Najnovšie články

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.9 REŤAZOVÝ PÔROD ZAMESTNANKYŇA

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

V tejto a ďalších kapitolách budeme hovoriť o prípadoch, kedy má matka deti relatívne tesne po sebe. Problém v praxi je, či po materskej na prvé dieťa bude mať matka nárok na materské aj pri druhom a ďalšom dieťati – a aká bude výška materského.

Začnime jednoduchou situáciou. Matka je zamestnaná, čerpala materské na prvé dieťa a má v zamestnaní postupne materskú a rodičovskú dovolenku. Je znova tehotná a ešte predtým ako by jej skončila rodičovská dovolenka pri prvom dieťati, nastupuje na materské pri druhom dieťati.

V takomto prípade sa materské pri druhom dieťati prizná. A to preto, lebo matka je stále nemocensky poistená ako zamestnankyňa a podľa § 49a ZSP sa do požadovanej doby 270 dní poistenia započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Rozhodujúce obdobie je v týchto prípadoch stanovené ako rok predchádzajúci roku, v ktorom zamestnankyňa nastupuje na druhé materské.

Tu môžu nastať dve možnosti.

*

V predchádzajúcom roku mala zamestnankyňa nejaký príjem

Stáva sa to napríklad vtedy, ak po skončení materskej dovolenky čerpala riadnu dovolenku ešte pred oficiálnym začiatkom rodičovskej dovolenky.

Vtedy sa určí DVZ obvyklým postupom ako podiel vymeriavacieho základu a počtu dní za ktoré sa platilo poistné a materské sa určí z tohto základu.

Príklad

Pani Božena bola na prvej materskej do konca marca 2019. Po skončení materskej dovolenky si v zamestnaní čerpala riadnu dovolenku za roky 2018 a 2019. Dovolenku čerpala v dňoch od 1.4.2019 do 22.4.2019 (22 kalendárnych dní) náhrada mzdy za dovolenku dosiahla 800 eur.

Od 23.4.2019 si pani Božena v zamestnaní čerpala rodičovskú dovolenku. Na druhé materské nastupuje od 1.9.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V tomto roku mala pani Božena vymeriavací základ, a to príjem pri čerpaní riadnej dovolenky, v sume 800 eur za 22 kalendárnych dní.

DVZ = 800/22 = 36,3637

Materské sa určí ako 75% z tohto DVZ a bude približne 830 eur mesačne.

*

Neodpustím si v tejto súvislosti nasledujúci príklad a súčasne tip ako jednoducho dosiahnuť maximálne možné materské pri druhom dieťati...

Príklad

Pani Marta bola na prvej materskej do konca februára 2019. Bezprostredne po skončení materskej čerpala rodičovskú dovolenku. V decembri 2019 však po dohode so zamestnávateľom prišla na jeden deň do práce a za tento deň dostala mzdu brutto 70 eur. Za mesiac december sa tak platilo poistné za jediný deň a to z vymeriavacieho základu 70 eur.

Na druhé materské nastupuje od 1.6.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V tomto roku mala pani Marta vymeriavací základ, a to príjem za jeden deň práce vo výške 70 eur.

DVZ = 70/1 = 70 eur

Maximálny možný DVZ pri nástupe na materské v roku 2020 je 66,6083 eura. Materské sa preto vypočíta z maximálneho možného DVZ.

Materské bude 75% z DVZ 66,6083 eura a pani Marta tak dostane maximálne možné materské 1498 - 1548 eurmesačne a za celú materskú v trvaní 34 týždňov sumu 11890 eur.

*

V predchádzajúcom roku nemala zamestnankyňa v zamestnaní príjem

Druhá možnosť je, že v roku predchádzajúcom rok, v ktorom nastupuje na druhú materskú, nemala zamestnankyňa žiaden príjembola celý predchádzajúci rok na rodičovskej dovolenke, respektíve okamžite z materskej dovolenky pokračovala rodičovskou dovolenkou.

V takom prípade sa druhé materské určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (viď 4. kapitola).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pravdepodobný vymeriavací základ a teda i materské sa teda určí z predpokladaného príjmu, ktorý by zamestnankyňa dosiahla v mesiaci, v ktorom nastupuje na druhé materské – ak by pracovala.

Ak pri nástupe na druhé materské je už zamestnankyňa späť v práci, vychádza sa vlastne zo skutočného príjmu, ktorý za tento mesiac zarobí – samozrejme hypoteticky, ak by pracovala celý mesiac.

Ďalšia možnosť je, že pri nástupe na druhé materské zamestnankyňa je ešte stále na rodičovskej dovolenke. Predpokladaný príjem potom na svoju zodpovednosť nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ.

Aj na tomto mieste chcem zamestnávateľov (mzdové účtovníčky vo firmách) upozorniť na to, aby pritom svoje zamestnankyne nepoškodili a znova uvádzam text, ktorý nájdete aj v kapitole 4.

  1. Zohľadňujte rast platov aj u zamestnankyne, ktorá je na rodičovskej dovolenke.

Je síce fakt, že zamestnankyňa je niekoľko rokov doma (pri viacerých deťoch po sebe to môže byť 6-8 rokov) ale na Slovensku všeobecne a nepochybne i u vás ako zamestnávateľa medziročne mzdy a platy rastú a nie je dôvod, prečo by ste mali rast platu upierať zamestnankyni na rodičovskej dovolenke.

Ak za tie roky, čo je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke, došlo u zamestnávateľa k rastu platu povedzme o 10%, mal by byť obdobný nárast platu priznaný aj takejto zamestnankyni. A to formou dodatku k pracovnej zmluve, ktorý treba urobiť pred nástupom na materskú pri ďalšom dieťati.

  1. Zohľadňujte aj odmeny, potenciálne nadčasy a ďalšie príplatky.

Pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu do Sociálnej poisťovne zohľadňujte aj odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala.

Zohľadňujte mesačné odmeny ale i alikvotnú časť z odmien majúcich ročný charakter.

Zohľadňujte aj pravdepodobné nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Ak to neurobíte, zamestnankyňu pri ďalšej materskej poškodíte. Je nezmysel aby sa stávalo to, čo sa v praxi stáva, že zamestnankyňa má druhé materské nižšie ako pri prvom dieťati.

Tu však od 1.1.2019 „zasiahne“ aj samotný zákon o sociálnom poistení. Novelou zákona platnou od 1.1.2019 sa zaviedlo pravidlo, podľa ktorého v takýchto prípadoch PDVZ pri ďalšej materskej nemôže byť „zo zákona“ nižší, ako DVZ pri predchádzajúcej materskej. Teda pokiaľ zamestnankyňa nastupuje na svoju ďalšiu materskú, je nepretržite zamestnaná avšak v predchádzajúcom roku nemala príjem – lebo bola celý predchádzajúci rok na rizikovom tehotenstve, predošlej materskej alebo na rodičovskej dovolenke, tak ďalšia materská nesmie byť nižšia ako predošlá materská, respektíve nesmie byť určená z nižšieho príjmu, ako predošlá materská.

*

Príklad

Pani Libuša bola na prvej materskej do konca februára 2019. Bezprostredne po skončení materskej čerpala rodičovskú dovolenku. V roku 2019 žiaden príjem v zamestnaní nemala. Do zamestnania sa vrátila od mája 2020.

Na druhé materské nastupuje od 1.9.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V roku 2019 nemala pani Libuša žiaden vymeriavací základ a to z dôvodu, že celý rok bola buď na materskej alebo na rodičovskej dovolenke. Preto sa pri výpočte materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ ako jedna tridsatina z potenciálneho brutto príjmu ktorý by zarobila za mesiac september 2020, keby pracovala.

Mesačný brutto príjem pani Libuše sa v čase od mája do augusta pohyboval okolo 900 eur (v tom je základná mzda, príplatky, nadčasy, odmeny...).

Zamestnávateľ preto do Sociálnej poisťovne nahlási pravdepodobný príjem 900 eur.

Pravdepodobný DVZ = 900/30 = 30 eur.

Materské sa určí ako 75% z pravdepodobného DVZ a bude približne 700 eur mesačne.

Príklad

Pani Božidara bola na prvej materskej do konca februára 2019. Na prvú materskú nastupovala ešte v roku 2018 a materská sa jej vypočítala z príjmu ktorý mala u zamestnávateľa v roku 2017.

Vtedy to bolo 600 eur brutto mesačne. Dá sa povedať, že uvedených 600 eur sa skladalo zo základného mesačného platu dohodnutého v pracovnej zmluve – to bolo 500 eur, ďalších približne 60 eur tvorili odmeny a 40 eur nadčasy.

Bezprostredne po skončení materskej pani Božidara čerpala rodičovskú dovolenku. V roku 2019 tak žiaden príjem v zamestnaní nemala.

V roku 2020 pani Božidara pokračuje na rodičovskej dovolenke. Je znova tehotná, na druhé materské nastupuje od 1.9.2020.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet druhej materskej je rok 2019.

V roku 2019 nemala pani Božidara žiaden vymeriavací základ a to z dôvodu, že celý rok bola buď na materskej alebo na rodičovskej dovolenke. Preto sa pri výpočte materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ ako jedna tridsatina z potenciálneho brutto príjmu ktorý by zarobila za mesiac september 2020, keby hypoteticky pracovala.

Zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nahlasuje pravdepodobný brutto príjem, ktorý by teoreticky pani Božidara mala vyplatený v septembri 2019, ak by pracovala.

Zamestnávateľ CHYBNE!! nahlási sumu 500 eur, lebo to je základný mesačný plat, ktorý má pani Božidara naďalej v pracovnej zmluve.

Našťastie podľa novely zákona platnej od 1.1.2019 Sociálna poisťovňa určí druhé materské nie z nahláseného pravdepodobného príjmu 500 eur ale zo základu, z ktorého bola určená predchádzajúca materská – teda zo základu 600 eur. Pani Božidara tak bude mať druhú materskú rovnakú ako prvú materskú.

*

Aký mal byť správny, respektíve aký je v takomto prípade pre zamestnávateľov odporúčaný postup?

Po prvé, zamestnávateľ by mal zvážiť zvýšenie základnej mesačnej mzdy. Kolegovia a kolegyne pani Božidary, ktorí mali v roku 2017 základný plat 500 eur, majú po troch rokoch v roku 2020 plat zvýšený (povedzme o 20%) na 600 eur. Nehovoriac už o tom, že každý rok sa pomerne prudko zvyšuje minimálna mzda a minimálne mzdové nároky (§ 120 Zákonníka práce). A toto zvýšenie patrí aj pani Božene, inak by napríklad mohla prostredníctvom Inšpektorátu práce namietať jej diskrimináciu. Zamestnávateľ musí pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zohľadniť medziročné zvyšovanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce.

Po druhé, zamestnávateľ by mal zohľadniť nielen základný plat ale aj rôzne príplatky, odmeny, nadčasy a podobne, ktoré by nepochybne pani Božidara mala a ktoré by zvýšili celkový vymeriavací základ. Zamestnávateľ môže postupovať napríklad tak, že si vezme brutto mzdu, resp. vymeriavací základ porovnateľného zamestnanca/zamestnankyne. Ak títo majú na rôznych príplatkoch povedzme 120 eur mesačne, týchto 120 eur mesačne treba zohľadniť aj pri určení „fiktívneho“ príjmu pani Božidary.

Pri týchto predpokladoch by tak mal zamestnávateľ správne nahlásiť do Sociálnej poisťovne pravdepodobný príjem nie 500 eur, či 600 eur ale 670 eur.

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.8 SPOLOČNÍK A KONATEĽ S.R.O.

