18. augusta 2016 06:17
Od 18.6.2016 je účinná dôležitá novela Zákonníka práce spolu s novelou zákona o nelegálnej práci a novým zákonom o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre slovenských zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na výkon prác do iných členských štátov EÚ.
Súčasne sa zavádzajú povinnosti pre zamestnávateľov z iných členských štátov EÚ pri vysielaní svojich zamestnancov na Slovensko.
Súčasťou seminára je aj diskusia o definícii závislej práce – kedy ide a kedy naopak nejde o závislú prácu (spoločníci, konatelia, zmluvy o dielo, rodinní príslušníci a pod.).
Na seminári budeme hovoriť aj o zdaňovaní a „zodvodňovaní“ príjmov spoločníkov a konateľov, o možnostiach čerpania materského otcom dieťaťa a o pripravovaných legislatívnych zmenách (zdaňovanie dividend).
Termíny
26.9. Bratislava, Hotel Saffron, Radlinského 27
27.9. Trenčín, Hotel Elizabeth, Ulica gen. M.R.Štefánika
28.9. Žilina, Hotel Slovakia, Nám. Ľ. Štúra
29.9. Prešov, Hotel Dukla, Nám. Legionárov
3.10. Bratislava, Hotel Saffron, Radlinského 27
5.10. Banská Bystrica, Hotel Dixon, Švermova 32
6.10. Košice, Hotel Košice, Moldavská
10.10. Bratislava, Hotel Saffron, Radlinského 27
17.10. Martin, Hotel Turiec, A. Sokolíka 2
21.11. Trnava, Hotel Holiday Inn, Hornopotočná 5
Program
(prezentácia od 8:30, začiatok 9:00, ukončenie o 14:30-15:00)
1. Závislá práca
- pôsobnosť Zákonníka práce, kedy ide a kedy nejde o závislú prácu
- spoločníci, konatelia, práca na živnosť, zmluvy podľa Obč. Zákonníka a ďalšie príklady
- nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, pokuty po 18.6.2016
2. Hlavná téma: Cezhraničné vyslanie zamestnanca
- povinnosti zamestnávateľa z inej členskej krajiny pri vyslaní zamestnanca na Slovensko
- povinnosti slovenského zamestnávateľa pri vyslaní zamestnanca do inej členskej krajiny
- kedy ide o vyslanie, kedy o zahraničnú pracovnú cestu, odvody – PD A1, zdanenie príjmu
- povinnosti slovenských zamestnávateľov v zahraničí
- modelové príklady – zahraničný zamestnávateľ, slovenský zamestnávateľ
3. Dočasné pridelenie (zapožičanie) zamestnanca, ADZ (stručne)
- dočasné pridelenie zamestnanca podľa § 58 Zákonníka práce
- „fiktívne“ poskytovanie služieb – obchádzanie dočasného pridelenia
- „fiktívne“ cezhraničné vysielanie pri poskytovaní služieb
- pracovné a mzdové podmienky dočasne pridelených zamestnancov
- spoluzodpovednosť užívateľského zamestnávateľa
- vyslanie na pracovnú cestu, cestovné náhrady
4. Daňové a odvodové tipy
- spoločník, konateľ – zdanenie a odvody
- otec na materskej
- umelci a autori – zdanenie a odvody z autorských honorárov
- pripravované zmeny – zrušenie zdravotných odvodov a zavedenie zdanenia dividend
Cena Bratislava (na seminároch v Bratislave/Saffron je kapacita max. 60 účastníkov)
72 € s DPH (60 € bez DPH)
66 € s DPH (55 € bez DPH) predplatitelia Encyklopédie mzdárov www.drak.porada.sk alebo pri úhrade do 31.8.2016
Cena Trenčín, Žilina, Prešov, B. Bystrica, Košice, Martin, Trnava
66 € s DPH (55 € bez DPH)
60 € s DPH (50 € bez DPH) predplatitelia Encyklopédie mzdárov www.drak.porada.sk alebo pri úhrade do 31.8.2016
V cene je zahrnutý obed a ďalšie občerstvenie počas seminára, pracovný materiál k Zákonníku práce a kniha Jozefa Mihála „Daňové a odvodové tipy V. (2016)“. Ďalej do vyčerpania zásob brožúra„Mzdárske zákony 2016“.
