Najčítanejšie články

Otec na materskej 2017

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“.
 
Málokto o tejto možnosti vie a ak aj vie, málo ľudí pozná detaily a aj tí, ktorí by túto možnosť využiť mohli, sa jej boja.
 
Napriek tomu stále rastie počet otcov, ktorí čerpajú svoje materské potom ako si ho vyčerpá matka dieťaťa. K osvete snáď prispeje aj nasledujúca kapitola.

Poznámka: článok, ktorý čítate je úryvkom z novej knihy "ODVODY".

*
 
KTO OKREM MATKY MÔŽE ČERPAŤ MATERSKÉ
 
Okrem matky dieťaťa môže čerpať materské aj „iný poistenec“ tak ako to definuje § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podmienkou je, aby prevzal dieťa do svojej starostlivosti.
 
Iný poistenec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.
 
Ak ide o poistenca ktorý je osamelý, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské.
 
Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
 
Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
 
Znamená to, že iný poistenec – napríklad otec dieťaťa – môže čerpať materské napríklad v čase, kedy má dieťa 2 roky a 10 týždňov. Materské bude čerpať 28 týždňov – po skončení čerpania materského bude mať dieťa 2 roky a 38 týždňov.
 
Iný príklad – otec dieťaťa začne čerpať materské v čase, kedy má dieťa 2 roky a 30 týždňov. V tomto prípade nebude čerpať materské 28 týždňov ale len dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky.

*
 
Podľa § 49 ods. 2 zákona, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je:
 
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
 
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
 
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
 
d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
 
e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
 
f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
 
Z pohľadu našej témy je tu najdôležitejšie ustanovenie § 49 ods. 2 písm. d), podľa ktorého materské môže poberať otec dieťaťa. A to v prípade, ak sa na tom s matkou dieťaťa dohodnú (dohodnú, že o dieťa sa bude starať otec – otec prevezme dieťa do starostlivosti), pričom uplynie najmenej 6 týždňov od pôrodu. Ďalšou podmienkou je, že matka sama nesmie poberať materské ani rodičovský príspevok.

*

Zosumarizujme si to ešte raz
 
Otec dieťaťa môže poberať materské a to najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňovnajneskôr dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky. Otec poberá materské obvykle v rozsahu 28 týždňov.
 
Podmienkou je neformálna dohoda s matkou dieťaťa, že sa o dieťa bude starať on. Ďalšou podmienkou je, že matka nemôže súčasne poberať svoje materské ani rodičovský príspevok. Pokiaľ má matka nárok na svoje materské, je  logické, že otec sa matkou dohodne na prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti až potom, ako si matka vyčerpá svoje materské. Tak budú môcť postupne čerpať materské obaja, matka i otec.
 
Pozor, nato aby mohol otec čerpať svoje materské, musí splniť aj ďalšie dôležité podmienky týkajúce sa jeho nemocenského poistenia, viď ďalej.

*  

Čo je problém
 
Pri úvahe o výhodnosti poberania materského zo strany otca treba zvážiť, že rodina v tom čase nebude môcť súčasne poberať rodičovský príspevok (v roku 2017 je rodičovský príspevok suma 203,20 eura mesačne, od 1.5.2017 suma 213,20 eura mesačne). Ďalší problém je, že za matku v tom čase štát nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie ani poistenie na zdravotné poistenie. Pokiaľ sa matka nevráti do zamestnania bude si musieť v tom čase platiť zdravotné poistenie sama. Istou možnosťou je, aby sa matka v tom čase prihlásila do evidencie nezamestnaných na úrade práce (ak nie je zamestnaná a nie je ani SZČO) - v takom prípade bude za ňu štát platiť zdravotné poistenie naďalej.

*

Do tretice a naposledy si zopakujme, že otec dieťaťa môže poberať materské:
 
- najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňov,
- najneskôr dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky,
- otec poberá materské obvykle v rozsahu 28 týždňov.

*

Podmienky ktoré musí spĺňať otec:
 
- materské začína poberať ako povinne nemocensky poistený zamestnanec alebo ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo v ochrannej lehote po skončení poistenia,
- ak je SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistený, tak nemá podlžnosti v Sociálnej poisťovni,
- v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol celkovo nemocensky poistený najmenej 270 dní (zohľadňujú sa aj doby predchádzajúcich už ukončených poistení v období dvoch rokov pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti),
- má neformálnu dohodu s matkou dieťaťa, že sa o dieťa bude starať on (dohodu treba predložiť Sociálnej poisťovni).

*

Otec zamestnanec:

... nesmie mať v zamestnaní príjem za aktívnu prácu. Inými slovami, nesmie v zamestnaní pracovať v čase, kedy poberá materské. To však nevylučuje, že:
 
- bude mať v tomto zamestnaní dodatočne vyplatený príjem za prácu, ktorú vykonal ešte pred nástupom na materské – napríklad ročné odmeny,
 
- bude mať v tomto zamestnaní príjem nie za vykonanú prácu ale poskytnutý z iného dôvodu – napríklad zdaniteľný príjem zo sociálneho fondu,
 
- bude mať príjem plynúci z iného právneho vzťahu – napríklad z dohody, ktorú uzavrie v čase kedy poberá materské (je jedno, či u toho istého alebo iného zamestnávateľa).

Otec SZČO:

Na rozdiel od zamestnanca SZČO že v dobe, kedy poberá materské, ďalej aktívne podnikaťmať príjmy z činnosti SZČO.
 
Naviac podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona otec ako SZČO nie je povinný platiť žiadne poistné do Sociálnej poisťovne v období, kedy poberá materské. V závislosti na výške príjmov v danom roku môže platiť aj nižšie poistné do zdravotnej poisťovne (táto problematika je zložitejšia na vysvetlenie).

Podmienky ktoré musí splniť matka v čase, kedy bude otec poberať materské:
  
- nemôže súčasne poberať svoje materské,
- nemôže súčasne poberať rodičovský príspevok (musí sa odhlásiť z jeho poberania na úrade práce, soc. vecí a rodiny),
- musí si  zabezpečiť zdravotné poistenie – počas poberania materského otcom za ňu štát zdravotné poistenie neplatí, ak by sa ale napríklad prihlásila na úrad práce ako uchádzač o zamestnanie, tak štát za ňu zdravotné poistenie znova platiť bude.

Príklad – zamestnanec, zvýšenie platu
 
Otec dieťaťa je zamestnanec, v roku 2016 mal v zamestnaní príjem okolo 800 eur brutto mesačne,  v roku 2017 „povýšil“ a jeho hrubý príjem je okolo 1000 eur mesačne. Má dieťa vo veku 1,5 roka a zvažuje, že pôjde na materské. Rozhoduje sa, či na materské pôjde ešte v roku 2017 alebo počká na rok 2018.
 
Ak by šiel na materské v roku 2017, tak sa materské vypočíta z príjmu ktorý mal v roku 2016. Zjednodušene – ak mal v roku 2016 príjem okolo 800 eur mesačne, tak ak nastúpi na materské v roku 2017, materské bude 70% z 800 eur = 560 eur mesačne, od 1.5.2017 potom 75% z 800 eur = 600 eur mesačne.

Poznámka: Od 1.5.2017 sa má materské zvýšiť zo 70% na 75%.
  
Ak by počkal a šiel na materské až v roku 2018 (povedzme k 2.1.2018), tak sa materské vypočíta z príjmu ktorý mal v roku 2017 a bude 75% z 1000 eur = 750 eur mesačne.
 
Príklad nám ukazuje, že ak sa zamestnancovi medziročne zvýšil plat, je dobré s materskou počkať tak, aby sa zvýšenie platu prejavilo aj na vyššom materskom.
 
