*
Zamestnávateľ je podľa § 118 Zákonníka práce povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je:
- peňažné plnenie alebo
- plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
... poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
*
Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. trinásty plat) a vianočných sviatkov (tzv. štrnásty plat).
*
Za mzdu sa nepovažuje:
- náhrada mzdy,
- náhrada za pracovnú pohotovosť,
- finančný príspevok na stravovanie,
- príspevok na rekreáciu, príspevok na športovú činnosť dieťaťa, príspevok na štátom podporované nájomné bývanie,
- odstupné,
- odchodné,
- cestovné náhrady,
- príspevky zo sociálneho fondu,
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
- príspevky na životné poistenie zamestnanca,
- výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
- daňový bonus na deti a daňový bonus na zaplatené úroky,
- náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť,
- doplatky k nemocenským dávkam,
- peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 (pri plnení záväzku zamestnanca o obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru),
- iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy, rozličné benefity a prvky sociálneho programu zamestnávateľa,
- príjmy, príspevky a požitky zo zdrojov sociálneho fondu,
- plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
*
Poznámka: Definícia pojmu mzda je dôležitá okrem iného pre určenie priemerného zárobku podľa § 134. Pri výpočte priemerného zárobku berieme do úvahy len mzdu. Naopak, do úvahy neberieme plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu.
*
Podľa § 119 Zákonníka práce platí, že mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Pokiaľ ide o vzťah voči minimálnej mzde, resp. voči minimálnym mzdovým nárokom podľa § 120, nie je podstatné, či základná zložka mzdy je alebo nie je nižšia ako minimálna mzda, respektíve minimálny mzdový nárok. Podstatný je vzťah celkovej mzdy zamestnanca vrátane všetkých jej zložiek voči minimálnej mzde (minimálnemu mzdovému nároku).
Pozor, podľa § 120 ods. 2, pri posudzovaní výšky mzdy voči minimálnej mzde (minimálnemu mzdovému nároku) sa nezahrnú mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu v noci, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.
V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu, resp. vyššie minimálne mzdové nároky.
Príklad
Pán František má podľa pracovnej zmluvy základnú zložku mzdy určenú ako mesačnú mzdu vo výške 800 € mesačne. Ďalšou zložkou mzdy je výkonnostná odmena na základe kvalitatívnych výsledkov práce, ktorú každý mesiac určuje jeho nadriadený, tá sa pohybuje od 0 do 100 € mesačne. Pán František vykonáva práce zaradené do prvého stupňa náročnosti.
V januári 2025 bola pánovi Františkovi priznaná výkonnostná odmena 80 €. Výsledná mzda tak dosiahla 880 €, čo je viac ako minimálna mzda (v roku 2025 je minimálna mzda 816 €).
Vo februári 2025 bola pánovi Františkovi priznaná výkonnostná odmena len 10 €. Výsledná mzda by tak dosiahla len 810 €, čo je menej ako minimálna mzda. Zamestnávateľ preto musí pánovi Františkovi doplatiť ešte doplatok do minimálnej mzdy vo výške ďalších 6 €. Výsledná mzda tak bude (800 + 10 + 6) presne vo výške minimálnej mzdy 816 €.
*
Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Treba zdôrazniť, že ide o dohodu, nie prerokovanie alebo oboznámenie - odborový orgán alebo samotný zamestnanec so mzdovými podmienkami musia súhlasiť.
Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä:
- formy odmeňovania zamestnancov,
- sumu základnej zložky mzdy,
- ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania.
Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu - typickým príkladom je hodinová mzda, mesačná mzda alebo úkolová mzda.
*