Účastníci seminára v hoteli Saffron môžu využiť za parkovanie v areáli hotela alebo podzemnom parkovisku zľavnenú cenu 3 eurá na celý deň.
Storno podmienky: Pri odhlásení sa do troch pracovných dní pred termínom konania vraciame celú uhradenú sumu. Pri odhlásení sa neskôr zaplatený poplatok nevraciame, pracovný materiál a knihu„Daňové a odvodové tipy V. (2016)“ Vám zašleme poštou.
17. augusta 2016 22:20
Počas jediného dňa sa na seminári dozviete všetko podstatné, čo potrebuje vedieť mzdová účtovníčka na prelome rokov 2016/2017 – ročné zúčtovanie preddavkov na daň, daňové priznania FO, všetky potrebné legislatívne zmeny.
Využite možnosť získať potrebné informácie už v decembri a získať tak čas na plnenie povinností po Novom roku. V čase konania seminárov už budú všetky zmeny pre rok 2017 schválené v Národnej rade.
Termíny
1.12.2016 Bratislava, Hotel Saffron, Radlinského 27
2.12.2016 Nitra, Agroinštitút, Akademická 4
5.12.2016 Košice, Hotel Košice, Moldavská
12.12.2016 Trenčín, Hotel Elizabeth, Ulica gen. M.R.Štefánika
15.12.2016 Žilina, Hotel Slovakia, Nám. Ľ. Štúra
16.12.2016 Bratislava, Hotel Saffron, Radlinského 27
19.12.2016 Prievidza, Hotel Preuge, A. Hlinku 8
20.12.2016 Bratislava, Hotel Saffron, Radlinského 27 (kapacita max. 60 účastníkov)
Program
(prezentácia od 8:30, začiatok 9:00, ukončenie o 14:30-15:00)
1. Ukončenie roka 2016 (povinnosti mzdovej účtovníčky)
- povinnosti pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2016, termíny
- vyplnenie tlačív „Vyhlásenie“ pre rok 2017
- „Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti“ za rok 2016, popis zmien
- „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2016“
- vykonanie ročného zúčtovania za rok 2016, vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov
- „Hlásenie“ za rok 2016 a „Prehľad“ pre rok 2017
- venovanie 2% (3%) za rok 2016,
- zamestnanecká prémia za rok 2016
- nezdaniteľné časti za rok 2016 – daňovník, manžel(ka), II. pilier, III. pilier, príklady
- tlačivá daňových priznaní FO za rok 2016
2. Legislatívne zmeny pre rok 2017
- Zákonník práce - minimálna mzda, sadzby minimálnych mzdových nárokov
- Sociálne poistenie - min. a max. vymeriavacie základy, dôchodky, dôchodkový vek
- Zdravotné poistenie – odpoč. pol. v roku 2017, ukončenie odvodov z podielov na zisku
- Daň z príjmov – zavedenie zdanenia podielov na zisku, nezdaň. časti a DB v roku 2017
- ... program bude doplnený v závislosti od konkrétnych zmien prijatých pre rok 2017
3. Diskusia
V rámci diskusie sa môžete pýtať na všetko čo Vás zaujíma z oblasti sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, zdanenia príjmov zamestnancov a Zákonníka práce.
Zmena a doplnenie programu vyhradené.