Treba si uvedomiť, že otec sa nemusí na materskú „ponáhľať“. Má čas a materské môže začať poberať prakticky až v čase, kedy má dieťa dvaapol roka. Takýto posun môže byť zaujímavý aj preto, lebo v tomto veku dieťaťa môže matka ľahšie zvážiť návrat do zamestnania. A tým si vyrieši problém zdravotného poistenia.

Príklad – zamestnanec, zmena zamestnania
 
Otec dieťaťa je zamestnanec s ustáleným platom v hrubom 600 eur mesačne. Ak by šiel na materské začiatkom roka 2017, materské bude 70% zo 600 eur = 420 eur mesačne.
 
Otec však zvažuje zmenu zamestnania, čo sa mu aj podarí a v novom zamestnaní zarába 1200 eur mesačne. Po troch mesiacoch v novom zamestnaní nastupuje na materské. Pokiaľ splnil podmienku, že v novom zamestnaní platil poistné najmenej za 90 kalendárnych dní, materské sa vypočíta (po 1.5.2017) ako 75% z 1200 eur mesačne a bude 900 eur mesačne. Pozor, ak by v novom zamestnaní platil poistné za menej ako 90 kalendárnych dní, materské sa vypočíta z jeho príjmu v predošlom zamestnaní v predchádzajúcom roku.
 
Na tomto príklade vidíme, že zmena zamestnania a vyšší príjem v novej práci sa premietne do adekvátne vyššieho materského ale treba si uvedomiť, že v novom zamestnaní sa musí poistné platiť najmenej za 90 kalendárnych dní (vysvetlenie prečo je to tak vám rada poskytne každá skúsenejšia mzdárka alebo ochotná pani v Sociálnej poisťovni).
 
Pri snahe o čo najvyššie materské si ďalej treba uvedomiť obmedzenie pre najvyššie možné materské. Podľa zákona platného od roku 2017, materské sa môže vypočítať maximálne z príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. To v praxi znamená, že pokiaľ otec plánuje ísť na materské v roku 2017 tak v rozhodujúcom období je optimálny príjem 1766 eur mesačne (1766 eur = 2 x 883 eur, čo bola priemerná mzda v roku 2015). Pokiaľ plánuje ísť na materské až v roku 2018 tak v rozhodujúcom období je ideálny príjem odhadom vo výške 1820 eur mesačne.

Otec na materskej 2018

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“.

V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk

Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2018.

Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:

  •  plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
  • v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2018 a
  • budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2019.

*

1. ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každý otec „automaticky“ - musí splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musí byť poistený v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musí byť poistený dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov). Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2018 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1824 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2016 (tá bola 912 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2018 temer 1400 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

2. NÁROK NA MATERSKÉ

Prvá podmienka: Otec je v deň nástupu na materské nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

 

Ochranná lehota u otca je 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

 

*

 

Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu (ku dňu nástupu na materské) bol nemocensky poistený najmenej 270 kalendárnych dní.

 

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia.

 

*

 

Tretia podmienka: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňma všetky podmienky). Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.

*

Štvrtá podmienka: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.

Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVAR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské.

*

Piata podmienka: Matka nepoberá materské – ani na to isté dieťa ani na mladšie, resp. ešte pred narodením na nenarodené dieťa.

Otec s matkou by sa mali dohodnúť na prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca až potom, ako matka skončí svoju materskú. Dobre si treba naplánovať materskú otca v prípade, že plánujú ďalšie dieťa - ak je matka znova tehotná a nastúpi na svoju ďalšiu materskú, tak ak bude v tom momente otec ešte na materskej so starším dieťaťom, Sociálna poisťovňa mu predčasne materskú ukončí.

*

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Podmienka pre otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

*

3. VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

DVZ môže byť v roku 2018 najviac 59,9672 eura. Výška materského priznaného v roku 2018 môže byť až 1394,30 eura.

V roku 2017 mohol byť DVZ najviac suma 58,0603 eura. Výška materského priznaného v roku 2017 môže byť max. 1350 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Tento často používaný spôsob dosiahnutia vzššieho materského však vzžaduje:

  • musí ísť o nového zamestnávateľa - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
  • pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o otca, ktorý je povinne poistený ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2018 ohraničený hodnotou 59,9672 eura.

*

4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2018) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané  a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.

*

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

  • osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
  • pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

*

5. MOŽNOSTI PRÁCE V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Otec je zamestnanec

Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ).

*

Otec je SZČO

Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.

*

Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť.

*

6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského oboma rodičmi

Je vylúčené, aby súčasne na to isté dieťa poberali materské matka i otec. Pozor, podľa výkladu zákona Sociálnou poisťovňou (s ktorým autor nesúhlasí) je vylúčené aj to, aby súčasne otec poberal materské na staršie dieťa a matka na novonarodené dieťa.

Ak otec poberá materské na staršie dieťa (napr. 2,5 ročné) a matka nastúpi na svoju ďalšiu materskú pri očakávanom ďalšom prírastku do rodiny, Sociálna poisťovňa v deň od ktorého prizná materskú matke, zastaví čerpanie materského otcovi.

*

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2018, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2018. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2019 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2019.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma, aj naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie za matku podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa naďalej stará (spolu s otcom) o dieťa. Prax v zdravotných poisťovniach počas roka 2017 ukazuje, že takýto výklad zákona o zdravotnom poistení zdravotné poisťovne rešpektujú.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase by štát nemal platiť dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku by sa tak nemalo vzťahovať ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - tak ešte raz, za matku by počas otcovej materskej štát nemal platiť dôchodkové poistenie.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov.

*

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku.

Zmeny pri materskej v roku 2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2019

Ministerstvo práce dňa 28.2.2018 zverejnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela by mala byť prerokovaná v NRSR na májovej a júnovej schôdzi, s očakávaným dátum jej schválenia približne 15. júna 2018. Novela má byť prijatá s účinnosťou od 1. januára 2019. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania. Návrh však obsahuje aj tri zmeny, týkajúce sa materského.

*

SÚBEH MATERSKÉHO

V prípade, že v rodine budú mať nárok na čerpanie materského obaja rodičia – otec na staršie dieťa vo veku do 3 rokov, matka na novonarodené dieťa – Sociálna poisťovňa na rozdiel od stavu platného do 31.12.2018 prizná od 1.1.2019 materské obom rodičom súbežne.

Príklad - rok 2018

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2018. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2018 do 13.11.2018 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2018, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi Sociálna poisťovňa predčasne ukončí vyplácanie materského na staršie dieťa a to k 4.9.2018.

*

Príklad - ako to bude v roku 2019

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2019. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2019 do 13.11.2019 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2019, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi bude Sociálna poisťovňa vyplácať materské až do 13.11.2019. V čase od 5.9.2019 do 13.11.2019 tak budú súbežne obaja rodičia dostávať materské - otec na staršie dieťa, matka na novonarodené dieťa.

*

REŤAZOVÉ PÔRODY - PRAVDEPODOBNÝ PRÍJEM ALEBO MINIMÁLNY ZÁKLAD?

Pri reťazových pôrodoch sa druhá materská vypočíta z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (a nie z minimálneho základu) aj vtedy, ak v rozhodujúcom období (predchádzajúci rok) nemala matka príjem z dôvodu práceneschopnosti súvisiacej s jej tehotenstvom. Do 31.12.2018 to je tak, že ak v rozhodujúcom období matka nemala vymeriavací základ (nemala príjem) a v časti rozhodujúceho obdobia bola práneneschopná, materská sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad - rok 2018

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2016 otehotnela. Od 1.12.2016 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2017 až do 15.2.2017. Od 16.2.2017 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2017. Od 12.10.2017 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2018 otehotnela, v auguste 2018 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2017. V roku 2017 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určí z minimálneho základu - teda zo sumy 456 eur. Materská je cca 340 eur mesačne.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak v rozhodujúcom období nie je žiaden vymeriavací základ z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak je to tak ako v uvedenom prípade - bola tam aj doba nemocenskej - materská sa určí nie z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ale z minimálneho základu.

