).

Športový odborník musí byť zapísaný v registri fyzických osôb v informačnom systéme športu.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako zamestnanca

Športový odborník sa na daňové a odvodové účely považuje za zamestnanca ak má pracovnú zmluvu, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov, zmluvu o výkone činnosti športového odborníka (od 1.1.2018), štátnozamestnanecký alebo služobný pomer.

*

Daň z príjmu a odvody športového odborníka ako SZČO

Príjem športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v § 6 ods. 2 písm. e).

Športoví odborníci ako SZČO majú povinnosti a práva podľa zákona o dani z príjmu, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.

Počnúc zdaňovacím obdobím roka 2017 si športoví odborníci ako SZČO môžu základ dane znížiť o paušálne výdavky vo výške 60% príjmu, max. 20000 eur ročne, plus odvody.

Sociálne poistenie - je povinné a platí sa len v prípade, že (brutto) príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahol 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Od 1.7.2017 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2016 príjem vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50). Od 1.7.2018 je povinne poistený SZČO ak mal v roku 2017 príjem vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Zdravotné poistenie sa platí vždy, je to 14% z ročného základu daného ako základ dane zvýšený o odvody, deleno 1,486.

Viac v kapitole 5.

*

9.4 SPONZORING ATĎ.

Príjem športovca alebo športového odborníka zo sponzoringu

Športovci alebo športoví odborníci (tréneri alebo inštruktori športu), ktorí majú postavenie SZČO, príjem prijatý od individuálneho sponzora zahrnú k svojim ďalším príjmom zo športovej činnosti a zdaňujú ich podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Športovci alebo športoví odborníci, ktorí nemajú postavenie SZČO, postupujú tak, že príjem prijatý od individuálneho sponzora zdania ako ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. p) zákona o dani z príjmov. Čiže týka sa to:

- športovcov so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,

- športovcov s pracovnou zmluvou alebo dohodou,

- športovcov s obdobným pracovným vzťahom v rezortnom športovom stredisku.

Pri uvedenom príjme za výdavky považujú (viď § 8 ods. 15 zákona o dani z príjmov) všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu. To v praxi znamená, že základ dane z príjmov na základe sponzoringu by mal byť nulový.

V prípade že sponzorovaným je amatérsky športovec, zdaní príjem na základe sponzoringu ako iný príjem podľa § 8 – iný.

*

Podpory a príspevky z prostriedkov občianskych združení

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia. Týka sa to samozrejme aj športovcov a športových odborníkov, pokiaľ im športový klub ako občianske združenie poskytne podporu či príspevok.

Príklad

Športový odborník – tréner mládeže, dostane príspevok zo športovej organizácie, ktorá je občianskym združením, vo výške 500 eur určený na nákup odbornej literatúry a študijnú cestu do mládežníckych akadémii v Nemecku. Tento príspevok je oslobodený od dane.

Otec na materskej 2018

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“.

V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk

Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2018.

Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:

  •  plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
  • v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2018 a
  • budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2019.

*

1. ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každý otec „automaticky“ - musí splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musí byť poistený v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musí byť poistený dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov). Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2018 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1824 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2016 (tá bola 912 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2018 temer 1400 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

2. NÁROK NA MATERSKÉ

Prvá podmienka: Otec je v deň nástupu na materské nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

 

Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

 

*

 

Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu (ku dňu nástupu na materské) bol nemocensky poistený najmenej 270 kalendárnych dní.

 

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia.

 

*

 

Tretia podmienka: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňma všetky podmienky). Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.

*

Štvrtá podmienka: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.

Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVAR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské.

*

Piata podmienka: Matka nepoberá materské – ani na to isté dieťa ani na mladšie, resp. ešte pred narodením na nenarodené dieťa.

Otec s matkou by sa mali dohodnúť na prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca až potom, ako matka skončí svoju materskú. Dobre si treba naplánovať materskú otca v prípade, že plánujú ďalšie dieťa - ak je matka znova tehotná a nastúpi na svoju ďalšiu materskú, tak ak bude v tom momente otec ešte na materskej so starším dieťaťom, Sociálna poisťovňa mu predčasne materskú ukončí.