Cena Bratislava
72 € s DPH (60 € bez DPH)
66 € s DPH (55 € bez DPH) predplatitelia Encyklopédie mzdárov www.drak.porada.sk alebo pri úhrade do 30.9.2016
Cena Nitra, Košice, Trenčín, Žilina, Prievidza
66 € s DPH (55 € bez DPH)
60 € s DPH (50 € bez DPH) predplatitelia Encyklopédie mzdárov www.drak.porada.sk alebo pri úhrade do 30.9.2016
V cene je zahrnutý obed a ďalšie občerstvenie počas seminára, rozsiahly pracovný materiál (150 strán) a kniha Jozefa Mihála „Daňové a odvodové tipy V. (2016)“.
Účastníci seminára v hoteli Saffron môžu využiť parkovanie v areáli hotela alebo na podzemnom parkovisku za zľavnenú cenu 3 eurá na celý deň.
17. augusta 2016 19:53
V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve sa v § 6 ods. 2 vkladá nové písmeno e), podľa ktorého dobrovoľník zapísaný v informačnom systéme športu môže dostať náhradu za stratu času pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti v športe. Výška náhrady je obmedzená hodinovou minimálnou mzdou, v roku 2016 tak nesmie presiahnuť sumu 2,328 eura na hodinu.
V zákone o dani z príjmov sa v § 8 ods. 1 dopĺňa písmeno r) podľa ktorého sa medzi iné príjmy zaraďuje náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu.
Medzi príjmy oslobodené od dane sa v § 9 ods. 1 dopĺňa písmeno m), podľa ktorého je náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu príjem oslobodený od dane ak nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Zdaňuje sa len tá časť príjmu ktorá presiahne hranicu 500 eur ročne.
Najmä pre menšie športové kluby tak bude zaujímavé uzatvárať so športovými odborníkmi (napríklad mládežníckymi trénermi, vedúcimi mužstiev a pod.) dobrovoľnícke zmluvy v súlade s § 6 zákona o dobrovoľníctve. Pozor, podmienkou je zápis dobrovoľníckej zmluvy do informačného systému športu.
Podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dobrovoľníctve, v zmluve sa možno dohodnúť na materiálnom zabezpečení dobrovoľníka, najmä ide o:
- stravovanie,
- ubytovanie
- dopravu alebo úhradu cestovných náhrad spojených s cestou dobrovoľníka na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti,
- príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti (napríklad úhrada časti nákladov na mobil – komunikácia s rodičmi detí, vedením klubu a pod., úhrada výdavkov na športové oblečenie a pod.),
- poskytnutie jednotného oblečenia alebo iného osobného vybavenia
A podľa § 6 ods. 2 písm. e) sa možno dohodnúť na náhrade za stratu času najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy.
Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je možné poskytovať dobrovoľníkom náhrady – stravné, kilometrovné. Podľa § 2 ods. 1 druhá veta, pracovná cesta je cesta dobrovoľníka počínajúc nástupom na cestu z bydliska na do miesta plnenia dohodnutej činnosti, končiac návratom do miesta bydliska.
***
... aktuálna téma z knihy "Daňové a odvodové tipy V. (2016)"
17. augusta 2016 19:51
Príklad č. 2: Živnostník má honoráre z predaja svojho SW
Pán Karol je živnostník, živnosť má v obore predaja a servisu informačných technológií. Jeho príjem na živnosť je 1000 eur brutto mesačne. Pri zdanení príjmu zo živnosti (podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) využíva paušálne výdavky.
Popritom s istou SW spoločnosťou uzatvoril licenčnú zmluvu podľa § 65 Autorského zákona. Táto spoločnosť mu na základe zmluvy vypláca 1000 eur mesačne, spolu 12000 eur za rok 2016.
1. Pán Karol sa so SW spoločnosťou dohodol v zmluve tak, že honorár mu spoločnosť vypláca zdanený zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Z ročného honorára z licenčnej zmluvy vo výške 12000 eur brutto dostane pán Karol v čistom sumu 9525,60 eur. Honorár už nemusí priznávať vo svojom daňovom priznaní a ani z neho neplatí žiadne odvody.