*

Príklad - ako to bude v roku 2019

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2017 otehotnela. Od 1.12.2017 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2018 až do 15.2.2018. Od 16.2.2018 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2018. Od 12.10.2018 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2019 otehotnela, v auguste 2019 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2018. V roku 2018 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného od 1.1.2019 sa druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu - teda z hypotetického príjmu, ktorý by mala, keby v auguste 2019 teoreticky pracovala. Tento nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ (mzdová účtovníčka).

Ak napríklad zamestnávateľ nahlási pravdepodobný príjem vo výške 900 eur, druhá materská sa určí zo sumy 900 eur a bude cca 675 eur mesačne.

*

REŤAZOVÉ PÔRODY - PRAVDEPODOBNÝ PRÍJEM PRI DRUHEJ MATERSKEJ NESMIE BYŤ NIŽŠÍ AKO PRÍJEM PRI PRVEJ MATERSKEJ

Napokon, v súčasnosti sa stáva, že zamestnávateľ nahlási ako pravdepodobný príjem sumu nižšiu ako bola suma skutočného príjmu, z ktorého bola vypočítaná prvá materská. Potom dochádza k paradoxnému javu, že pri druhom dieťati má zamestnankyňa nižšiu materskú ako pri prvom dieťati.

Deje sa tak preto, lebo zamestnávateľ pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zabude zohľadniť odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala. Zabudne na mesačné odmeny, zabudne na alikvótnu časť z odmien majúcich ročný charakter. Zabudne na nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Preto od 1.1.2019 bude platiť zásada, že pri reťazovom pôrode a určení pravdepodobného DVZ nesmie byť materská pri druhom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako materská pri predchádzajúcom dieťati.

*

MAXIMÁLNE MATERSKÉ PRIZNANÉ V ROKU 2019

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

  • 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),
  • 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

Mzdové veličiny 2017

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Poznámka: Údaje sú uvedené na základu stavu známeho k 4.1.2017


DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2017

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (198,09 eura) vrátane, čiže do 35022,31 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35022,31 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2918,53 eura.

Pri zrážkovej dani (§ 43) je sadzba 19% bez ohľadu na výšku príjmu.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2017 je naďalej 198,09 eura.

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus

Suma 21,41 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2017 je to 256,92 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 435 eur = 2610 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 435 eur/2 = 217,50 eura.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 316,94 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2017:

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19809 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3803,33 eura.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8755,578 – (základ dane : 4)

kde suma 8755,578 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 35022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela)

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35022,31 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3803,33 - vlastný príjem manželky.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35022,31 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12558,906 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12558,906 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 50235,63 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

Poznámka: Nezdaniteľná čiastka na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa od roka 2017 neuplatňuje.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2017 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

Od roku 2017 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok.

*

Príležitostné príjmy a príjmy z prenájmu oslobodené od dane

Od dane je oslobodený príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov za rok 2017 nepresiahne 500 eur a príjem podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 za rok 2017 nepresiahne 500 eur.

*

Hranica pre zdanenie cien a výhier

Od dane sú oslobodené prijaté ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. Zdaňuje sa len suma prevyšujúca túto hranicu.

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2017 nepresiahne 17 eur alebo
- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2017 nepresiahnu
1901,67 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2017

Maximálny vymeriavací základ 6181 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2016 a pokračuje v roku 2017, suma 67% z 858 eur, čo je suma 574,86 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2017 suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

*

Dohody o brigádnickej práci študentov

Hranica príjmu pri uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia je 200 eur.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2017 je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto) za rok 2016 bol vyšší ako 5298 eur (12 x 441,50).

Minimálny vymeriavací základ 441,50 eura, minimálne poistné 146,35 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 19,42 eura
Starobné poistenie 18%, min. 79,47 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 26,49 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 20,97 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 441,50 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 19,42 eura
Starobné poistenie 18%, min. 79,47 eura
Invalidné poistenie 6%, min. 26,49 eura
Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 8,83 eura
Rezervný fond 4,75%, min. 20,97 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 58,0603 eura.

Výpočet: 2 x 883 = 1766 ... x 12 = 21192 ... deleno 365 = 58,0603 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 58,0602 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti od 1.1.2017 do 30.6.2017 najviac zo sumy 2 x 12 x 883/365 = 58,0603 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2017

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 237,80 eura (1,2-násobok životného minima 198,09 eura)

*

Dôchodková hodnota pri výpočte dôchodku v roku 2017

11,3505 eura

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2017

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2017, je 52980 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2015, 60 x 883).

*

Odpočítateľná položka zamestnanec a zamestnávateľ

Max. 380 eur mesačne pri príjme do 380 eur, znižovanie o 2 eurá za každé euro príjmu nad 380 eur, pri príjme 570 eur a viac nula.

Max. 4560 eur mesačne pri príjme do 4560 eur, znižovanie o 2 eurá za každé euro príjmu nad 4560 eur, pri príjme 6840 eur a viac nula.

*

Poistné SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 441,50 eur, minimálny preddavok mesačne 61,81 eura (30,90 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2017

- 435 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
- 2,50 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, resp. "dohodárom".

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,5806 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,
- 2,6667 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

*

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Hodinová mzda
Stupeň Mes. mzda 40 h/t 38,75 h/t 37,5 h/t


1 435,00 2,50 2,5806 2,6667
2 522,00 3,00 3,0968 3,20
3 609,00 3,50 3,6129 3,7333
4 696,00 4,00 4,1290 4,2667
5 783,00 4,50 4,6452 4,80
6 870,00 5,00 5,1613 5,3333

*

Ďalšie dopady:

Minimálna sadzba za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je 2,50 eura na hodinu. Minimálna sadzba za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska je 0,50 eura (§ 96 Zákonníka práce) na hodinu.

 Minimálna sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu (§ 123 ods. 1 Zákonníka práce) a minimálna mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124 ods. 3 Zákonníka práce) je 0,50 eura za hodinu.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 55% z 4,50 eura = 2,48 eura.

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY


Životné minimum do 30.6.2017

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 198,09 eura
Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 138,19 eura
Životné minimum dieťa: 90,42 eura

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie (platí do 30.6.2017): 148,57 eura ... pozor, od 1.5.2017 sa bude zákon meniť.

Materská 2019 - otec na materskej 2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,Top,Zákonník práce,zmeny 2019

*

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“. Od roku 2019 môžu byť dokonca na materskej obaja rodičia súčasne - matka s novonarodeným dieťaťom, otec so starším, povedzme dvojročným dieťatom.

V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk

Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2019. Kúpite ju v e-shope na tejto stránke alebo vo všetkých kníhkupectvách.

Videozáznam z prednášky (jún 2018) nájdete na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=gkQlqMkof0k&list=PLMKWiQKrnZBasLECW9qUDX4RHF7gVdI_Q

Záznam z online diskusie k materskej nájdete na FB stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála: 

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/751176331916854/

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/213364822875507/

*

Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:

  •  plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
  • v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2019,
  • budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2020
  • táto možnosť registrácie je momentálne pre veľký záujem pozastavená - obnovenie možnosti registrácie predpokladáme koncom marca 2019.

*

1. ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov - v prípade matky pred pôrodom, v prípade otca pred nástupom na materské).

Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2019 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1908 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2017 (tá bola 954 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2019 vyše 1450 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

V roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (tá bola 1013 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2020 vo výške 1548,70 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

2. NÁROK NA MATERSKÉ

Prvá podmienka: Matka/otec sú v deň nástupu na materské nemocensky poistení alebo sú v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota u matky je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia, pokiaľ k zániku nemocenského poistenia došlo v čase, kedy už bola tehotná.

