Najnovšie články

Nezdaniteľná časť na daňovníka

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to:

  • na daňovníka
  • na manžela, manželku
  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
  • úhrady na kúpeľnú starostlivosť

*

2.1 VÝPOČET PRE ROK 2019

Suma životného minima platná k 1.1.2019 bola 205,07 eura.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,11 eura.

Pri ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní, ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100 násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je daná výpočtom 19,2 x 205,07 = 3937,35 eura.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 9064,094 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,38 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem

V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.

*

Daňovník s príjmami aj v zahraničí

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.

Príklad

Daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. Základ dane z príjmov v Českej republike bol 9000 eur, v daňovom priznaní uvedie tieto príjmy a použije metódu vyňatia príjmov.

V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka tak bude 9064,094 – (24000 : 4) = 9064,094 - 6000 = 3064,10 eura.

Daňovník tak síce nebude priamo doplácať daň z príjmov dosiahnutých v ČR ale doplatí na tieto príjmy znížením nezdaniteľnej časti o temer 900 eur.

*

2.2 KTO MÁ NÁROK

Na rozdiel od iných nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas roka 2019 bola 328,11 eura.

Poznámka: Suma 367,85 eura pri výpočte mesačných preddavkov je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...". Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.

Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.

Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj:

  • študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov
  • evidovaní nezamestnaní pracujúci na krátkodobé dohody
  • všetci ďalší zamestnanci pracujúci na dohody
  • osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke
  • štatutárni zástupcovia (konatelia, spoločníci) poberajúci odmenu
  • poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1. príslušného roka
  • daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci)

*

Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:

  • zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia
  • zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladal, že jeho ročný základ dane za rok 2019 bude vyšší ako 20507 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3937,35 eura ale menej, sa mohol rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní "Vyhlásenie") aby mu po skončení roka 2019 v ročnom zúčtovaní nevznikol nedoplatok na dani.

*

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní

Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2019 majú všetci daňovníci, s výnimkou daňovníkov so základom dane za rok 2019 vo výške 36256,38 eura a viac a s výnimkou väčšiny dôchodcov (viď ďalej).

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, bez ohľadu aká je ich materská krajina atď.

Príklad

Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. V roku 2019 pracoval 10 mesiacov, dva mesiace bol práceneschopný.

V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) za rok 2019 sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 3937,35 eura.

*

Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:

  • študenti
  • evidovaní nezamestnaní
  • osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke atď.

... a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.

Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura). Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.

Príklad

Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Iné zdaniteľné príjmy nemala.

Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura. Výsledkom bude nulová daň a zamestnávateľ študentke na základe ročného zúčtovania vráti daňový preplatok 160 eur.

*

2.3 POBERATELIA DÔCHODKOV

Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte k skoršiemu dátumu,
tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka.

Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka je vyšší, ako suma „štandardnej“ nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.

*

Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:

  • vdovských a sirotských dôchodkov
  • invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku
  • poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1. príslušného roka

*

Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov

Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za príslušný rok v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov.

Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta:

  • suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12. príslušného roka
  • v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera)
  • v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku (zaviedol sa od 1. júla 2015) sa  započítava  celá  suma  vyplácaného  dôchodku  (čiže  vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku)
  • vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky

*

Naopak do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:

  • vianočný príspevok (ľudovo „vianočný dôchodok“), pretože to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok
  • v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta
  • v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1. príslušného roka - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže dôchodok zvýšiť na základe jeho žiadosti počas príslušného roka (napríklad ak pracoval popri poberaní dôchodku).

Príklad

Pani Milada poberá starobný dôchodok od roku 2013 a po zomrelom manželovi aj vdovský dôchodok.

Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. V decembri 2019 jej naviac vyplatili vianočný príspevok.

Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur. Nezdaniteľná časť tak bude 3937,35 - 3720 = 217,35 eura.

*

Ako si môžu pomôcť dôchodcovia

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas príslušného roka.

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.

Príklad

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, tak by si v roku 2020 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2020 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej výške, čo pri sadzbe dane 19% a nezdaniteľnej časti vo výške 4414,20 eura znamená úsporu na dani z príjmu vo výške 838,69 eura.

*

Poberatelia invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.

*

Poznámka

Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

*

Dodatočne priznaný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok  (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok. Poznámka - pri dodržaní uvedených lehôt v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu za neskoré podanie daňového priznania.

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2020 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2019 a uplatnil sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3937,35 eura.

Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018.

Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi 3937,35 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2019.

Nezdaniteľná časť na manžela/manželku

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

V praxi druhou najvýznamnejšou nezdaniteľnou časťou, o ktorú sa znižuje základ dane, je nezdaniteľná časť na manžela, manželku.

3.1 VÝPOČET PRE ROK 2019

Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,38 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 3937,35 eura - vlastný príjem manželky.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,38 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Suma 13001,438 je daná ako 63,4-násobok životného minima.

Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,76 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Pozor, ak podmienky na uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť na manželku boli splnené len časť príslušného roka, suma nezdaniteľnej časti na manželku sa kráti.

Pozrite ďalej.

*

Rovnako ako pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa posudzuje základ dane, nie hrubý príjem. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na manželku je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na manželku neovplyvní.

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na manželku sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na manželku.

*

3.2 VLASTNÝ PRÍJEM MANŽELA/MANŽELKY

Pri určení sumy nezdaniteľnej časti na manželku sa odpočítava tzv. vlastný príjem manželky.

Výška vlastného príjmu manželky sa nepreukazuje, zamestnanec nie je povinný predložiť zamestnávateľovi doklady preukazujúce výšku vlastných príjmov manželky. Podobne nie je potrebné výšku vlastného príjmu manželky dokladovať pri podávaní daňového priznania.

Na tento účel sa do vlastného príjmu manželky započítava v zásade akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov podľa § 2 písm. c) zákona, bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane alebo či ide o príjem oslobodený od dane. Samozrejme sa započítava aj príjem zdanený formou zrážkovej dane (napríklad autorské honoráre zdanené zrážkovou daňou, podiely na zisku).

Do vlastného príjmu sa započítava napríklad:

  • príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona, príjmy zo zamestnania), bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý nie je predmetom dane alebo či ide o príjem od dane oslobodený
  • príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 zákona), podľa názoru autora sa započítava príjem znížený o výdavky, podľa Finančnej správy príjem znížený len o odvody
  • príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 - a to aj v prípadoch, ak ide o príjem od dane oslobodený podľa § 9 ods.1 písm. h) zákona
  • príjem z kapitálového majetku (§ 7 zákona) - napríklad úroky v banke, výnosy z cenných papierov, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, plnenia z životného poistenia „na dožitie“ atď.
  • ostatné príjmy (§ 8 zákona) - napríklad náhodné, príležitostné príjmy, výhry, príjmy z predaja nehnuteľností atď.

*

Pozor, započítava sa aj príjem ktorý nie je predmetom dane, resp. je oslobodený od dane, napríklad:

  • náhrada príjmu počas práceneschopnosti, vyplácaná zamestnávateľom
  • cestovné náhrady či v rámci limitu alebo aj nad limit
  • suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca
  • podiely na zisku za roky 2004 až 2016 vrátane, hoci nie sú predmetom dane,
  • akékoľvek dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou - nemocenské dávky, dôchodky, úrazové dávky, dávky z garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti
  • dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z.,
  • peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z. z., vrátane peňažného príspevku na opatrovanie,
  • sociálna výpomoc a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
  • príspevok na starostlivosť o dieťa (tzv. „jasličkovné“) podľa zákona č. 561/2008 Z. z. (nie je to štátna sociálna dávka)
  • príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. vyplácané náhradnému rodičovi (opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi).

*

Naopak do vlastného príjmu manželky - manžela sa nezapočítava len príjem:

  • zamestnanecká prémia
  • daňový bonus
  • zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť
  • štipendium pri sústavnej príprave na povolanie
  • štátne sociálne dávky.

*

Štátne sociálne dávky (nezapočítavajú sa do vlastného príjmu manželky) sú:

  • rodičovský príspevok (zákon č.571/2009 Z. z.),
  • príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č.235/1998 Z. z.),
  • príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne (zákon č.235/1998 Z. z.),
  • príspevok na pohreb (zákon č.238/1998 Z. z.),
  • prídavok na dieťa (zákon č.600/2003 Z. z.),
  • príplatok k prídavku na dieťa (zákon č.532/2007 Z. z.),
  • vianočný príspevok dôchodcom (zákon č.592/2006 Z. z.)
  • príplatok k dôchodku politickým väzňom (zákon č. 274/2007 Z. z.)
  • príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z.)
  • kompenzačný príspevok baníkom (zákon č.385/2019 Z. z.)

*

Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava:

  • poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca
  • poistné na povinné sociálne poistenie SZČO
  • preddavky zamestnanca a SZČO na zdravotné poistenie
  • nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

*

Poznámka: Od vlastného príjmu manželky sa neodpočítava poistné dobrovoľne poistenej osoby v SP, preddavky a nedoplatok z RZZP samoplatiteľa na zdravotné poistenie.

Poznámka: Do vlastného príjmu manželky sa nezapočítava výživné, resp. náhradné výživné, pretože to je príjem dieťaťa.

*

Príklad

Zamestnanec dosiahol za rok 2019 základ dane 10000 eur. Je to menej ako 36256,38 eura, preto bude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v nekrátenej výške. Majú jedno dieťa vo veku necelé tri roky, druhé dieťa sa im narodilo v apríli 2019.

Jeho manželka bola v roku 2019 zamestnaná prvé dva mesiace a jej hrubý príjem v zamestnaní bol spolu 1000 eur. Za tieto dva mesiace zaplatila poistné do Sociálnej a zdravotnej poisťovne 130 eur. Od marca do októbra poberala materské, spolu 2000 eur. Od októbra do konca roka 2019 poberala rodičovský príspevok.

Do vlastného príjmu manželky za započítava príjem v zamestnaní (1000 eur) a materské (2000 eur). Rodičovský príspevok sa do vlastného príjmu manželky nezapočítava. Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava zaplatené poistné (130 eur).

Vlastný príjem manželky = 1000 + 2000 - 130 = 2870 eur.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku je výške 3937,35 - 2870 = 1067,35 eura.

*

3.3 KTO MÁ NÁROK

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku je možné uplatniť si až v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní. Nie je to možné už pri výpočte preddavkov na daň.

Nárok si môže uplatniť daňový rezident SR, čiže daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa ďalej uvedené podmienky.

Tento nárok si však môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou ak spĺňa ďalej uvedené podmienky a naviac ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, teda príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku majú aj študenti, aj dobrovoľne nezamestnaní, aj invalidi, aj poberatelia dôchodkov (a to aj dôchodkov priznaných pred 1.1. príslušného roka).

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si možno uplatniť aj vtedy, ak samotná manželka vo svojom daňovom priznaní alebo vo svojom ročnom zúčtovaní dane si uplatní nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka (sama na seba).

*

Podmienky ktoré obe je potrebné splniť vždy:

  • existencia manželstva (na družku nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť)
  • spoločná domácnosť

Podmienky, z ktorých sa musí splniť aspoň jedna:

  • manželka sa starala o vyživované dieťa do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe
  • manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie (starala sa o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaného na opatrovanie)
  • manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, soc. vecí a rodiny
  • manželka je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny)

Zdôraznime, že stačí splniť jednu z uvedených podmienok - napríklad starostlivosť o dieťa alebo invaliditu. Alebo podmienku evidencie na úrade práce.

Poznámka: Zamestnanec je k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania povinný doložiť doklady, ktorými preukáže existenciu manželstva (sobášny list) a splnenie niektorej zo štyroch podmienok (rodný list dieťaťa, potvrdenie o poberaní príspevku na opatrovanie, potvrdenie o evidencií uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie o priznaní invalidity, preukazu ŤZP). Spoločná domácnosť sa nepreukazuje.

*

Existencia manželstva

Preukazuje sa sobášnym listom.

*

Podmienka spoločnej domácnosti

Nárok si možno uplatniť vtedy, ak daňovník žije s manželkou v (spoločnej) domácnosti. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka:

„Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby“.

