Príklad č. 1.: Zamestnanec má honoráre z umeleckého výkonu
Pán Kamil je zamestnanec, v zamestnaní zarába okolo 800 eur brutto mesačne (nezdaniteľnú časť na daňovníka tak „spotrebuje“ už pri zdanení príjmu zo zamestnania).
Popritom pracuje v agentúre, ktorá mu sprostredkuje hudobné vystúpenia, za ktoré poberá honoráre. Ide o príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona.
1. Pán Kamil sa s agentúrou dohodol v zmluve tak, že honorár mu agentúra vypláca zdanený zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Napríklad pri honorári za vystúpenie vo výške 100 eur brutto dostane pán Kamil v čistom sumu 79,38 eura. Honorár už nemusí priznávať vo svojom daňovom priznaní a ani z neho neplatí žiadne odvody.
Výpočet:
Základ dane pre zrážkovú daň = 100 – 2 eurá hud. fond = 98 eur
Zrážková daň = 19% z 98 eur = 18,62 eura
Čistý príjem
100 – 2 (hudobný fond) – 18,62 (daň) = 79,38 eura
2. Ak by sa pán Kamil s agentúrou dohodol tak, že by mu agentúra honorár vyplatila nezdanený a pán Kamil by si honorár priznal sám v daňovom priznaní (šlo by o tzv. aktívny príjem), dopadlo by to takto:
Základ dane § 6 ods. 2 písm. a) = 100 – 40 (paušálne výdavky) = 60 eur
Od základu dane odpočítame ešte zdravotné poistenie, ktoré je 5,65 eura
Daň 19% = 19% z 54,35 eura = 10,32 eura
Zdravotné poistenie = 14% z 60 eur/1,486 = 5,65 eura
Čistý príjem
100 – 2 (hud.fond) – 10,32 (daň) – 5,65 (ZP) = 82,03 eura
Zdravotné poistenie sme vypočítali ako 14% z vymeriavacieho základu, daného ako základ dane neznížený o odvody, deleno koeficient 1,486. Neuvažujeme o zvýšení vymeriavacieho základu na tzv. minimálny základ (429 eur mesačne v roku 2016), pretože pán Kamil je súčasne poistený ako zamestnanec.
Pri predpoklade, že za rok úhrnná suma honorárov nepresiahne 5298 eur, pán Kamil sociálne poistenie z honorárov neplatí a v takomto prípade je pre neho spôsob zdanenia podľa § 6 ods. 2 písm. a) „jemne“ výhodnejší.
3. Ak by úhrnná suma honorárov za rok presiahla 5298 eur a pán Kamil by musel platiť z honorárov aj sociálne poistenie, tak:
Sociálne poistenie = 33,15% z 60 eur/1,486 = 13,38 eura
Od základu dane odpočítame ešte sociálne poistenie, ktoré je 13,38 eura
Daň 19% = 19% z 40,97 eura = 7,78 eura
Čistý príjem
100 – 2 (hud.fond) – 7,78 (daň) – 5,65 (ZP) – 13,38 (SP) = 71,19
Ak by z honorárov pán Kamil mal platiť aj sociálne odvody, spôsob zdanenia podľa § 6 ods. 2 písm. a) bude pre neho nevýhodný. A to neuvažujeme o prípadnom zvýšení vymeriavacieho základu na tzv. minimálny (429 eur mesačne) – ak by k tomu došlo, sociálne odvody by boli ešte vyššie.
Na uvedenom príklade vidíme, že v prípade umelca, ktorý má súčasne príjem aj zo zamestnania, bude zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) výhodné (respektíve bude mierne výhodnejšie) ako zdanenie zrážkovou daňou len v prípade, že úhrnná suma honorárov ročne nepresiahne hranicu pre vznik povinného poistenia v Sociálnej poisťovni. Ak by umelec vedel využiť skutočné výdavky a znížiť si tak základ dane z honorárov viac ako o 40%, bola by táto alternatíva výhodnejšia ešte viac.
V zásade tu však možno odporúčať zotrvanie pri zrážkovej dani. Umelec sa nemusí registrovať ako príjemca príjmov zdanených podľa § 6 ods. 2 písm. a) na daňovom úrade, nemusí sa registrovať ako SZČO v zdravotnej poisťovni.
... celý článok pre predplatiteľov v DRAK-ovi alebo v knihe "Daňové a odvodové tipy V. (2016)".