V ostatných prípadoch a rovnako je to u otca je ochranná lehota 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

*

Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní.

V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu nástupu na materské (ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca).

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Typicky sú to prípady dvoch zamestnaní nasledujúcich po sebe alebo kombinácia po sebe poistenie SZČO + poistenie v zamestnaní, dobrovoľné poistenie + poistenie v zamestnaní... 

*

Tretia podmienka, ktorá platí len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňa všetky podmienky).

Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.

*

Štvrtá podmienka platná len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.

Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVaR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské. O toto potvrdenie treba na UPSVaR-e požiadať včas, odporúčam mesiac vopred.

*

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Osobitná podmienka pre matku/otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

*

3. VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

DVZ môže byť v roku 2019 najviac 62,7288 eur. Výška materského priznaného v roku 2019 môže byť až 1458,50 eur.

V roku 2020 môže byť DVZ najviac 66,6083 eur. Výška materského priznaného v roku 2020 môže byť až 1548,70 eur.

*

Rozhodujúce obdobie - zamestnanec

V prípade zamestnanca je rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok, ak dané zamestnanie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak dané zamestnanie začalo počas predchádzajúceho roka alebo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku zamestnania do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské. 

*

Rozhodujúce obdobie - SZČO a dobrovoľné poistenie

Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, ak poistenie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.

Ak poistenie začalo počas mesiaca, v ktorom je nástup na materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom je nástup na materské.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Pritom si treba uvedomiť, že:

  • musí ísť o nového zamestnávateľa (inú firmu) - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
  • pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o matku/otca, ktorá/ý je povinne poistená/ý ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2019 ohraničený hodnotou 62,7288 eur a v roku 2020 sumou 66,6083 eur.

*

4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Matka

Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.

Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

  • osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
  • pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.

Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.

Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského. 

Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

*

Otec

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2019) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané  a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.

*

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

  • osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
  • pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

Pri dvojčatách je pre otca výhodnejšie neprevziať do starostlivosti obe dvojčatá súčasne - materská sa vypláca 37 týždňov - ale prevziať do starostlivosti postupne jedno a potom druhé dieťa - tak má nárok na materské 2 x 28 týždňov.

*

5. MOŽNOSTI PRÁCE OTCA V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Otec je zamestnanec

Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ). Zdravotné poistenie sa platí obvyklým spôsobom, tu úľava nie je.

Pozor, Sociálna poisťovňa približne od októbra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora článku nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:

  • mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
  • mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
  • pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
  • ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy

Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.

*

Otec je SZČO

Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.

*

Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť. Sociálna poisťovňa by nemala mať informácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov o tom, kto v čase poberania materského aktívne slúži (autor za túto informáciu neručí).

*

6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2019, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2019. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2020 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2020.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:

  • vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
  • po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
  • bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 je to suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol. V roku 2020 je to suma 70,91 eur mesačne za celý mesiac a za časť mesiaca sa pri výpočte vychádza z vymeriavacieho základu 506,50 eur.

Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará  o toto druhé dieťa.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.

Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov. A to bez ohľadu, či pri tom istom dieťati je doma aj matka (teda bez ohľadu na to, či aj matka čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa).

*

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka mu môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku tohto roka o jednu dvanástinu. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku o ďalšiu dvanástinu.

Mzdové veličiny 2019

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

  • 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36256,38 eura,
  • 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,38 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2019 je 205,07 eura.

*

Zrážková daň

  • 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
  • 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
  • 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Pozor, od 1.4.2019 sa daňový bonus zvyšuje na sumu 44,34 eura na jedno dieťa vo veku do 6 rokov mesačne. Zvýšený daňový bonus sa poslednýkrát uplatní za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 520 eur = 3120 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 520 eur/2 = 260 eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2019 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2019 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ 6678 eur (7 x 954) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2018 a pokračuje v roku 2019, suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2019 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2018) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné 158,11 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 477 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,54 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 = 1908 ... x 12 = 22896 ... deleno 365 = 62,7288 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 62,7287 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Maximálne materské priznané v roku 2019

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

  • 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),

  • 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2019 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x priemerná mzda zistená za rok 2018/365 = ?? eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2019

62 rokov a 6 mesiacov.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2019

12,6657 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2019, je 57240 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2017, 60 x 954).

*

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 477 eur, minimálny preddavok mesačne 66,78 eura (33,39 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2019

Pre rok 2019 platí minimálna mzda:

  • 520 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

  • 2,989 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennompracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.

*

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

  • 3,0854 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

  • 3,1883 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 25% z 2,989 = 0,7473 eura (zaokrúhlene 0,75 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 50% z 2,989 = 1,4945 eura (zaokrúhlene 1,50 eura)

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 najmenej 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 20% z 2,989 = 0,5978 eura (zaokrúhlene 0,60 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 45% z 2,989 = 1,3451 eura (zaokrúhlene 1,35 eura)

*

Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popridosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 50% z 2,989 = 1,4945 eura (zaokrúhlene 1,50 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 100% z 2,989 = 2,989 eura (zaokrúhlene 2,99 eura)

*

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 najmenej 90% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 40% z 2,989 = 1,1956 eura (zaokrúhlene 1,20 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 90% z 2,989 = 2,6901 eura (zaokrúhlene 2,70 eura)

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (viď § 98 ZP).

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 30% z 2,989 = 0,8967 eura (zaokrúhlene 0,90 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 40% z 2,989 = 1,1956 eura (zaokrúhlene 1,20 eura)

*

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, v období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu nočnej práce mu patrí popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 35% z 2,989 = 1,0462 eura (zaokrúhlene 1,05 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 50% z 2,989 = 1,4945 eura (zaokrúhlene 1,50 eura)

*

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 najmenej 35% minimálnejmzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 25% z 2,989 = 0,7473 eura (zaokrúhlene 0,75 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 35% z 2,989 = 1,0462 eura (zaokrúhlene 1,05 eura)

*

Trinásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Štrnásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od sociálnych odvodov do výšky 500 eur

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Už od 1.1.2009 bez zmeny pre rok 2019 je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.6.2018

  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

*

PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU

Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov.

Príspevok je vo výške 55% preukázaných výdavkov, najviac suma 275 eur za rok 2019 pri plnom úväzku. Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvótne kráti. 

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2019 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Tabuľky odvodov 2017

Témy: sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2017

ODVODY ZAMESTNANCOV A ZAMESTNÁVATEĽOV ROK 2017

*

Status

S+R

IP

NP

PvN

UP

GP

ZP

Osoba v pracovnom pomere

x

x

x

x

x

x

x

Štátny zamestnanec

x

x

x

x

x

 

x

Osoba v služobnom pomere

x

x

x

x

x

 

x

Predtým dlh. nez. v prac. pom. 1)

       

x

x

x

Sudca

x

x

x

     

x

Prokurátor

x

x

x

     

x

Žiak, študent pri odbornej praxi

           

x

DoBPŠ do 200 eur 2)

       

x

x

 

DoBPŠ nad 200 eur

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ st.,výsl. dôchodca 3)

x

     

x

x

 

DoVP, DoPČ invalid. dôchodca 4)

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ ost., pravid.príjem

x

x

x

x

x

x

x

DoVP, DoPČ ost., neprav.príjem

x

x

   

x

x

x

Konateľ pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Konateľ nepravidelný príjem

x

x

       

x

Štatutár pravidelný príjem 5)

x

x

x

x

   

x

Štatutár nepravidelný príjem 5)

x

x

       

x

Spoločník pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Spoločník nepravidelný príjem

x

x

       

x

Komanditista pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Komanditista nepravidelný príjem

x

x

       

x

Člen družstva pravidelný príjem 6)

x

x

x

x

   

x

Člen družstva neprav.príjem 6)

x

x

       

x

Riaditeľ štátneho podniku

x

x

x

x

x

 

x

Ústavný činiteľ 7)

x

x

x

x

x

 

x

Župan, primátor, starosta

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec pravidelný príjem 8)

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec nepravidelný príjem 8)

x

x

   

x

 

x

Pestún

x

x

x

x

   

x

Vo väzbe pravidelný príjem 9)

x

x

x

 

x

 

x

Vo väzbe nepravidelný príjem 9)

x

x

   

x

 

x

Zmluva OZ pravidelný príjem 10)

x

x

x

x

   

x

Zmluva OZ nepravidelný príjem 10)

x

x

       

x

Likvidátor pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Likvidátor nepravidelný príjem

x

x

       

x

*

V tabuľke "x" znamená, že zamestnanec, uvedený na príslušnom riadku (resp. jeho zamestnávateľ) platí poistenie uvedené v príslušnom stĺpci.