Výpočet:
Základ dane pre zrážkovú daň = 12000 – 240 eur lit. fond = 11760 eur
Zrážková daň = 19% z 11760 eur = 2234,40 eur
Čistý príjem
12000 – 240 (LF) – 2234,40 (daň) = 9525,60 eur
2. Ak by sa pán Karol dohodol tak, že by mu spoločnosť honorár vyplatila nezdanený a pán Karol by si honorár priznal sám v daňovom priznaní (šlo by o tzv. pasívny príjem), dopadlo by to takto:
Základ dane § 6 ods. 4 = 12000 – 4800 (paušálne výdavky) = 7200 eur
Daň 19% = 19% zo 7200 eur = 1368 eur
Čistý príjem
12000 – 240 (LF) – 1368 (daň) = 10392 eur
Z príjmu zdaneného podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (príjem za použitie diela, licenčná zmluva) sa zdravotné poistenie neplatí a bez ohľadu na výšku tohto príjmu sa nikdy neplatí ani sociálne poistenie.
V uvedenom prípade je zdanenie podľa § 6 ods. 4 jednoznačne výhodnejšie ako zdanenie zrážkovou daňou.
Pri príjmoch na základe licenčných zmlúv bude vo väčšine prípadoch výhodnejšie dohodnúť sa s platiteľom príjmu na nezdanení príjmu zrážkovou daňou s tým, že autor/umelec zdaní príjem sám v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Je to najmä preto, lebo pri tomto spôsobe zdanenia si autor/umelec zníži príjem o paušálne respektíve skutočné výdavky – tým sa mu základ dane zníži – a z takto zdaneného príjmu neplatí žiadne odvody.
... celý článok pre predplatiteľov v DRAK-ovi alebo v knihe "Daňové a odvodové tipy V. (2016)".
17. augusta 2016 19:48
Športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu
Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnosti – viď nové ustanovenie podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platné od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca. Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť, na daňový bonus na deti atď. Športová organizácia mu pri výplate príjmov strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293dm, účinné od 1.1.2016, v rokoch 2016 až 2018 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Športová organizácia ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2019.
Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie.
Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to buď:
- ako zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa,
- ako SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO,
- ako poistenec štátu – napríklad ako študent alebo
- ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.
Športovec alebo športový odborník so (starou) pracovnou zmluvou
Príjem takýchto osôb sa naďalej posudzuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Uvedené osoby majú postavenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ich má prihlásených ako zamestnancov v Sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni. Z ich príjmov sa odvádza poistné obvyklým spôsobom ako za zamestnancov.
Tu uvedené platí aj pre obdobný pracovný vzťah podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo pre dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Športovec alebo športový odborník ako SZČO
Príjem športovca alebo športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v novom ustanovení § 6 ods. 2 písm. e).
Uvedené osoby majú povinnosti a práva podľa zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.
Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu versus športovca ako SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).
Jednoznačnou nevýhodou je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.
Príjem športovca zo sponzoringu
Športovec, ktorý svoje príjmy zdaňuje ako SZČO, príjem prijatý od individuálneho sponzora zahrnie k svojim ďalším príjmom zo športovej činnosti príjmom zdaneným podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Športovci, ktorí nemajú postavenie SZČO, postupujú tak, že príjem prijatý od individuálneho sponzora zdania podľa nového ustanovenia zákona o dani z príjmov § 8 ods. 1 písm. p). Čiže týka sa to:
- športovcov so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,
- športovcov s pracovnou zmluvou alebo dohodou,
- športovcov s obdobným pracovným vzťahom v rezortnom športovom stredisku.
Pri uvedenom príjme za výdavky považujú (viď § 8 ods. 15 zákona o dani z príjmov) všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu. To v praxi znamená, že základ dane z príjmov na základe sponzoringu by mal byť nulový.
V prípade že sponzorovaným je amatérsky športovec, zdaní príjem na základe sponzoringu ako iný príjem podľa § 8 – iný.
***
... aktuálna téma z knihy "Daňové a odvodové tipy V. (2016)", pokračovanie nabudúce.