Nie je pritom podstatné, či manželia majú rovnakú adresu trvalého pobytu. Nie je podstatné, či napr. pri rozdielnom trvalom pobyte manželov má jeden z nich nahlásený prechodný pobyt na mieste trvalého pobytu druhého z manželov.

Spoločná domácnosť sa deklaruje čestným vyhlásením daňovníka.

*

Starostlivosť o vyživované dieťa

Nie je dôležité, či manželka poberá materské, rodičovský príspevok, alebo príspevok na starostlivosť o dieťa, dokonca nie je dôležité či niektorý z uvedených príspevkov poberá manželka alebo manžel – dôležitá je skutočnosť, že majú dieťa vo veku do 3 (prípadne 6) rokov.

Dieťa o ktoré sa starajú nemusí byť ich vlastné. Môže ísť o náhradnú starostlivosť, pestúnov, adopcie a pod.

Nie je dôležité, či manželka aj pracuje alebo je len pri dieťati.

Do vlastného príjmu manželky sa v týchto prípadoch započíta materské, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti (nie sú to štátne sociálne dávky). Naopak nezapočíta sa rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, čo sú štátne sociálne dávky a nezapočíta sa ani daňový bonus.

*

Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie

Tu pozor: samotný príspevok sa započítava do vlastného príjmu manželky. Častá chyba - nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nie je v prípade, ak manželka poberá príspevok za osobnú asistenciu.

*

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Pozor, do evidencie úrad práce nezaradí napr. osobu, ktorá je štatutárom (konateľ, člen dozornej rady, prokurista), pokiaľ sa nevyčiarkne z obchodného registra. Nezaradí sa ani živnostník, pokiaľ nezruší alebo nepozastaví živnosť.

*

Invalidita

Pri skúmaní podmienky invalidity nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok - dôležité je, či je invalidná a má k tomu rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo preukaz ŤZP. Napríklad podmienka je splnená vtedy, ak manželka je už v dôchodkovom veku a poberá starobný dôchodok - ale v minulosti Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o invalidite, ktoré stále platí.

*

Čo ak boli podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku splnené len časť roka?

Často sa stáva, že podmienky na priznanie nároku boli splnené nie po celý príslušný rok ale len po časť roka. Napríklad manželstvo bolo uzatvorené počas roka (alebo rozvedené počas roka), prvé dieťa sa im narodilo počas roka, časť roka bola manželka evidovaná na úrade práce a podobne.

Vtedy sa postupuje nasledovne:

1. Spočíta sa vlastný príjem manželky vždy za celý príslušný rok.

2. Určí sa fiktívna suma nezdaniteľnej časti na manželku za celý rok ako:

Plná suma - vlastný príjem manželky

Napríklad konkrétne za rok 2019 pri základe dane manžela do 36256,38 eura to bude suma 3937,35 eura - vlastný príjem manželky

3. Zo sumy určenej podľa bodu 2. sa určí alikvotná časť podľa počtu kalendárnych mesiacov, pre ktoré boli podmienky splnené k 1. dňu daného mesiaca.

Ukážeme si to ďalej na príkladoch pri zúčtovaní za rok 2019.

*

3.4 PRÍKLADY

1. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa celý rok

Manželia celý rok 2019, celý rok 2019 sa manželka starala o vyživované dieťa, ktoré malo na začiatku roka 2019 jeden rok, 15. októbra 2019 malo druhé narodeniny - počas celého roka 2019 tak dieťa ešte nedosiahlo vek 3 roky. Vlastný príjem manželka mala nulový - poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa – čo sú štátne sociálne dávky a tie sa do vlastného príjmu manželky nepočítajú.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za celý rok 2019, pretože podmienka manželstva a podmienka starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov boli splnené počas celého roka.

Nezdaniteľná časť na manželku = 3937,35 eura.

2. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa časť roka

Manželia celý rok 2019, dieťa sa im narodilo 3. júna 2019. Manželka na začiatku roka 2019 pracovala, 15. apríla 2019 odišla na materskú dovolenku a poberala materské, od decembra 2019 poberala rodičovský príspevok. Pri pôrode dostala tzv. pôrodné a od júna 2019 poberala prídavok na dieťa. V júli 2019 jej zamestnávateľ vyplatil príspevok na pomoc po narodení dieťaťa zo sociálneho fondu.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem v zamestnaní, vrátane príspevku zo sociálneho fondu. Vlastný príjem sa zníži o jej odvody a započíta sa materské.

Nezapočíta sa rodičovský príspevok, pôrodné ani prídavok na dieťa – to sú štátne sociálne dávky. Takto určený vlastný príjem je 3000 eur.

Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace júl – december 2019, pretože dieťa sa im narodilo 3.6.2019. Podmienka manželstva a súčasne aj starostlivosti o dieťa tak je splnená prvýkrát k 1.7.2019.

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 937,35

937,35 / 12 a následne * 6 (mesiacov) = 468,68 eura

(výsledná suma nezdaniteľnej časti sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor, od roka 2020 matematicky)

*

3. Manželia časť roka, starostlivosť o dieťa časť roka

Rovnako ako v druhom príklade, manželstvo však uzatvorili až po narodení dieťaťa a to 4. októbra 2019.

Nezdaniteľná časť na manželku sa preto prizná len za mesiace november a december 2019.

A to preto, lebo podmienka manželstva a starostlivosti o dieťa súčasne je splnená prvýkrát k 1.11.2019.

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 3000 (vlastný príjem za celý rok) = 937,35

937,35 / 12 a následne * 2 (mesiace) = 156,23 eura

*

4. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa časť roka

Manželia boli celý rok 2019, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke a starala sa o dieťa. Dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra 2019. Manželka počas rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa pracovala na dohodu, jej príjem na dohodu po odpočítaní odvodov bol 500 eur za celý čas trvania dohody v roku 2019.

Po skončení rodičovskej dovolenky sa od 16. októbra 2019 manželka vrátila do zamestnania. V tomto zamestnaní dosiahla do konca roka 2019 príjem po odpočítaní odvodov 1700 eur.

Podmienka manželstva a súčasne starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov tak je splnená počas prvých 10 mesiacov roka 2019.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a príjem v zamestnaní, znížený o odvody (1700 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 2200 (vlastný príjem za celý rok) = 1737,35

1737,35 / 12 a následne * 10 = 1447,80 eura

*

5. Manželia celý rok, starostlivosť o dieťa časť roka, na úrade práce časť roka

 Ako štvrtý príklad, boli manželia celý rok 2019, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke a starala sa o dieťa. Dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra 2019. Manželka počas rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa pracovala na dohodu, jej príjem na dohodu po odpočítaní odvodov bol 500 eur za celý čas trvania dohody v roku 2019.

Po skončení rodičovskej dovolenky sa však manželka nevrátila do pôvodného zamestnania, ku dňu 15. októbra 2019 po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a ako nezamestnaná sa zaevidovala od 16. októbra 2019 na úrade práce.

Do konca roku bola v evidencií, dostala dávku v nezamestnanosti celkom 900 eur.

Podmienka manželstva a súčasne starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov - alebo evidencie na úrade práce - tak je splnená po celý rok 2019.

Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem na dohodu, znížený o odvody (500 eur) a dávka v nezamestnanosti (900 eur).

Nezdaniteľná časť na manželku:

3937,35 - 1400 = 2537,35 eura

Nezdaniteľná časť príspevky na DDS

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Počnúc rokom 2014 si daňovník môže znížiť základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. „tretí pilier“) podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, respektíve na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Podmienkou je, že ide o účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 alebo o účastnícku zmluvu (uzatvorenú skôr) avšak zmenenú dodatkom k zmluve na podmienky platné v doplnkovom dôchodkovom sporení od 1.1.2014 (zrušenie dávkového plánu).

*

4.1 VÝŠKA

Nezdaniteľná časť na príspevky na DDS je daná ako suma zamestnancom zaplatených príspevkov počas príslušného roka, najviac však suma 180 eur.

To platí bez zmeny počnúc rokom 2014, teda rovnako to platí pre rok 2019.

Na výšku príspevkov ktoré uhradil zamestnávateľ sa neprihliada.

Pri posudzovaní sumy zaplatených príspevkov sa postupuje podľa § 4 ods. 3 ZDP. To znamená, že ak príspevok zamestnanca strhne zo mzdy za december 2019 zamestnávateľ a pošle do dôchodkovej správcovskej spoločnosti až v januári 2020, započíta sa takýto príspevok do príspevkov za rok 2019. Naopak, príspevok zamestnanca zo mzdy za december 2018, ktorý zamestnávateľ strhol a zaslal do správcovskej spoločnosti v januári 2019, sa započítava do príspevkov za rok 2018.

Ak si zamestnanec z nejakého dôvodu platí príspevky alebo ich časť vo vlastnej réžii, započítajú sa príspevky ktoré preukázateľne uhradil do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v čase od 1.1. do 31.12. príslušného roka.

*

4.2 KTO MÁ NÁROK

V doplnkovom dôchodkovom sporení došlo od 1.1.2014 k zásadným zmenám, najmä pokiaľ ide o zmenu podmienok nároku na doplnkový starobný dôchodok a výsluhový dôchodok. Podľa nových pravidiel (ďalšia novela účinná od 1.1.2019) je doplnkový starobný dôchodok možné čerpať až po dosiahnutí dôchodkového veku.

Tieto nové podmienky sa vzťahujú na:

  • zmluvy, ktoré účastníci doplnkového dôchodkového sporenia uzatvorili, resp. uzatvoria od 1.1.2014
  • staršie zmluvy, ktoré účastníci doplnkového dôchodkového sporenia uzatvorili pred 1.1.2014 a po 1.1.2014 uzatvorili v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodatok, ktorým sa zruší ich doterajší dávkový plán a práva, povinnosti či nároky účastníka (nárok na čerpanie doplnkového starobného dôchodku) budú dané podľa zákona platného od 1.1.2014.

Ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia ktorý má starú zmluvu (uzatvorenú pred 1.1.2014) neuzavrel takýto dodatok (nemusí, je to na jeho slobodnom rozhodnutí), tak sa jeho práva, povinnosti a nároky riadia stavom platným pred 1.1.2014 (čiže príslušné zmeny v zákone sa na neho vzťahovať nebudú). Pri takejto (nezmenenej) starej zmluve však nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti.

*

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti je len v prípade:

  • zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013
  • zmluvy uzatvorenej pred 1.1.2014 pri ktorej bol prijatý dodatok, ktorým sa zrušil pôvodný dávkový plán (viď vyššie)

Ešte raz zdôraznime, že zmluve uzatvorenej pred 1.1.2014, pri ktorej nebol prijatý dodatok, ktorým by sa zrušil dávkový plán, nie je nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti.

Nárok nie je ani vtedy, ak má daňovník uzatvorených viacero zmlúv o doplnkovom dôchodkovom sporení a z toho aspoň jedna je zmluva uzatvorená pred 1.1.2014, pri ktorej nebol prijatý dodatok, ktorým by sa zrušil dávkový plán.

*

Daňový nerezident

Nárok na nezdaniteľnú časť - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, teda fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní.

A to vtedy, ak úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku

tvorí najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, teda príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Viď § 11 ods. 7 zákona. Čiže postup je obdobný, ako pri uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku/manžela alebo pri uplatnení nároku na daňový bonus.

*

Uplatňovanie nároku na nezdaňovanú časť

Pokiaľ príspevky na DDS zrážal a odvádzal na účet do DDS v mene zamestnanca jeho zamestnávateľ, nie je potrebné aby zamestnanec pri podávaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preukazoval výšku zaplatených príspevkov.

Pokiaľ si však zamestnanec celú sumu, prípadne jej časť uhrádzal vo vlastnej réžii, je k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania povinný predložiť potvrdenie o výške zaplatených príspevkov.

Pokiaľ ide o to, či je možné „uznať“ zmluvu ako takú, zamestnávateľ by sa mal presvedčiť, či je možné priznať nárok na nezdaniteľnú časť. Môže byť, že už má svoju kópiu zmluvy z doby kedy bola uzatváraná. AK tomu tak nie je, zamestnanec musí predložiť zmluvu, resp. dodatok k nej, respektíve doručiť potvrdenie zo správcovskej spoločnosti o tom, či jeho zmluva spĺňa podmienky na uznanie nároku.