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

Mnoho mladých ľudí dnes podniká tak, že si zakladajú s.r.o. Pretože konateľ môže vykonávať funkciu konateľa bez nároku na odmenu (ak má v s.r.o. zmluvu o výkone funkcie), respektíve môže pracovať vo svojej s.r.o. ako spoločník bez pracovnej zmluvy i bez nároku na odmenu (uplatňuje sa Obchodný zákonník, nie Zákonník práce), sú takíto spoločníci, resp. konatelia často bez povinného nemocenského poistenia a do Sociálnej poisťovne neplatia žiadne poistné. Je to úplne v poriadku, nič tým neporušujú (viac sa o tejto téme dočítate v knihe „Daňové a odvodové tipy VII. (2020)“. Zdravotné poistenie je niečo iné, to platiť musia.

Ak má takýto spoločník, resp. konateľ malé dieťa – ako osoba bez nemocenského poistenia nemá nárok na materské.

Na príklade si ukážme, ako si poradil pán Krištof.

Príklad

Pán Krištof je spoločníkom a zároveň konateľom vo svojej s.r.o. V s.r.o. nepoberá odmenu, nie je nemocensky poistený v Sociálnej poisťovni ani v období dvoch rokov dozadu nemocensky poistený nebol.

Pán Krištof má novonarodené dieťa a ešte na začiatku roka 2020 si premyslel plán, ako získa materské.

Na materské chce nastúpiť 30.11.2020. Aby mal na materské nárok, potrebuje získať 270 dní nemocenského poistenia.

Preto sa od 1.3.2020 do 31.8.2020 zamestnal v spoločnosti ABC na dohodu o vykonaní práce s pravidelnou mesačnou odmenou 10 eur. Spoločnosť ABC ho ako zamestnanca na dohodu s pravidelným mesačným príjmom prihlásila do Sociálnej poisťovne o. i. na povinné nemocenské poistenie. Od 1.3.2020 do 31.8.2020 tak bol pán Krištof nemocensky poistený spolu 184 dní.

Od 1.9.2020 uzatvoril pracovnú zmluvu vo vlastnej spoločnosti na dobu určitú do 30.11.2020. Podľa pracovnej zmluvy mal v mesiacoch september a október na plný úväzok príjem 2 x 2040 eur brutto, v mesiaci november sa mu úväzok znížil na 1/8-úväzok (hodina denne) a príjem na 260 eur brutto.

Od 1.9.2020 do 29.11.2020 (29.11.2020 je posledný deň pred nástupom na materské) tak bol pán Krištof nemocensky poistený 90 dní. Na materské nastupuje od 30.11.2020.

Nárok na materské má, pretože v súčte s predošlým poistením dosiahol v období dvoch rokov pred pôrodom spolu 184 + 90 = 274 dní nemocenského poistenia, pre získanie nároku stačí 270 dní.

Pretože v novom zamestnaní vo vlastnej s.r.o. sa poistné zaplatilo za 90 dní a predchádzajúce nemocenské poistenie (dohoda o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom) sa ukončilo, materské sa vypočíta z poistenia (z príjmu) v novom zamestnaní. Na príjem v predošlom poistení (dohoda) sa neprihliada.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet materského sa určí vzhľadom na to, že poistenie začalo až v aktuálnom roku, ako ukončené mesiace pred mesiacom, v ktorom nastupuje na materské – teda obdobie od 1.9.2020 do 31.10.2020.

Súčet vymeriavacích základov v týchto mesiacoch bude 2 x 2040 = 4080 eur. Počet dní tohto obdobia je 61.

DVZ = 4080 / 61 = 66,8853 eura

Maximálny možný DVZ pri nástupe na materské je 66,6083 eura. Materské sa preto vypočíta z maximálneho možného DVZ.

Materské tak bude v maximálnej možnej výške a za 28 týždňov (196 dní) trvajúce materské dostane pán Krištof spolu:

196 x 75% zo 66,6083 = 9792 eur

*

Čo je podstatné:

Pán Krištof dodržal podmienku získania 270 dní nemocenského poistenia tak, že skombinoval po sebe dve nemocenské poistenia zamestnanca – najskôr 184 dní trvajúcu dohodu s nemocenským poistením a symbolickým príjmom. Toto poistenie „poslúžilo“ na získanie dostatočného počtu dní.

Následne mal pán Krištof 90 dní trvajúci pracovný pomer, kde už dosahoval príjem na úrovni 2040 eur tak, aby získal maximálne materské. Pretože v novom pracovnom pomere sa poistné zaplatilo za 90 dní, materské sa ráta z príjmu v tomto pracovnom pomere. A pretože pán Krištof si šikovne zvolil nástup na materské na konci mesiaca, do výpočtu materského sa vlastne zahrnul len príjem za dva mesiace.

Spočítajme si, koľko sa zaplatilo na poistnom na sociálne a zdravotné poistenie. Sadzba poistného zamestnanca a zamestnávateľa na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie je spolu 48,6%, čo rozhodne nie je málo.

Poistné za 6 mesiacov trvajúcu dohodu je spolu necelých 30 eur, pretože celkový prijem bol len 60 eur.

Poistné za mesiace september a október z príjmu 2040 eur je 2 x 991,44 = 1982,88 eura.

Poistné za mesiac november z príjmu 260 eur je 126,36 eura.

Poistné spolu z dohody a pracovného pomeru je necelých 2140 eur.

Príjem z materského je 9792 eur. Strata rodičovského príspevku za 6 mesiacov je 2220 eur (za predpokladu, že RP by bol vo vyššej sume 370 eur mesačne).

Celkový príjem z materského pre rodinu pána Krištofa tak činí sumu 9792 – 2140 – 2220 = 5432 eur.

Uvedený postup je pre inak nepoisteného spoločníka alebo konateľa najvýhodnejší. Ak by sa spoločník, konateľ rozhodol ísť cestou dobrovoľného nemocenského poistenia v kombinácií s dohodou, dopadlo by to tak ako v prípade pána Ignáca, pozrite nasledujúci príklad.

*

Príklad

Aj pán Ignác je spoločníkom a zároveň konateľom vo svojej s.r.o. V s.r.o. nepoberá odmenu, nie je nemocensky poistený v Sociálnej poisťovni ani v období dvoch rokov dozadu nemocensky poistený nebol.

Aj pán Ignác má novonarodené dieťa a chce získať materské.

Na materské chce nastúpiť 30.11.2020. Aby mal na materské nárok, potrebuje získať 270 dní nemocenského poistenia.

Preto sa od 1.3.2020 do 31.5.2020 zamestnal v spoločnosti ABC na dohodu o vykonaní práce s pravidelnou mesačnou odmenou 10 eur. Spoločnosť ABC ho ako zamestnanca na dohodu s pravidelným mesačným príjmom prihlásila do Sociálnej poisťovne o. i. na povinné nemocenské poistenie. Od 1.3.2020 do 31.5.2020 tak bol pán Ignác nemocensky poistený spolu 92 dní.

Od 1.6.2020 sa pán Ignác prihlásil v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie s vymeriavacím základom 2040 eur.

Od 1.6.2020 do 29.11.2020 (29.11.2020 je posledný deň pred nástupom na materské) tak bol pán Ignác nemocensky poistený ďalších 182 dní. Súčasne je veľmi dôležité, že dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo presne 26 týždňov a tak sa materské bude počítať z dobrovoľného nemocenského poistenia a zo skutočného vymeriavacieho základu (2040 eur) a nie z minimálneho vymeriavacieho základu (506,50 eura).

Nárok na materské pán Ignác má, pretože v súčte s predošlým poistením na dohodu dosiahol v období dvoch rokov pred pôrodom spolu 92 + 182 = 274 dní nemocenského poistenia, pre získanie nároku stačí 270 dní.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet materského sa určí vzhľadom na to, že dobrovoľné poistenie začalo až v aktuálnom roku, ako ukončené mesiace pred mesiacom, v ktorom nastupuje na materské – teda obdobie od 1.6.2020 do 31.10.2020.

Súčet vymeriavacích základov v týchto mesiacoch bude 5 x 2040 = 10200 eur. Počet dní tohto obdobia je 153.

DVZ = 10200 / 153 = 66,6667 eura

Maximálny možný DVZ pri nástupe na materské je 66,6083 eura. Materské sa preto vypočíta z maximálneho možného DVZ.

Materské tak bude v maximálnej možnej výške a za 28 týždňov (196 dní) trvajúce materské dostane pán Ignác rovnakú sumu ako pán Krištof, teda spolu:

196 x 75% zo 66,6083 = 9792 eur

*

Aj tu si spočítajme koľko sa zaplatilo na poistnom. Poistné za 3 mesiace trvajúcu dohodu z celkového príjmu 30 eur je spolu necelých 15 eur.

Poistné na dobrovoľné poistenie za mesiac jún – november z vymeriavacieho základu 2040 eur je pri sadzbe 33,15% celkovo 6 x 676,26 = 4057,56 eur.

Poistné spolu z dohody a dobrovoľného poistenia je necelých 4072 eur.

Príjem z materského je 9792 eur. Strata rodičovského príspevku za 6 mesiacov je 2220 eur.

Celkový príjem z materského pre rodinu pána Ignáca je 9792 – 4072 – 2220 = 3500 eur.

Ani to nie je málo.

Avšak v prípade pána Krištofa bol profit z materského vyšší a to 5432 eur. Rozdiel 1932 eur je daný tým, že pán Krištof musel platiť poistné ako zamestnanec z vysokého vymeriavacieho základu fakticky len 2 mesiace. Hoci sadzba poistného je v prípade poistenia zamestnanca spolu až 48,6% vymeriavacieho základu a pri dobrovoľnom poistení je to menej, len 33,15% z vymeriavacieho základu – v neprospech dobrovoľného poistenia hovorí fakt, že dobrovoľné poistenie musí pri vysokom základe trvať 26 týždňov, teda 6 mesiacov.

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.7 OTEC NA MATERSKEJ – OPTIMÁLNY MODEL

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

Muži to znova majú jednoduchšie. Pri zvažovaní kedy a ako nastúpia na materské jednak presne vedia, aký vek má dieťa a koľko majú času si jednak všetko premyslieť a jednak „zorganizovať“ a jednak im napríklad rizikové tehotenstvo vôbec nehrozí (úsmev). Optimálny scenár si tak môžu naplánovať bez väčších problémov.

Príklad

Pán Jakub je zamestnancom spoločnosti ABC nepretržite od 1.9.2016. V zamestnaní má príjem cca 600 eur brutto. Na začiatku roka 2020 sa mu narodilo dieťa, matka dieťaťa skončí materské 30.7.2020.

Pán Jakub si naplánoval nástup na svoje materské od 2.8.2020.

Preto takto aby rodina mala nárok na rodičovský príspevok aj za mesiac júl aj za mesiac august 2020 – nárok na RP je aj za mesiac, za ktorý nie celý poberá matka alebo otec materské.

Na to aby získal čo najvyššie materské si pán Jakub našiel nové zamestnanie od 4.5.2020, kde mal hrubý príjem cca 2040 eur mesačne. Pôvodné zamestnanie ukončil 31.7.2020.

Tu vidíme, že pán Jakub mal istý čas súbežne obe zamestnania. Pre získanie materského z nového zamestnania je dôležité aby pán Jakub pôvodné zamestnanie pred nástupom na materské ukončil – nemusí ho ukončiť okamžite pri nástupe do nového zamestnania – môže tak urobiť niekoľko dní pred nástupom na materské.