*

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Podmienka pre otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

*

3. VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

DVZ môže byť v roku 2018 najviac 59,9672 eura. Výška materského priznaného v roku 2018 môže byť až 1394,30 eura.

V roku 2017 mohol byť DVZ najviac suma 58,0603 eura. Výška materského priznaného v roku 2017 môže byť max. 1350 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Tento často používaný spôsob dosiahnutia vzššieho materského však vzžaduje:

  • musí ísť o nového zamestnávateľa - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
  • pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o otca, ktorý je povinne poistený ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2018 ohraničený hodnotou 59,9672 eura.

*

4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2018) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané  a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.

*

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

  • osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
  • pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

*

5. MOŽNOSTI PRÁCE V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Otec je zamestnanec

Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ).

*

Otec je SZČO

Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.

*

Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť.

*

6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského oboma rodičmi

Je vylúčené, aby súčasne na to isté dieťa poberali materské matka i otec. Pozor, podľa výkladu zákona Sociálnou poisťovňou (s ktorým autor nesúhlasí) je vylúčené aj to, aby súčasne otec poberal materské na staršie dieťa a matka na novonarodené dieťa.

Ak otec poberá materské na staršie dieťa (napr. 2,5 ročné) a matka nastúpi na svoju ďalšiu materskú pri očakávanom ďalšom prírastku do rodiny, Sociálna poisťovňa v deň od ktorého prizná materskú matke, zastaví čerpanie materského otcovi.

*

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2018, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2018. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2019 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2019.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma, aj naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie za matku podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa naďalej stará (spolu s otcom) o dieťa. Prax v zdravotných poisťovniach počas roka 2017 ukazuje, že takýto výklad zákona o zdravotnom poistení zdravotné poisťovne rešpektujú.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase by štát nemal platiť dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku by sa tak nemalo vzťahovať ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - tak ešte raz, za matku by počas otcovej materskej štát nemal platiť dôchodkové poistenie.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov.

*

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku.

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov" za rok 2017

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2018

Dňa 29.12.2017 zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR v súlade s § 38 ods. 4 zákona o dani z príjmov na webovej stránke Finančnej správy SR vzor tlačiva "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti", ktoré je potrebné pre vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2017.

*

Tlačivo "Vyhlásenie" na rok 2018

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2018

Dňa 29.12.2017 zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR v súlade s § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov na webovej stránke Finančnej správy SR vzor tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu..." platné na rok 2018.

*

P. F. 2018

Témy: blog

*

Hit rokov minulých, príležitostný príjem oslobodený od dane do 500 eur, je minulosť. Tú stovečku ušetrenú na daniach budete musieť nájsť inde.

*

Choďte do kúpeľov a nezabudnite si odložiť bločky. Získate tak 50 eur. Presnejšie o 50 eur sa vám zníži základ dane. Na dani ušetríte pekných 9,50 – slovom deväť päťdesiat.

*

Ak ste trvalý pobyt na Slovensku zrušili a žijete v Monaku, nepomôžete si, daň z príjmov budete musieť platiť na Slovensku. Teda pokiaľ tu nepredáte aj víkendovú chalupu a nezrušíte detskú izbu v dome u rodičov. Aj náš známy cyklista pri návštevách Slovenska bude musieť bývať v hoteli.

*

Polepšia si dôchodcovia. Síce až od júla a už sa im nebude zvyšovať za dohody dôchodok ale ušetria. Celé 4% z príjmu na dohodu. To že mzdárky vo firmách ošedivejú z kolotoča opravných výkazov pri duplicitne uplatnených dôchodkových výnimkách nikoho trápiť nemusí.

*

Zato živnosť s nulovými skutočnými výdavkami pri využití 60% paušálnych výdavkov znamená pre nového živnostníka daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni 7%. Ak viete ako na to, urobte si daňový raj na Slovensku.

*

V roku 2019 sa má zaviesť zúčtovanie sociálnych odvodov. V roku 2018 tak máte zrejme poslednú možnosť optimalizácie vašich príjmov zo živnosti formou pozastavenia živnosti. Počas pozastavenia živnosti sa zatiaľ do Sociál