Pri podávaní daňového priznania sa uplatnenie nezdaniteľnej časti nepreukazuje, respektíve preukazuje len na výzvu správcu dane.

*

Predčasný výber

V prípade že daňovník predčasne ukončí zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení a uplatní si predčasný výber nasporených prostriedkov v súlade s § 19 zákona č. 650/2004 Z. z. a v predchádzajúcich rokoch si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch rokov od skončenia roka, v ktorom mu bola táto suma vyplatená.

Teda musí si najneskôr do troch rokov podať daňové priznanie a v ňom si zvýšiť základ dane o celkovú sumu predtým uplatnených nezdaniteľných častí.

Príklad

Zamestnanec si od roka 2014 do roka 2018 uplatňoval nezdaniteľnú časť na príspevky na DDS, každý rok vo výške 180 eur.

Spolu za roky 2018 až 2018 vrátane uplatnil v súčte sumu 5 x 180 = 900 eur.

Počas roka 2019 zmluvu o DDS zrušil a využil možnosť predčasného výberu.

Zamestnanec má povinnosť najneskôr za rok 2022 podať daňové priznanie, v ktorom si musí zvýšiť základ dane o sumu 900 eur.

Nezdaniteľná časť na úhrady za kúpeľnú starostlivosť

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Od roku 2018 sa podľa § 11 ods. 14 ZDP zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v slovenských prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

*

5.1 VÝŠKA

Suma nezdaniteľnej časti je daná ako suma daňovníkom preukázateľne zaplatených úhrad v príslušnom roku za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry a ďalšie kúpeľné služby a to vo výške najviac 50 eur za rok.

Do toho sa nezahrnú úhrady, ktoré za tieto služby v mene daňovníka zaplatila zdravotná poisťovňa alebo iný subjekt (napríklad zamestnávateľ).

Daňovník si môže uplatniť ďalších najviac 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku/manžela a 50 eur aj za každé svoje vyživované dieťa (vyživované v súlade s § 33 ZDP) zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Nezdaniteľnú časť základu dane na deti si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť na manželku/manžela v prípade, že sa tak dohodnú.

Príklad

Zamestnanec si v roku 2019 ako samoplatca zaplatil víkendový pobyt v Bardejovských kúpeľoch. Spolu s ním boli na pobyte jeho manželka a štyri vyživované deti. Suma za pobyt činila 400 eur. Zamestnanec si môže po dohode s manželkou v ročnom zúčtovaní za rok 2019 uplatniť nezdaniteľnú časť vo výške 300 eur (1 x 50 eur za seba, 1 x 50 eur za manželku, 4 x 50 eur za vyživované deti).

*

5.2 ČO JE MOŽNÉ UPLATNIŤ SI

Uplatniť si možno úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami uhradené v slovenských prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach. A to v najširšom zmysle slova, napríklad úhrady za:

  • ubytovanie
  • stravovanie – jedlo, nápoje, akékoľvek občerstvenie, konzumácia z minibaru na izbe
  • kúpeľné procedúry – samotné procedúry, lekárske prehliadky, cvičenie, masáže
  • platby za wellness, saunu, vstup do bazénu...
  • ďalšie poplatky, napríklad za parkovanie.

Nie je dôležité, či šlo o viacdenný pobyt, krátkodobý víkendový pobyt alebo len „na otočku“ bez ubytovania návštevu kúpeľov a platbu za vstup, či procedúry. Uznajú sa aj opakované úhrady zaplatené počas roka v kúpeľoch, či v jedných, či v rôznych.

Dôležité je, že daňovník vie tieto platby preukázať a že ich uhradil on sám (nie zamestnávateľ, nie poisťovňa a pod.).

Uznajú sa aj úhrady, ktoré vynaložil samotný daňovník pri pobyte hradenom poisťovňou – ak si sám doplácal nadštandardné ubytovanie, ďalšie procedúry, kúpil si nejaké občerstvenie, nápoje a pod. a vie to doložiť dokladmi.

Dôležité je, že musí ísť o úhrady voči subjektu, ktorý má štatút prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej liečebne. Nie je možné uznať úhrady zaplatené iným subjektom.

Príklad

Zamestnanec bol na trojtýždňovom kúpeľnom pobyte v Bardejovských kúpeľoch, ktorý mu hradila zdravotná poisťovňa. Počas pobytu si v reštaurácii patriacej kúpeľom zakúpil občerstvenie v hodnote 30 eur, čo vie doložiť dokladmi z registračnej pokladnice. Ďalej si kúpil občerstvenie v hodnote 40 eur v stánku rýchleho občerstvenia, ktorý má v areáli kúpeľov prenajatý istý súkromník.

Ako nezdaniteľnú časť je možné uznať len platbu 30 eur, uhradenú samotným kúpeľom v ich reštaurácii.

Príklad

Zamestnanec počas roka opakovane navštívil krytý bazén v Kúpeľoch Bojnice. Platby za vstupy v celkovej výške 54 eur vie preukázať dokladmi z registračnej pokladnice. Zamestnanec má nárok na nezdaniteľnú časť vo výške 50 eur.

*

Zoznam prírodných liečebných kúpeľov:

Bardejovské kúpele a.s.

Kúpele Bojnice a.s.

Kúpele Brusno a.s.

PIENINY RESORT s.r.o., Stará Ľubovňa

Prírodné jódové kúpele Číž a.s.

Kúpele Dudince a.s.

Wellness Kováčová s.r.o.

KÚPELE LÚČKY a.s.

Kúpele Nimnica a.s.

Slovenské liečebné kúpele Piešťany a.s., Piešťany + Smrdáky

Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s.

Kúpele Sliač a.s.

Liečebné termálne kúpele a.s. Sklené Teplice

Kúpele Trenčianske Teplice a.s.

Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice a.s.

Kúpele Vyšné Ružbachy a.s.

Kúpele Lučivná a.s.

Kúpele Štós a.s.

Kúpele Horný Smokovec s.r.o.

Kúpele Nový Smokovec a.s.

Sanatórium Tatranská Kotlina n.o.

*

Zoznam kúpeľných liečební:

KLÚ MV SR Družba, Bardejovské kúpele

SLOVTHERMAE, Kúpele Diamant Dudince š.p.

Špecializovaný liečebný ústav Marína š.p., Kováčová

Horezza a.s. Piešťany

KLÚ MV SR ARCO Trenčianske Teplice

KRÚ MV SR BYSTRÁ, Liptovský Ján

Sanatórium Dr. Guhra n.o. Tatranská Polianka

Horezza, a.s. Horský hotel Granit, klimatické kúpele Tatranské Zruby

*

Poznámka: Aktuálne zoznamy prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební nájdete na webe Ministerstva zdravotníctva SR v časti Inšpektorát kúpeľov a žriedel. Posledná aktualizácia na uvedenom webe v čase písania tohto textu bola 24. januára 2018, respektíve 26. septembra 2018.

*

Preukazovanie nároku

Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení (doklady nemusia spĺňať kritéria účtovných dokladov). V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).

Podľa výkladu FS SR zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania predkladá:

  • doklad o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami - ak doklad neobsahuje presnú identifikáciu daňovníka (aspoň meno a priezvisko), resp. jeho manželky (manžela) alebo meno vyživovaného dieťaťa, daňovník musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdením od poskytovateľa služieb, kto služby spotreboval)
  • čestné vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že si táto osoba za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť základu dane sama za seba, ak si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť aj za manželku (manžela), alebo za vyživované dieťa
  • doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na manželku (manžela) a vyživované dieťa, ktorým je napr. sobášny list, rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa a pod., ak ešte zamestnávateľovi tieto doklady daňovník nepredložil v súvislosti s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), alebo v súvislosti s uplatnením daňového bonusu na vyživované dieťa.

Pri podávaní daňového priznania nie je potrebné prikladať doklady preukazujúce nárok na nezdaniteľnú časť. Na výzvu správcu dane však musí daňovník nárok preukázať vyššie uvedeným spôsobom.

*

Nezdaniteľná časť a príspevok na rekreáciu (rekreačný poukaz)

Pozor, zamestnanec si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou, pri ktorých si uplatnil nárok na príspevok na rekreáciu, respektíve ich uhradil rekreačným poukazom s príspevkom zamestnávateľa.

Príklad

Zamestnanec bol v roku 2019 počas svojej dovolenky ako samoplatca na kúpeľnom pobyte v kúpeľoch Lúčky. U zamestnávateľa predložil v súlade s § 152a Zákonníka práce účtovné doklady, ktorými preukázal platbu za ubytovanie a kúpeľné procedúry vo výške 600 eur. Na základe toho mu zamestnávateľ vyplatil príspevok na rekreáciu v sume 275 eur.

Zamestnanec však má aj ďalšie doklady z pobytu v uvedených kúpeľoch celkovo na sumu 80 eur a to za stravovanie. Na základe týchto dokladov si po skončení roka 2019 v ročnom zúčtovaní uplatní nezdaniteľnú časť vo výške 50 eur.

*

Môže si nárok na nezdaniteľnú časť na úhrady za kúpeľnú starostlivosť uplatniť daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou?

Podľa výkladu FS SR si nárok môže bez akýchkoľvek ďalších špecifických podmienok uplatniť aj daňový nerezident - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Daňový bonus na deti

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie

Podľa § 33 ZDP má daňovník – rodič pri splnení stanovených podmienok nárok na daňový bonus na deti.

Suma daňového bonusu platná v roku 2019 je 22,17 eura mesačne na jedno dieťa, za celý rok 2019 je to 12 x 22,17 = 266,04 eura.

Od 1.4.2019 sa daňový bonus na dieťa vo veku do 6 rokov zvýšil na sumu dvojnásobku "štandardného" daňového bonusu a bol 44,34 eura mesačne na jedno dieťa vo veku do 6 rokov. Zvýšený daňový bonus sa poslednýkrát uplatní za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.

Suma daňového bonusu na dieťa vo veku do 6 rokov za celý rok 2019 je 3 x 22,17 + 9 x 44,34 = 465,57 eura.

Príklad

Zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na dieťa, ktoré sa narodilo 15.8.2013. Dieťa dosiahne 6 rokov veku dňa 15.8.2019.

Počas roka 2019 bude daňový bonus vyplatený nasledovne:

  • január až marec 22,17 eur
  • apríl až august 44,34 eur
  • september až december 22,17 eur

*

6.1 KTO MÁ NÁROK

Rodič si môže uplatniť nárok na daňový bonus na deti ak:

  • je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (je daňovým rezidentom v SR)
  • alebo je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky za príslušný rok tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov v SR i v zahraničí
  • a za príslušný rok dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (v zamestnaní) podľa § 5 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čo pre rok 2019 bola suma 6 x 520 eur = 3120 eur
  • alebo za príslušný rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (pre rok 2019 suma 3120 eur) a z týchto príjmov vykázal kladný základ dane (nevykázal stratu).

*

Pozor, podmienka výšky zdaniteľného príjmu sa musí splniť buď z príjmov podľa § 5 ZDP alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Ak má daňovník aj príjmy podľa § 5 ZDP aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, teda aj zo zamestnania aj z podnikania tak pri posudzovaní nároku na daňový bonus tieto dva druhy zdaniteľného príjmu nie je možné spočítať.

Pri príjmoch zo závislej činnosti nie je rozhodujúca forma právneho vzťahu, na základe ktorého zamestnanec poberá zdaniteľné príjmy - môže ísť o pracovný pomer, dohodu, odmenu spoločníka s.r.o., odmenu štatutára spoločnosti atď.

Pri daňovom rezidentovi sa uznáva aj príjem podľa § 5 ZDP alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP dosiahnutý v zahraničí.

Zamestnanec si nárok na daňový bonus môže uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň - formou "Vyhlásenia". Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.

Pri výpočte mesačných preddavkov na daň má zamestnanec nárok na daňový bonus ak jeho zdaniteľný mesačný príjem dosiahne najmenej výšku polovice minimálnej mzdy, čo bola počas roka 2019 suma 520/2 = 260 eur.

*

Kedy si nárok na daňový bonus môže uplatniť daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou?

Aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR - cudzinec), si môže uplatniť nárok na daňový bonus, ak spĺňa všetky "štandardné" podmienky a k tomu úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou si ako zamestnanec nemôže uplatniť tento nárok už pri výpočte mesačných preddavkov na daň ale musí počkať na ročné zúčtovanie, resp. na daňové priznanie a uplatniť si nárok na daňový bonus až po skončení roka.

*

6.2 DIEŤA

Nárok na daňový bonus si rodič môže uplatniť na dieťa, ktoré je:

  • vyživované a súčasne
  • nezaopatrené a súčasne
  • žijúce s rodičom v domácnosti.

*

Spoločná domácnosť

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka „Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby“.

Znamená to, že nie je potrebné mať rovnaký trvalý, resp. prechodný pobyt – napríklad v prípade mladej rodiny, kde „podľa papierov“ majú rodičia trvalý pobyt každý u svojich rodičov, sa podmienka spoločnej domácnosti považuje za splnenú, pokiaľ rodičia spoločne hospodária.

*

Vyživované dieťa

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje dieťa:

  • vlastné
  • osvojené
  • dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu – prípad náhradných rodín - alebo
  • dieťa druhého z manželov.

Poznámka: Nárok na daňový bonus nie je možné uplatniť si na dieťa partnera/partnerky, ak nie sú zosobášení. Ak zosobášení sú, nárok je.

*

Nezaopatrené dieťa

Ďalšou podmienkou je, že dieťa musí byť posudzované ako nezaopatrené podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Pojem nezaopatrené dieťa sa tak na účely priznania daňového bonusu posudzuje rovnako ako pri posudzovaní nároku na prídavok (prídavky) na dieťa.

Nezaopatrené dieťa je dieťa:

  • do skončenia povinnej školskej dochádzky
  • do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,
  • do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz
  • oslobodené od povinnosti dochádzať do školy podľa § 19 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona
  • vzdelávajúce sa v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 97 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona
  • neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Naopak nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

  • ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku
  • ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Nárok na daňový bonus tak končí v mesiaci, v ktorom dieťa získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa – v praxi teda v mesiaci, v ktorom dieťa urobilo poslednú štátnicu na 2. stupni VŠ (magisterské alebo inžinierske štúdium).

*

Od 1.1.2018 je nárok na daňový bonus aj na plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Tým sa rozumie plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré bolo do dosiahnutia plnoletosti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

Nárok na daňový bonus tak majú aj náhradní rodičia nezaopatreného dieťaťa, ak sa už plnoleté dieťa, ktoré im bolo zverené do náhradnej starostlivosti, sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Na účely ZDP sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie:

  • zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča
  • pestúnska starostlivosť
  • poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa
  • zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok)
  • zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, si mohol daňovník prvýkrát uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2017.

*

Povinná školská dochádzka

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

Podľa § 22 ods. 1 školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

*

Sústavná príprava na povolanie

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je:

  • štúdium na strednej škole dennou formou
  • štúdium na vysokej škole dennou formou
  • iné štúdium alebo výučba (v zahraničí), ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na stredných alebo vysokých školách
  • opakované ročníky štúdia.

*

Sústavná príprava na povolanie nie je:

  • obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo
  • príprava profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe na výkon dočasnej štátnej služby podľa osobitného predpisu
  • príprava policajta v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu
  • príprava colníka v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu
  • príprava príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby podľa osobitného predpisu.

*

Štúdium na strednej škole

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy (1.9.) a trvá do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (31.8.).

Ak dieťa nevykoná maturitnú skúšku v riadnom termíne ale maturuje v opravnom termíne (september, február), tak sústavná príprava dieťaťa na povolanie trvá do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené (31.8.).

Ak dieťa pokračuje po strednej škole v štúdiu na vysokej škole v dennej forme štúdia, od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Aj v tomto čase teda trvá nárok na daňový bonus!

*

Štúdium na vysokej škole

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na vysokej škole sa začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (čo sú štátnice, pozor, nie do konca školského roka). To, či študent pri štúdiu prekročil štandardnú dobu štúdia, sa už od 1.2.2014 nesleduje.

Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium.

Ak dieťa skončí vysokoškolské štúdium prvého stupňa, sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.

Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka (1.9.).

Ak dieťa neurobí štátnice v riadnom termíne (napríklad v máji aktuálneho roka) a štátnice bude opakovať v náhradnom termíne na jeseň, nárok na daňový bonus je do konca akademického roka (31.8.), teda najneskôr do augusta vrátane.

*

6.3 UPLATNENIE NÁROKU

Dieťa, ktoré má manžela/manželku

Podľa § 33 ods. 3 ZDP, ak dieťa, na ktoré si daňovník uplatňuje daňový bonus a s ktorým žije v spoločnej domácnosti, má manžela - manželku, tak daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (náhradné rodiny), si môže uplatniť daňový bonus – pozor, až po uplynutí roka, teda pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania – za podmienky, že manžel - manželka tohto dieťaťa má za príslušný rok zdaniteľné príjmy najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (nezdaniteľná časť na daňovníka) - pre rok 2019 ide o sumu 3937,35 eura.

*

Striedanie uplatnenia daňového bonusu na tie isté deti oboma rodičmi

Nárok na daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, na tie isté deti si daňový bonus nemôžu uplatniť daňový bonus obaja rodičia naraz.

Pritom platí:

  • ak majú rodičia viac detí, na všetky deti si môže uplatniť nárok len jeden z nich (deti si nemôžu medzi seba v tom istom čase „rozdeliť“)
  • časť roka si môže nárok na daňový bonus uplatniť jeden z rodičov, časť roka druhý
  • ak sa rodičia nedohodnú na tom, kto si uplatní nárok na daňový bonus, platí, že prednosť má matka, ďalej otec a napokon iná oprávnená osoba.

*

Nárok na uplatnenie daňového bonusu za niekoľko mesiacov

Ak rodič vyživuje dieťa len niekoľko mesiacov v roku, môže si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške mesačnej sumy za príslušný počet mesiacov.

Rodič si môže uplatniť daňový bonus za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky nároku na jeho uplatnenie.

Rodič si môže uplatniť daňový bonus za kalendárny mesiac, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo v ktorom sa začala sústavná príprava dieťaťa na povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

*

Uplatnenie daňového bonusu u zamestnávateľa

Zamestnávateľ prizná zamestnancovi daňový bonus za každý kalendárny mesiac, za ktorý jeho zdaniteľný príjem dosiahne aspoň polovicu minimálnej mzdy. Pre rok 2019 šlo o sumu polovice z 520 eur, čo bolo 260 eur. Nie je pritom dôležitá forma zamestnania – je jedno, či ide o zamestnanie v pracovnom pomere, na dohodu, poberanie odmeny štatutárom, spoločníkom vo vlastnej s.r.o. a pod. Dôležité je, či ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

Ak v ročnom zúčtovaní, resp. v daňovom priznaní zamestnanec nedosiahne zdaniteľný príjem vo výške najmenej 6-násobku minimálnej mzdy (v roku 2019 sumu 3120 eur), nárok na už priznaný daňový bonus za mesiace, v ktorých dosiahol zdaniteľný príjem najmenej polovice minimálnej mzdy mu zostane.

*

Preukazovanie nároku na daňový bonus

Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na daňový bonus u zamestnávateľa, nárok preukazuje rodným listom dieťaťa.

Ak ide o dieťa, ktoré už ukončilo povinnú školskú dochádzku a dieťa sa posudzuje ako nezaopatrené (viď vyššie, napr. študuje na strednej škole), zamestnanec je povinný predložiť:

  • potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom
  • alebo potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz
  • alebo potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

*

S účinnosťou od 1.12.2019 zamestnanec nie je povinný predložiť potvrdenia školy ani potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky a ide o zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 552/2003 Z. z.) alebo o zamestnanca v štátnej službe (zákon č. 55/2017 Z. z.).

S účinnosťou od 1.12.2019 nie je povinný zamestnanec predložiť potvrdenia školy ani potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej republiky ani pri podávaní daňového priznania. Uvedené platí prvýkrát pri podaní daňového priznania za rok 2019.

Potvrdenie školy o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. Všetky doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie daňového bonusu. Napríklad pri zanechaní štúdia to znamená povinnosť rodiča oznámiť to zamestnávateľovi tak, aby od ďalšieho mesiaca bola výplata daňového bonusu zastavená.

*

Uplatnenie daňového bonusu po rozvode rodičov a dohode na striedavej starostlivosti

Na deti z rozvedeného manželstva si pri dohode bývalých manželov na striedavej starostlivosti môžu uplatniť nárok na daňový bonus obaja rodičia bez ohľadu na harmonogram striedania starostlivosti o deti. Nie je teda dôležité, u ktorého z rodičov je dieťa k 1.-mu dňu kalendárneho mesiaca.

Samozrejme za jednotlivé mesiace si môže nárok na daňový bonus uplatniť len jeden z rodičov. Ktorý a za ktoré mesiace je vecou ich vzájomnej dohody, pričom aj tu platí, že ak sa nedohodnú, prednosť má matka.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie

Od roku 2018 sa zaviedol daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Viď § 33a ZDP.

Podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie sa daňový bonus môže uplatniť len na úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, a ktorý poskytuje banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má povolenie NBS, okrem stavebnej sporiteľne spotrebiteľovi na tieto účely:

  • nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti (rodinný dom alebo byt) určenej na bývanie alebo jej časti,
  • výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo
  • zmena dokončenej stavby určenej na bývanie (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy).

Daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť len na základe zmluvy o úvere uzatvorenej po 31.12.2017 (na staršie zmluvy sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých "po starom").

Splnenie uvedených podmienok deklaruje na potvrdení o úvere daňovníkovi banka, ktorá mu poskytla úver.

Daňovník, ktorý má súčasne dve zmluvy - má staršiu zmluvu uzatvorenú pred 1.1.2018 a má aj novšiu zmluvu uzatvorenú po 31.12.2017 - si môže nárok na daňový bonus na novšiu zmluvu uplatniť prvýkrát až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý posledný mu plynul štátny príspevok na staršiu zmluvu.

*

7.1 KTO MÁ NÁROK

Podmienky ktoré musí daňovník spĺňať:

  • ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie mal najmenej 18 rokov a súčasne najviac 35 rokov,
  • priemerný mesačný príjem dosiahnutý za rok predchádzajúci roku, v ktorom uzatvoril zmluvu, má najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

*

Obe kritéria sa posudzujú len raz, pri pridelení úveru. Podmienka výšky príjmu sa v ďalších rokoch nesleduje.

Splnenie vekovej podmienky skontroluje zamestnávateľ pri posúdení potvrdenia, ktoré zamestnancovi vydala banka - na potvrdení je uvedený dátum narodenia zamestnanca a deň podania žiadosti o úver.

Splnenie podmienky výšky príjmu banka pri poskytnutí úveru nekontroluje. V zmysle zákona túto podmienku nekontroluje ani zamestnávateľ pri preberaní žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania. Splnenie podmienky výšky príjmu je tak v rovine čestného prehlásenia zamestnanca - o daňový bonus by mal žiadať len vtedy ak túto podmienku spĺňa.

*

Priemerný mesačný príjem

Určí sa zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.

Teda spočíta sa (buď z daňového priznania alebo z ročného zúčtovania dane) zdaniteľný (hrubý) príjem:

  • zo závislej činnosti (§ 5)
  • z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6)
  • z kapitálového majetku (§ 7)
  • z ostatných príjmov (§ 8)
  • z podielov na zisku a pod. (§ 51e)

... a z tohto súčtu je priemerný mesačný príjem jedna dvanástina.

Poznámka. Pri zmluvách uzatvorených v roku 2019 je hranica 1,3-násobku priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v roku 2018 daná ako 1316,90 eura = 1,3 x 1013 eur (priemerná mesačná mzda zistená za rok 2018).

Obdobne pri zmluvách uzatvorených v roku 2018 bola hranica priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v roku 2017 daná ako 1240,20 eura (1,3 x 954 eur).