Pozor, ak by pán Jakub pôvodné zamestnanie neukončil, na materské by nastupoval v situácií, kedy by nové zamestnanie trvalo len 90 dní a pre posúdenie, či z nového zamestnania má nárok na materské by sa k týmto dňom nepripočítala doba pôvodného zamestnania – pretože by pôvodné zamestnanie nebolo ukončené.

Preto sa pôvodné zamestnanie musí ukončiť aspoň pár dní pred nástupom na materské z nového zamestnania.

Pán Jakub v novom zamestnaní zaplatil poistné v období od 4.5.2020 do 1.8.2020, čo je spolu presne 90 dní. V tomto období sa nevyskytli žiadne dni, za ktoré sa poistné neplatí (PN, OČR...) ani sa nevyskytlo prerušenie nemocenského poistenia (napríklad neplatené voľno).

Pretože v novom zamestnaní sa poistné zaplatilo za 90 dní a predchádzajúce zamestnanie sa ukončilo, materské sa vypočíta z poistenia (z príjmu) v novom zamestnaní.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet materského sa určí vzhľadom na to, že poistenie začalo až v aktuálnom roku, ako ukončené mesiace pred mesiacom, v ktorom nastupuje na materské – teda obdobie od 4.5.2020 do 31.7.2020.

Súčet vymeriavacích základov v týchto mesiacoch bude 1880 (máj) + 2040 (jún) + 2040 (júl) = 5960 eur. Počet dní tohto obdobia je 89 (28 dní máj + 30 dní jún + 31 dní júl)

DVZ = 5960 / 89 = 66,9663 eura.

Maximálny možný DVZ pri nástupe na materské je 66,6083 eura (3. kapitola). Materské sa preto vypočíta z maximálneho možného DVZ.

Materské tak bude v maximálnej možnej výške a to 1498 eur alebo 1548 eur mesačne a za 28 týždňov (196 dní) trvajúce materské dostane pán Jakub spolu:

196 x 75% zo 66,6083 = 9792 eur

Venovanie 2% zaplatenej dane

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Podľa § 50 ZDP daňovník (fyzická osoba, o právnických osobách písať nebudeme) môže vyhlásiť, že podiel zaplatenej dane do výšky 2% (resp. 3%) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi). Daňovník môže určiť ako prijímateľa len jednu právnickú osobu.

Ak ide o daňovníka zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, toto vyhlásenie daňovník sám urobí na osobitnom tlačive. Vzor tlačiva určuje finančné riaditeľstvo. Vyplnené tlačivo sa musí odovzdať správcovi dane do 30. apríla po skončení roka, za ktorý sa vykonalo ročné zúčtovanie.

Daňovník, ktorý sám podáva daňové priznanie, uvádza vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane ako súčasť daňového priznania.

Uvedený postup môžu využiť aj daňovníci, ktorí nie sú daňoví rezidenti SR.

*

Venovaná suma

  • 2% zaplatenej dane
  • 3% zaplatenej dane, ak daňovník počas roka, za ktoré sa podáva daňové priznanie, resp. ročné zúčtovanie vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie vydané podľa zákona o dobrovoľníctve.

*

Pri výpočte 2% (3%) sa suma zaplatenej dane zníži o vyplatený daňový bonus na deti a daňový bonus na úroky.

Výsledná suma musí byť najmenej vo výške 3 eur, ak by výpočtom vyšla nižšia suma, poukazovať sa príjemcovi nebude.

Správca dane je povinný po splnení príslušných podmienok previesť venovanú sumu na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia (resp. po lehote na podanie daňového priznania).

Ak neboli podmienky splnené alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zanikne. Ak sa tak stane, bez zbytočného odkladu to správca dane oznámi daňovníkovi.

To naopak znamená, že ak do uplynutia lehoty troch mesiacov daňovník nedostane oznámenie o "nepoukázaní" podielu zaplatenej dane, všetko je v poriadku a príjemca dostal venovanú sumu.

V takom prípade ak s tým daňovník súhlasil (vyznačil súhlas vo vyhlásení resp. v daňovom priznaní) správca dane oznámi prijímateľovi údaje o daňovníkovi, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt.

*

9.1 PODMIENKY KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ DAŇOVNÍK

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ak daňovník spĺňa podmienky:

  • ak daňovník sám podával daňové priznanie, nemá do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nepresahujúca 5 eur
  • ak ide o zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, priložil k vyhláseniu potvrdenie od zamestnávateľa o zaplatení dane.

*

Pripomeňme, že zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, musí v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania podanej do 15. februára  vyznačiť (časť VI.), že chce venovať podiel zaplatenej dane na osobitné účely.

Zamestnávateľ je po vykonaní ročného zúčtovania povinný vystaviť zamestnancovi podľa § 39 ods. 7 zákona potvrdenie o zaplatení dane do 15. apríla. Vzor tlačiva tohto potvrdenia určuje finančné riaditeľstvo. Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo zamestnancovi po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.

Ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový nedoplatok a zamestnanec chce venovať podiel zaplatenej dane, musí mu zamestnávateľ zraziť nedoplatok v akejkoľvek výške (aj 0,01 eura) a to už do 30. apríla - čo v praxi znamená najneskôr v zúčtovaní mzdy za marec a vždy predtým, ako zamestnancovi vydá potvrdenie o zaplatení dane na osobitné účely. Ak by daňový nedoplatok nebol včas a v plnej výške zamestnancovi zrazený, zamestnávateľ nemôže vydať zamestnancovi potvrdenie o zaplatení dane a tým pádom zamestnanec nemôže venovať podiel zaplatenej dane.

*

9.2 PODMIENKY KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ PRIJÍMATEĽ

Podľa § 50 ods. 4 ZDP prijímateľom podielu zaplatenej dane môže byť:

  • občianske združenie
  • nadácia
  • neinvestičný fond
  • nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby
  • účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti
  • organizácia s medzinárodným prvkom
  • Slovenský Červený kríž
  • subjekty výskumu a vývoja
  • Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.

*

Podiel zaplatenej dane možno použiť len na tieto účely (ktoré musia byť predmetom činnosti prijímateľa):

  • ochrana a podpora zdravia
  • prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb
  • podpora a rozvoj športu
  • poskytovanie sociálnej pomoci
  • zachovanie kultúrnych hodnôt
  • podpora vzdelávania
  • ochrana ľudských práv
  • ochrana a tvorba životného prostredia
  • veda a výskum
  • organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

*

Ďalšie podmienky, ktoré musí splniť prijímateľ:

  • prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu
  • prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 písmen d), g) a h)
  • prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nepresahujúca 5 eur
  • prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na povinnom poistnom, potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní
  • prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu
  • notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil notárskej komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu.

Zoznam prijímateľov zverejňuje notárska komora na webovej stránke www.notar.sk vždy najneskôr do 15. januára roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Daňovník sa môže rozhodnúť poukázať podiel zaplatenej dane len subjektom, uvedeným v tomto zozname.

Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok s výškou prijatých súm zverejňuje finančné riaditeľstvo vždy najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Daňové tlačivá vo mzdovej učtárni 2019/2020

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

8.1 VYHLÁSENIE NA UPLATNENIE NEZDANITEĽNEJ ČASTI...

Vzor „Vyhlásenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.

Dňa 22.11.2019 finančné riaditeľstvo na svojej webovej stránke zverejnilo novú verziu tlačiva platnú od 1.1.2020 (kód tlačiva VYH36v20).

Keďže od 1.1.2020 zamestnanec nemusí podpisovať "Vyhlásenie" každoročne do konca januára, finančné riaditeľstvo odporúča zamestnávateľom, aby zamestnanci na začiatku roka 2020 vyplnili a podpísali nové tlačivo.

Finančné riaditeľstvo bude akceptovať aj doterajšie tlačivo (kód VYH26v18) vydané 12.12.2017 a platné pre roky 2018 a 2019.

*

Zmeny tlačiva „Vyhlásenie“ pre rok 2020 oproti predchádzajúcemu tlačivu pre roky 2018 a 2019

Okrem zmien niektorých formulácii na prvej strane sa na druhej strane nového tlačiva vypustili doterajšie oddiely:

  1. Vyhlásenie zamestnanca o platnosti údajov uvedených vo vyhlásení na zdaňovacie obdobie
  1. Údaje o vydaných dokladoch a potvrdeniach podľa § 39 zákona

*

8.2 ŽIADOSŤ O VYKONANIE ROČNÉHO ZÚČTOVANIA

Zamestnanci, ktorí môžu požiadať a chcú požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, musia do 15. februára 2020 - čo je sobota - takže reálne do pondelka 17. februára 2020 podľa § 38 ods. 1 ZDP vyplniť a zamestnávateľovi odovzdať "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti ... za rok 2019".

Zamestnanci musia do 17. februára 2020 k „Žiadosti“ doložiť všetky požadované doklady a „Potvrdenia“ od všetkých ostatných zamestnávateľov.

Vzor „Žiadosti“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.

Dňa 22.11.2019 finančné riaditeľstvo na svojej webovej stránke zverejnilo novú verziu tlačiva platnú pre ročné zúčtovanie za rok 2019 (kód tlačiva ŽIA38v19).

*

Zmena tlačiva „Žiadosť“ za rok 2019 oproti predchádzajúcemu tlačivu za rok 2018

  1. oddiel, bod 4.: Uplatnenie NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.

Zamestnanec osobitne uvedie sumu za seba (max. 50 eur) a osobitne sumu za manželku (manžela) a deti (max. 50 eur za každú ďalšiu osobu).

*

8.3 POTVRDENIE O PRÍJMOCH FO ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI

Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 5 ZDP povinný vydať "Potvrdenie" za príslušný rok všetkým zamestnancom, ktorí u neho mali počas príslušného roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme a ktorým nebude robiť ročné zúčtovanie.

Do 10. februára 2020 sa musí vydať "Potvrdenie" takým zamestnancom, ktorí aktívne požiadajú zamestnávateľa o vystavenie "Potvrdenia" najneskôr do 5. februára 2020.

Najneskôr do 10. marca 2020 sa musí vydať „Potvrdenie“ všetkým zamestnancom, ktorí nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, aj keď sami aktívne o vydanie "Potvrdenia" nepožiadali.

Vzor „Potvrdenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.

Tlačivo za rok 2019 bolo zverejnené ešte v decembri 2018 (kód tlačiva POT39_5v19)

*

Zmeny tlačiva „Potvrdenie“ za rok 2019 oproti predchádzajúcemu tlačivu za rok 2018

  1. oddiel – nový riadok:

09 - Úhrn príspevkov na rekreáciu oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona (max. 275 €).  V súvislosti s novelou zákona o dani z príjmov sa tu uvedie nepeňažný príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca, poskytnutý podľa § 152s Zákonníka práce. Od dane je oslobodená suma príspevku najviac vo výške 275 eur (pri plnom úväzku).

*

Tlačivo pre rok 2020 bolo zverejnené 22.11.2019 (kód tlačiva POT39_5v20).

Zmeny tlačiva „Potvrdenie“ pre rok 2020 oproti tlačivu za rok 2019

  1. oddiel – nové riadky:

09a - z toho príspevok na rekreáciu za predchádzajúci kalendárny rok.

V prípade, že počas roka 2020 zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi príspevok na rekreáciu ešte za rok 2019 - napríklad preto, lebo šlo o rekreáciu na prelome rokov 2019/2020, zamestnanec si pri rekreácii uplatnil nárok na príspevok ešte za rok 2019 ale príspevok mu bol vyplatený až vo výplate mzdy za január 2020 - do riadku 09 sa uvedie celková suma príspevku na rekreáciu vyplatená počas roka 2020. Teda suma vyplatená za rok 2020 ale i suma vyplatená za rok 2019. Celková suma uvedená v riadku 09 tak môže dosiahnuť 2 x 275 eur = 550 eur. Do nového riadku 09a sa uvedie suma vyplatená v roku 2020 ale vyplatená za rok 2019.

