Športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu
Príjem športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za príjem zo závislej činnosti – viď nové ustanovenie podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov (platné od 1.1.2016). Z pohľadu zákona o dani z príjmov tak športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu má postavenie zamestnanca. Môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť, na daňový bonus na deti atď. Športová organizácia mu pri výplate príjmov strhne preddavok na daň zo závislej činnosti a po skončení roka mu na jeho žiadosť vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na druhej strane, na rozdiel od SZČO, si športovec ako zamestnanec nemôže znížiť základ dane o výdavky, či skutočné alebo paušálne.
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prechodné ustanovenie § 293dm, účinné od 1.1.2016, v rokoch 2016 až 2018 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Športová organizácia ho počas tohto obdobia neprihlasuje ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, športovec nemá povinné poistenie ako zamestnanec a poistné do Sociálnej poisťovne sa neodvádza. Na druhej strane si treba uvedomiť, že športovec nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne a nie je ani úrazovo poistený. Športová organizácia ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne až od 1.1.2019.
Športovcovi preto možno odporúčať dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Rovnako možno pre krytie rizika úrazu pri športe odporúčať komerčné úrazové poistenie.
Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca. Športová organizácia ho preto neprihlasuje ako svojho zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Športovec však musí mať zabezpečené (pokiaľ je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie iným spôsobom a to buď:
- ako zamestnanec ak má aj iného zamestnávateľa,
- ako SZČO, ak má aj nejakú inú činnosť ako SZČO,
- ako poistenec štátu – napríklad ako študent alebo
- ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, tzv. samoplatiteľ.
Športovec alebo športový odborník so (starou) pracovnou zmluvou
Príjem takýchto osôb sa naďalej posudzuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Uvedené osoby majú postavenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení. Športová organizácia ich má prihlásených ako zamestnancov v Sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni. Z ich príjmov sa odvádza poistné obvyklým spôsobom ako za zamestnancov.
Tu uvedené platí aj pre obdobný pracovný vzťah podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo pre dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Športovec alebo športový odborník ako SZČO
Príjem športovca alebo športového odborníka ako SZČO je od 1.1.2016 v zákone o dani z príjmov osobitne definovaný v novom ustanovení § 6 ods. 2 písm. e).
Uvedené osoby majú povinnosti a práva podľa zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení rovnako ako akékoľvek iné SZČO mimo oblasti športu.
Pri porovnaní výhodnosti postavenia športovca pri zmluve o profesionálnom vykonávaní športu versus športovca ako SZČO možno konštatovať, že výhodou športovca so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je, že z príjmu neplatí sociálne ani zdravotné odvody. Táto výhoda je však spojená s nemožnosťou čerpať dávky zo sociálneho poistenia a problémom je zdravotné poistenie, ktoré musí mať športovec „nejako“ zabezpečené (pokiaľ je poistencom v SR).
Jednoznačnou nevýhodou je nemožnosť znížiť si základ dane o výdavky.
Príjem športovca zo sponzoringu
Športovec, ktorý svoje príjmy zdaňuje ako SZČO, príjem prijatý od individuálneho sponzora zahrnie k svojim ďalším príjmom zo športovej činnosti príjmom zdaneným podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Športovci, ktorí nemajú postavenie SZČO, postupujú tak, že príjem prijatý od individuálneho sponzora zdania podľa nového ustanovenia zákona o dani z príjmov § 8 ods. 1 písm. p). Čiže týka sa to:
- športovcov so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,
- športovcov s pracovnou zmluvou alebo dohodou,
- športovcov s obdobným pracovným vzťahom v rezortnom športovom stredisku.
Pri uvedenom príjme za výdavky považujú (viď § 8 ods. 15 zákona o dani z príjmov) všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu. To v praxi znamená, že základ dane z príjmov na základe sponzoringu by mal byť nulový.
V prípade že sponzorovaným je amatérsky športovec, zdaní príjem na základe sponzoringu ako iný príjem podľa § 8 – iný.
***
... aktuálna téma z knihy "Daňové a odvodové tipy V. (2016)", pokračovanie nabudúce.