*

Spoludlžník

V prípade že o úver žiada daňovník spolu s iným dlžníkom (spoludlžníkom, najčastejšie v praxi s manželkou), nárok na daňový bonus je vtedy, ak nielen dlžník ale aj spoludlžník (resp. všetci spoludlžníci) spĺňa podmienku veku, podmienka výšky príjmu sa posudzuje tak, že sa spočíta príjem dlžníka a všetkých spoludlžníkov a posudzuje sa voči hranici danej ako 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy krát (1 + počet spoludlžníkov).

Ak sú podmienky splnené,  nárok na daňový bonus vzniká len žiadateľovi, spoludlžníkovi nárok nevzniká.

Naviac si treba uvedomiť, že nárok na daňový bonus nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

Príklad

Daňovník mal v roku 2019 pridelený úver na bývanie. Spoludlžníkom je jeho manželka. Vek daňovníka ku dňu podania žiadosti o úver bol 32 rokov, vek manželky bol 29 rokov - obaja tak spĺňajú vekové kritérium.

Priemerný zdaniteľný príjem daňovníka za rok 2018 bol 1600 eur. Priemerný zdaniteľný príjem manželky za rok 2018 bol 1200 eur. Spolu je to 2800 eur.

Príjmová hranica sa určí výpočtom:

2 (daňovník + manželka ako spoludlžník) x 1316,90 eura = 2633,80 eur

To znamená, že príjmové kritérium splnené nie je a daňovník nemá nárok na daňový bonus.

*

Doba čerpania daňového bonusu

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

V prípade predčasného splatenia úveru sa nič mimoriadne nedeje, už čerpaný daňový bonus sa nevracia.

Príklad

Daňovník mal pridelený úver na bývanie, podmienky na vyplácanie daňového bonusu splnil.

Úročenie úveru začalo 30.9.2019.

Daňovník má nárok na daňový bonus v období september 2019 až august 2024 vrátane.

*

Kedy si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky môže uplatniť daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou?

Aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident SR - cudzinec), si môže uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, ak spĺňa všetky "štandardné" podmienky a k tomu úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom roku tvorí najmenej 90% zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

*

7.2 VÝŠKA DAŇOVÉHO BONUSU

Suma daňového bonusu na zaplatené úroky je daná ako 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Príklad

Daňovník začal splácať úver na bývanie (poskytnutý vo výške menej ako 50000 eur) počnúc mesiacom marec 2019. Za celý rok 2019 zaplatil na úrokoch sumu 800 eur.

Obmedzenie výšky daňového bonusu sa vzhľadom na to, že úver začal splácať od marca 2019 určí vzorcom:

(400 / 12) x 10 = 333,34 eur

(daňový bonus za rok 2019 sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor ... od roka 2020 sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky)

Suma daňového bonusu sa určí ako 50% zo zaplatených úrokov, teda 400 eur – súčasne však najviac suma 333,34 eur.

Daňovníkovi sa prizná suma daňového bonusu 333,34 eur.

Príklad

Daňovníkovi bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 120000 eur. Úver začal splácať počnúc mesiacom október 2019. Do konca roka 2019 zaplatil na úrokoch sumu 500 eur.

Úver bol poskytnutý vo výške 120000 eur - na vyplatenie daňového bonusu sa však započíta len úrok alikvótne zo sumy úveru najviac 50000 eur. Započítateľná suma zaplatených úrokov sa určí nasledovne:

500 x (50000 / 120000) = 208,34 eur

Obmedzenie výšky daňového bonusu sa vzhľadom na to, že úver sa začal splácať od októbra 2019 určí vzorcom:

(400 / 12) x 3 = 100 eur

Suma daňového bonusu sa určí ako 50% zo zaplatených úrokov, teda 50% z 208,34 eur, čo je 104,17 eura – súčasne však najviac suma 100 eur.

Daňovníkovi sa prizná suma daňového bonusu 100 eur.

*

7.3 UPLATNENIE NÁROKU

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to

  • pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z. z.
  • pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

*

7.4 VYPLNENIE ŽIADOSTI

Zamestnanec vypĺňa oddiel IV. na druhej strane tlačiva "Žiadosť" len vtedy, keď si uplatňuje daňový bonus, na ktorý má nárok. Nárok musí doložiť potvrdením z banky.

Ako vyplníme údaje v oddiele IV.?

*

Uplatňujem si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, nakoľko spĺňam ustanovené podmienky. Na preukázanie nároku prikladám príslušné doklady (§ 37 zákona).

... vyznačí X, ak si v súlade so zákonom uplatňuje daňový bonus a preložil potvrdenie z banky.

*

Vyhlasujem, že mi nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu

... vyznačí X, ak mal v minulosti (pred 1.1.2018) poskytnutý hypotekárny úver so štátnym príspevkom pre mladých.

*

Vyhlasujem, že posledný krát mi vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu za kalendárny mesiac ......................... roka ...........

... ak mal v minulosti (pred 1.1.2018) poskytnutý hypotekárny úver so štátnym príspevkom pre mladých, uvedie mesiac a rok za ktorý mal poslednýkrát nárok na štátny príspevok (nárok je 5 rokov, resp. 60 mesiacov počnúc prvým mesiacom splácania úveru).

*

Príklad 1.

Zamestnanec má potvrdenie z banky. V ňom je uvedené (bod 4.) že úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa 20.10.2019.

Ďalej (bod 5.) výška úrokov zaplatených v roku 2019 na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur, predstavuje 300 eur.

Zamestnancovi nebol v minulosti poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.

V žiadosti uvedie:

Uplatňujem si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, nakoľko spĺňam ustanovené podmienky. Na preukázanie nároku prikladám príslušné doklady (§ 37 zákona). ... vyznačí X.

Vyhlasujem, že mi nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu ... vyznačí X.

Vyhlasujem, že posledný krát mi vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu za kalendárny mesiac .................. roka ...........

... ponechá prázdne.

Suma daňového bonusu je 100 eur.

(50% zo zaplatených úrokov je 150 eur ale bonus za tri mesiace je najviac 100 eur).

*

Príklad 2.

Zamestnanec má potvrdenie z banky. V ňom je uvedené (bod 4.) že úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa 20.10.2018.

Ďalej (bod 5.) výška úrokov zaplatených v roku 2019 na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur, predstavuje 1000 eur.

Zamestnancovi bol v minulosti poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu. Tento úver začal splácať vo februári 2012, štátny príspevok dostával od februára 2012 do januára 2017 (5 rokov, resp. 60 mesiacov).

V žiadosti uvedie:

Uplatňujem si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, nakoľko spĺňam ustanovené podmienky. Na preukázanie nároku prikladám príslušné doklady (§ 37 zákona). ... vyznačí X.

Vyhlasujem, že mi nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu ... ponechá prázdne.

Vyhlasujem, že posledný krát mi vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu za kalendárny mesiac január roka 2017.

Suma daňového bonusu je 400 eur.

(50% zo zaplatených úrokov je 500 eur ale bonus za celý rok je najviac 400 eur).

*

Príklad 3.

Zamestnanec má potvrdenie z banky. V ňom je uvedené (bod 4.) že úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa 20.5.2019.

Ďalej (bod 5.) výška úrokov zaplatených v roku 2019 na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur, predstavuje 700 eur.

Zamestnancovi bol v minulosti poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu. Tento úver začal splácať v septembri 2014, štátny príspevok dostával od septembra 2014 do augusta 2019 (5 rokov, resp. 60 mesiacov).

V žiadosti uvedie:

Uplatňujem si nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, nakoľko spĺňam ustanovené podmienky. Na preukázanie nároku prikladám príslušné doklady (§ 37 zákona). ... vyznačí X.

Vyhlasujem, že mi nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu ... ponechá prázdne.

Vyhlasujem, že posledný krát mi vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu za kalendárny mesiac august roka 2019.

Suma daňového bonusu je 133,34 eur.

(50% zo zaplatených úrokov je 350 eur ale bonus za štyri mesiace je najviac 133,34 eur).

Nárok na daňový bonus má až od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom poslednýkrát poberal štátny príspevok na predchádzajúci úver. Teda až od mesiaca september 2019. Preto je bonus určený najviac za 4 mesiace ako 400/12 x 4 = 133,34 eur.

*

Príklad 4.

Zamestnanec má potvrdenie z banky. V ňom je uvedené (bod 4.) že úver na bývanie podľa § 1 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie sa začal úročiť dňa 20.7.2019.

Ďalej (bod 5.) výška úrokov zaplatených v roku 2019 na základe zmluvy vypočítaných z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur, predstavuje 600 eur.

Zamestnancovi bol v minulosti poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu. Tento úver začal splácať v novembri 2017, štátny príspevok dostáva od novembra 2017 do októbra 2022 (5 rokov, resp. 60 mesiacov).

Pretože počas celého roka 2019 dostával na starší úver štátny príspevok, nemá nárok na daňový bonus pri novom úvere. Oddiel IV. v žiadosti nevypĺňa.

*

7.5 ÚMRTIE DAŇOVNÍKA, KTORÝ POBERAL DAŇOVÝ BONUS

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu).   Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods. 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

Tlačivo "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti..."

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie,tlačivá

Jednou zo zmien v zákone o dani z príjmov od 1.1.2020 je zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne do konca januára podpisovať "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti  základu dane na daňovníka a daňového bonusu". Toto tlačivo sa bude sa vypĺňať len na začiatku pri nástupe zamestnanca a neskôr len v prípade zmien.

Uvedené platí od 1.1.2020 teda už pri ročnom zúčtovaní za rok 2019 a pri plnení ďalších povinností na začiatku roka 2020.

*

Vzor „Vyhlásenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.

Dňa 22.11.2019 finančné riaditeľstvo na svojej webovej stránke zverejnilo novú verziu tlačiva platnú od 1.1.2020 (kód tlačiva VYH36v20).

Keďže od 1.1.2020 zamestnanec nemusí podpisovať "Vyhlásenie" každoročne do konca januára, finančné riaditeľstvo odporúča zamestnávateľom, aby zamestnanci na začiatku roka 2020 vyplnili a podpísali nové tlačivo.

Finančné riaditeľstvo bude akceptovať aj doterajšie tlačivo (kód VYH26v18) vydané 12.12.2017 a platné pre roky 2018 a 2019.

*

Zmeny tlačiva „Vyhlásenie“ pre rok 2020 oproti predchádzajúcemu tlačivu pre roky 2018 a 2019

Okrem zmien niektorých formulácii na prvej strane sa na druhej strane nového tlačiva vypustili doterajšie oddiely:

  • Vyhlásenie zamestnanca o platnosti údajov uvedených vo vyhlásení na zdaňovacie obdobie
  • Údaje o vydaných dokladoch a potvrdeniach podľa § 39 zákona

Údaje o vydaných dokladoch si môže zamestnávateľ podľa vlastného zváženia vyznačiť v novom tlačive v oddieli V. Miesto pre osobitné záznamy.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie,tlačivá

Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 5 povinný vydať "Potvrdenie" za príslušný rok všetkým zamestnancom, ktorí u neho mali počas príslušného roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme a ktorým nebude robiť ročné zúčtovanie.

Od 1.1.2020 je možné zaslať tlačivo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky. To platí aj pre "Potvrdenia" za rok 2019.

"Potvrdenie" sa nemusí vydať takému zamestnancovi, ktorý síce je "v stave" (beží mu pracovný pomer) ale za daný rok nemal žiadne zdaniteľné príjmy (napr. je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo je počas celého roka na materskej/rodičovskej dovolenke a nemal žiaden príjem atď.)

Naopak "Potvrdenie" sa musí vydať aj v prípade veľmi nízkych zdaniteľných príjmov (napr. niekoľko eur na dohodu trvajúcu pár hodín), pokiaľ sa zamestnancovi nebude robiť ročné zúčtovanie.

V prípade zamestnanca, ktorý mal postupne viac pracovných a nim podobných vzťahov počas roka u toho istého zamestnávateľa (napríklad mal po sebe 3-4 dohody) sa vydáva jediné "Potvrdenie" obsahujúce kumulované údaje o všetkých príjmoch daného zamestnanca u daného zamestnávateľa.

*

Lehoty na vydanie „Potvrdenia“

Zákon o dani z príjmov stanovuje dva termíny.

Do 10. februára sa musí vydať "Potvrdenie" takým zamestnancom, ktorí aktívne požiadajú zamestnávateľa o vystavenie "Potvrdenia" najneskôr do 5. februára.

Najneskôr do 10. marca sa musí vydať „Potvrdenie“ všetkým zamestnancom, ktorí nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, aj keď sami aktívne o vydanie "Potvrdenia" nepožiadali.

*

Tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti“

Vzor „Potvrdenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.

Tlačivo za rok 2019 bolo zverejnené ešte v decembri 2018 (kód tlačiva POT39_5v19)

Zmeny tlačiva „Potvrdenie“ za rok 2019 oproti predchádzajúcemu tlačivu za rok 2018

II. oddiel – nový riadok:

09 - Úhrn príspevkov na rekreáciu oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona (max. 275 €).  V súvislosti s novelou zákona o dani z príjmov sa tu uvedie nepeňažný príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca, poskytnutý podľa § 152s Zákonníka práce. Od dane je oslobodená suma príspevku najviac vo výške 275 eur (pri plnom úväzku).

*

Tlačivo pre rok 2020 bolo zverejnené 22.11.2019 (kód tlačiva POT39_5v20).

Zmeny tlačiva „Potvrdenie“ pre rok 2020 oproti tlačivu za rok 2019

I. oddiel – nové riadky:

09a - z toho príspevok na rekreáciu za predchádzajúci kalendárny rok.

V prípade, že počas roka 2020 zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi príspevok na rekreáciu ešte za rok 2019 - napríklad preto, lebo šlo o rekreáciu na prelome rokov 2019/2020, zamestnanec si pri rekreácii uplatnil nárok na príspevok ešte za rok 2019 ale príspevok mu bol vyplatený až vo výplate mzdy za január 2020 - do riadku 09 sa uvedie celková suma príspevku na rekreáciu vyplatená počas roka 2020. Teda suma vyplatená za rok 2020 ale i suma vyplatená za rok 2019. Celková suma uvedená v riadku 09 tak môže dosiahnuť 2 x 275 eur = 550 eur. Do nového riadku 09a sa uvedie suma vyplatená v roku 2020 ale vyplatená za rok 2019.

10 - Úhrn príspevkov na športovú činnosť dieťaťa oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona. 

V súvislosti s novelou zákona o dani z príjmov sa tu uvedie suma príspevkov zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa, poskytnutý podľa § 152b Zákonníka práce počas roka 2020. Pri splnení príslušných podmienok je od dane oslobodená suma príspevkov najviac vo výške 275 eur (pri plnom úväzku).

II. oddiel - zmena riadku:

14 - ... priemerný mesačný zárobok (funkčný plat) zamestnanca potrebný na účely oslobodenia sumy uvedenej na r. 08 ....

V roku 2020 platí, že tzv. štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od dane, ak je zamestnancovi vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zisteného za III. štvrťrok 2020 (resp. najmenej vo výške funkčného platu). Na preukázanie tejto skutočnosti sa v riadku 14 uvádza príslušná suma priemerného mesačného zárobku (resp. funkčného platu). V roku 2020 už nie je potrebné uvádzať výšku priemerného mesačného zárobku zisteného za I. štvrťrok 2020 (resp. výšku funkčného platu) na účely oslobodenia od dane pri tzv. trinástom plate, táto položka preto v riadku 14 už nie je uvedená.

Kedy môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Daňovník - zamestnanec, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň – čo znamená, že nemusí sám podávať daňové priznanie – ak:

  • v príslušnom roku poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (len príjmy podľa § 5 zákona)
  • ak v príslušnom roku okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43 zákona (daň zrážkou), tak si pri nich neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona (neuplatnil si ich „oddanenie“ s cieľom vrátenia zrážkovej dane)
  • ak je daňový rezident SR, tak nemal zdaniteľné príjmy v zahraničí (s výnimkou príjmov od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, s tým že je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva a s výnimkou príjmov zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie)
  • ak včas (do 15.2. nasledujúceho roka) požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a súčasne najneskôr v tomto termíne predložil  zamestnávateľovi  potrebné   doklady   na   vykonanie   ročného   zúčtovania (potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď. podľa § 38 ods. 5 zákona).

*

Zamestnanec naopak nesmie požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň v prípadoch:

  • ak v príslušnom roku mal zdaniteľné príjmy nielen zo závislej činnosti, ale aj z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 6 zákona) alebo z kapitálového majetku (§ 7 zákona) alebo ostatné príjmy (§ 8 zákona), ktoré neboli zdanené zrážkovou daňou
  • ak mal príjmy z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 zákona a chce si uplatniť pri týchto príjmoch postup podľa § 43 ods. 7 zákona (tzv. oddanenie)
  • ak je daňový rezident SR a mal príjmy zo zdrojov v zahraničí, okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona
  • ak mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48
  • ak mal príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň [viď § 35 ods. 3 písm. a)], a preddavok na daň nebolo možné zamestnancovi zraziť počas roka a nebolo by to možné ani pri ročnom zúčtovaní
  • ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona (pozrite ďalej)
  • ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu
  • ak nepredložil  zamestnávateľovi  v  ustanovenom  termíne  (do 15.2. nasledujúceho roka)  potrebné  doklady   na   vykonanie   ročného   zúčtovania (potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď. podľa § 38 ods. 5 zákona).

*

Ak mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov

O vykonanie ročného zúčtovania môže zamestnanec požiadať toho zamestnávateľa, u ktorého si ako u poslednéhozamestnávateľa v príslušnom roku uplatňoval formou „Vyhlásenia“ nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

Ak si zamestnanec v príslušnom roku  neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov.

*

Ak zamestnanec už nie je zamestnancom u zamestnávateľa


Daňovník pritom už nemusí byť zamestnancom zamestnávateľa, ktorého v súlade so zákonom požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Podľa § 40 ods. 5 zákona,  ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane ktorý vyplýva z ročného zúčtovania alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca vyššiu sumu daňového bonusu ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca roka v ktorom sa zúčtovanie vykonalo.

Zamestnávateľ a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.

*

11 ods. 9 zákona

Ak bola daňovníkovi predčasne vyplatená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou suma jeho dobrovoľných príspevkov podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľné príspevky do II. piliera, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Daňovník si preto musí podať sám daňové priznanie a nemôže zamestnávateľa žiadať o ročné zúčtovanie.

*

11 ods. 13 zákona

Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa § 19 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky do III. piliera, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Aj v týchto prípadoch si daňovník musí podať sám daňové priznanie a nemôže zamestnávateľa žiadať o ročné zúčtovanie.

*

Čo ak sa zamestnancovi vykonalo ročné zúčtovanie ale ...

... dodatočne sa zistilo, že:

  • zamestnanec mal príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa
  • mal príjmy v zahraničí
  • mal aj iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7
  • je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona (viď vyššie).

Ak zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca vykoná ročné zúčtovanie a neskôr sa napríklad zistí, že zamestnanec mal aj iných zamestnávateľov a zamestnávateľovi ktorý vykonal ročnú zúčtovanie nepredložil včas, respektíve vôbec, potvrdenia o príjmoch alebo sa napríklad zistí, že zamestnanec mal povinnosť podať daňové priznanie z iného dôvodu (existencia zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8, príjem v zahraničí) - skrátka ročnú zúčtovanie sa vykonalo ale zamestnanec nemal právo oň požiadať - musí zamestnanec podať daňové priznanie.

Ak v takýchto prípadoch podá zamestnanec daňové priznanie po termíne (31.3.), pôjde o "riadne" daňové priznanie (nie dodatočné) so sankciou pre zamestnanca za jeho neskoré podanie (pokuta od 30 do 16000 eur, viď § 155 Daňového poriadku).

Dôchodca a podanie daňového priznania dobrovoľne

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,dôchodok,ročné zúčtovanie

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti,  z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka (za rok 2019 sumu 1968,68 eura).

Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a zákona daň sa nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Čiže – už od roku 2004 stále platí rovnaké pravidlo, do roku 2019 prakticky bez zmeny, ktoré je výhodné pre poberateľov dôchodkov.

Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie.

V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

*

Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a zákona je možný len pri podaní daňového priznania.

Kedy musí zamestnanec sám podať daňové priznanie za rok 2019?

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Zamestnávateľ nemôže vykonať ročné zúčtovanie tým zamestnancom, ktorí sú povinní sami podať daňové priznanie fyzickej osoby.

Podľa § 32 ZDP daňové priznanie je povinný podať:

  1. Daňovník, ktorý dosiahol za príslušný rok zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka a okrem príjmov zo závislej činnosti dosiahli aj iné zdaniteľné príjmy (podľa § 6 až 8 ZDP), ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou.

Pre rok 2019 je to suma 50% z 3937,35 eura = 1968,68 eura

Poznámka: Posudzuje sa zdaniteľný príjem - nie základ dane.

Nezahŕňajú sa príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods.7.

*

  1. Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka ale vykazuje daňovú stratu.

Týka sa daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania podľa § 6 a vykážu stratu - ich výdavky sú vyššie ako príjmy.

*

  1. Daňovník, ktorého na podanie daňového priznania vyzve správca dane.

Podľa  §  15  ods.  1  zákona  č.  563/2009  Z.  z.  (daňový  poriadok) musí  daňové  priznanie  podať  ten,  koho  na  to správca  dane  vyzve.

V praxi túto možnosť daňové úrady využívajú najmä v prípade daňovníkov, ktorí majú pridelené DIČ avšak v zákonom stanovenej lehote nepodajú daňové priznanie sami. A to najmä vtedy ak ide o daňovníka, za ktorého nevykoná ročné zúčtovanie dane prípadný zamestnávateľ.

Preto sa odporúča, aby daňovníci, ktorí majú pridelené DIČ avšak daňové priznanie podávať v súlade so zákonom nebudú - viď body 1. a 2. - ich zdaniteľný príjem nepresiahol určenú hranicu a nevykazujú stratu - neformálne ešte pred termínom na podanie daňového priznania (pred 31.3.) oznámili svojmu správcovi dane, že v súlade so zákonom daňové priznanie nepodajú.

*

  1. Daňovník, ktorý má zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka len podľa § 5 zákona (má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti - mohol by žiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania), ak:
  • plynú od  zamestnávateľa,  ktorý  nie  je  platiteľom  dane  a  ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (napr. zahraničná ambasáda)
  • plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4
  • nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň (zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy)
  • daňovník nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil včas (do 15.2.) potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania
  • daňovník je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13.

Najčastejšie sú prípady, kedy zamestnanec má zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aj v zahraničí. Vtedy musí sám podať daňové priznanie. A to aj v prípade, že z príjmu v zahraničí neplatil (v zahraničí) daň - kvôli tomu, že šlo o príjem v menšom rozsahu alebo príjem bol podľa predpisov danej krajiny oslobodený od dane - ak šlo o príjem, ktorý sa podľa nášho zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem, daňové priznanie musí podať.

Samozrejme aj tu platí všeobecná zásada (bod 1.) - daňové priznanie sa podať nemusí ak zdaniteľný príjem za príslušný rok (v úhrne v SR a v zahraničí) nepresiahne sumu 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ďalej sú časté prípady, kedy mal zamestnanec viacero zamestnávateľov ale zamestnávateľovi, ktorý by mu inak vykonal ročné zúčtovanie, neprinesie včas potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, respektíve ich neprinesie vôbec. Napríklad preto, lebo jeho bývalý zamestnávateľ sa „stratil“. Vtedy musí zamestnanec vzniknutý stav riešiť podaním daňového priznania a v prípade, že nie je možné získať potvrdenia od iných zamestnávateľov, ad hoc riešiť situáciu po konzultácií so správcom dane.

*

  1. Daňovník, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:
  • príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa
  • iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7.

Ak zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca vykoná ročné zúčtovanie a neskôr sa zistí, že zamestnanec mal aj iných zamestnávateľov a zamestnávateľovi ktorý vykonal ročné zúčtovanie nepredložil včas, respektíve vôbec, potvrdenia o príjmoch alebo sa zistí, že zamestnanec mal povinnosť podať daňové priznanie z iného dôvodu (existencia zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 a pod.), musí zamestnanec podať daňové priznanie. V prípade, ak podá zamestnanec daňové priznanie po termíne (31.3.), pôjde o „riadne“ daňové priznanie (nie dodatočné) so sankciou pre zamestnanca za jeho neskoré podanie (pokuta od 30 do 16000 eur, viď § 155 daňového poriadku).

*

Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

  • do výšky 50% nezdaniteľnej časti na daňovníka
  • zo závislej činnosti, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a nie je povinný podať daňové priznanie podľa vyššie uvedených bodov 4. a 5.
  • z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň) a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7
  • ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva
  • zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie
  • ktoré sú od dane oslobodené.

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.6 DVE ZAMESTNANIA PO SEBE – OPTIMÁLNY MODEL

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

Medzi materským 3780 eur zo 600 eurovej mzdy a maximálnym možným materským v roku 2020 čo je 11890 eur je veľký rozdiel. Ale i matka, ktorá pôvodne zarábala 600 eur brutto si môže materskú zvýšiť – ak počas tehotenstva zmení zamestnanie a v novom zamestnaní zarába viac.

Pod zmenou zamestnania si treba predstaviť skutočnú zmenu zamestnávateľa. Pokiaľ niekto „zmení zamestnanie“ tak, že ukončí pôvodný pracovný pomer a u toho istého zamestnávateľa okamžite uzatvorí nový pracovný pomer – toto nefunguje, Sociálna poisťovňa to neuzná ako zmenu a materské vypočíta z pôvodného príjmu.

Pokiaľ niekto „zmení zamestnanie“ tak, že ukončí pôvodný pracovný pomer a po niekoľkých dňoch uzatvorí nový pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa – takýto postup podľa praktických skúseností Sociálna poisťovňa rešpektuje vtedy, ak medzi dvoma pracovnými pomermi je časový priestor aspoň 10 dní a posudzuje ako vznik nového poistenia. V praxi v týchto prípadoch však často SP k zamestnávateľovi vysiela kontrolu s cieľom „niečo nájsť“.

Preto ešte raz odporúčanie – malo by skutočne ísť o iného zamestnávateľa. A aj iný zamestnávateľ si musí byť vedomý, že mu môže prísť následne kontrola zo SP, respektíve z Inšpektorátu práce, ktorá bude preverovať reálnosť uzavretého pracovného pomeru. Sú mnohé prípady, kedy to dopadlo v neprospech budúcej mamičky a nový pracovný pomer bol kontrolou označený za účelový a špekulatívny.

*

Dôležité:

Materské sa matke vypočíta z príjmu v novom zamestnaní za podmienky, že v novom zamestnaní sa poistné na nemocenské poistenie zaplatí za najmenej 90 kalendárnych dní.

Toto je kľúčové, preto si to zopakujme:

Poistné na nemocenské poistenie v novom zamestnaní sa musí zaplatiť za najmenej 90 kalendárnych dní pred nástupom na materské. To v prvom rade znamená, že nové zamestnanie musí trvať najmenej 90 dní pred nástupom na materské – a nesmú sa v novom zamestnaní vyskytnúť doby, za ktoré sa poistné neplatí podľa § 140 ZSP – napríklad práceneschopnosť alebo OČR – a nesmú sa vyskytnúť ani doby prerušenia nemocenského poistenia podľa § 26 ZSP – napríklad neplatené voľno.

Respektíve možno odporúčať, aby sa nové zamestnanie začalo skôr ako 90 dní pred nástupom na materské a aby tak zostala rezerva najmä pre prípadné zdravotné problémy a PN pri rizikovom tehotenstve a pod.

V takom prípade bude jedno, koľko budúca matka zarábala v predchádzajúcom zamestnaní – pre výšku materského bude dôležitý príjem v novom zamestnaní. Predchádzajúce zamestnanie „bude dobré“ len na to, aby v súčte obe poistenia trvali najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom a bola tak splnená jedna zo základných podmienok na priznanie materského.

*

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.5 DVE ZAMESTNANIA PO SEBE

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

V praxi vás najviac zaujíma ako získať čo najvyššiu materskú ak ste zamestnaná. Otázkou je, či sa dá materská navýšiť ak sa vám v zamestnaní zvýši príjem. To však funguje len čiastočne. Avšak ak máte možnosť zmeniť zamestnanie a pred nástupom na materské sa zamestnať v inom zamestnaní s vyšším príjmom, môžete si tak materskú zvýšiť. Pozor, pod zmenou zamestnania si treba predstaviť skutočne iného zamestnávateľa - nie prechod z jednej pracovnej zmluvy na inú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa, pozrite ďalej.

*

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.4 KOMBINÁCIA POVINNÉ A DOBROVOĽNÉ POISTENIE PO SEBE

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

Stáva sa, že žena otehotnie v situácií, kedy nie je nemocensky poistená avšak pred otehotnením nemocensky poistená bola.

V takom prípade často nie je priznané materské buď z dôvodu, že budúca matka o materské žiada ako nepoistená osoba alebo ako osoba, ktorá síce poistená je ale v období dvoch rokov pred pôrodom nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia.

Príklad

Pani Nina bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec v pracovnom pomere na dobu určitú v čase  od 1.1.2019 do 31.12.2019. Od 1.1.2020 zamestnaná nie je a nie je ani nemocensky poistená.

Pani Nina v marci 2020 otehotnela, lekár určil dátum pôrodu na 20.12.2020. Termín nástupu na materské tak má 6 alebo 8 týždňov pred pôrodom, čo bude od 25.10.2020 alebo od  8.11.2020.

Ak pani Nina nič nepodnikne, nebude mať nárok na materské. V období dvoch rokov pred pôrodom síce mala (vyše) 270 dní poistenia – vďaka poisteniu ako zamestnankyňa v roku 2019 – ale pri nástupe na materské poistená nebude. Teda nebude mať na materské nárok. Pani Nina nebude ani v 8-mesačnej ochrannej lehote, pretože nemocenské poistenie (zamestnanie) jej skončilo 31.12.2019 a vtedy ešte tehotná nebola.

Je niekoľko možností, ako pani Nina materské získa.

* 

Alternatíva 1 – prihlási sa na dobrovoľné nemocenské poistenie tesne pred nástupom na materské

Ak sa pani Nina prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie niekoľko dní pred nástupom na materské, materské získa.

Napríklad ak sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlási od 2.11.2020 a 6.11.2020 požiada o materské, materské bude mať priznané.

A to preto, lebo:

  • na materské nastúpi ako nemocensky poistená osoba,
  • v období dvoch rokov pred pôrodom bude mať najmä vďaka predošlému poisteniu zamestnanca v roku 2019 vyše 270 dní nemocenského poistenia.

Pri dobrovoľnom poistení trvajúcom menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské,  sa materské vypočíta podľa § 57 ods. 1 písm. d) ZSP z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ten sa určí podľa § 57 ods. 3 ZSP ako jedna tridsatina platného minimálneho základu, v roku 2020 teda ako 506,50/30 = 16,88 eura.

Materské za 34 týždňov (238 dní) tak spolu bude 238 x 75% z 16,88 = 3013 eur.

Pri tejto alternatíve je dôležité, že pani Nina sa na dobrovoľné nemocenské poistenie nestihla prihlásiť skôr ako 26 týždňov pred nástupom na materské (pozor, pozrite ďalej Alternatívu 2).

Preto je zbytočné pri takto krátko trvajúcom dobrovoľnom poistení (trvajúcom menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské) určiť si vymeriavací základ vyšší ako minimálny  (477 eur v roku 2019 alebo 506,50 eur v roku 2020) – materské sa tak či tak vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu tak ako je to uvedené vo výpočte vyššie.

Ďalej je jedno, či sa na dobrovoľné nemocenské poistenie pani Nina prihlási 3 dni pred nástupom na materské alebo povedzme 30 dní pred nástupom na materské – tak či tak materské bude v rovnakej výške tak ako je to uvedené vo výpočte vyššie. Aby neplatila dobrovoľné poistenie zbytočne dlho, postačí prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie tesne pred nástupom na materské. Stačí jeden deň pred nástupom na materské.

Pozor – uvedené platí v prípade, že už z predchádzajúceho poistenia má dostatok dní na splnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom (zdôraznime – pred skutočným dňom pôrodu, nie dňom určeným lekárom). Ak by predchádzajúce poistenie trvalo pomerne krátko, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa treba prihlásiť skôr – tak aby v súčte doby poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom spolu vydali aspoň na 270 dní poistenia - inak by materské vôbec nebolo priznané.

Ďalej je dôležité, že vďaka tomu, že si takto zabezpečí materskú - hoci nízku - ako poberateľka materského má po skončení materského nárok na vyšší rodičovský príspevok (370 eur, na rozdiel od nižšieho rodičovského príspevku ktorý je 270 eur). Za 31 mesiacov jeho poberania (od veku dieťaťa 6 mesiacov do dovŕšenia 3 rokov) je to plus 3100 eur.

*

Alternatíva 2 – prihlási sa na dobrovoľné nemocenské poistenie najneskôr 26 týždňov pred nástupom na materské

Ak sa pani Nina prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie dostatočne skoro a to najmenej 26 týždňov pred nástupom na materské alebo ešte skôr (čiže najneskôr na konci 7.-ho týždňa tehotenstva), materské sa vypočíta zo skutočného vymeriavacieho základu, ktorý si určí na dobrovoľné poistenie. Tak síce počas polroka trvajúceho dobrovoľného poistenia zaplatí pomerne vysokú sumu na dobrovoľnom poistení ale zároveň získa vysoké materské 1498 eur resp. 1548 eur mesačne pri nástupe na materské v roku 2020.

Pani Nina sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie od 1.5.2020, určí si vymeriavací základ 2026 eur, mesačné poistné bude 671,61 eura.

Dobrovoľné nemocenské poistenie si bude platiť 26 týždňov do 29.10.2020, za celú dobu tak zaplatí poistné približne 4000 eur a o materské požiada od 30.10.2020.

Dopadne to takto.

Materské priznané mať bude – bude poistená a spolu s predchádzajúcim poistením bude mať s rezervou vyše 270 dní poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ bude 1.5.2020 – 30.9.2020

DVZ = 5 x 2026 deleno 153 dní = 66,2092 eura

Materské za jeden mesiac bude okolo 1500 eur a za celých 34 týždňov spolu:

238 dní x 75% z 66,2092 = 11819 eur 

Po odpočítaní poistného (cca 4000 eur) tak pani Nina získa na materskom 7819 eur.

*

Muži to majú znova jednoduchšie. Na rozdiel od žien nie sú viazaní relatívne presným nástupom na materské, môžu si tak pohodlne doplniť chýbajúce poistenie bez stresu z chýbajúcich dní poistenia či obáv z nízkej materskej.

Príklad

Pán Oliver bol počas roka 2019 zamestnancom v pracovnom pomere a bol povinne nemocensky poistený.

Od 1.1.2020 zamestnanie nemá a začal podnikať na živnosť. Pri rozbehu živnosti ešte nie je povinne nemocensky poistený ako SZČO, teda v roku 2020 nemocenské poistenie nemá.

Pán Oliver má ročné dieťa a rozhodne sa ísť na materské. O tejto možnosti sa dozvedel vo februári 2020 a prvý nápad bol, ísť na materské už od 2.3.2020.

Len tak by to nešlo, pretože pán Oliver nie je nemocensky poistený. Ak by sa ale povedzme k 1.3.2020 prihlásil v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské poistenie, už od 2.3.2020 by mohol požiadať o materské, pretože:

  • o materské by tak žiadal už ako nemocensky poistená osoba,
  • za posledné dva roky by vďaka poisteniu ešte v roku 2019 bez problémov spĺňal podmienku 270 dní nemocenského poistenia.

Pri takomto pláne by pána Olivera dobrovoľné poistenie prakticky nič nestálo, pretože by ho zaplatil len za jediný deň. Materské by sa vypočítalo z minimálneho základu 506,50 eura (prečo, pozrite vyššie). Za 28 týždňov - čo je 196 dní - trvajúce materské by pán Oliver dostal celkovo na materskom sumu:

196 x 75% z 16,88 = 2482 eur

Súčasne by však rodina prišla o rodičovský príspevok za 5 mesiacov:

5 x 370 = 1850 eur

Celkový profit rodiny by tak bol 632 eur.

Takýto plán ale nie je dobrý. Otecko sa nemusí nikam ponáhľať, má dosť času všetko si dobre premyslieť a načasovať. Pánovi Oliverovi budem odporúčať postup v nasledujúcom pokračovaní príkladu.

*

Pokračovanie príkladu

Pán Oliver sa ale rozhodne inak. Prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie od 1.3.2020 ale určí si vymeriavací základ 2026 eur, mesačné poistné bude 671,61 eura.

Dobrovoľné nemocenské poistenie si bude platiť niečo vyše 26 týždňov do 1.9.2020, za celú dobu tak zaplatí poistné 4052 eur a o materské na vtedy rok a polročné dieťa požiada od 2.9.2020.

Materské bude mať priznané mať bude – bude poistený a spolu s predchádzajúcim poistením bude mať s rezervou vyše 270 dní poistenia v období dvoch rokov pred nástupom na materské.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ bude 1.3.2020 – 31.8.2020

DVZ = 6 x 2026 deleno 184 dní = 66,0653 eura

Materské za jeden mesiac bude okolo 1500 eur a za celých 28 týždňov spolu:

196 dní x 75% z 66,0653 = 9712 eur 

Po odpočítaní poistného (4052 eur) a straty rodičovského príspevku za 5 mesiacov (1850 eur) tak rodina pána Olivera získa na Oliverovom materskom 3810 eur.

*

Rovnako ako v predchádzajúcich príkladoch možno kombinovať povinné nemocenské poistenie SZČO a dobrovoľné nemocenské poistenie, či u žien alebo u mužov.

Príklad

Pán Ivan bol až do 30.6.2019 povinne nemocensky poistený ako SZČO. Od 1.7.2019 povinne nemocensky poistený nie je. V roku 2018 si založil s.r.o., živnosť si síce ponechal ale utlmil aktivity na živnosť a tak mal za rok 2018 príjem nižší ako 5724 eur, povinné poistenie SZČO mu preto k 30.6.2019 zaniklo.

Pán Ivan má dieťa vo veku rok a pol a rozhodne sa ísť na materské. Urobil to tak, že od 1.9.2019 sa prihlásil na dobrovoľné nemocenské poistenie a určí si vymeriavací základ 2026 eur. Mesačné poistné platil vo výške 671,61 eura.

Dobrovoľné nemocenské poistenie si bude platiť presne 26 týždňov do 1.3.2020o materské požiada k 2.3.2020. Za túto dobu  zaplatí poistné približne 4052 eur. Dieťa bude mať v tom čase dva roky.

Materské bude mať priznané mať bude – bude poistený a spolu s predchádzajúcim poistením, ktoré mal ako SZČO bude mať s rezervou vyše 270 dní poistenia v období dvoch rokov pred nástupom na materské.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ bude 1.9.2019 – 31.12.2019

DVZ = 4 x 2026 deleno 122 dní = 66,4263 eur

Materské za jeden mesiac bude okolo 1500 eur a za celých 28 týždňov spolu:

196 dní x 75% zo 66,4263 = 9765 eur 

Po odpočítaní poistného (4052 eur) a straty rodičovského príspevku za 5 mesiacov (1850 eur) tak rodina pána Ivana získa 3863 eur.

*

Zaujímavá je nasledujúca úvaha, týkajúca sa väčšiny povinne nemocensky poistených SZČO – takých, ktorí poistné platia z minimálneho základu:

Ak by otec – SZČO – požiadal v roku 2019 o materské s tým, že si poistné platí z minimálneho základu, rodina by na tom získala v úhrne niečo viac ako 1500 eur (ukážeme si to na príklade pána Bohuslava).

Ak si ale otec naplánuje materské tak, že povinné nemocenské poistenie SZČO ukončí, respektíve preruší a podobne ako pán Ivan v predchádzajúcom príklade bude polroka platiť dobrovoľné poistenie z vysokého základu – profit pre rodinu bude temer 4000 eur.

Príklad

Pán Bohuslav je povinne nemocensky poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO už niekoľko rokov. Poistné si platí z minimálneho vymeriavacieho základu, v roku 2018 bol minimálny základ 456 eur, v roku 2019 bol 477 eur, v roku 2020 to je 506,50 eura.

Pán Bohuslav má dvojročné dieťa a rozhodol sa požiadať k 2.5.2020 o materské. To bude mať priznané, pretože je povinne nemocensky poistený ako SZČO a v období posledných dvoch rokov má s rezervou vyše 270 dní nemocenského poistenia (dokonca bol poistený celé tie dva roky).

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ bude rok 2019.

DVZ = 12 x 477 deleno 365 = 15,6822 eura

Materské bude okolo 360 eur mesačne a za celú dobu 28 týždňov (196 dní) spolu:

196 dní x 75% z 15,6822 = 2306 eur

Pripomeňme si ešte dôležitú vec – v čase poberania materského pán Bohuslav neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne, viď § 140 ods. 1 písm. a) ZSP. Podnikať ako SZČO však počas poberania materského môže.

Počas 6 a pol mesiaca trvajúcej materskej tak ušetrí na „sociálnych odvodoch“ zo základu 506,50 eura sumu 167,89 eura mesačne, spolu ušetrí okolo 1090 eur. Ako osoba, ktorá poberá materské, niečo ušetrí aj na „zdravotných odvodoch“ - nebude sa na neho v čase, kedy poberá materské vzťahovať povinný minimálny základ, lebo bude súčasne poistenec štátu - pre zjednodušenie však s touto úsporou nepočítajme.

Po započítaní úspory na poistnom, ktoré pán Bohuslav nemusí platiť počas materskej (1090 eur) a straty rodičovského príspevku za 5 mesiacov (1850 eur) tak rodina pána Bohuslava získa 1546 eur.

*

Príklad pána Bohuslava je veľmi dôležitý. Ukazuje, že otec, ktorý je povinne nemocensky poistený ako SZČO a rozhodne sa ísť na materské, týmto spôsobom prinesie rodine 1546 eur ak nie viac. Viac by to bolo v prípade:

  • keby matka poberala rodičovský príspevok len 270 eur,
  • keby platil ako SZČO poistné z vyššieho ako z minimálneho základu,
  • keby sme prípadne započítali úsporu aj na zdravotnom poistení.

Takýto otec nemusí nič „riešiť“ – stačí vybaviť si materské.

Ak chce mať otec, ktorý je povinne nemocensky poistený ako SZČO a poistné si platí z minima, materské vyššie, riešením je povinné poistenie ukončiť prípadne pozastaviť živnosť (pozastavenie živnosti je možné podľa živnostenského zákona na dobu 6 mesiacov až 3 rokov). A rovnako ako pán Ivan - prihlásiť sa na dobrovoľné nemocenské poistenie a po 26 týždňoch požiadať o materské z dobrovoľného nemocenského poistenia. Takto sa profit rodiny dostane na sumu viac ako 3800 eur. Nevýhodou však je, že otec istý čas nemôže podnikať pretože živnosť zrušil, resp. pozastavil.

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.3 POLICAJTKY, VOJACI A DOBROVOĽNÉ NEMOCENSKÉ POISTENIE

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

Na policajtky a profesionálne vojačky, policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov atď. (ďalej budem používať len „policajtky“ alebo „vojaci“) sa vzťahuje osobitný zákon a to zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Podľa toho zákona má policajtka nárok na materské po dobu 34/37/43 týždňov vo výške 70% čistého služobného platu.

Vojak nárok na materské okrem špecifických prípadov nárok nemá vôbec.

Dôležité: Podľa zákona o sociálnom poistení má policajtka alebo vojak možnosť prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské poistenie aj v čase, kedy je nemocensky zabezpečená/ý podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Zákon o sociálnom poistení nevylučuje súčasnú kombináciu dobrovoľného nemocenského poistenia a nemocenského zabezpečenia policajtov a vojakov.

Tým pádom môže policajtka v tehotenstve a materstve čerpať súčasne dve materské:

  1. Z nemocenského zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
  1. Z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Ak sa policajtka rozhodne využiť možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, môže postupovať tak ako je to popísané vyššie pre matku, ktorá nemá nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni. Viď vyššie príklad – pani Amália.

Policajtka si tak môže optimálnym využitím dobrovoľného nemocenského poistenia prilepšiť na materskej celkovo o vyše 7300 eur. Okrem materskej zo svojho poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. získa aj materské zo Sociálnej poisťovne z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Vojak - otec dieťaťa – pokiaľ má malé dieťa môže čerpať materské z dobrovoľného nemocenského poistenia podobne, ako v horeuvedených prípadoch pán Peter. Môže tak rodine vylepšiť rozpočet  o 3000 eur pri materskej na jedno dieťa, v prípade čerpania materského na dve deti okamžite po sebe to vylepší rodinný rozpočet o 10800 eur – presne tak, ako pán Peter. Nebudem to rozpisovať znovu - v príkladoch k pánovi Petrovi si len predstavte, že ide o policajta, hasiča, záchranára, SiS-kára, profesionálneho vojaka, či colníka.

Podstatné je, že otec – vojak, môže mať uzatvorené dobrovoľné nemocenské poistenie aj keď je v službe, poberá služobný plat a má nemocenské zabezpečenie podľa zákona 328/2002. Pozor, podľa praxe ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa voči dobrovoľne poisteným otcom od marca 2019, takýto otecko by počas čerpania materských z dobrovoľného poistenia nemal slúžiť - mal by v službe čerpať podľa príslušných zákonov rodičovskú dovolenku. Inak mu Sociálna poisťovňa materskú neprizná z údajného dôvodu, že neprevzal od matky starostlivosť o dieťa.

Kniha MATERSKÁ 2020: Kapitola 7.2 OTEC A MATERSKÉ Z DOBROVOĽNÉHO NEMOCENSKÉHO POISTENIA

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2020

Muži to majú jednoduchšie.

Na rozdiel od matky dieťaťa, ktorá si môže vybrať nástup na materskú len v rozmedzí v 14-dňového intervalu, teda 6-8 týždňov pred pôrodom, majú oteckovia na výber deň nástupu na materskú:

  • počnúc dňom, kedy materská skončí matke (resp. od začiatku 7. týždňa veku dieťaťa ak matka na materskej nebola),
  • do veku dieťaťa 2 roky a 5 mesiacov (aby si svoju 28 týždňov trvajúcu materskú stihli čerpať kým dieťa nedosiahne vek 3 roky).

Ak otec dieťaťa, ktorý nie je poistený, uvažuje o svojej materskej, postačí mu ak získa 270 dní nemocenského poistenia a môže nastúpiť na materskú. A na to mu môže poslúžiť dobrovoľné nemocenské poistenie. Najskôr jednoduchý príklad.

Príklad

Pán Ladislav nie je nemocensky poistený a ani v období 2 rokov dozadu poistený nebol. Narodilo sa mu dieťa, matka dieťaťa je na materskej. Pán Ladislav chce čerpať svoje materské – na to však musí byť nemocensky poistený a mať 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred nástupom na materské.

Pán Ladislav sa rozhodne pre jednoduché riešenie. Od 1.7.2019 sa prihlásil na dobrovoľné poisťovni na dobrovoľné nemocenské poistenie – súčasne sa musel prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Nechcel platiť zbytočne vysoké poistné, preto si zvolil vymeriavací základ v najnižšej možnej sume a to 477 eur (v roku 2020 je najnižší možný vymeriavací základ 506,50 eur).

Pán Ladislav platil dobrovoľné poistné (sadzba 33,15% zo zvoleného základu) vo výške 158,11 eura mesačne. Od januára 2020 to bude 167,89 eura mesačne.

Po uplynutí 270 dní môže pán Ladislav požiadať o materské. V poradí 270.-ty deň poistenia je 26.3.2020. K nasledujúcemu dňu, teda k 27.3.2020 pán Ladislav prevezme na seba starostlivosť o dieťa a požiada v Sociálnej poisťovni o materské – a to dostane.

Na dobrovoľnom poistení zaplatí v období od 1.7.2019 do 26.3.2020 spolu sumu:

6 x 158,11 (júl – december) + 2 x 167,89 (január, február) + 140,81 (marec) = 1425,25 eura

Materské sa vypočíta z rozhoduj&uacut