10 - Úhrn príspevkov na športovú činnosť dieťaťa oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona. 

V súvislosti s novelou zákona o dani z príjmov sa tu uvedie suma príspevkov zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa, poskytnutý podľa § 152b Zákonníka práce počas roka 2020. Pri splnení príslušných podmienok je od dane oslobodená suma príspevkov najviac vo výške 275 eur (pri plnom úväzku).

  1. oddiel - zmena riadku:

14 - ... priemerný mesačný zárobok (funkčný plat) zamestnanca potrebný na účely oslobodenia sumy uvedenej na r. 08 ....

V roku 2020 platí, že tzv. štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od dane, ak je zamestnancovi vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zisteného za III. štvrťrok 2020 (resp. najmenej vo výške funkčného platu). Na preukázanie tejto skutočnosti sa v riadku 14 uvádza príslušná suma priemerného mesačného zárobku (resp. funkčného platu). V roku 2020 už nie je potrebné uvádzať výšku priemerného mesačného zárobku zisteného za I. štvrťrok 2020 (resp. výšku funkčného platu) na účely oslobodenia od dane pri tzv. trinástom plate, táto položka preto v riadku 14 už nie je uvedená.

*

8.4 ROČNÉ ZÚČTOVANIE PREDDAVKOV NA DAŇ

Vzor tlačiva určuje ministerstvo financií.

MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi 14/2019 a na svojej webovej stránke v októbri 2019 nový vzor tlačiva ročného zúčtovania za rok 2019.

Zmeny tlačiva „Ročného zúčtovania“ za rok 2019 oproti predchádzajúcemu tlačivu za rok 2018

Riadok 04d - suma nezdaniteľnej časti základu dane na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou sa rozdelila do dvoch riadkov - osobitne za daňovníka a osobitne za manželku (manžela) a deti.

*

8.5 HLÁSENIE O VYÚČTOVANÍ DANE

Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP v lehote do 30. apríla 2020 (§ 49 ods. 2 ZDP) predložiť daňovému úradu „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti...“ (ďalej len „Hlásenie“) za rok 2019.

Vzor tlačiva určuje ministerstvo financií.

MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi 14/2019 a na svojej webovej stránke v októbri 2019 nový vzor tlačiva "Hlásenie" za rok 2019. (kód tlačiva HLASENIEv19_1)

Zmeny tlačiva „Hlásenie“ za rok 2019 oproti predchádzajúcemu tlačivu za rok 2018

Nový riadok na prvej strane: "Počet zamestnancov, ktorým bol vyplatený príspevok na rekreáciu, oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona" ... "v úhrnnej sume".

Nový riadok na druhej strane Časť I., riadok 7: "Priznaná a vyplatená suma (-) a vybraná suma (+) daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona z ročného zúčtovania alebo vykonaných opráv, o ktorú sa znižuje (zvyšuje) úhrnná suma preddavkov na daň a dane.

Zmeny textov na druhej strane v riadkoch A až F v Časti III.

Nezdaniteľná časť na daňovníka

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to:

  • na daňovníka
  • na manžela, manželku
  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
  • úhrady na kúpeľnú starostlivosť

*

2.1 VÝPOČET PRE ROK 2019

Suma životného minima platná k 1.1.2019 bola 205,07 eura.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,11 eura.

Pri ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní, ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100 násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je daná výpočtom 19,2 x 205,07 = 3937,35 eura.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 9064,094 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,38 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem

V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.

*

Daňovník s príjmami aj v zahraničí

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.

Príklad

Daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. Základ dane z príjmov v Českej republike bol 9000 eur, v daňovom priznaní uvedie tieto príjmy a použije metódu vyňatia príjmov.

V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka tak bude 9064,094 – (24000 : 4) = 9064,094 - 6000 = 3064,10 eura.

Daňovník tak síce nebude priamo doplácať daň z príjmov dosiahnutých v ČR ale doplatí na tieto príjmy znížením nezdaniteľnej časti o temer 900 eur.

*

2.2 KTO MÁ NÁROK

Na rozdiel od iných nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas roka 2019 bola 328,11 eura.

Poznámka: Suma 367,85 eura pri výpočte mesačných preddavkov je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...". Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.

Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.

Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj:

  • študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov
  • evidovaní nezamestnaní pracujúci na krátkodobé dohody
  • všetci ďalší zamestnanci pracujúci na dohody
  • osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke
  • štatutárni zástupcovia (konatelia, spoločníci) poberajúci odmenu
  • poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1. príslušného roka
  • daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci)

*

Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:

  • zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia
  • zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladal, že jeho ročný základ dane za rok 2019 bude vyšší ako 20507 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3937,35 eura ale menej, sa mohol rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní "Vyhlásenie") aby mu po skončení roka 2019 v ročnom zúčtovaní nevznikol nedoplatok na dani.

*

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní

Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2019 majú všetci daňovníci, s výnimkou daňovníkov so základom dane za rok 2019 vo výške 36256,38 eura a viac a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď ďalej).

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, bez ohľadu aká je ich materská krajina atď.

Príklad

Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. V roku 2019 pracoval 10 mesiacov, dva mesiace bol práceneschopný.

V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) za rok 2019 sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 3937,35 eura.

*

Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:

  • študenti
  • evidovaní nezamestnaní
  • osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke atď.

... a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.

Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura). Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.

Príklad

Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Iné zdaniteľné príjmy nemala.

Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura. Výsledkom bude nulová daň a zamestnávateľ študentke na základe ročného zúčtovania vráti daňový preplatok 160 eur.

*

2.3 POBERATELIA DÔCHODKOV

Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte k skoršiemu dátumu,
tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka.

Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka je vyšší, ako suma „štandardnej“ nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.

*

Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:

  • vdovských a sirotských dôchodkov
  • invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku
  • poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1. príslušného roka

*

Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov

Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za príslušný rok v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov.

Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta:

  • suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12. príslušného roka
  • v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera)
  • v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku (zaviedol sa od 1. júla 2015) sa  započítava  celá  suma  vyplácaného  dôchodku  (čiže  vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku)
  • vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky

*

Naopak do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:

  • vianočný príspevok (ľudovo „vianočný dôchodok“), pretože to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok
  • v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta
  • v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1. príslušného roka - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže dôchodok zvýšiť na základe jeho žiadosti počas príslušného roka (napríklad ak pracoval popri poberaní dôchodku).

Príklad

Pani Milada poberá starobný dôchodok od roku 2013 a po zomrelom manželovi aj vdovský dôchodok.

Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. V decembri 2019 jej naviac vyplatili vianočný príspevok.

Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur. Nezdaniteľná časť tak bude 3937,35 - 3720 = 217,35 eura.

*

Ako si môžu pomôcť dôchodcovia

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas príslušného roka.

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.

Príklad

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, tak by si v roku 2020 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2020 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej výške, čo pri sadzbe dane 19% a nezdaniteľnej časti vo výške 4414,20 eura znamená úsporu na dani z príjmu vo výške 838,69 eura.

*

Poberatelia invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.

*

Poznámka

Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

*

Dodatočne priznaný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok  (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok. Poznámka - pri dodržaní uvedených lehôt v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu za neskoré podanie daňového priznania.

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2020 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2019 a uplatnil sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3937,35 eura.

Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018.

Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi 3937,35 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2019.

Nezdaniteľná časť na manžela/manželku

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

V praxi druhou najvýznamnejšou nezdaniteľnou časťou, o ktorú sa znižuje základ dane, je nezdaniteľná časť na manžela, manželku.

3.1 VÝPOČET PRE ROK 2019

Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,38 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 3937,35 eura - vlastný príjem manželky.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,38 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Suma 13001,438 je daná ako 63,4-násobok životného minima.

Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,76 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Pozor, ak podmienky na uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť na manželku boli splnené len časť príslušného roka, suma nezdaniteľnej časti na manželku sa kráti.

Pozrite ďalej.

*

Rovnako ako pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa posudzuje základ dane, nie hrubý príjem. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na manželku je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na manželku neovplyvní.

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na manželku sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na manželku.

*

3.2 VLASTNÝ PRÍJEM MANŽELA/MANŽELKY

Pri určení sumy nezdaniteľnej časti na manželku sa odpočítava tzv. vlastný príjem manželky.

Výška vlastného príjmu manželky sa nepreukazuje, zamestnanec nie je povinný predložiť zamestnávateľovi doklady preukazujúce výšku vlastných príjmov manželky. Podobne nie je potrebné výšku vlastného príjmu manželky dokladovať pri podávaní daňového priznania.

Na tento účel sa do vlastného príjmu manželky započítava v zásade akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov podľa § 2 písm. c) zákona, bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane alebo či ide o príjem oslobodený od dane. Samozrejme sa započítava aj príjem zdanený formou zrážkovej dane (napríklad autorské honoráre zdanené zrážkovou daňou, podiely na zisku).

Do vlastného príjmu sa započítava napríklad:

  • príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona, príjmy zo zamestnania), bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý nie je predmetom dane alebo či ide o príjem od dane oslobodený
  • príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 zákona), podľa názoru autora sa započítava príjem znížený o výdavky, podľa Finančnej správy príjem znížený len o odvody
  • príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 - a to aj v prípadoch, ak ide o príjem od dane oslobodený podľa § 9 ods.1 písm. h) zákona
  • príjem z kapitálového majetku (§ 7 zákona) - napríklad úroky v banke, výnosy z cenných papierov, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, plnenia z životného poistenia „na dožitie“ atď.
  • ostatné príjmy (§ 8 zákona) - napríklad náhodné, príležitostné príjmy, výhry, príjmy z predaja nehnuteľností atď.

*

Pozor, započítava sa aj príjem ktorý nie je predmetom dane, resp. je oslobodený od dane, napríklad:

  • náhrada príjmu počas práceneschopnosti, vyplácaná zamestnávateľom
  • cestovné náhrady či v rámci limitu alebo aj nad limit
  • suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca
  • podiely na zisku za roky 2004 až 2016 vrátane, hoci nie sú predmetom dane,
  • akékoľvek dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou - nemocenské dávky, dôchodky, úrazové dávky, dávky z garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti
  • dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z.,
  • peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z. z., vrátane peňažného príspevku na opatrovanie,
  • sociálna výpomoc a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
  • príspevok na starostlivosť o dieťa (tzv. „jasličkovné“) podľa zákona č. 561/2008 Z. z. (nie je to štátna sociálna dávka)
  • príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. vyplácané náhradnému rodičovi (opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi).

*

Naopak do vlastného príjmu manželky - manžela sa nezapočítava len príjem:

  • zamestnanecká prémia
  • daňový bonus
  • zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť
  • štipendium pri sústavnej príprave na povolanie
  • štátne sociálne dávky.

*

Štátne sociálne dávky (nezapočítavajú sa do vlastného príjmu manželky) sú:

  • rodičovský príspevok (zákon č.571/2009 Z. z.),
  • príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č.235/1998 Z. z.),
  • príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne (zákon č.235/1998 Z. z.),
  • príspevok na pohreb (zákon č.238/1998 Z. z.),
  • prídavok na dieťa (zákon č.600/2003 Z. z.),
  • príplatok k prídavku na dieťa (zákon č.532/2007 Z. z.),
  • vianočný príspevok dôchodcom (zákon č.592/2006 Z. z.)
  • príplatok k dôchodku politickým väzňom (zákon č. 274/2007 Z. z.)
  • príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z.)
  • kompenzačný príspevok baníkom (zákon č.385/2019 Z. z.)