*

Poznámky:

1) zamestnanec, ktorý bol na Úrade práce, kde bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie, počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pozor, je zdravotne poistený ale sadzba zamestnanca i zamestnávateľa je nulová.

2) študent na DoBPŠ pri príjme max. 200 eur vrátane mesačne

3) poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ

4) poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, pracujúci na DoVP alebo na DoPČ

5) člen štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, predstavenstiev, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánov právnických osôb

6) člen družstva, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu v družstve

7) prezident, člen vlády, poslanec NRSR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

8) poslanec a ďalšie osoby s odmenami za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (VUC, obecné a mestské zastupiteľstvá)

9) osoba obvinená vo väzbe alebo osoba odsúdená vo výkone trestu

10) zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, zmluvy o dielo, nepomenované zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

*

Skratky použité v tabuľke:

DoBPŠ = Dohoda o brigádnickej práci študentov

DoVP = Dohoda o vykonaní práce

DoPČ = Dohoda o pracovnej činnosti

S = Starobné poistenie R = Rezervný fond solidarity IP = Invalidné poistenie

NP = Nemocenské poistenie PvN = Poistenie v nezamestnanosti

UP = Úrazové poistenie GP = Garančné poistenie ZP = Zdravotné poistenie

Mzdové veličiny 2018

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2018

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

*

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške hodinovej minimálnej mzdy, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v sobotu a v nedeľu by malo patriť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za každú hodinu práce v čase od 22:00 večer do 6:00 ráno patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Od 1.5.2018 by sa malo mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu zvýšiť na 50% minimálnej mzdy za hodinu, teda na 1,3795 eura.

*

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie: 199,48 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

*

Zákonník práce - 13. a 14. plat od 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

*

V stredu 14.2.2018 Národná rada SR schválila novelu Zákonníka práce, účinnú od 1.5.2018. Jednou z  najdôležitejších zmien je zavedenie  tzv. trinástych a štrnástych platov, v Zákonníku práce sú označené termínom "peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek" (rozumej 13. plat) a "peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov" (rozumej 14. plat).

*

TRINÁSTY PLAT

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) definuje trinásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. Trinásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Trinásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 sa trinásty plat vypláca v mesiaci jún príslušného roka. Znamená to, že trinásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac máj.

*

Trinásty plat a zdravotné poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 38em, 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Trinásty plat a daň z príjmov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. n), 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je od roku 2019 (viď § 52zp) do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Pozor, na 13. plat vyplatený za máj 2018 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

Trinásty plat a sociálne poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 1, 13. plat vyplatený za máj (vyplatený v júni) je od roku 2021 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie.

Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Pozor, na 13. plat vyplatený za máj 2018, 2019 a 2020 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

*

ŠTRNÁSTY PLAT

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) definuje štrnásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov. štrnásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Štrnásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 sa štrnásty plat vypláca v mesiaci december príslušného roka. Znamená to, že štrnásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac november.

*

Štrnásty plat a zdravotné poistenie

Štrnásty plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov (dôvod - pretože je do tejto výšky oslobodený od dane, viď ďalej).

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Štrnásty plat a daň z príjmov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. o), 14. plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov.

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov  a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Štrnásty plat a sociálne poistenie

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 2, 14. plat vyplatený za november (vyplatený v decembri) je od roku 2019 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie.

Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podmienkou tohto oslobodenia však je:

  • 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

Pozor, na 14. plat vyplatený za november 2018 sa uvedené oslobodenie ešte nevzťahuje.

*

V pokračovaní článku sa dozviete:

  • Rekapitulácia oslobodenia od dane a odvodov podľa rokov
  • Komu môže zamestnávateľ vyplatiť trinásty a štrnásty plat
  • Ako sa určí výška priemerného mesačného zárobku
  • Príklady

Niekoľko rád do roka 2017

Témy: blog,daň z príjmov,dividendy,paušálne výdavky,podiely na zisku,SZČO,zdravotné poistenie,zmeny 2017

Po tom, čo minister financií Kažimír prekvapujúco zvýšil paušálne výdavky pre SZČO na 60% príjmu a súčasne maximálne 20000 eur ročne, bude hitom roka 2017 zakladanie nových živností. Respektíve prechod zo zamestnaneckých pozícií do slobodných povolaní. Najmä pri nadštandardne honorovaných pozíciách doterajších zamestnancov. Napríklad zamestnanec s mesačnou hrubou mzdou 1500 eur na odvodoch zaplatí 200 eur a jeho daň z príjmu je 187 eur, čistý príjem má 1113 eur. Jeho zamestnávateľ pritom odvedie na odvodoch ďalších vyše 500 eur.

Ak si však tento zamestnanec založí v roku 2017 živnosť a dohodne sa s bývalým zamestnávateľom na mesačnej odmene 2000 eur (jeho predošlá hrubá mzda + odvody zamestnávateľa), tak na základe ročného zúčtovania a daňového priznania (ak si uplatní paušálne výdavky) zaplatí mesačne do zdravotnej poisťovne cca 75 eur a jeho daň bude v prepočte na mesiac 78 eur. Čistý príjem sa mu zvýši na 1847 eur, čo bude o 734 eur viac ako keď zostane v pracovnom pomere.

Alebo inak – jeho daňovo-odvodové zaťaženie bude temer 6x nižšie ako v prípade zamestnanca. Môžeme filozofovať, či je to tak správne – ale bude to tak.

Na sociálne odvody som nezabudol – pri založení živnosti na začiatku roka 2017 ich nový živnostník bude platiť najskôr až od 1.7.2018. Ak využije možnosť odkladu podania daňového priznania za rok 2017, odvody do Sociálnej poisťovne začne platiť až od 1.10.2018.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a rekreačné poukazy

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.

*

POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. 

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok. Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.

Samotný údaj o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2018 ste uvádzali v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.

Priemerrný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť aj zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde napríklad 49,1.

*

Poznámka: Posudzuje sa priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2018, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:

  • zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
  • zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
  • zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
  • osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
  • spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
  • u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci

*

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Príklad

Zamestnávateľ počas roka 2018 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičobvskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NRSR.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Zamestnávateľ  počas roka 2018 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2018 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2018 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 180 - do tohto počtu sa v ADZ započítavajú aj zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ má počas roka 2019 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.

*

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

  • Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

  • Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov

  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

  • Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov

  • Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

*

Zákonník práce 2019: Kapitola 7.2 REKREÁCIA ZAMESTNANCOV A REKREAČNÉ POUKAZY

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.

Poznámka: text kapitoly 7.2 v knižnom vydaní "Zákonník práce 2019" bol písaný ešte 18.9.2018, teda pred definitívnym schválením novely Zákonníka práce v NRSR. Nasledujúci komentár ktorý práve čítate na stránke www.relia.sk však obsahuje a má zapracované všetky zmeny, schválené v Národnej rade SR.

*

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť príspevok

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

  • Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
  • Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
  • Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
  • Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

*

Podmienky na poskytnutie príspevku, ktoré musí splniť zamestnanec

Na poskytnutie príspevku musia byť splnené podmienky:

  • Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je).
  • Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov.
  • Zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zároveň zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

*

Výška príspevku a jeho výplata

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur ročne. Okrem toho môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na rekreáciu aj príspevkom zo sociálneho fondu (viď ďalej).

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku na rekreáciu je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia rekreácie.

Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. 

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad

Zamestnanec pracuje na polovičný úväzok. Príspevok na rekreáciu si môže uplatniť vo výške 55% oprávnených výdavkov, najviac 137,50 eura (polovica zo sumy 275 eur).

*

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu

Okrem príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť na rekreáciu zamestnancov príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

*

Rekreačný poukaz

Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť aj prostredníctvom rekreačného poukazu. Podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu s účinnosťou od 1. januára 2019 medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patrí    rekreačný poukaz vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý môže použiť výlučne osoba, ktorej je určený, výlučne na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho roka, v ktorom bol rekreačný poukaz vydaný.

*

Oprávnené výdavky zamestnanca na rekreáciu

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  • pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  • ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  • organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Dôležité je uvedomiť si, že výdavky zamestnanca na rekreáciu, či dovolenku možno uplatniť len ak ide rekreáciu spojenú s najmenej dvoma prenocovaniami – k tomu môže ísť aj o iné služby cestovného ruchu – stravovacie služby, kúpeľné služby, wellness, služby cestovných sprievodcov, organizované výlety a podobne.

Podmienkou je, že tieto služby museli byť poskytnuté na území Slovenskej republiky. Nie je možné uznať napríklad dovolenkový pobyt zaplatený v slovenskej cestovnej kancelárii ale realizovaný v zahraničí.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii a to na:

  • manžela - manželku,
  • vlastné dieťa,
  • dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
  • inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec si môže počas kalendárneho roka uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu viackrát. Nemusí ísť o jeden rekreačný či dovolenkový pobyt, môže ísť napríklad o viacero víkendových pobytov a podobne.

*

Dane a odvody

Od 1.1.2019 podľa doplneného § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu je na strane zamestnanca oslobodený od dane (v plnej jeho výške). Rovnako ako je to pri príspevku zamestnávateľa na stravovanie. Automaticky to znamená, že tento príspevok nevstupuje do vymeriavacích základov na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie.

Na strane zamestnávateľa je podľa doplneného § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. príspevok na rekreáciu zamestnancov uznaný ako daňový výdavok a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Rovnako ako príspevok zamestnávateľa na stravovanie tak znižuje základ dane zamestnávateľa – avšak len do výšky maximálneho limitu uvedeného v § 152a Zákonníka práce.

Pozor, oslobodenie od dane sa vzťahuje na rekreácie, ktoré začali po 31. decembri 2018.

Pozor, od 1.1.2019 dochádza k zmene pri posudzovaní nezdaniteľnej časti základu dane "na kúpele".Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a Zákonníka práce - teda také úhrady za pobyt v kúpeľoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil príspevok na rekreáciu. Nie je teda možné aby zamestnanec naraz využil obe výhody na jeden a ten istý kúpeľný pobyt - aj príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa aj daňovú úľavu.

Príklady

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení za rekreačný pobyt v dĺžke 7 dní v hoteli v Tatrách. Súčasťou pobytu bolo ubytovanie na 7 nocí, plná penzia, vstup do wellness a 6-dňový lístok na vleky a lanovky. Cena pobytu bola 600 eur. Zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce musí vyplatiť zamestnancovi sumu 55% oprávnených výdavkov, čo by bolo 330 eur, najviac to však môže byť 275 eur. Preto zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí sumu príspevku na rekreáciu vo výške 275 eur.

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení vo výške 60 eur za ubytovanie v hoteli v Banskej Štiavnici za jednu noc, v cene bola jedna večera a raňajky. V danom prípade zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu, pretože podmienkou vyplatenia príspevku je, aby ubytovanie bolo najmenej na dve noci.

Zamestnanec počas roka 2019 postupne predloží zamestnávateľovi 4 potvrdenia o zaplatení za víkendové ubytovanie na Slovensku vždy na dve noci a to to postupne vo výške 120 eur, 160 eur, 100 eur a 200 eur. Zamestnávateľ mu postupne vyplatí príspevky na rekreáciu vo výške 55% ceny týchto pobytov, v úhrne však najviac 275 eur. Príspevky na rekreáciu tak budú postupne 66 eur (55% zo 120 eur), 88 eur (55% zo 160 eur), 55 eur (55% zo 100 eur) a posledný príspevok bude 66 eur, v úhrne za celý rok presne 275 eur. Posledný príspevok nebude určený ako 55% z 200 eur, čo by bolo 110 eur, pretože tým by sa za celý rok presiahla hranica 275 eur – ale posledný príspevok bude len vo výške 66 eur.

Stravné a stravovanie zamestnancov od 1.6.2018

Témy: cestovné náhrady,gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2018

*
 
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.  148/2018 Z.z. zo dňa 16. mája 2018 zverejneným dňa 25. mája 2018 sa
od 1. júna 2018 zvyšujú sumy stravného nasledovne:
 
  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Sumy stravného sa zvyšujú v nadväznosti na zvyšovanie cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

*

Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy upravené opatrením č. 309/2016 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a od 1. decembra 2016 do 31. mája 2018 platili sumy stravného:

  • 4,50 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 6,70 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec.

Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura.

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.6.2018 ohraničený sumou 55% z 4,80 = 2,64 eura.

*

Príklady

Cena jedla je 3,70 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 3,70 eura = 2,04 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 4,50 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 4,50 eura = 2,48 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 5 eur. Pretože 55% z 5 eur je 2,75 eura, príspevok zamestnávateľa bude 2,64 eura.

*

Gastrolístky

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov, tak hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura. Od 1.6.2018 preto hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, teda najmenej 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

Zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie (evidovaných nezamestnaných) po 1.5.2017

Témy: dohody,evidovaní nezamestnaní,Zákonník práce,zmeny 2017

Poznámka: článok je aktualizovanou a doplnenou verziou pôvodného článku z 24.3.2017, ktorý nájdete TU.

Od 1.5.2017 je účinná novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti prijatá v NRSR dňa 22.3.2017. Novela bola zverejnená v Zbierke pod číslom 81/2017.

*

AKO TO BOLO DO 30.4.2017

Do 30.4.2017 platilo podľa § 6 ods. 2 zákona:

Uchádzač o zamestnanie môže...

a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny,

b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

c) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu, alebo

d) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

*

ZMENY OD 1.5.2017

Od 1.5.2017 platí nové znenie § 6 ods. 2 a 3 zákona:

Uchádzač o zamestnanie môže...

(2)

a) byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa,

 1. u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

 2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom,

b) vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny,

c) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

d) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu, alebo

e) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

(3) Uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa odseku 2 písm. a).

*

Ďalej sú pre uchádzačov o zamestnanie dôležité nasledujúce zmeny:

§ 34 ods. 5:

(5) Uchádzač o zamestnanie je povinný

a) do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

b) predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.