*

Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava:

  • poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca
  • poistné na povinné sociálne poistenie SZČO
  • preddavky zamestnanca a SZČO na zdravotné poistenie
  • nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

*

Poznámka: Od vlastného príjmu manželky sa neodpočítava poistné dobrovoľne poistenej osoby v SP, preddavky a nedoplatok z RZZP samoplatiteľa na zdravotné poistenie.

Poznámka: Do vlastného príjmu manželky sa nezapočítava výživné, resp. náhradné výživné, pretože to je príjem dieťaťa.

*

Príklad

Zamestnanec dosiahol za rok 2019 základ dane 10000 eur. Je to menej ako 36256,38 eura, preto bude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v nekrátenej výške. Majú jedno dieťa vo veku necelé tri roky, druhé dieťa sa im narodilo v apríli 2019.

Jeho manželka bola v roku 2019 zamestnaná prvé dva mesiace a jej hrubý príjem v zamestnaní bol spolu 1000 eur. Za tieto dva mesiace zaplatila poistné do Sociálnej a zdravotnej poisťovne 130 eur. Od marca do októbra poberala materské, spolu 2000 eur. Od októbra do konca roka 2019 poberala rodičovský príspevok.

Do vlastného príjmu manželky za započítava príjem v zamestnaní (1000 eur) a materské (2000 eur). Rodičovský príspevok sa do vlastného príjmu manželky nezapočítava. Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava zaplatené poistné (130 eur).

Vlastný príjem manželky = 1000 + 2000 - 130 = 2870 eur.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku je výške 3937,35 - 2870 = 1067,35 eura.

*

3.3 KTO MÁ NÁROK

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku je možné uplatniť si až v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní. Nie je to možné už pri výpočte preddavkov na daň.

Nárok si môže uplatniť daňový rezident SR, čiže daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa ďalej uvedené podmienky.

Tento nárok si však môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou ak spĺňa ďalej uvedené podmienky a naviac ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, teda príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku majú aj študenti, aj dobrovoľne nezamestnaní, aj invalidi, aj poberatelia dôchodkov (a to aj dôchodkov priznaných pred 1.1. príslušného roka).

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si možno uplatniť aj vtedy, ak samotná manželka vo svojom daňovom priznaní alebo vo svojom ročnom zúčtovaní dane si uplatní nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka (sama na seba).

*

Podmienky ktoré obe je potrebné splniť vždy:

  • existencia manželstva (na družku nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť)
  • spoločná domácnosť

Podmienky, z ktorých sa musí splniť aspoň jedna:

  • manželka sa starala o vyživované dieťa do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe
  • manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie (starala sa o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaného na opatrovanie)
  • manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, soc. vecí a rodiny
  • manželka je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny)

Zdôraznime, že stačí splniť jednu z uvedených podmienok - napríklad starostlivosť o dieťa alebo invaliditu. Alebo podmienku evidencie na úrade práce.

Poznámka: Zamestnanec je k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania povinný doložiť doklady, ktorými preukáže existenciu manželstva (sobášny list) a splnenie niektorej zo štyroch podmienok (rodný list dieťaťa, potvrdenie o poberaní príspevku na opatrovanie, potvrdenie o evidencií uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie o priznaní invalidity, preukazu ŤZP). Spoločná domácnosť sa nepreukazuje.

*

Existencia manželstva

Preukazuje sa sobášnym listom.

*

Podmienka spoločnej domácnosti

Nárok si možno uplatniť vtedy, ak daňovník žije s manželkou v (spoločnej) domácnosti. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka:

„Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby“.

Nie je pritom podstatné, či manželia majú rovnakú adresu trvalého pobytu. Nie je podstatné, či napr. pri rozdielnom trvalom pobyte manželov má jeden z nich nahlásený prechodný pobyt na mieste trvalého pobytu druhého z manželov.

Spoločná domácnosť sa deklaruje čestným vyhlásením daňovníka.

*

Starostlivosť o vyživované dieťa

Nie je dôležité, či manželka poberá materské, rodičovský príspevok, alebo príspevok na starostlivosť o dieťa, dokonca nie je dôležité či niektorý z uvedených príspevkov poberá manželka alebo manžel – dôležitá je skutočnosť, že majú dieťa vo veku do 3 (prípadne 6) rokov.

Dieťa o ktoré sa starajú nemusí byť ich vlastné. Môže ísť o náhradnú starostlivosť, pestúnov, adopcie a pod.

Nie je dôležité, či manželka aj pracuje alebo je len pri dieťati.

Do vlastného príjmu manželky sa v týchto prípadoch započíta materské, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti (nie sú to štátne sociálne dávky). Naopak nezapočíta sa rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, čo sú štátne sociálne dávky a nezapočíta sa ani daňový bonus.

*

Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie

Tu pozor: samotný príspevok sa započítava do vlastného príjmu manželky. Častá chyba - nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nie je v prípade, ak manželka poberá príspevok za osobnú asistenciu.

*

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Pozor, do evidencie úrad práce nezaradí napr. osobu, ktorá je štatutárom (konateľ, člen dozornej rady, prokurista), pokiaľ sa nevyčiarkne z obchodného registra. Nezaradí sa ani živnostník, pokiaľ nezruší alebo nepozastaví živnosť.

*

Invalidita

Pri skúmaní podmienky invalidity nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok - dôležité je, či je invalidná a má k tomu rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo preukaz ŤZP. Napríklad podmienka je splnená vtedy, ak manželka je už v dôchodkovom veku a poberá starobný dôchodok - ale v minulosti Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o invalidite, ktoré stále platí.

*

Čo ak boli podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku splnené len časť roka?

Často sa stáva, že podmienky na priznanie nároku boli splnené nie po celý príslušný rok ale len po časť roka. Napríklad manželstvo bolo uzatvorené počas roka (alebo rozvedené počas roka), prvé dieťa sa im narodilo počas roka, časť roka bola manželka evidovaná na úrade práce a podobne.

Vtedy sa postupuje nasledovne:

1. Spočíta sa vlastný príjem manželky vždy za celý príslušný rok.

2. Určí sa fiktívna suma nezdaniteľnej časti na manželku za celý rok ako:

Plná suma - vlastný príjem manželky

Napríklad konkrétne za rok 2019 pri základe dane manžela do 36256,38 eura to bude suma 3937,35 eura - vlastný príjem manželky

3. Zo sumy určenej podľa bodu 2. sa určí alikvotná časť podľa počtu kalendárnych mesiacov, pre ktoré boli podmienky splnené k 1. dňu daného mesiaca.

Ukážeme si to ďalej na príkladoch pri zúčtovaní za rok 2019.

*

3.4 PRÍKLADY

1. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa celý rok

Manželia celý rok 2019, celý rok 2019 sa manželka starala o vyživované dieťa, ktoré malo na začiatku roka 2019 jeden rok, 15. októbra 2019 malo druhé narodeniny - počas celého roka 2019 tak dieťa ešte nedosiahlo vek 3 roky. Vlastný príjem manželka mala nulový - poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa – čo sú štátne sociálne dávky a tie sa do vlastného príjmu manželky nepočítajú.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za celý rok 2019, pretože podmienka manželstva a podmienka starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov boli splnené počas celého roka.

Nezdaniteľná časť na manželku = 3937,35 eura.

2. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa časť roka

Manželia celý rok 2019, dieťa sa im narodilo 3. júna 2019. Manželka na začiatku roka 2019 pracovala, 15. apríla 2019 odišla na materskú dovolenku a poberala materské, od decembra 2019 poberala rodičovský príspevok. Pri pôrode dostala tzv. pôrodné a od júna 2019 poberala prídavok na dieťa. V júli 2019 jej zamestnávateľ vyplatil príspevok na pomoc po narodení dieťaťa zo sociálneho fondu.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem v zamestnaní, vrátane príspevku zo sociálneho fondu. Vlastný príjem sa zníži o jej odvody a započíta sa materské.

Nezapočíta sa rodičovský príspevok, pôrodné ani prídavok na dieťa – to sú štátne sociálne dávky. Takto určený vlastný príjem je 3000 eur.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace júl – december 2019, pretože dieťa sa im narodilo 3.6.2019. Podmienka manželstva a súčasne aj starostlivosti o dieťa tak je splnená prvýkrát k 1.7.2019.

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 937,35

937,35 / 12 a následne * 6 (mesiacov) = 468,68 eura

(výsledná suma nezdaniteľnej časti sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor, od roka 2020 matematicky)

*

3. Manželia časť roka, starostlivosť o dieťa časť roka

Rovnako ako v druhom príklade, manželstvo však uzatvorili až po narodení dieťaťa a to 4. októbra 2019.

Nezdaniteľná časť na manželku sa preto prizná len za mesiace november a december 2019.

A to preto, lebo podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa súčasne je splnená prvýkrát k 1.11.2019.

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 937,35

937,35 / 12 a následne * 2 (mesiace) = 156,23 eura

*

4. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa časť roka

Manželia boli celý rok 2019, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke a starala sa o dieťa. Dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra 2019. Manželka počas rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa pracovala na dohodu, jej príjem na dohodu po odpočítaní odvodov bol 500 eur za celý čas trvania dohody v roku 2019.

Po skončení rodičovskej dovolenky sa od 16. októbra 2019 manželka vrátila do zamestnania. V tomto zamestnaní dosiahla do konca roka 2019 príjem po odpočítaní odvodov 1700 eur.

Podmienka manželstva a súčasne starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov tak je splnená počas prvých 10 mesiacov roka 2019.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a príjem v zamestnaní, znížený o odvody (1700 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 2200 (vlastný príjem za celý rok) = 1737,35

1737,35 / 12 a následne * 10 = 1447,80 eura

*

5. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa časť roka, na úrade práce časť roka

 Ako štvrtý príklad, boli manželia celý rok 2019, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke a starala sa o dieťa. Dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra 2019. Manželka počas rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa pracovala na dohodu, jej príjem na dohodu po odpočítaní odvodov bol 500 eur za celý čas trvania dohody v roku 2019.

Po skončení rodičovskej dovolenky sa však manželka nevrátila do pôvodného zamestnania, ku dňu 15. októbra 2019 po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a ako nezamestnaná sa zaevidovala od 16. októbra 2019 na úrade práce.

Do konca roku bola v evidencií, dostala dávku v nezamestnanosti celkom 900 eur.

Podmienka manželstva a súčasne starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov - alebo evidencie na úrade práce - tak je splnená po celý rok 2019.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a dávka v nezamestnanosti (900 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 1400 = 2537,35 eura

Nezdaniteľná časť príspevky na DDS

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Počnúc rokom 2014 si daňovník môže znížiť základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. „tretí pilier“) podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, respektíve na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Podmienkou je, že ide o účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 alebo o účastnícku zmluvu (uzatvorenú skôr) avšak zmenenú dodatkom k zmluve na podmienky platné v doplnkovom dôchodkovom sporení od 1.1.2014 (zrušenie dávkového plánu).

*

4.1 VÝŠKA

Nezdaniteľná časť na príspevky na DDS je daná ako suma zamestnancom zaplatených príspevkov počas príslušného roka, najviac však suma 180 eur.

To platí bez zmeny počnúc rokom 2014, teda rovnako to platí pre rok 2019.

Na výšku príspevkov ktoré uhradil zamestnávateľ sa neprihliada.