*

§ 51 nový odsek 4:

(4) Počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

§ 52 ods. 1 druhá veta a tretia veta:

Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec uchádzač o zamestnanie nesmie vykonávať menšie služby pre samosprávny kraj, dobrovoľnícku službu podľa § 52a a byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Počas vykonávania menších služieb pre samosprávny kraj uchádzač o zamestnanie nesmie vykonávať menšie obecné služby pre obec, dobrovoľnícku službu podľa § 52a a byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

§ 52a ods. 2 posledná veta:

Počas vykonávania dobrovoľníckej služby uchádzač o zamestnanie nesmie vykonávať aktivačnú činnosť podľa § 52 a byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

*

Ako môže po 1.5.2017 pracovať uchádzač o zamestnanie, evidovaný na úrade práce?

Témy: blog,dohody,evidovaní nezamestnaní,Zákonník práce,zmeny 2017

Od 1.5.2017 je účinná novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti prijatá v NRSR dňa 22.3.2017.

*

Do 30.4.2017 platí podľa § 6 ods. 2 zákona:

Uchádzač o zamestnanie môže...
 
a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,13) ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu13a) platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny,
 
b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,13b) na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
 
c) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,13ba) alebo
 
d) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.13bb)
 
*
 
Od 1.5.2017 platí nové znenie § 6 ods. 2 a 3:
 
Uchádzač o zamestnanie môže...

(2)

a) byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,12) ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa,

  1. u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
  2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom,

b) vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu,13aa) ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny,

c) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,13b) na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
 
d) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,13ba) alebo
 
e) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.13bb)

(3) Uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa odseku 2 písm. a).

*

Zákonník práce - príplatky za soboty, nedele, sviatky a nočné od 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

*

V utorok 13.2.2018 Národná rada SR schváli novelu Zákonníka práce, účinnú od 1.5.2018. Jednou z  najdôležitejších zmien je zavedenie nových povinných príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu, zvýšenie príplatkov za prácu vo sviatok a v noci.

Nárok na tieto príplatky budú mať aj zamestnanci pracujúci na dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2018

Podľa nového § 122a sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.

Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie, od 1.5.2018 najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 25% z 2,759 = 0,69 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je  20% z 2,759 = 0,56 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.5.2019

Od 1.5.2019 patrí zamestnancovi za každú hodinu práce v sobotu popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2018

Podľa nového § 122b sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

Za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie, od 1.5.2018 najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 50% z 2,759 = 1,38 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je  40% z 2,759 = 1,11 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.5.2019

Od 1.5.2019 patrí zamestnancovi za každú hodinu práce v nedeľu popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku .

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2018
 
Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 30% z 2,759 = 0,83 eura.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 35% z 2,759 = 0,97 eura.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je 25% z 2,759 = 0,69 eura,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu od 1.5.2019
 
Od 1.5.2019 sa ďalej zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu.

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov" za rok 2017

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2018

Dňa 29.12.2017 zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR v súlade s § 38 ods. 4 zákona o dani z príjmov na webovej stránke Finančnej správy SR vzor tlačiva "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti", ktoré je potrebné pre vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2017.

*

Žiadosť o príspevok na rekreáciu - vzor

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu formou príspevku na rekreáciu alebo formou rekreačných poukazov.

Podmienkou na vyplatenie príspevku na rekreáciu je, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. O príspevok na rekreáciu musí zamestnanec požiadať.

Odporúčame zamestnávateľom, aby si internou smernicou zaviedli svoj formulár žiadosti o príspevok, napríklad takto:

Autori a umelci - dane a odvody 2004 - 2017

Témy: autorský honorár,daň z príjmov,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Venované Mariánovi J.

*

V článku nájdete historický prehľad zdanenia a "zodvodnenia" autorských honorárov od spustenia daňovej reformy a zavedenia nového zákona o sociálnom poistení v roku 2004 dodnes, teda do roka 2017. Motiváciou pre napísanie článku bola skutočnosť, že Sociálna poisťovňa v súčasnosti vyzýva autorov a umelcov na doplatenie poistného na sociálne poistenie za staré roky - a to na základe údajov, ktoré jej zo starých daňových priznaní zasiela Finančná správa. Nie vždy je pritom Sociálna poisťovňa v práve.

*

PREHĽAD ZMIEN ZÁKONOV 2004 (2005) - 2017

Zákon o dani z príjmu (595/2003 Z. z.)

*

2004 - 2011

§ 6 ods. 2 písm. a):

"Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy ... z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,".

Odkaz 27:

"Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.".

§ 43 ods. 3 písm. h):

"Daň sa vyberá zrážkou, ak ide o  ... príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon 136)".

Odkaz 136:

"§ 45 zákona č. 383/1997 Z. z."

*

Komentár:

Od 1.1.2004 sú autorské honoráre zahrnuté pod § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a považujú sa za príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti. Autor/umelec si v daňovom priznaní  mohol podľa § 6 ods. 10 zákona uplatniť paušálne výdavky vo výške 25% príjmov (za podmienky, že nebol platiteľom DPH). Od 1.1.2006 sa paušálne výdavky zvýšili na 40%.

Zrážková daň sa uplatňovala pri autorských príspevkoch do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckého výkonu. Základom dane bol príjem znížený o 25% (od 1.1.2006 40%) paušálne výdavky. Takto zdanený príjem si mohol autor/umelec "oddaniť" v daňovom priznaní.

* * * * *

2012 - 2015

§ 6 ods. 2 písm. a):

"Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy ...  z vytvorenia diela a umeleckého výkonu 27) a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,".

§ 6 ods. 4:

"Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, 29b) ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a).".
 
Odkaz 27:
 
"§ 39 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.".
 
Odkaz 29b:
 
"§ 40 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 81 ods. 1 písm. j) zákona č. 618/2003 Z. z. v znení zákona č. 84/2007 Z. z. ".
 
§ 43 ods. 3 písm. h):
 
"Daň sa vyberá zrážkou, ak ide o  ... príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon 136)".
 
Odkaz 136:
 
"§ 45 zákona č. 383/1997 Z. z."
 
*
 
Komentár:
 
Od 1.1.2012 sa autorské honoráre rozdelili na aktívne a pasívne a takéto rozdelenie platí doteraz. Dôvodom tohto rozdelenia je súvisejúca zmena pri "zodvodnení" autorských honorárov  podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení.
 
Aktívne príjmy = príjmy z vytvorenia diela (zmluvy o dielo) a z podaného umeleckého výkonu sa zdaňujú podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona a platia sa z nich odvody.
 
Pasívne príjmy = príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (licenčné zmluvy podľa Autorského zákona) sa zdaňujú podľa § 6 ods. 4 zákona a neplatia sa z nich odvody.
 
Autor/umelec si v daňovom priznaní  mohol podľa § 6 ods. 10 zákona v roku 2012 uplatniť paušálne výdavky vo výške 40% príjmov (za podmienky, že nebol platiteľom DPH). Od 1.1.2013 sa paušálne výdavky obmedzili na sumu najviac 420 eur mesačne/5040 eur ročne, tento limit sa sledoval osobitne pre aktívne a osobitne pre pasívne príjmy.
 
Zrážková daň sa naďalej uplatňovala pri autorských príspevkoch do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckého výkonu. Základom dane bol príjem znížený o 40% paušálne výdavky. Od 1.1.2013 je základom dane príjem znížený o odvod do umeleckého fondu. Takto zdanený príjem si v roku 2012 už nemohol autor/umelec "oddaniť" v daňovom priznaní. Od 1.1.2013 podľa § 43 ods. 15 zákona sa však mohol autor/umelec vopred písomne dohodnúť s platiteľom príjmu, že zrážková daň sa nevyberie a honorár si autor/umelec uvedie v daňovom priznaní.
 
* * * * *
 
2016 - 2017
 
§ 6 ods. 2 písm. a):
 
"Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy ... z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, 27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,".
 
§ 6 ods. 4:
 
"Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu 29b) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.".
 
Odkaz 27:
 
"Napríklad § 39 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov."
 