Pri posudzovaní sumy zaplatených príspevkov sa postupuje podľa § 4 ods. 3 ZDP. To znamená, že ak príspevok zamestnanca strhne zo mzdy za december 2019 zamestnávateľ a pošle do dôchodkovej správcovskej spoločnosti až v januári 2020, započíta sa takýto príspevok do príspevkov za rok 2019. Naopak, príspevok zamestnanca zo mzdy za december 2018, ktorý zamestnávateľ strhol a zaslal do správcovskej spoločnosti v januári 2019, sa započítava do príspevkov za rok 2018.

Ak si zamestnanec z nejakého dôvodu platí príspevky alebo ich časť vo vlastnej réžii, započítajú sa príspevky ktoré preukázateľne uhradil do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v čase od 1.1. do 31.12. príslušného roka.

*

4.2 KTO MÁ NÁROK

V doplnkovom dôchodkovom sporení došlo od 1.1.2014 k zásadným zmenám, najmä pokiaľ ide o zmenu podmienok nároku na doplnkový starobný dôchodok a výsluhový dôchodok. Podľa nových pravidiel (ďalšia novela účinná od 1.1.2019) je doplnkový starobný dôchodok možné čerpať až po dosiahnutí dôchodkového veku.

Tieto nové podmienky sa vzťahujú na:

  • zmluvy, ktoré účastníci doplnkového dôchodkového sporenia uzatvorili, resp. uzatvoria od 1.1.2014
  • staršie zmluvy, ktoré účastníci doplnkového dôchodkového sporenia uzatvorili pred 1.1.2014 a po 1.1.2014 uzatvorili v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodatok, ktorým sa zruší ich doterajší dávkový plán a práva, povinnosti či nároky účastníka (nárok na čerpanie doplnkového starobného dôchodku) budú dané podľa zákona platného od 1.1.2014.

Ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia ktorý má starú zmluvu (uzatvorenú pred 1.1.2014) neuzavrel takýto dodatok (nemusí, je to na jeho slobodnom rozhodnutí), tak sa jeho práva, povinnosti a nároky riadia stavom platným pred 1.1.2014 (čiže príslušné zmeny v zákone sa na neho vzťahovať nebudú). Pri takejto (nezmenenej) starej zmluve však nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti.

*

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti je len v prípade:

  • zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013
  • zmluvy uzatvorenej pred 1.1.2014 pri ktorej bol prijatý dodatok, ktorým sa zrušil pôvodný dávkový plán (viď vyššie)

Ešte raz zdôraznime, že zmluve uzatvorenej pred 1.1.2014, pri ktorej nebol prijatý dodatok, ktorým by sa zrušil dávkový plán, nie je nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti.

Nárok nie je ani vtedy, ak má daňovník uzatvorených viacero zmlúv o doplnkovom dôchodkovom sporení a z toho aspoň jedna je zmluva uzatvorená pred 1.1.2014, pri ktorej nebol prijatý dodatok, ktorým by sa zrušil dávkový plán.

*

Daňový nerezident

Nárok na nezdaniteľnú časť - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, teda fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní.

A to vtedy, ak úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku

tvorí najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, teda príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Viď § 11 ods. 7 zákona. Čiže postup je obdobný, ako pri uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku/manžela alebo pri uplatnení nároku na daňový bonus.

*

Uplatňovanie nároku na nezdaňovanú časť

Pokiaľ príspevky na DDS zrážal a odvádzal na účet do DDS v mene zamestnanca jeho zamestnávateľ, nie je potrebné aby zamestnanec pri podávaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preukazoval výšku zaplatených príspevkov.

Pokiaľ si však zamestnanec celú sumu, prípadne jej časť uhrádzal vo vlastnej réžii, je k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania povinný predložiť potvrdenie o výške zaplatených príspevkov.

Pokiaľ ide o to, či je možné „uznať“ zmluvu ako takú, zamestnávateľ by sa mal presvedčiť, či je možné priznať nárok na nezdaniteľnú časť. Môže byť, že už má svoju kópiu zmluvy z doby kedy bola uzatváraná. AK tomu tak nie je, zamestnanec musí predložiť zmluvu, resp. dodatok k nej, respektíve doručiť potvrdenie zo správcovskej spoločnosti o tom, či jeho zmluva spĺňa podmienky na uznanie nároku.

Pri podávaní daňového priznania sa uplatnenie nezdaniteľnej časti nepreukazuje, respektíve preukazuje len na výzvu správcu dane.

*

Predčasný výber

V prípade že daňovník predčasne ukončí zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení a uplatní si predčasný výber nasporených prostriedkov v súlade s § 19 zákona č. 650/2004 Z. z. a v predchádzajúcich rokoch si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch rokov od skončenia roka, v ktorom mu bola táto suma vyplatená.

Teda musí si najneskôr do troch rokov podať daňové priznanie a v ňom si zvýšiť základ dane o celkovú sumu predtým uplatnených nezdaniteľných častí.

Príklad

Zamestnanec si od roka 2014 do roka 2018 uplatňoval nezdaniteľnú časť na príspevky na DDS, každý rok vo výške 180 eur.

Spolu za roky 2018 až 2018 vrátane uplatnil v súčte sumu 5 x 180 = 900 eur.

Počas roka 2019 zmluvu o DDS zrušil a využil možnosť predčasného výberu.

Zamestnanec má povinnosť najneskôr za rok 2022 podať daňové priznanie, v ktorom si musí zvýšiť základ dane o sumu 900 eur.

Nezdaniteľná časť na úhrady za kúpeľnú starostlivosť

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Od roku 2018 sa podľa § 11 ods. 14 ZDP zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v slovenských prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

*

5.1 VÝŠKA

Suma nezdaniteľnej časti je daná ako suma daňovníkom preukázateľne zaplatených úhrad v príslušnom roku za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry a ďalšie kúpeľné služby a to vo výške najviac 50 eur za rok.

Do toho sa nezahrnú úhrady, ktoré za tieto služby v mene daňovníka zaplatila zdravotná poisťovňa alebo iný subjekt (napríklad zamestnávateľ).

Daňovník si môže uplatniť ďalších najviac 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku/manžela a 50 eur aj za každé svoje vyživované dieťa (vyživované v súlade s § 33 ZDP) zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Nezdaniteľnú časť základu dane na deti si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť na manželku/manžela v prípade, že sa tak dohodnú.

Príklad

Zamestnanec si v roku 2019 ako samoplatca zaplatil víkendový pobyt v Bardejovských kúpeľoch. Spolu s ním boli na pobyte jeho manželka a štyri vyživované deti. Suma za pobyt činila 400 eur. Zamestnanec si môže po dohode s manželkou v ročnom zúčtovaní za rok 2019 uplatniť nezdaniteľnú časť vo výške 300 eur (1 x 50 eur za seba, 1 x 50 eur za manželku, 4 x 50 eur za vyživované deti).

*

5.2 ČO JE MOŽNÉ UPLATNIŤ SI

Uplatniť si možno úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami uhradené v slovenských prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach. A to v najširšom zmysle slova, napríklad úhrady za:

  • ubytovanie
  • stravovanie – jedlo, nápoje, akékoľvek občerstvenie, konzumácia z minibaru na izbe
  • kúpeľné procedúry – samotné procedúry, lekárske prehliadky, cvičenie, masáže
  • platby za wellness, saunu, vstup do bazénu...
  • ďalšie poplatky, napríklad za parkovanie.

Nie je dôležité, či šlo o viacdenný pobyt, krátkodobý víkendový pobyt alebo len „na otočku“ bez ubytovania návštevu kúpeľov a platbu za vstup, či procedúry. Uznajú sa aj opakované úhrady zaplatené počas roka v kúpeľoch, či v jedných, či v rôznych.

Dôležité je, že daňovník vie tieto platby preukázať a že ich uhradil on sám (nie zamestnávateľ, nie poisťovňa a pod.).

Uznajú sa aj úhrady, ktoré vynaložil samotný daňovník pri pobyte hradenom poisťovňou – ak si sám doplácal nadštandardné ubytovanie, ďalšie procedúry, kúpil si nejaké občerstvenie, nápoje a pod. a vie to doložiť dokladmi.

Dôležité je, že musí ísť o úhrady voči subjektu, ktorý má štatút prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej liečebne. Nie je možné uznať úhrady zaplatené iným subjektom.

Príklad

Zamestnanec bol na trojtýždňovom kúpeľnom pobyte v Bardejovských kúpeľoch, ktorý mu hradila zdravotná poisťovňa. Počas pobytu si v reštaurácii patriacej kúpeľom zakúpil občerstvenie v hodnote 30 eur, čo vie doložiť dokladmi z registračnej pokladnice. Ďalej si kúpil občerstvenie v hodnote 40 eur v stánku rýchleho občerstvenia, ktorý má v areáli kúpeľov prenajatý istý súkromník.

Ako nezdaniteľnú časť je možné uznať len platbu 30 eur, uhradenú samotným kúpeľom v ich reštaurácii.

Príklad

Zamestnanec počas roka opakovane navštívil krytý bazén v Kúpeľoch Bojnice. Platby za vstupy v celkovej výške 54 eur vie preukázať dokladmi z registračnej pokladnice. Zamestnanec má nárok na nezdaniteľnú časť vo výške 50 eur.

*

Zoznam prírodných liečebných kúpeľov:

Bardejovské kúpele a.s.

Kúpele Bojnice a.s.

Kúpele Brusno a.s.

PIENINY RESORT s.r.o., Stará Ľubovňa

Prírodné jódové kúpele Číž a.s.

Kúpele Dudince a.s.

Wellness Kováčová s.r.o.

KÚPELE LÚČKY a.s.

Kúpele Nimnica a.s.

Slovenské liečebné kúpele Piešťany a.s., Piešťany + Smrdáky

Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s.

Kúpele Sliač a.s.

Liečebné termálne kúpele a.s. Sklené Teplice

Kúpele Trenčianske Teplice a.s.

Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice a.s.

Kúpele Vyšné Ružbachy a.s.

Kúpele Lučivná a.s.

Kúpele Štós a.s.

Kúpele Horný Smokovec s.r.o.

Kúpele Nový Smokovec a.s.

Sanatórium Tatranská Kotlina n.o.

*

Zoznam kúpeľných liečební:

KLÚ MV SR Družba, Bardejovské kúpele

SLOVTHERMAE, Kúpele Diamant Dudince š.p.

Špecializovaný liečebný ústav Marína š.p., Kováčová

Horezza a.s. Piešťany

KLÚ MV SR ARCO Trenčianske Teplice

KRÚ MV SR BYSTRÁ, Liptovský Ján

Sanatórium Dr. Guhra n.o. Tatranská Polianka

Horezza, a.s. Horský hotel Granit, klimatické kúpele Tatranské Zruby

*

Poznámka: Aktuálne zoznamy prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební nájdete na webe Ministerstva zdravotníctva SR v časti Inšpektorát kúpeľov a žriedel. Posledná aktualizácia na uvedenom webe v čase písania tohto textu bola 24. januára 2018, respektíve 26. septembra 2018.

*

Preukazovanie nároku

Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení (doklady nemusia spĺňať kritéria účtovných dokladov). V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).

Podľa výkladu FS SR zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania predkladá:

  • doklad o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami - ak doklad neobsahuje presnú identifikáciu daňovníka (aspoň meno a priezvisko), resp. jeho manželky (manžela) alebo meno vyživovaného dieťaťa, daňovník musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdením od poskytovateľa služieb, kto služby spotreboval)
  • čestné vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že si táto osoba za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť základu dane sama za seba, ak si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť aj za manželku (manžela), alebo za vyživované dieťa
  • doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na manželku (manžela) a vyživované dieťa, ktorým je napr. sobášny list, rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa a pod., ak ešte zamestnávateľovi tieto doklady daňovník nepredložil v súvislosti s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), alebo v súvislosti s uplatnením daňového bonusu na vyživované dieťa.

Pri podávaní daňového priznania nie je potrebné prikladať doklady preukazujúce nárok na nezdaniteľnú časť. Na výzvu správcu dane však musí daňovník nárok preukázať vyššie uvedeným spôsobom.

*

Nezdaniteľná časť a príspevok na rekreáciu (rekreačný poukaz)

Pozor, zamestnanec si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou, pri ktorých si uplatnil nárok na príspevok na rekreáciu, respektíve ich uhradil rekreačným poukazom s príspevkom zamestnávateľa.

Príklad

Zamestnanec bol v roku 2019 počas svojej dovolenky ako samoplatca na kúpeľnom pobyte v kúpeľoch Lúčky. U zamestnávateľa predložil v súlade s § 152a Zákonníka práce účtovné doklady, ktorými preukázal platbu za ubytovanie a kúpeľné procedúry vo výške 600 eur. Na základe toho mu zamestnávateľ vyplatil príspevok na rekreáciu v sume 275 eur.

Zamestnanec však má aj ďalšie doklady z pobytu v uvedených kúpeľoch celkovo na sumu 80 eur a to za stravovanie. Na základe týchto dokladov si po skončení roka 2019 v ročnom zúčtovaní uplatní nezdaniteľnú časť vo výške 50 eur.

*

Môže si nárok na nezdaniteľnú časť na úhrady za kúpeľnú starostlivosť uplatniť daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou?

Podľa výkladu FS SR si nárok môže bez akýchkoľvek ďalších špecifických podmienok uplatniť aj daňový nerezident - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Daňový bonus na deti

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie

Podľa § 33 ZDP má daňovník – rodič pri splnení stanovených podmienok nárok na daňový bonus na deti.

Suma daňového bonusu platná v roku 2019 je 22,17 eura mesačne na jedno dieťa, za celý rok 2019 je to 12 x 22,17 = 266,04 eura.

Od 1.4.2019 sa daňový bonus na dieťa vo veku do 6 rokov zvýšil na sumu dvojnásobku "štandardného" daňového bonusu a bol 44,34 eura mesačne na jedno dieťa vo veku do 6 rokov. Zvýšený daňový bonus sa poslednýkrát uplatní za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.

Suma daňového bonusu na dieťa vo veku do 6 rokov za celý rok 2019 je 3 x 22,17 + 9 x 44,34 = 465,57 eura.

Príklad

Zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktoré sa narodilo 15.8.2013. Dieťa dosiahne 6 rokov veku dňa 15.8.2019.

Počas roka 2019 bude daňový bonus vyplatený nasledovne:

  • január až marec 22,17 eur
  • apríl až august 44,34 eur
  • september až december 22,17 eur

*

6.1 KTO MÁ NÁROK

Rodič si môže uplatniť nárok na daňový bonus na deti ak:

  • je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (je daňovým rezidentom v SR)
  • alebo je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky za príslušný rok tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov v SR i v zahraničí
  • a za príslušný rok dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (v zamestnaní) podľa § 5 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čo pre rok 2019 bola suma 6 x 520 eur = 3120 eur
  • alebo za príslušný rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (pre rok 2019 suma 3120 eur) a z týchto príjmov vykázal kladný základ dane (nevykázal stratu).

*

Pozor, podmienka výšky zdaniteľného príjmu sa musí splniť buď z príjmov podľa § 5 ZDP alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Ak má daňovník aj príjmy podľa § 5 ZDP aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, teda aj zo zamestnania aj z podnikania tak pri posudzovaní nároku na daňový bonus tieto dva druhy zdaniteľného príjmu nie je možné spočítať.

Pri príjmoch zo závislej činnosti nie je rozhodujúca forma právneho vzťahu, na základe ktorého zamestnanec poberá zdaniteľné príjmy - môže ísť o pracovný pomer, dohodu, odmenu spoločníka s.r.o., odmenu štatutára spoločnosti atď.

Pri daňovom rezidentovi sa uznáva aj príjem podľa § 5 ZDP alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP dosiahnutý v zahraničí.

Zamestnanec si nárok na daňový bonus môže uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň - formou "Vyhlásenia". Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.

Pri výpočte mesačných preddavkov na daň má zamestnanec nárok na daňový bonus ak jeho zdaniteľný mesačný príjem dosiahne najmenej výšku polovice minimálnej mzdy, čo bola počas roka 2019 suma 520/2 = 260 eur.

*

Kedy si nárok na daňový bonus môže uplatniť daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou?

Aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR - cudzinec), si môže uplatniť nárok na daňový bonus, ak spĺňa všetky "štandardné" podmienky a k tomu úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou si ako zamestnanec nemôže uplatniť tento nárok už pri výpočte mesačných preddavkov na daň ale musí počkať na ročné zúčtovanie, resp. na daňové priznanie a uplatniť si nárok na daňový bonus až po skončení roka.

*

6.2 DIEŤA

Nárok na daňový bonus si rodič môže uplatniť na dieťa, ktoré je:

  • vyživované a súčasne
  • nezaopatrené a súčasne
  • žijúce s rodičom v domácnosti.

*

Spoločná domácnosť

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka „Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby“.

Znamená to, že nie je potrebné mať rovnaký trvalý, resp. prechodný pobyt – napríklad v prípade mladej rodiny, kde „podľa papierov“ majú rodičia trvalý pobyt každý u svojich rodičov, sa podmienka spoločnej domácnosti považuje za splnenú, pokiaľ rodičia spoločne hospodária.

*

Vyživované dieťa

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje dieťa:

  • vlastné
  • osvojené
  • dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu – prípad náhradných rodín - alebo
  • dieťa druhého z manželov.

Poznámka: Nárok na daňový bonus nie je možné uplatniť si na dieťa partnera/partnerky, ak nie sú zosobášení. Ak zosobášení sú, nárok je.

*

Nezaopatrené dieťa

Ďalšou podmienkou je, že dieťa musí byť posudzované ako nezaopatrené podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Pojem nezaopatrené dieťa sa tak na účely priznania daňového bonusu posudzuje rovnako ako pri posudzovaní nároku na prídavok (prídavky) na dieťa.

Nezaopatrené dieťa je dieťa:

  • do skončenia povinnej školskej dochádzky
  • do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,
  • do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz
  • oslobodené od povinnosti dochádzať do školy podľa § 19 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona
  • vzdelávajúce sa v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 97 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona
  • neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Naopak nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

  • ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku
  • ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Nárok na daňový bonus tak končí v mesiaci, v ktorom dieťa získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa – v praxi teda v mesiaci, v ktorom dieťa urobilo poslednú štátnicu na 2. stupni VŠ (magisterské alebo inžinierske štúdium).

*

Od 1.1.2018 je nárok na daňový bonus aj na plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Tým sa rozumie plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré bolo do dosiahnutia plnoletosti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

Nárok na daňový bonus tak majú aj náhradní rodičia nezaopatreného dieťaťa, ak sa už plnoleté dieťa, ktoré im bolo zverené do náhradnej starostlivosti, sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Na účely ZDP sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie:

  • zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča
  • pestúnska starostlivosť
  • poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa
  • zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok)
  • zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, si mohol daňovník prvýkrát uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2017.

*

Povinná školská dochádzka

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

Podľa § 22 ods. 1 školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

*

Sústavná príprava na povolanie

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je:

  • štúdium na strednej škole dennou formou
  • štúdium na vysokej škole dennou formou
  • iné štúdium alebo výučba (v zahraničí), ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na stredných alebo vysokých školách
  • opakované ročníky štúdia.

*

Sústavná príprava na povolanie nie je:

  • obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo
  • príprava profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe na výkon dočasnej štátnej služby podľa osobitného predpisu
  • príprava policajta v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu
  • príprava colníka v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu
  • príprava príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu.

*

Štúdium na strednej škole

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy (1.9.) a trvá do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (31.8.).

Ak dieťa nevykoná maturitnú skúšku v riadnom termíne ale maturuje v opravnom termíne (september, február), tak sústavná príprava dieťaťa na povolanie trvá do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené (31.8.).

Ak dieťa pokračuje po strednej škole v štúdiu na vysokej škole v dennej forme štúdia, od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Aj v tomto čase teda trvá nárok na daňový bonus!

*

Štúdium na vysokej škole

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na vysokej škole sa začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (čo sú štátnice, pozor, nie do konca školského roka). To, či študent pri štúdiu prekročil štandardnú dobu štúdia, sa už od 1.2.2014 nesleduje.

Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium.

Ak dieťa skončí vysokoškolské štúdium prvého stupňa, sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.

Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka (1.9.).

Ak dieťa neurobí štátnice v riadnom termíne (napríklad v máji aktuálneho roka) a štátnice bude opakovať v náhradnom termíne na jeseň, nárok na daňový bonus je do konca akademického roka (31.8.), teda najneskôr do augusta vrátane.

*

6.3 UPLATNENIE NÁROKU

Dieťa, ktoré má manžela/manželku

Podľa § 33 ods. 3 ZDP, ak dieťa, na ktoré si daňovník uplatňuje daňový bonus a s ktorým žije v spoločnej domácnosti, má manžela - manželku, tak daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (náhradné rodiny), si môže uplatniť daňový bonus – pozor, až po uplynutí roka, teda pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania – za podmienky, že manžel - manželka tohto dieťaťa má za príslušný rok zdaniteľné príjmy najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (nezdaniteľná časť na daňovníka) - pre rok 2019 ide o sumu 3937,35 eura.

*

Striedanie uplatnenia daňového bonusu na tie isté deti oboma rodičmi

Nárok na daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, na tie isté deti si daňový bonus nemôžu uplatniť daňový bonus obaja rodičia naraz.

Pritom platí:

  • ak majú rodičia viac detí, na všetky deti si môže uplatniť nárok len jeden z nich (deti si nemôžu medzi seba v tom istom čase „rozdeliť“)
  • časť roka si môže nárok na daňový bonus uplatniť jeden z rodičov, časť roka druhý
  • ak sa rodičia nedohodnú na tom, kto si uplatní nárok na daňový bonus, platí, že prednosť má matka, ďalej otec a napokon iná oprávnená osoba.

*

Nárok na uplatnenie daňového bonusu za niekoľko mesiacov

Ak rodič vyživuje dieťa len niekoľko mesiacov v roku, môže si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške mesačnej sumy za príslušný počet mesiacov.

Rodič si môže uplatniť daňový bonus za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky nároku na jeho uplatnenie.

Rodič si môže uplatniť daňový bonus za kalendárny mesiac, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo v ktorom sa začala sústavná príprava dieťaťa na povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

*

Uplatnenie daňového bonusu u zamestnávateľa

Zamestnávateľ prizná zamestnancovi daňový bonus za každý kalendárny mesiac, za ktorý jeho zdaniteľný príjem dosiahne aspoň polovicu minimálnej mzdy. Pre rok 2019 šlo o sumu polovice z 520 eur, čo bolo 260 eur. Nie je pritom dôležitá forma zamestnania – je jedno, či ide o zamestnanie v pracovnom pomere, na dohodu, poberanie odmeny štatutárom, spoločníkom vo vlastnej s.r.o. a pod. Dôležité je, či ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

Ak v ročnom zúčtovaní, resp. v daňovom priznaní zamestnanec nedosiahne zdaniteľný príjem vo výške najmenej 6-násobku minimálnej mzdy (v roku 2019 sumu 3120 eur), nárok na už priznaný daňový bonus za mesiace, v ktorých dosiahol zdaniteľný príjem najmenej polovice minimálnej mzdy mu zostane.

*

Preukazovanie nároku na daňový bonus

Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na daňový bonus u zamestnávateľa, nárok preukazuje rodným listom dieťaťa.

Ak ide o dieťa, ktoré už ukončilo povinnú školskú dochádzku a dieťa sa posudzuje ako nezaopatrené (viď vyššie, napr. študuje na strednej škole), zamestnanec je povinný predložiť:

  • potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom
  • alebo potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz
  • alebo potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

*

S účinnosťou od 1.12.2019 zamestnanec nie je povinný predložiť potvrdenia školy ani potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky a ide o zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 552/2003 Z. z.) alebo o zamestnanca v štátnej službe (zákon č. 55/2017 Z. z.).

S účinnosťou od 1.12.2019 nie je povinný zamestnanec predložiť potvrdenia školy ani potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky ani pri podávaní daňového priznania. Uvedené platí prvýkrát pri podaní daňového priznania za rok 2019.

Potvrdenie školy o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. Všetky doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie daňového bonusu. Napríklad pri zanechaní štúdia to znamená povinnosť rodiča oznámiť to zamestnávateľovi tak, aby od ďalšieho mesiaca bola výplata daňového bonusu zastavená.

*

Uplatnenie daňového bonusu po rozvode rodičov a dohode na striedavej starostlivosti

Na deti z rozvedeného manželstva si pri dohode bývalých manželov na striedavej starostlivosti môžu uplatniť nárok na daňový bonus obaja rodičia bez ohľadu na harmonogram striedania starostlivosti o deti. Nie je teda dôležité, u ktorého z rodičov je dieťa k 1.-mu dňu kalendárneho mesiaca.

Samozrejme za jednotlivé mesiace si môže nárok na daňový bonus uplatniť len jeden z rodičov. Ktorý a za ktoré mesiace je vecou ich vzájomnej dohody, pričom aj tu platí, že ak sa nedohodnú, prednosť má matka.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie

Od roku 2018 sa zaviedol daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Viď § 33a ZDP.

Podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie sa daňový bonus môže uplatniť len na úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, a ktorý poskytuje banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má povolenie NBS, okrem stavebnej sporiteľne spotrebiteľovi na tieto účely:

  • nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti (rodinný dom alebo byt) určenej na bývanie alebo jej časti,
  • výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo
  • zmena dokončenej stavby určenej na bývanie (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy).

Daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť len na základe zmluvy o úvere uzatvorenej po 31.12.2017 (na staršie zmluvy sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých "po starom").

Splnenie uvedených podmienok deklaruje na potvrdení o úvere daňovníkovi banka, ktorá mu poskytla úver.

Daňovník, ktorý má súčasne dve zmluvy - má staršiu zmluvu uzatvorenú pred 1.1.2018 a má aj novšiu zmluvu uzatvorenú po 31.12.2017 - si môže nárok na daňový bonus na novšiu zmluvu uplatniť prvýkrát až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý posledný mu plynul štátny príspevok na staršiu zmluvu.

*

7.1 KTO MÁ NÁROK

Podmienky ktoré musí daňovník spĺňať:

  • ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie mal najmenej 18 rokov a súčasne najviac 35 rokov,
  • priemerný mesačný príjem dosiahnutý za rok predchádzajúci roku, v ktorom uzatvoril zmluvu, má najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

*

Obe kritéria sa posudzujú len raz, pri pridelení úveru. Podmienka výšky príjmu sa v ďalších rokoch nesleduje.

Splnenie vekovej podmienky skontroluje zamestnávateľ pri posúdení potvrdenia, ktoré zamestnancovi vydala banka - na potvrdení je uvedený dátum narodenia zamestnanca a deň podania žiadosti o úver.

Splnenie podmienky výšky príjmu banka pri poskytnutí úveru nekontroluje. V zmysle zákona túto podmienku nekontroluje ani zamestnávateľ pri preberaní žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania. Splnenie podmienky výšky príjmu je tak v rovine čestného prehlásenia zamestnanca - o daňový bonus by mal žiadať len vtedy ak túto podmienku spĺňa.

*

Priemerný mesačný príjem

Určí sa zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.

Teda spočíta sa (buď z daňového priznania alebo z ročného zúčtovania dane) zdaniteľný (hrubý) príjem:

  • zo závislej činnosti (§ 5)
  • z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6)
  • z kapitálového majetku (§ 7)
  • z ostatných príjmov (§ 8)
  • z podielov na zisku a pod. (§ 51e)

... a z tohto súčtu je priemerný mesačný príjem jedna dvanástina.

Poznámka. Pri zmluvách uzatvorených v roku 2019 je hranica 1,3-násobku priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v roku 2018 daná ako 1316,90 eura = 1,3 x 1013 eur (priemerná mesačná mzda zistená za rok 2018).

Obdobne pri zmluvách uzatvorených v roku 2018 bola hranica priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v roku 2017 daná ako 1240,20 eura (1,3 x 954 eur).

*

Spoludlžník

V prípade že o úver žiada daňovník spolu s iným dlžníkom (spoludlžníkom, najčastejšie v praxi s manželkou), nárok na daňový bonus je vtedy, ak nielen dlžník ale aj spoludlžník (resp. všetci spoludlžníci) spĺňa podmienku veku, podmienka výšky príjmu sa posudzuje tak, že sa spočíta príjem dlžníka a všetkých spoludlžníkov a posudzuje sa voči hranici danej ako 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy krát (1 + počet spoludlžníkov).

Ak sú podmienky splnené,  nárok na daňový bonus vzniká len žiadateľovi, spoludlžníkovi nárok nevzniká.

Naviac si treba uvedomiť, že nárok na daňový bonus nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

Príklad

Daňovník mal v roku 2019 pridelený úver na bývanie. Spoludlžníkom je jeho manželka. Vek daňovníka ku dňu podania žiadosti o úver bol 32 rokov, vek manželky bol 29 rokov - obaja tak spĺňajú vekové kritérium.

Priemerný zdaniteľný príjem daňovníka za rok 2018 bol 1600 eur. Priemerný zdaniteľný príjem manželky za rok 2018 bol 1200 eur. Spolu je to 2800 eur.

Príjmová hranica sa určí výpočtom:

2 (daňovník + manželka ako spoludlžník) x 1316,90 eura = 2633,80 eur

To znamená, že príjmové kritérium splnené nie je a daňovník nemá nárok na daňový bonus.

*

Doba čerpania daňového bonusu

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

V prípade predčasného splatenia úveru sa nič mimoriadne nedeje, už čerpaný daňový bonus sa nevracia.

Príklad

Daňovník mal pridelený úver na bývanie, podmienky na vyplácanie daňového bonusu splnil.

Úročenie úveru začalo 30.9.2019.

Daňovník má nárok na daňový bonus v období september 2019 až august 2024 vrátane.

*

Kedy si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky môže uplatniť daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou?

Aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR - cudzinec), si môže uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, ak spĺňa všetky "štandardné" podmienky a k tomu úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

*

7.2 VÝŠKA DAŇOVÉHO BONUSU

Suma daňového bonusu na zaplatené úroky je daná ako 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Príklad

Daňovník začal splácať úver na bývanie (poskytnutý vo výške menej ako 50000 eur) počnúc mesiacom marec 2019. Za celý rok 2019 zaplatil na úrokoch sumu 800 eur.

Obmedzenie výšky daňového bonusu sa vzhľadom na to, že úver začal splácať od marca 2019 určí vzorcom:

(400 / 12) x 10 = 333,34 eur

(daňový bonus za rok 2019 sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor ... od roka 2020 sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky)

Suma daňového bonusu sa určí ako 50% zo zaplatených úrokov, teda 400 eur – súčasne však najviac suma 333,34 eur.

Daňovníkovi sa prizná suma daňového bonusu 333,34 eur.

Príklad

Daňovníkovi bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 120000 eur. Úver začal splácať počnúc mesiacom október 2019. Do konca roka 2019 zaplatil na úrokoch sumu 500 eur.

Úver bol poskytnutý vo výške 120000 eur - na vyplatenie daňového bonusu sa však započíta len úrok alikvótne zo sumy úveru najviac 50000 eur. Započítateľná suma zaplatených úrokov sa určí nasledovne:

500 x (50000 / 120000) = 208,34 eur

Obmedzenie výšky daňového bonusu sa vzhľadom na to, že úver sa začal splácať od októbra 2019 určí vzorcom:

(400 / 12) x 3 = 100 eur

Suma daňového bonusu sa určí ako 50% zo zaplatených úrokov, teda 50% z 208,34 eur, čo je 104,17 eura – súčasne však najviac suma 100 eur.

Daňovníkovi sa prizná suma daňového bonusu 100 eur.

*

7.3 UPLATNENIE NÁROKU

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to

  • pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z. z.
  • pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

*

7.4 VYPLNENIE ŽIADOSTI

Zamestnanec vypĺňa oddiel IV. na druhej strane tlačiva "Žiadosť" len vtedy, keď si uplatňuje daňový bonus, na ktorý má nárok. Nárok musí doložiť potvrdením z banky.

Ako vyplníme údaje v oddiele IV.?

*

Uplatňujem si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, nakoľko spĺňam ustanovené podmienky. Na preukázanie nároku prikladám príslušné doklady (§ 37 zákona).

... vyznačí X, ak si v súlade so zákonom uplatňuje daňový bonus a preložil potvrdenie z banky.

*

Vyhlasujem, že mi nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu

... vyznačí X, ak mal v minulosti (pred 1.1.2018) poskytnutý hypotekárny úver so štátnym príspevkom pre mladých.

*

Vyhlasujem, že posledný krát mi vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu za kalendárny mesiac ......................... roka ...........

... ak mal v minulosti (pred 1.1.2018) poskytnutý hypotekárny úver so štátnym príspevkom pre mladých, uvedie mesiac a rok za ktorý mal poslednýkrát nárok na štátny príspevok (nárok je 5 rokov, resp. 60 mesiacov počnúc prvým mesiacom splácania úveru).

*

Príklad 1.

Zamestnanec má potvrdenie z banky. V ňom je uvedené (bod 4.) že úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa 20.10.2019.

Ďalej (bod 5.) výška úrokov zaplatených v roku 2019 na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur, predstavuje 300 eur.

Zamestnancovi nebol v minulosti poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.

V žiadosti uvedie:

Uplatňujem si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, nakoľko spĺňam ustanovené podmienky. Na preukázanie nároku prikladám príslušné doklady (§ 37 zákona). ... vyznačí X.

Vyhlasujem, že mi nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu ... vyznačí X.

Vyhlasujem, že posledný krát mi vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu za kalendárny mesiac .................. roka ...........

... ponechá prázdne.

Suma daňového bonusu je 100 eur.

(50% zo zaplatených úrokov je 150 eur ale bonus za tri mesiace je najviac 100 eur).

*

Príklad 2.

Zamestnanec má potvrdenie z banky. V ňom je uvedené (bod 4.) že úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa 20.10.2018.

Ďalej (bod 5.) výška úrokov zaplatených v roku 2019 na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur, predstavuje 1000 eur.

Zamestnancovi bol v minulosti poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu. Tento &u