Odkaz 29b:
 
"Napríklad § 40 a § 71 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
 
 § 43 ods. 3 písm. h):
 
"Daň sa vyberá zrážkou, ak ide o  ... príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu27) podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,".
 
§ 43 ods. 14:
 
"Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá."
 
*
 
Komentár:
 
V rokoch 2016 a 2017 sa autorské honoráre naďalej rozdeľujú na aktívne a pasívne.
 
Autor/umelec si mohol v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 10 zákona v roku 2016 naďalej uplatniť paušálne výdavky vo výške 40% príjmov (za podmienky, že nebol platiteľom DPH), najviac 420 eur mesačne/5040 eur ročne, tento limit sa sledoval osobitne pre aktívne a osobitne pre pasívne príjmy. Od 1.1.2017 sa paušálne výdavky zvýšili na 60% príjmu s limitom 20000 eur ročne (bez ohľadu na počet mesiacov  vykonávania činnosti), limit sa naďalej sleduje osobitne pre aktívne a osobitne pre pasívne príjmy.
 
K zásadnej zmene došlo od 1.1.2016 pri zdanení autorských honorárov zrážkovou daňou. Zrážkovou daňou môžu byť zdanené prakticky všetky autorské honoráre - aktívne i pasívne - a nie už len príspevky do médií ako tomu bolo do 31.12.2015. Základom dane pri zdanení zrážkovou daňou je honorár znížený o odvod do umeleckého fondu - nevýhodou pri zdanení zrážkovou daňou je tak nemožnosť uplatniť si ďalšie skutočné výdavky ani paušálne výdavky. Sadzba zrážkovej dane je 19%. Výhodou zdanenia honorárov zrážkovou daňou však je, že z takto zdanených honorárov sa neplatí poistné ani na sociálne ani na zdravotné poistenie.
 
Autor/umelec sa však podľa § 43 ods. 15 zákona môže s platiteľom príjmu dohodnúť, že sa zrážková daň z honoráru nevyberie a autor/umelec si sám honorár uvedie a zdaní v daňovom priznaní. Pozor, v takom prípade sa z aktívneho príjmu platia odvody.
 
Výsledkom sú veľmi variabilné možnosti zdanenia a "zodvodnenia" autorských honorárov od 1.1.2016. V súčinnosti so zvýšením paušálnych výdavkov od roku 2017 to poskytuje autorom/umelcom široké možnosti legálnej optimalizácie daňového a odvodového zaťaženia.
 
* * * * *
 
Zákon o sociálnom poistení (461/2003 Z. z.)

*

2004 - 2010

§ 5 Samostatne zárobkovo činná osoba:
 
"Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
 
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,11)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,18)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu,20) v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,21)
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,22)
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.23)".
 
*
 
Komentár:
 
Podľa zákona o sociálnom poistení sa v rokoch 2004 - 2010 autori/umelci - osoby s príjmami podľa Autorského zákona, nepovažovali za SZČO. Z autorských honorárov sa poistné do Sociálnej poisťovne neplatilo. Ak bol autor/umelec SZČO z iných dôvodov - napríklad preto, lebo mal okrem autorskej činnosti aj živnosť - poistné do Sociálnej poisťovne platil len z príjmov zo živnosti, z honorárov nie.
 
* * * * *
 
2011
 
"§ 3 Zárobková činnosť
 
(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
 
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)
 
§ 5 Samostatne zárobkovo činná osoba
 
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím."
 
Odkaz 6:
 
"§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
 
Odkaz 8:
 
"§ 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
§ 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
 
§ 293ca (nájdete v novele 521/2011):
 
"Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu120) účinného do 31. decembra 2011 dosiahnutý za rok 2011 nie je príjmom na účely § 21, § 138 ods. 2 a 3 a § 293bp ods. 5."
 
Odkaz 120:
 
"§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
 
*
 
Komentár:
 
Od roku 2011 dochádza k zásadnej zmene definície SZČO. Za SZČO sa podľa zákona o sociálnom poistení považuje osoba, ktorá má 18 rokov a viac a má pridelené DIČ v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov - teda i osoba, ktorá dosahuje príjmy resp. vykonáva činnosť na základe autorského zákona. Pretože k rozdeleniu autorských honorárov na aktívne a pasívne príjmy došlo podľa zákona o dani z príjmov až od roku 2012, poistné na sociálne poistenie sa malo platiť z autorských honorárov za rok 2011 bez rozdielu, či ide o aktívne alebo pasívne príjmy. 
 
!! Avšak nasledujúca novela zákona o sociálnom poistení č. 521/2011 Z. z. v §293ca určila (dôležitý je odkaz pod čiarou 120), že príjem z autorských honorárov (akýchkoľvek, aktívnych i pasívnych) za rok 2011 nie je považovaný za príjem SZČO. Toto ustanovenie má za následok, že poberateľom autorských honorárov, ak nemali iné príjmy ako SZČO nemohlo vzniknúť povinné poistenie SZČO od 1.7.2012 (resp. od 1.10.2012), ale najskôr až  k 1.7.2013 (resp. k 1.10.2013, ak mali posunutý termín na podanie daňového priznania za rok 2012). To znamená, že z autorských honorárov dosiahnutých v roku 2011 sa poistné na sociálne poistenie neplatilo.
 
* * * * *
 
2012 - 2017
 
Komentár:
 
Znenie § 3 a § 5 zákona o sociálnom poistení sa oproti roku 2011 nezmenilo, od roku 2012 však došlo k rozdeleniu autorských honorárov na aktívne a pasívne v zákone o dani z príjmov. Pri posudzovaní povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie ako SZČO sa tak po prvýkrát berie do úvahy príjem z autorských honorárov zdanených podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní za rok 2012. Dôležité je zdôrazniť, že do úvahy sa berie len aktívny príjem - a naopak do úvahy sa neberie pasívny príjem podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Z pasívnych príjmov sa poistné na sociálne poistenie neplatí.  Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z príjmu zdaneného zrážkovou daňou.
 
Funguje to takto.
 
Ak aktívny príjem z autorských honorárov podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (brutto, bez odpočítania výdavkov) - spolu s prípadnými ďalšími príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov - presiahne za rok X určenú hranicu, od 1.7. nasledujúceho roka je autor/umelec povinne poistený ako SZČO v Sociálnej poisťovni a platí z týchto príjmov poistné na sociálne poistenie. Ak za rok X podá daňové priznanie s odkladom, povinne poistený je od 1.10. nasledujúceho roka.
 
Povinne poistený je do 30.6. ďalšieho roka (ak ďalšie daňové priznanie podá v termíne do 31.3.) alebo do 30.9. ďalšieho roka (ak ďalšie daňové priznanie podá s odkladom).
 
Hranice brutto príjmu sú za roky 2012 až 2017 stanovené nasledovne.
 
Za rok 2012 = 4716 eur
Za rok 2013 = 4830 eur
Za rok 2014 = 4944 eur
Za rok 2015 = 5148 eur
Za rok 2016 = 5298 eur
Za rok 2017 = 5470 eur 
 
* * * * *
 
Zákon o zdravotnom poistení (580/2004 Z. z.)
 
1.1.2005 - 31.8.2005
 
§ 11 ods. 4:
 
"Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
 
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách31) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,27)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,32)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu33) okrem činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu,34) v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,35)
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,36)
e) je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným,36a)
f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa osobitného predpisu,37)
h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.38)"
 
Odkaz 37:
 
"Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). "
 
*
 
Komentár:
 
Od 1.1.2005 do 31.8.2005 sa za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení považovali autori a umelci, ak vykonávali činnosť podľa autorského zákona.  Od 1.9.2005 došlo k zmene, viď ďalej.
 
* * * * *
 
1.9.2005 - 31.12.2010
 
§ 11 ods. 4:
 
"(4) Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
 
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách31) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu