Najnovšie články

Dobrovoľne poistená SZČO a opatrenie č. 2 (Prvá pomoc plus) - zmena od 1.12.2020

Témy: pandémia,SZČO,Top

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súčinnosti s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny aktualizovalo od 1.12.2020 podmienky pre čerpanie príspevkov podľa Opatrenia č. 2 v projekte "Prvá pomoc plus" pre dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO.

*

Do 30.11.2020 platilo, že príspevky podľa Opatrenia č. 2 mohli čerpať len také dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO, ktoré boli na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni prihlásené k 1.7.2020 a dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie im trvá aj po tomto dni.

*

Od 1.12.2020 platí, že príspevky podľa Opatrenia č. 2 za mesiac december 2020 a nasledujúce mesiace (pokiaľ projekt "Prvá pomoc plus" neskončí - zatiaľ je vládou schválený do konca marca 2021) môžu čerpať také dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené SZČO, ktoré sú na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni prihlásené minimálne polovicu kalendárneho mesiaca, za ktorý chcú čerpať príspevok.

Napríklad príspevok podľa "Opatrenia č. 2" za mesiac december 2020 môže čerpať SZČO, ktorá sa prihlási na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni od 16. decembra 2020.

Napríklad príspevok podľa "Opatrenia č. 2" za mesiace december 2020 a január 2021 môže čerpať SZČO, ktorá sa prihlási na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni na obdobie od 16. decembra 2020 do 16. januára 2021 vrátane.

*

Tie SZČO, ktoré doteraz nespĺňali podmienku povinného poistenia v Sociálnej poisťovni a nespadali ani pod definíciu tzv. odvodových prázdnin, tak môžu od decembra 2020 čerpať príspevok podľa Opatrenia č. 2 - ak sa najneskôr od 16. decembra 2020 prihlásia v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni.

Týka sa to napríklad SZČO, ktoré vznikli v roku 2019, podali daňové priznanie za rok 2019 do 31. marca 2020, povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v Sociálnej poisťovni sa u nich posudzovala k 1.7.2020, a povinné poistenie im nevzniklo. Podľa podmienok projektu "Prvá pomoc plus" tak od októbra 2020 nemohli čerpať príspevok podľa Opatrenia č. 2 - tzv. odvodové prázdniny im skončili.

*

PODMIENKY NÁROKU NA PRÍSPEVOK PODĽA OPATRENIA Č. 2

Pripomeňme si, že nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 majú SZČO, ktoré naďalej podnikajú (napr. ak majú živnosť, nezrušili ju ani nepozastavili), a majú v príslušnom mesiaci pokles tržieb najmenej o 20%.

Nárok na príspevok nemá SZČO, ktorá zrušila alebo pozastavila činnosť.

Výška príspevku:

  • 270 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 450 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 630 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 810 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

Pokles tržieb: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=446

*

Nárok na príspevok majú SZČO, ktoré vznikli najneskôr od 2.9.2020.

*

Príspevok podľa opatrenia č. 2 môže čerpať aj SZČO, ktorá má súčasne príjem z pracovného pomeru (na výške úväzku nezáleží), suma príspevku sa jej však zníži o sumu čistého príjmu, ktorý má z pracovného pomeru.

*

Príspevok podľa opatrenia č. 2 môže čerpať aj SZČO, ktorá:

  • má príjem na dohodu (o vykonaní práce, o pracovnej činnosti...)
  • poberá dôchodok (starobný, invalidný, vdovecký a pod.)
  • poberá nemocenské, ošetrovné, materské (hoci celý mesiac)
  • študuje.

K tomu treba dodať, že suma príspevku sa neznižuje o sumu príjmu z dohody, dôchodku, nemocenského atď.

*

VÝŠKA DOBROVOĽNÉHO POISTNÉHO

Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba si určuje sama vymeriavací základ. V roku 2020 musí byť vymeriavací základ najmenej suma 506,50 eur. V roku 2021 musí byť vymeriavací základ najmenej suma 546 eur.

Poistné je 33,15% zo zvoleného vymeriavacieho základu.

Pri vymeriavacom základe 506,50 eura (za celý december 2020) je poistné 167,89 eur.

Pri vymeriavacom základ 546 eur (za celé mesiace roka 2021) je poistné 180,99 eur.

Technická poznámka: poistné sa počíta postupne za jednotlivé fondy a jednotlivé čiastkové sumy sa zaokrúhľujú na celé eurocenty nadol.

*

Ak sa poistné platí len za časť mesiaca, postupuje sa podľa § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení.

Napríklad pri dobrovoľnom poistení od 16. decembra 2020 do 31. decembra 2020 z mesačného minimálneho vymeriavacieho základu 506,50 eur je výpočet:

Minimálny vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň = 506,50 eur deleno 31 dní = 16,33 eur (zaokr. nadol)

Minimálny vymeriavací základ pripadajúci na 16 dní = 16,33 eur x 16 dní = 261,28 eur

  • Nemocenské poistenie 4,4% z 261,28 eur = 11,49 eur
  • Starobné poistenie 18% z 261,28 eur = 47,03 eur
  • Invalidné poistenie 6% z 261,28 eur = 15,67 eur
  • Rezervný fond 4,75% z 261,28 eur = 12,41 eur

Spolu 86,60 eur.

*

KTO SA MÔŽE A KTO SA NEMÔŽE PRIHLÁSIŤ NA DOBROVOĽNÉ POISTENIE

Podľa zákona o sociálnom poistení dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba:

  • po dovŕšení 16 rokov veku
  • ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a
  • nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť aj osoba, ktorá spĺňa horeuvedené podmienky, ak je súčasne povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, alebo je to osoba, za ktorú platí dôchodkové poistenie štát (napríklad z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do 6 rokov), alebo je invalidná.

*

Väčší problém však je s možnosťou prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie.

Podľa zákona o sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba:

  • po dovŕšení 16 rokov veku
  • ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a
  • nie je povinne nemocensky poistená (teda buď nie je vôbec povinne poistená podľa zákona o sociálnom poistení, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie podľa § 26 zákona o sociálnom poistení)
  • nemá priznaný predčasný starobný dôchodok
  • nemá priznaný starobný dôchodok
  • nemá priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
  • nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
  • je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Tu treba zdôrazniť, že dobrovoľne nemocensky poistená nemôže byť osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená.

To znamená, že SZČO, ktorá síce nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená ako SZČO, ale je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec - má pracovnú zmluvu (napr. na čiastočný úväzok), alebo má dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom, nemôže sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, a preto týmto spôsobom nemôže získať nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2.

*

OPLATÍ SA SZČO PRIHLÁSIŤ NA DOBROVOĽNÉ POISTENIE?

Jednoznačne áno. Ak ste SZČO a za október a november 2020 ste čerpali príspevok podľa Opatrenia č. 4A - čo je max. 315 eur (na ktorý ste mali nárok len pri 100% výpadku tržieb), podľa Opatrenia č. 2 môžete od decembra 2020 čerpať príspevok až 810 eur. To je o 495 eur viac.

Už pri poklese tržieb o 20% dostanete príspevok 270 eur, čo pri porovnaní výšky poistného za december (len 86,60 eur, teda neplaťte viac ako musíte), ale i od januára 2021 (180,99 eur) je viac ako to, čo zaplatíte Sociálnej poisťovni. A s narastajúcim poklesom tržieb je Váš "profit" o to výraznejší.

Pozor, na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie sa nedá prihlásiť spätne.

*

PRÍKLADY

Pán Adam podniká na živnosť od roku 2015. Podľa daňových priznaní jeho príjem zo živnosti neprekračuje hranicu pre povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, preto pán Adam nebol a nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni.

Pán Adam má od novembra 2020 nulové tržby na živnosť, a preto si za november 2020 uplatní nárok na príspevok "Prvá pomoc plus" podľa Opatrenia č. 4A vo výške 315 eur.

Pán Adam sa od 16. decembra 2020 prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Určí si vymeriavací základ (najnižší možný) vo výške 506,50 eur a za zostávajúcich 16 dní za december 2020 zaplatí poistné 86,60 eur.

Od januára 2021 sa "automaticky" jeho vymeriavací základ zdvihne na 546 eur (najnižší možný vymeriavací základ v roku 2021). Pán Adam bude za mesiace január 2021 a nasledujúce platiť poistné 180,99 eur, až kým sa z dobrovoľného poistenia neodhlási.

Počnúc mesiacom december 2020 až do mesiaca marec 2021 bude mať pán Adam nárok na čerpanie príspevkov podľa Opatrenia č. 2. Ak bude mať naďalej nulové tržby na živnosť, dostane príspevok 810 eur mesačne.

*

Pani Alžbeta má od roku 2019 pridelené DIČ, pretože dosahuje príjmy podľa Autorského zákona. Do septembra 2020 čerpala príspevky "Prvá pomoc" podľa Opatrenia č. 2, pretože sa na ňu vzťahovali tzv. odvodové prázdniny.

Pani Alžbeta podala daňové priznanie za rok 2019 v lehote do 31. marca 2020. Hranicu príjmu pre vznik povinného poistenia v Sociálnej poisťovni (6078 eur) neprekročila. Podľa zákona o sociálnom poistení jej tak ako SZČO od 1.7.2020 nevzniklo povinné poistenie v Sociálnej poisťovni.

Podľa podmienok projektu "Prvá pomoc plus" tak od októbra 2020 nemá nárok na príspevky podľa Opatrenia č. 2.

Pani Alžbeta má od októbra 2020 nulové tržby, preto si za mesiace október 2020 a november 2020 uplatnila nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4A.

Za október 2020 dostala príspevok 315 eur.

V novembri 2020 mala príjem na krátkodobú dohodu o vykonaní práce (dohoda bola uzatvorená na obdobie od 1.11.2020 do 30.11.2020), čistý príjem  z dohody bol 250 eur.

Preto za november 2020 pani Alžbeta čerpá príspevok vo výške 65 eur (315 eur - 250 eur z dohody).

Pani Alžbeta sa od 16. decembra 2020 prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Určí si vymeriavací základ (najnižší možný) vo výške 506,50 eur a za zostávajúcich 16 dní za december 2020 zaplatí poistné 86,60 eur.

Od januára 2021 sa "automaticky" jej vymeriavací základ zdvihne na 546 eur (najnižší možný vymeriavací základ v roku 2021) a pani Alžbeta bude za mesiace január 2021 a nasledujúce platiť poistné 180,99 eur, až kým sa z dobrovoľného poistenia neodhlási.

Počnúc mesiacom december 2020 až do mesiaca marec 2021 bude mať pani Alžbeta nárok na čerpanie príspevkov podľa Opatrenia č. 2. Ak bude mať naďalej nulové tržby podľa Autorského zákona, dostane príspevok 810 eur mesačne. Ak by aj pracovala na krátkodobé dohody o vykonaní práce (z ktorých nebude povinne nemocensky poistená!), tak výška príspevku sa jej nezníži o príjem z takýchto dohôd).

*

Pani Beáta je živnostníčka - kaderníčka od roku 2009. Nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni a nevzťahujú sa na ňu ani tzv. odvodové prázdniny. Nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 tak nemá.

Pani Beáta by si potenciálne mohla uplatniť nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4A, ale problém je v tom, že nemá nulové tržby. Tržby jej síce od októbra 2020 výrazne poklesli, ale každý mesiac niečo zarobí. Preto si doteraz nemohla uplatniť nárok ani na príspevok podľa Opatrenia č. 4A.

Pani Beáta sa od 16. decembra 2020 prihlási v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Určí si vymeriavací základ (najnižší možný) vo výške 506,50 eur a za zostávajúcich 16 dní za december 2020 zaplatí poistné 86,60 eur.

Od januára 2021 sa "automaticky" jej vymeriavací základ zdvihne na 546 eur (najnižší možný vymeriavací základ v roku 2021) a pani Beáta bude za mesiace január 2021 a nasledujúce platiť poistné 180,99 eur, až kým sa z dobrovoľného poistenia neodhlási.

Počnúc mesiacom december 2020 až do mesiaca marec 2021 bude mať pani Beáta nárok na čerpanie príspevkov podľa Opatrenia č. 2. Ak napríklad bude mať za mesiac december 2020 pokles tržieb v rozmedzí od 40% do 59%, príspevok bude 450 eur. Alebo ak bude mať za január 2021 pokles tržieb v rozmedzí od 60% do 79%, príspevok bude 630 eur.

Keďže podnikať začala už v roku 2009, pri určení poklesu tržieb môže využiť buď metódu porovnávania aktuálneho mesiaca a porovnateľného mesiaca v roku 2019 alebo metódu porovnávania aktuálneho mesiaca a mesačného priemeru zisteného za rok 2019. Každý mesiac môže tieto dve metódy striedať podľa toho, ktorá bude pre ňu výhodnejšia.

*

Pán Bohuš je živnostník - taxikár od roku 2018. Nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni a nevzťahujú sa na neho ani tzv. odvodové prázdniny. Nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 tak nemá.

Pán Bohuš by si potenciálne mohol uplatniť nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4A, ale problém je v tom, že nemá nulové tržby. Súčasne má vo firme ABC uzatvorenú počas celého roka 2020 dohodu o pracovnej činnosti, na ktorú má príjem mesačne okolo 100-200 eur. 

Pán Bohuš sa dozvie, že ak by sa prihlásil na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie, tak by si od decembra 2020 mohol uplatniť nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2.

V Sociálnej poisťovni mu však vysvetlia, že sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásiť nemôže, pretože je povinne nemocensky poistený na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú má uzatvorenú vo firme ABC.

Pán Bohuš sa preto okamžite dohodne vo firme ABC na ukončení tejto dohody. Firma ABC ho odhlási zo Sociálnej poisťovne k 15.12.2020, kedy dohoda končí.

Tým pádom sa pán Bohuš môže od 16. decembra 2020 prihlásiť v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Určí si vymeriavací základ (najnižší možný) vo výške 506,50 eur a za zostávajúcich 16 dní za december 2020 zaplatí poistné 86,60 eur.

Od januára 2021 sa "automaticky" jeho vymeriavací základ zdvihne na 546 eur (najnižší možný vymeriavací základ v roku 2021) a pán Bohuš bude za mesiace január 2021 a nasledujúce platiť poistné 180,99 eur, až kým sa z dobrovoľného poistenia neodhlási.

Počnúc mesiacom december 2020 až do mesiaca marec 2021 bude mať pán Bohuš nárok na čerpanie príspevkov podľa Opatrenia č. 2. Výška príspevkov bude závisieť od poklesu tržieb.

*

Zmeny v ošetrovnom od 1.1.2021

Témy: nemocenské dávky,ošetrovné,sociálne poistenie,Top,zmeny 2021

Zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.1.2021 mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa menia podmienky pri poskytovaní ošetrovného a zavádza sa nová dávka tzv. dlhodobé ošetrovné.

*

ZMENA PODMIENKY NÁROKU NA OŠETROVNÉ

Podľa § 39 ods. 1, poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne:

a) ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiča manžela či manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára:

  • nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo
  • vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (dlhodobé ošetrovné)

b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:

  • dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia
  • predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, resp.
  • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

*

Oproti stavu platnému do 31.12.2020 dochádza od 1.1.2021 k zmenám. Nárok na ošetrovné má poistenec aj v prípade, ak ošetruje vnuka, vnučku, starých rodičov, choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade alebo chorého súrodenca.

*

DOBA POSKYTOVANIA OŠETROVNÉHO SA PREDLŽUJE

Od 1.1.2021 sa predlžuje maximálna možná doba poskytovania ošetrovného z doterajších 10 kalendárnych dní na 14 kalendárnych dní.

V prípade, ak potreba ošetrovania vznikne na konci roka 2020, a nárok na ošetrovné trvá k 31.12.2020 (neuplynul 10.-ty deň ošetrovania), nárok na ošetrovné pokračuje v roku 2021 už v rozsahu max. 14 kalendárnych dní.

Príklad

Pani Kristína ošetruje dieťa od pondelka 28.12.2020, ošetrovné môže dostávať najviac 14 kalendárnych dní, a to do nedele 10.1.2021.

*

DLHODOBÉ OŠETROVNÉ

Od 1.1.2021 sa zavádza nová dávka nemocenského poistenia - tzv. dlhodobé ošetrovné. Cieľom je zabezpečenie starostlivosti o chorého príbuzného v jeho domácom prostredí. Dlhodobé ošetrovné bude poskytované poistencovi, ktorý chorého príbuzného osobne a celodenne ošetruje.

Dlhodobé ošetrovné bude poskytované na ošetrovanie príbuznej osoby (viď vyššie) po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti a v prípadoch, v ktorých je vhodné zabezpečiť dôstojnú rodinnú starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia.

Dlhodobé ošetrovné sa môže poskytovať maximálne po dobu 90 kalendárnych dní. Pri ošetrovaní príbuzného sa môžu striedať viacerí poistenci, ktorí budú poberať ošetrovné. Doba poberania ošetrovného je aj v takom prípade v úhrne 90 kalendárnych dní. Pri striedaní sa za jedno obdobie ošetrovania vyplatí ošetrovné len jednému poistencovi (pre zrozumiteľnosť - ak sa napríklad pri ošetrovaní príbuzného postupne v 30 dňových intervaloch striedajú traja poistenci, každý má nárok na ošetrovné za tú dobu, kedy príbuzného ošetroval - za "svojich" 30 dní).

Poistenec môže prevziať ošetrovanie príbuzného od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia. Táto doba môže byť kratšia, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní príbuzného z dôvodu, že mu to podľa lekárskeho posudku neumožňuje jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Výška dlhodobého ošetrovného je 55% denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, teda rovnako, ako je to pri "bežnom" ošetrovnom.

Doba dlhodobého ošetrovania (max. 90 kal. dní) je podľa § 140 ods. 1 písm. c) zákona dobou, za ktorú sa neplatí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 12. ODVODY ROK 2020

Témy: sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

*

Status

S+R

IP

NP

PvN

UP

GP

ZP

Osoba v pracovnom pomere

x

x

x

x

x

x

x

Štátny zamestnanec

x

x

x

x

x

 

x

Osoba v služobnom pomere

x

x

x

x

x

 

x

Predtým dlhodobo nez. v prac. pomere (1)

       

x

x

x

Sudca

x

x

x

     

x

Prokurátor

x

x

x

     

x

Žiak, študent pri odbornej praxi

             

DoBPŠ do 200 € (2)

       

x

x

 

DoBPŠ nad 200 €

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ dôchodca do 200 € (3)

       

x

x

 

DoVP, DoPČ dôchodca nad 200 €

x

     

x

x

 

DoVP, DoPČ inv. dôch. do 200 € (4)

       

x

x

 

DoVP, DoPČ inv. dôch. nad 200 €

x

x

   

x

x

 

DoVP, DoPČ predč.dôch.do 200 €(5)

       

x

x

 

DoVP, DoPČ predč.dôch. nad 200 €

x

     

x

x

 

DoVP, DoPČ ostatní pravid. príjem

x

x

x

x

x

x

x

DoVP, DoPČ ostatní nepravid.príjem

x

x

   

x

x

x

Konateľ pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Konateľ nepravidelný príjem

x

x

       

x

Štatutár pravidelný príjem (6)

x

x

x

x

   

x

Štatutár nepravidelný príjem (6)

x

x

       

x

Spoločník pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Spoločník nepravidelný príjem

x

x

       

x

Komanditista pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Komanditista nepravidelný príjem

x

x

       

x

Člen družstva pravidelný príjem (7)

x

x

x

x

   

x

Člen družstva nepravid.príjem (7)

x

x

       

x

Riaditeľ štátneho podniku

x

x

x

x

x

 

x

Ústavný činiteľ (8)

x

x

x

x

x

 

x

Župan, primátor, starosta

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec pravidelný príjem (9)

x

x

x

x

x

 

x

Poslanec nepravidelný príjem (9)

x

x

   

x

 

x

Pestún

x

x

x

x

   

x

Vo väzbe pravidelný príjem (10)

x

x

x

 

x

 

x

Vo väzbe nepravidelný príjem (10)

x

x

   

x

 

x

Zmluva OZ pravidelný príjem (11)

x

x

x

x

   

x

Zmluva OZ nepravidelný príjem (11)

x

x

       

x

Likvidátor pravidelný príjem

x

x

x

x

   

x

Likvidátor nepravidelný príjem

x

x

       

x

 

*

Skratky použité v tabuľke:

x = platí sa

(bez krížika) = neplatí sa

DoBPŠ = Dohoda o brigádnickej práci študentov

DoVP = Dohoda o vykonaní práce

DoPČ = Dohoda o pracovnej činnosti

ZoČŠO = Zmluva o činnosti športového odborníka

S = Starobné poistenie

R = Rezervný fond solidarity

IP = Invalidné poistenie

NP = Nemocenské poistenie

PvN = Poistenie v nezamestnanosti

UP = Úrazové poistenie

GP = Garančné poistenie

ZP = Zdravotné poistenie

*

Poznámky k tabuľke:

(1) Zamestnanec, ktorý prišiel z Úradu práce, kde bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie, počas prvých 12 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru. Pozor, je zdravotne poistený ale sadzba zamestnanca i zamestnávateľa je nula

(2) Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(3) Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(4) Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne

(5) Poberateľ predčasného starobného dôchodku, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO pri príjme max. 200 eur mesačne (od 1.7.2018)

(6) Člen štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, predstavenstiev, kontrolných komisií a iných samosprávnych orgánov právnických osôb

(7) Člen družstva, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu v družstve

(8) Prezidentka, člen vlády, poslanec NRSR, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR

(9) Poslanec a ďalšie osoby s odmenami za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (VUC, obecné a mestské zastupiteľstvá)

(10) Osoba obvinená vo väzbe alebo osoba odsúdená vo výkone trestu

(11) Osoby majúce príjmy na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad príkazné zmluvy, ak ide o závislú činnosť podľa § 5 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

*

Prehľad sadzieb odvodov, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov:

 

Zamest-

nanec

Zamest-

návateľ

SZČO

Minimálny

VZ v

Maximálny

VZ v

Starobné

poistenie

4,00%

14,00%

18,00%

506,50

7091

Invalidné

poistenie

3,00%

3,00%

6,00%

506,50

7091

Nemoc.

poistenie

1,40%

1,40%

4,40%

506,50

7091

Poistenie v nezam.

1,00%

1,00%

2% (*)

506,50

7091

Rezervný

fond

neplatí

4,75%

4,75%

506,50

7091

Úrazové

poistenie

neplatí

0,80%

neplatí

neexistuje

neexistuje

Garančný

fond

neplatí

0,25%

neplatí

neexistuje

7091

Zdravotné

poistenie

4,00% (**)

10,00% (**)

14,00% (**)

506,50

neexistuje

Spolu

35,20%

13,40%

47,15% *49,15%

   

 

*

Poznámky k tabuľke:

Minimálny vymeriavací základ sa týka len samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne poistených osôb a samoplatiteľov. Netýka sa zamestnancov a zamestnávateľov.

(*) Poistenie v nezamestnanosti je pre SZČO dobrovoľné.

(**) Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2% (zamestnanec), 5% (zamestnávateľ) a 7% (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 10. POISTENCI ŠTÁTU NA SOCIÁLNE POISTENIE

Témy: sociálne poistenie

*

10.1 ZA KOHO PLATÍ POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE ŠTÁT

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské. Sú to ďalej uvedené osoby.

*

Zamestnanec/zamestnankyňa, ktorému/ktorej sa poskytuje materské

Povinne dôchodkovo poistený zamestnanec, resp. zamestnankyňa v období, v ktorom sa mu (jej) poskytuje materské – osoba podľa § 15 ods. 1 písm. a) ZSP.

*

SZČO, ktorému/ktorej sa poskytuje materské

Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená SZČO v období, v ktorom sa jej poskytuje materské – osoba podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP.

*

Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov veku

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. c) ZSP. Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak:

  • nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO
  • nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
  • nedovŕšila dôchodkový vek a
  • podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti (pozrite ďalej).

Fyzická osoba je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Riadna starostlivosť je riadna starostlivosť podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové poistenie.

V prípade osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, sa podľa § 15 ods. 2 ZSP nepožaduje osobné podanie prihlášky na dôchodkové poistenie. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) ZSP jej dôchodkové poistenie vzniká automaticky odo dňa vzniku nároku na rodičovský príspevok (túto informáciu poskytuje Sociálnej poisťovni úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

Podľa § 22 ods. 5 ZSP, ak sa o dieťa v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených vyššie, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne fyzickej osobe, ktorá má nárok na rodičovský príspevok. Ak ani jedna z týchto osôb nemá nárok na rodičovský príspevok, povinné dôchodkové poistenie vznikne fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie ako prvá.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa a vtedy, keď prestane spĺňať podmienky uvedené vyššie – najmä v prípadoch, kedy sa stane povinne dôchodkovo poistenou osobou ako zamestnanec  alebo ako SZČO.

Podľa § 229 ods. 1 ZSP fyzická osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich kalendárnych dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

*

Osoba, ktorá sa stará o zdravotne postihnuté dieťa do 18 rokov veku

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. d) ZSP. Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak:

  • nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO
  • nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a
  • nedovŕšila dôchodkový vek.

Fyzická osoba je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Riadna starostlivosť je riadna starostlivosť podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa odkedy sa stará o dieťa (odkedy spĺňa horeuvedené podmienky). Nie je potrebné podávať prihlášku.

Ak sa o dieťa v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených vyššie, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne len jednej fyzickej osobe podľa ich dohody.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa a vtedy, keď prestane spĺňať podmienky uvedené vyššie – najmä v prípadoch, kedy sa stane povinne dôchodkovo poistenou osobou ako zamestnanec  alebo ako SZČO.

Podľa § 229 ods. 1 ZSP fyzická osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich kalendárnych dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

*

Osoba poberajúca peňažný príspevok na opatrovanie alebo osobný asistent

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. e) ZSP. Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa zákona č. 447/2008 Z. z., ak:

  • nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO
  • nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
  • nedovŕšila dôchodkový vek a
  • podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu osobnej asistencie.

Osoba, ktorá poberá peňažný príspevok na opatrovanie, sa prihlasovať na dôchodkové poistenie nemusí, podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1. ZSP jej dôchodkové poistenie vzniká automaticky odo dňa kedy spĺňa horeuvedené podmienky.

V prípade osoby, ktorá má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie, podľa ktorej má vykonávať osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne, sa podľa § 15 ods. 2 ZSP nepožaduje osobné podanie prihlášky na dôchodkové poistenie. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 2. ZSP jej dôchodkové poistenie vzniká automaticky odo dňa uzatvorenia zmluvy o výkone osobnej asistencie (túto informáciu poskytuje Sociálnej poisťovni úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie alebo dňom, od ktorého sa má osobná asistencia podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Podľa § 229 ods. 1 ZSP fyzická osoba je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich kalendárnych dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

*

Ohrozený svedok alebo chránený svedok

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. g) ZSP. Je to ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa zákona č. 256/1998 Z. z. ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak:

  • nie sú dôchodkovo poistení podľa § 15 ods. 1 písm. a) až f
  • nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a
  • nedovŕšili dôchodkový vek.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie. Tieto skutočnosti oznamuje Sociálnej poisťovni podľa § 233 ods. 10 ZSP orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci.

*

Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu

Osoba podľa § 15 ods. 1 písm. h) ZSP. Je to vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa zákona č. 378/2015 Z. z. ak:

  • nie je dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) a
  • nebol mu priznaný invalidný dôchodok.

Povinné dôchodkové poistenie (ako poistenec štátu) vzniká odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.

*

10.2 VYMERIAVACÍ ZÁKLAD ŠTÁTU ZA POISTENCOV ŠTÁTU

Podľa § 138 ods. 13 ZSP vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 % priemernej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné. V roku 2020 to znamená vymeriavací základ vo výške 60% z 1013 eur, čo je 607,80 eura.

Podľa § 138 ods. 14 ZSP vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), g) a h), je mesačne vo výške 50 % priemernej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné. V roku 2020 to znamená vymeriavací základ vo výške 50% z 1013 eur, čo je 506,50 eura.

*

10.3 SADZBY POISTNÉHO ŠTÁTU ZA POISTENCOV ŠTÁTU

Sadzby poistného sú určené v § 131 a nasledujúcich ZSP.

Štát platí za poistencov štátu z vymeriavacieho základu:

  • 18% na starobné poistenie
  • 6% na invalidné poistenie
  • 2% do rezervného fondu solidarity.

V prípade osôb, ktoré sú sporiteľmi v II. dôchodkovom pilieri, štát platí v roku 2020 za poistencov štátu z vymeriavacieho základu 13% na starobné poistenie a 5% na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) čo pri VZ 607,80 eura znamená sumu 30,39 eura mesačne a pri VZ 506,50 eura sumu 25,32 eura mesačne.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 9. POISTENCI ŠTÁTU NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: zdravotné poistenie

*

9.1 ZA KOHO PLATÍ POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE ŠTÁT

Poistenci, za ktorých platí poistné štát, sú definovaní v § 11 ods. 7 ZZP.

Nezaopatrené dieťa

§ 11 ods. 7 písm. a) ZZP. Kto je nezaopatrené dieťa, je dané odkazom na § 9 a 10 ZSP.

Nezaopatrené dieťa je dieťa:

  • do skončenia povinnej školskej dochádzky - podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku
  • po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (viď ďalej) alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 ZSP, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť
  • do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.

*

Treba zdôrazniť, že nezaopatreným dieťaťom a teda poistencom štátu na účely zákona o ZZP  je študent SŠ resp. VŠ až do dovŕšenia 26 rokov, a to pri štúdiu nielen v dennej ale i v externej forme štúdia. 

A až do dovŕšenia 30 rokov je poistencom štátu študent VŠ v prípade dennej formy štúdia.

Pritom súčasne platí, že poistencom štátu je študent VŠ najdlhšie do získania VŠ vzdelania druhého stupňa.

Poistencom štátu tak napr. môže byť 25-ročný študent študujúci v externej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

A poistencom štátu je i 29-ročný študent študujúci v dennej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

Pri štúdiu na SŠ je študent poistencom štátu až do skončenia školského roka (do 31.8.), v ktorom (maturitou) ukončil strednú školu.

Pri pokračovaní v štúdiu na VŠ po skončení SŠ, je študent poistencom štátu aj v čase od 1.9. do zápisu na VŠ, pokiaľ v zápisu na VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na druhom stupni VŠ po skončení prvého stupňa VŠ, je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia prvého stupňa VŠ do zápisu na druhý stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na druhý stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na treťom stupni VŠ v dennej forme štúdia (doktorandské štúdium) po skončení druhého stupňa VŠ v dennej forme štúdia, je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia druhého stupňa VŠ do zápisu na tretí stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na tretí stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

doktorandom pozrite ďalej § 11 ods. 7 písm. t) ZZP.

*

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 ZSP, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

*

Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole (v dennej i externej forme) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole (v dennej i externej forme) do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:

  • bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
  • od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
  • po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené
  • od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na slovenskej strednej škole alebo vysokej škole.

*

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

  • ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu alebo
  • ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

*

Poberateľ dôchodku

§ 11 ods. 7 písm. b) ZZP. Štát platí poistné za poberateľa dôchodku:

  • starobného
  • predčasného starobného
  • vyrovnávacieho príplatku
  • z druhého piliera (zo starobného dôchodkového sporenia)
  • invalidného (aj čiastočného invalidného)
  • výsluhového
  • invalidného výsluhového
  • z cudziny alebo z iného členského štátu, ak nie je poberateľ dôchodku zdravotne poistený v tomto členskom štáte.

*

Poberateľ rodičovského príspevku

§ 11 ods. 7 písm. c) ZZP. Štát platí poistné za poberateľa rodičovského príspevku (vrátane prípadu, kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav) a rodičovského príspevku z iného členského štátu, ak nie je poberateľ zdravotne poistený v tomto členskom štáte.

Poznámka 9.11.2020: Štát platí poistné aj za poberateľa tzv. pandemického rodičovského príspevku. 

*

Osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek

§ 11 ods. 7 písm. d) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok. V súlade s § 65 ods. 1 ZSP je to osoba, ktorá síce dosiahla dôchodkový vek ale bola dôchodkovo poistená menej ako 15 rokov.

Pozor, znamená to, že štát neplatí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek, bola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov a nepožiadala a teda ani nepoberá starobný dôchodok.

Od 1.1.2020 štát platí poistné až odo dňa, ktorý jej na základe jej žiadosti Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.

*

Osoba, ktorá je invalidná

§ 11 ods. 7 písm. e) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je invalidná – podľa § 71 ods. 1 ZSP pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – ale jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ZSP.

*

Osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu

§ 11 ods. 7 písm. f) ZZP. Štát platí poistné za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, osobu vo výkone detencie, za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený.

*

Osoba v zariadení celoročnej starostlivosti

§ 11 ods. 7 písm. g) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne.

*

Zahraničný študent

§ 11 ods. 7 písm. h) ZZP. Štát platí poistné za študenta z iného členského štátu, zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo za žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike.

*

Osoba, ktorá poberá príspevok za opatrovanie

§ 11 ods. 7 písm. i) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.

*

Osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov

§ 11 ods. 7 písm. j) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov.

Podmienkou však je, že vzhľadom na to isté dieťa štát nie je platiteľom poistného za inú osobu, ktorá na dané dieťa poberá rodičovský príspevok alebo ošetrovné alebo materské alebo sa celodenne a riadne stará o to isté dieťa (uvedené platí od 31.12.2018).

Podľa § 11 ods. 10 ZZP, osobná celodenná a riadna starostlivosť je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa:

  • navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne
  • pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie
  • je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

*

Osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP

§ 11 ods. 7 písm. k) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa zákona č. 447/2008 Z. z. alebo opatruje blízku osobu (§ 116 a 117 Občianskeho zákonníka) ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.

*

Manželka zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine

§ 11 ods. 7 písm. l) ZZP. Štát platí poistné za manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Osoba, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné, materské...

§ 11 ods. 7 písm. m) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu:

  • ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské
  • ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť
  • ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti aj po tomto dni alebo
  • ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných (viď kapitola 1.4), za ktorého je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 písm. v) ZZP alebo sa na ňu vzťahuje osobitný predpis
  • ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, má vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa osobitného predpisu (nie je podľa lekárskeho posudku schopná aktívne si hľadať zamestnanie).

*

Poberateľ dávky v hmotnej núdzi

§ 11 ods. 7 písm. n) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze.

*

Evidovaný uchádzač o zamestnanie

§ 11 ods. 7 písm. o) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

*

Cudzinec zaistený na území SR

§ 11 ods. 7 písm. p) ZZP. Štát platí poistné za cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky.

*

Azylant

§ 11 ods. 7 písm. q) ZZP. Štát platí poistné za azylanta.

*

Osoba pracujúca v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve

§ 11 ods. 7 písm. r) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo.

*

Príslušník silového rezortu (policajt, vojak, colník) v čase PN...

§ 11 ods. 7 písm. s) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

*

Doktorand

§ 11 ods. 7 písm. t) ZZP. Štát platí poistné za študenta doktorandského študijného programu (tretí stupeň VŠ) v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.

*

Osobný asistent ŤZP osoby

§ 11 ods. 7 písm. u) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z.

*

Zamestnanec s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných

§ 11 ods. 7 písm. v) ZZP. Štát platí poistné za zamestnanca, ktorý má tzv. odvodovú výnimku pre dlhodobo nezamestnaných – viď kapitola 1.4.

Takýto zamestnanec je prihlásený svojim zamestnávateľom do zdravotnej poisťovne s tým, že počas uplatňovania odvodovej výnimky má on sám ako zamestnanec sadzbu poistného 0% a rovnako zamestnávateľ má sadzbu poistného 0%.

*

Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu

§ 11 ods. 7 písm. w) ZZP. Štát platí poistné za fyzickú osobu vykonávajúcu dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 378/2015 Z. z.

*

Pozor!

Podľa § 11 ods. 8 ZZP, okrem poistencov štátu, ktorými sú:

  • osoba, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné, materské... § 11 ods. 7 písm. m)
  • príslušník silového rezortu (policajt, vojak) v čase PN... § 11 ods. 7 písm. s)
  • osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu ... § 11 ods. 7 písm. w),

štát neplatí poistné za ostatných poistencov uvedených v § 11 ods.7 ZZP ak:

  • ich vlastný vymeriavací základ podľa § 13 ZZP (dosiahnutý z činnosti zamestnanca, SZČO, podľa § 7 a 8 ZDP, z podielov na zisku) bol vyšší ako 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka – ak spadajú pod definíciu poistencov štátu celý rok,
  • pomerná časť ich vlastného vymeriavacieho základu podľa § 13 ZZP (dosiahnutý z činnosti zamestnanca, SZČO, podľa § 7 a 8 ZDP, z podielov na zisku) určená podľa počtu kalendárnych dní, kedy počas roka spadali pod definíciu poistencov štátu, bola vyššia ako pomerná časť 15-násobku životného minima.

V prípade, že ide o poistenca, ktorý bol počas roka zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných, sa od vlastného vymeriavacieho základu odpočíta vymeriavací základ zamestnanca dosiahnutý v čase uplatňovania odvodovej výnimky.

K 1.1.2020 je platná suma životného minima 210,20 eura. Pre rok 2020 tak platí, že 15-násobok životného minima je suma 3153 eur.

*

Podľa § 13 ods. 16 ZZP, na SZČO, ktorý je súčasne poistencom štátu, za ktorého ale štát neplatí poistné z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 8 (viď vyššie), sa pri platení poistného z činnosti SZČO nevzťahuje minimálny základ SZČO.

Príklad

Pán Ladislav je celý rok 2020 živnostník - SZČO. Súčasne je celý rok 2020 poberateľom starobného dôchodku – je tak osobou podľa § 11 ods. 7 písm. b) ZZP a je preto súčasne poistencom štátu.

Ako SZČO a súčasne poistenec štátu má tú výhodu, že pri určení vymeriavacieho základu sa na neho podľa § 13 ods. 13 ZZP nevzťahuje povinnosť zvýšiť vymeriavací základ na tzv. minimálny základ. Lenže to podľa § 11 ods. 8 ZZP závisí aj od toho, aký dosiahne vymeriavací základ SZČO na základe daňového priznania.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní  za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 maximálne vo výške 3153 eur, bude za rok 2020 za neho platiť poistné štát. On sám platí poistné z činnosti SZČO a to sa vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania. Tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ.

Napríklad ak vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 bude suma 2900 eur, poistné za neho platí štát a on sám platí poistné vypočítané ako 14% z 2900 eur = 406 eur.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní  za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 vyšší ako 3153 eur, nebude za neho štát platiť poistné za rok 2020. Poistné z činnosti SZČO sa v takomto prípade vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania a tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ.

Napríklad ak vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 bude suma 3200 eur, štát za neho poistné neplatí a on sám platí poistné vypočítané zo základu 3200 eur. Pri sadzbe 14% bude jeho poistné za rok 2020 vo výške 448 eur.

*

9.2 VYMERIAVACÍ ZÁKLAD POISTENCOV ŠTÁTU

Podľa § 13 ods. 14 ZZP vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Počas rok 2020 je vymeriavací základ suma 12 x 1013 eur = 12156 eur.

Podľa § 13 ods. 15 ZZP vymeriavací základ štátu za osobu, ktorá bola poistencom štátu len časť roka, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 14 podľa počtu kalendárnych dní.

*

9.3 SADZBY POISTNÉHO ŠTÁTU ZA POISTENCOV ŠTÁTU

Sadzby poistného sú určené v § 12 ZZP. Štát do konca roka 2019 platil za poistencov štátu poistné 4% z vymeriavacieho základu štátu. V praxi sa však sadzba poistného určovala "podľa potreby" každý rok v prechodných ustanoveniach zákona.

Napríklad v roku 2019 štát platil poistné za jedného poistenca štátu:

  • od januára do mája vo výške 3,20% z 954 eur = 30,52 eura mesačne
  • od júna do októbra vo výške 3,44% z 954 eur = 32,81 eura mesačne
  • od novembra do decembra vo výške 5% z 954 eur = 47,70 eura mesačne

Od roku 2020 je podľa § 13 ods. 14 ZZP platba poistného štátu určovaná "operatívne" zákonom o štátnom rozpočte podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy a predpokladaných výdavkov.

*

Pozor, ak má poistenec štátu príjmy zdaňované podľa § 7 a § 8 ZDP, v ročnom zúčtovaní mu z nich zdravotná poisťovňa vypočíta poistné pri sadzbách:

  • 14% z vymeriavacieho základu z príjmov zdaňovaných podľa § 7 a § 8 ZDP,
  • 7% z vymeriavacieho základu z príjmov zdaňovaných podľa § 7 a § 8 ZDP ak ide o osobu so zdravotným postihnutím (viď prvá kapitola).

Vymeriavací základ je daný ako základ dane z uvedených príjmov (§ 13 ods. 7 ZZP).

*

9.4 OZNAMOVACIE A ĎALŠIE POVINNOSTI POISTENCOV ŠTÁTU

Sú definované v § 22 a 23 ZZP.

Napríklad podľa § 22 ods. 2 písm. f) ZZP poistenec je povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) ZZP. Čiže poistenec je povinný preukazovať, že je (že sa stal) poistencom štátu.

Podľa § 23 ods. 1 písm. d) ZZP poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dnískutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v) ZZP:

  • osoba v zariadení celoročnej starostlivosti
  • osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov
  • osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP
  • manželka zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine
  • osoba pracujúca v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve.

To sa nevzťahuje na poistenca – zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ.

Podľa § 23 ods. 3 ZZP (3) poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. j), k) a l) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu týchto tretích osôb.

Ak ide o skutočnosť podľa:

  • 11 ods. 7 písm. g) - osobu v zariadení celoročnej starostlivosti - poistenec je povinný uviesť identifikačné údaje zariadenia, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu alebo zariadenia sociálnych služieb v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo a priložiť kópiu rozhodnutia súdu alebo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,
  • 11 ods. 7 písm. j) – osobu, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa a priložiť kópiu rodného listu dieťaťa,
  • 11 ods. 7 písm. k) - osobu, ktorá opatruje osobu s ŤZP - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo fyzickej osoby alebo blízkej osoby, ktorú opatruje, a priložiť kópiu rozhodnutia príslušného orgánu alebo posudku vydaného príslušným úradom, alebo kópiu rodného listu osoby staršej ako 80 rokov,
  • 11 ods. 7 písm. l) - manželku zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine - poistenec je povinný uviesť meno, priezvisko a rodné číslo manžela alebo manželky, ktorá vykonáva štátnu službu v cudzine alebo ktorá podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a priložiť kópiu sobášneho listu a potvrdenie zamestnávateľa, že dotknutý zamestnanec vykonáva štátnu službu v cudzine alebo práce vo verejnom záujme v zahraničí,
  • 11 ods. 7 písm. r) - osobu pracujúcu v cirkevnom, rehoľnom a charitatívnom spoločenstve - poistenec je povinný uviesť identifikačné údaje cirkevného, rehoľného a charitatívneho spoločenstva, pre ktoré vykonáva pracovnú činnosť, v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo a priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody so spoločenstvom a potvrdenie o vykonávaní cirkevnej, rehoľnej alebo charitatívnej činnosti.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 8. DOBROVOĽNÉ SOCIÁLNE POISTENIE

Témy: sociálne poistenie

*

Zákon o sociálnom poistení umožňuje okrem povinného poistenia zamestnanca a SZČO aj dobrovoľné poistenie:

  • dobrovoľné nemocenské poistenie
  • dobrovoľné dôchodkové poistenie
  • dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

*

8.1 KTO MÔŽE BYŤ DOBROVOĽNE POISTENÝ

Podmienky pre dobrovoľné dôchodkové poistenie

Podľa § 15 ods. 5 ZSP dobrovoľne poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá:

  • má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a 
  • nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poznámka. Dobrovoľne dôchodkovo poistená môže byť osoba, ktorá je súčasne povinne dôchodkovo poistená.

*

Podmienky pre dobrovoľné nemocenské poistenie

Podľa § 14 ods. 2 ZSP dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba len ak je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a ak pre ňu okrem podmienok pre dobrovoľné dôchodkové poistenie (viď vyššie) ďalej platí, že:

  • nie je povinne nemocensky poistená (ani ako zamestnanec ani ako SZČO - nie je povinne poistená vôbec alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie podľa § 26 ZSP)
  • nemá priznaný starobný dôchodok
  • nemá priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
  • nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

*

Podmienky pre dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 19 ods. 2 ZSP dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba len ak je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť SZČO, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má povinné poistenie SZČO prerušené od 11. dňa OČR do konca OČR alebo v období kedy poberá rodičovský príspevok a podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 7. SAMOPLATITELIA – ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: zdravotné poistenie

*

Podľa § 11 ods. 2 ZZP je povinná platiť poistné na zdravotné poistenie aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa ZZP a nie je zamestnancom, SZČO ani osobou, za ktorú platí poistné na zdravotné poistenie štát.

Tieto osoby nazývame samoplatitelia alebo „dobrovoľne nezamestnaní“.

Pozor, v sociálnom poistení je to inak. Osoba, ktorá podľa ZSP nie je ani zamestnancom, ani povinne poistenou SZČO ani poistencom štátu, neplatí poistné na sociálne poistenie. Ak chce, môže ale nemusí využiť možnosť dobrovoľného poistenia, viď nasledujúca kapitola.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 6. PODIELY NA ZISKU

Témy: dividendy,sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Od 1.1.2017 došlo v našej legislatíve k zásadnej zmene pokiaľ ide o podiely na zisku, resp. dividendy.

Zdravotné poistenie z dividend sa platilo poslednýkrát za rok 2016, resp. z dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo pred 1.1.2017.

Z dividend vyplatených za účtovné obdobie, ktoré začalo 1.1.2017 a neskôr, sa platí daň z príjmu.

Zdravotné poistenie sa tak platí z dividend za roky 2011 až 2016 vrátane. A to bez ohľadu na to, kedy (v budúcnosti) budú tieto dividendy vyplatené.

Pre určenie správneho postupu je v prvom rade rozhodujúce, kedy začalo účtovné obdobie, za ktoré sú vyplácané podiely na zisku (dividendy). Inak povedané – v akom účtovnom období boli vyplácané dividendy vytvorené. Nie je ani tak podstatné, kedy sa dividendy vyplácajú, ale o zisk akého účtovného obdobia ide.

*

6.1 DIVIDENDY ZA ROKY PRED ROKOM 2004

Podľa § 52zi ods. 6 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia, ktoré začali do 31. decembra 2003 zo zdroja na území SR a vyplatený od 1.1.2017 je zdaniteľný príjem.

Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP), povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po 1.1.2011. Poistné na zdravotné poistenie sa preto neplatí z dividend dosiahnutých v účtovných obdobiach, ktoré začali pred 1.1.2011.

U fyzickej osoby - daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) - sa dividenda zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa § 43. Zodpovednosť za zdanenie má spoločnosť, ktorá dividendu vypláca.

Sadzba dane je 7%.

U fyzickej osoby - daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR) - sa dividenda zdaní rovnako ako pri rezidentovi, teda pri výplate zrážkovou daňou so sadzbou 7% alebo - teoreticky - vo výške podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak je nižšia ako 7%. Pretože všetky tieto zmluvy definujú sadzbu dane vyššiu ako 7%, v praxi sa vždy použije sadzba 7%.

*

Ak bude príjemcom dividendy právnická osoba – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uvedie takýto príjem ako súčasť základu dane v podanom daňovom priznaní.

U právnickej osoby – daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou - sa postupuje podľa § 52 ods. 24, a ak je dividenda predmetom dane vyberanej zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %. Dividenda nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

*

Podľa § 52zi ods. 8 ZDP podiel na zisku, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 zo zdroja v zahraničí a vyplatený od 1.1.2017, je zdaniteľný príjem.

U fyzickej osoby - daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) - sa tento príjem zahrnie v jej daňovom priznaní do osobitného základu dane podľa § 51e a uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %.

U právnickej osoby - daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou - sa postupuje podľa § 52 ods. 24, a ak je dividenda predmetom dane, tak je súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní. Dividenda nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 5.3 SZČO AUTORSKÉ HONORÁRE

Témy: sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

*

Osoby poberajúce autorské honoráre majú v našom daňovo-odvodovom systéme špecifické postavenie. Dôvody sú dva:

1. Príjmy autorov a umelcov (autorské honoráre vyplatené na základe Autorského zákona) sa rozdeľujú na tzv. aktívne – podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP - a pasívne – podľa § 6 ods. 4 ZDP.

Príkladom „aktívnych“ príjmov sú príjmy za vytvorenie diela a z podania umeleckého výkonu. Z týchto príjmov sa platia odvody na sociálne a zdravotné poistenie.

Naopak, príkladom „pasívnych“ príjmov sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (licenčné zmluvy podľa Autorského zákona). Z týchto príjmov sa bez ohľadu na ich výšku neplatia žiadne odvody.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 5.2 SZČO SOCIÁLNE POISTENIE

Témy: sociálne poistenie,SZČO

*

Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení (ZSP) SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP  (okrem  fyzickej  osoby,  ktorá  má  podľa  zmluvy  o  výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím).

Definícia SZČO podľa zákona o sociálnom poistení je tak temer zhodná s definíciou SZČO podľa zákona o dani z príjmov, rozdiely sú rovnako ako pri zdravotnom poistení dva:

1. Za SZČO sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku.

2. Za SZČO sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ZŤP osobám.

*

Kedy je SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni

Pozor, nie každá osoba, ktorú označujeme za SZČO (definícia vyššie) musí byť poistená v Sociálnej poisťovni.

Podľa zákona o sociálnom poistení (viď § 14, 15 a 21 ZSP) musí byť SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak jej brutto zdaniteľný príjem z jej činnosti za predchádzajúci rok podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je vyšší ako 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. Pritom je jedno, či SZČO podnikala celý rok alebo len časť roka – rozhodujúca je len a len suma príjmu.

Konkrétne to za posledné roky znamená:

  • od 1.7.2016 (1.10.2016) do 30.6.2017 (30.9.2017) boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2015 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5148 eur (5148 = 12 x 429 eur)
  • od 1.7.2017 (1.10.2017) do 30.6.2018 (30.9.2018) boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2016 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5298 eur (5298 = 12 x 441,50 eur)
  • od 1.7.2018 (1.10.2018) do 30.6.2019 (30.9.2019) boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2017 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5472 eur (5472 = 12 x 456 eur)
  • od 1.7.2019 (1.10.2019) do 30.6.2020 (30.9.2020) sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2018 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5724 eur (5724 = 12 x 477)
  • od 1.7.2020 (1.2.2021) sú povinne poistené v sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré budú mať príjem za rok 2019 vyšší ako 6078 eur (6078 = 12 x 506,50).

Vychádza sa pritom z údajov uvedených v daňovom priznaní SZČO za predchádzajúci rok, posudzuje sa brutto príjem v daňovom priznaní podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozor, odpočítajú sa prípadné príjmy z výkonu osobnej asistencie) presiahne príslušnú sumu, SZČO je od 1.7. daného roka (prípadne od 1.2.2021, pozrite ďalej) povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní nepresahuje príslušnú sumu alebo dokonca SZČO žiadne daňové priznanie v súlade so zákonom o dani z príjmov nepodávala, od 1.7. daného roka (od 1.2.2021) nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Zdôraznime ešte raz – podstatný je brutto príjem v daňovom priznaní za predchádzajúci rok podľa § 6 ods. 1 a 2. Nie je dôležitý základ dane po odpočítaní výdavkov, ale príjem. Nie je dôležitý príjem podľa iných paragrafov zákona o dani z príjmov. Neprihliada sa teda na prípadný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), príjem z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3 ZDP), príjem z autorských licenčných zmlúv (§ 6 ods. 4 ZDP), príjem z kapitálového majetku (§ 7 ZDP), príjem ostatný (§ 8 ZDP), príjem zdanený zrážkovou daňou, neuvedený v daňovom priznaní (§ 43 ZDP) a samozrejme neprihliada sa na príjmy oslobodené od dane, resp. príjmy ktoré nie sú predmetom dane (napr. podiely na zisku za roky 2004 až 2016). Nie je dôležité či SZČO podnikala celý rok alebo len časť roka.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 5.1 SZČO ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Témy: SZČO,zdravotné poistenie

*

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZZP je povinná platiť poistné na zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO).

Podľa § 11 ods. 4 ZZP, SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZZP alebo má príjem z tejto činnosti. Čiže vykonáva činnosť, resp. má príjmy z činností, ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (viď vyššie)okrem činnosti osobného asistenta.

*

Treba si uvedomiť, že rozdiely medzi zákonom o dani z príjmov a zákonom o zdravotnom poistení sú dva:

1. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku.

2. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ZŤP osobám.

*

Na rozdiel od zákona o sociálnom poistení, ak fyzická osoba získa živnostenský list alebo oprávnenie na činnosť podľa osobitných zákonov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo začne dosahovať príjmy z takejto činnosti, napr. umelci, autori s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, musí sa od prvého dňa vykonávania činnosti  prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako SZČO (lehota na prihlásenie je podľa § 23 ZZP 8 kalendárnych dní) a v závislosti od ďalších okolností platiť preddavky na poistné. Po skončení roka na základe ročného zúčtovania sa musí zaplatiť poistné respektíve nedoplatok na poistnom.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 5. SZČO

Témy: sociálne poistenie,SZČO,zdravotné poistenie

*

Pri posudzovaní, kto sa na účely ZZP a ZSP považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO), vychádzame z definície príjmov z podnikania a príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedenej v § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

*

6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

Podľa zákona o dani z príjmov označujeme za SZČO osobu ktorá má príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Čiže sú to osoby, ktoré majú príjmy podľa § 6 ...

  • 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
  • 1 písm. b): zo živnosti
  • 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad aktuári, súkromní lekári, súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, notári, exekútori, architekti, geodeti, reštaurátori
  • 1 písm. d): spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti
  • 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon) ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (= príjem sa nezdanil zrážkovou daňou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva
  • 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP
  • 2 písm. c): z činnosti znalcov, tlmočníkov, prekladateľov
  • 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, finanční agenti a poradcovia
  • 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 4.5 EVIDENČNÝ LIST DÔCHODKOVÉHO POISTENIA

Témy: sociálne poistenie,tlačivá

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP) podáva zamestnávateľ do SP za každého zamestnanca, ktorý bol dôchodkovo poistený. Nepodáva ho za zamestnanca:

  • na DoBPŠ, ktorý si uplatňoval výnimku z platenia dôchodkového poistenia, ktorému dôchodkové poistenie nevzniklo
  • dôchodcu na DoPČ alebo DoVP, ktorý si uplatňoval výnimku z platenia dôchodkového poistenia, ktorému dôchodkové poistenie nevzniklo
  • za zamestnanca s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných, ktorému nevzniklo dôchodkové poistenie.

*

ELDP sa do konca r. 2003 odovzdával do SP každoročne.  Od 1.1.2004 zamestnávateľ podáva evidenčný list do SP až pri skončení právneho vzťahu, alebo ak zamestnanec žiada o dôchodok, do troch dní. Od 1.1.2017 sú všetci zamestnávatelia povinní podávať ELDP elektronicky. Ak má zamestnanec viac právnych vzťahov, zamestnávateľ podáva ELDP za každý právny vzťah osobitne.

Zamestnávateľ je povinný predložiť ELDP do Sociálnej poisťovne:

  • pri skončení právneho vzťahu - v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi
  • do 8 dní od uplatnenia nároku na (dôchodkovú) dávku zamestnanca
  • do 8 dní odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.

Ak bol zamestnancovi vyplatený príjem po skončení právneho vzťahu, príjem sa rozpočítal na predchádzajúce obdobia, z tohto dôvodu je zamestnávateľ povinný podať opravný ELDP.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 4.4 PRÍJEM Z NEPLATNE SKONČENÉHO PRÁVNEHO VZŤAHU

Témy: sociálne poistenie,tlačivá,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Ak súd rozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ pre sociálne poistenie za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu  zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. Toto platí od augusta 2006, čiže uplatní sa to, ak rozhodnutie súdu o neplatnosti nadobudlo právoplatnosť po 31.7.2006 a náhrada sa poskytuje za mesiace august 2006 a nasledujúce. Ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po 31.7.2006 a náhrada sa poskytuje za mesiace pred 1.8.2006, náhrada nie je vymeriavacím základom pre SP.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 4.3 VYKAZOVANIE ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA

Témy: tlačivá,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Do zdravotných poisťovní sa pri všetkých typoch zamestnancov a príjmov vždy príjem a preddavky poistného vykazujú vo Výkaze preddavkov poistného za mesiac, za ktorý bol príjem zúčtovaný, t.j. za ktorý „je výplatná páska“. Ak má zamestnávateľ aspoň 3 zamestnancov, je povinný výkaz podať elektronicky. Poistné do ZP je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ak určený nie je, tak do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Termín na podanie výkazu je do 3 dní odo dňa splatnosti poistného.

V jednom riadku výkazu sa uvádzajú údaje za jedného zamestnanca, ak má zamestnanec viac právnych vzťahov, údaje sa uvádzajú súhrnne za všetky právne vzťahy zamestnanca. Výnimkou z tohto pravidla  je zamestnanec s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných. Ak má u zamestnávateľa aj iné právny vzťahy, v jednom riadku sa uvedú údaje zo zamestnania s odvodovou úľavou, v ďalšom riadku súhrnne ostatné právne vzťahy.

Vo výkaze sa uvádzajú iba zamestnanci, ktorí v danom mesiaci boli aspoň deň prihlásený do zdravotnej poisťovne. Nie je pritom dôležité trvanie právneho vzťahu. Obdobia oznámené kódom 1O sú tiež obdobiami, kedy zamestnanec je registrovaný v zdravotnej poisťovni. Vo výkaze bude uvedený aj zamestnanec bez príjmu, ktorý je celý mesiac práceneschopný, ale nebude tam uvedený zamestnanec bez príjmu, ktorý je na rodičovskej dovolenke (bol odhlásený kódom 2 K).

*

Kniha ODVODY: Kapitola 4.2 VYKAZOVANIE SOCIÁLNA POISŤOVŇA – VÝKAZ POISTNÉHO A PRÍSPEVKOV

Témy: sociálne poistenie,tlačivá

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Výkaz poistného a príspevkov zamestnávateľ podáva, len ak nastane niektorá z nasledujúcich situácií:

  • ak zamestnancovi s nepravidelným príjmom (typ 2) je vyplatený príjem
  • skončí sa dohoda s nepravidelným príjmom
  • akémukoľvek zamestnancovi je zúčtovaný príjem po skončení poistenia, vrátane vyplatenia príjmu počas prerušenia poistenia (napr. počas rodičovskej dovolenky)
  • zamestnancovi je vyplatený príjem plynúci z neplatne skončeného právneho vzťahu.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 4.1 VYKAZOVANIE SOCIÁLNA POISŤOVŇA – MESAČNÝ VÝKAZ

Témy: sociálne poistenie,tlačivá

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Zamestnanci prihlásení ako zamestnanci s pravidelným príjmom vrátane dohodárov s pravidelným príjmom (v RL typy 1,3,5,7,9,14,18,33,55) sa počas trvania poistenia, vrátane prerušenia poistenia, vykazujú v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov do SP. V Mesačnom výkaze musí byť uvedený každý takýto zamestnanec, a to aj v prípade, že v mesiaci príjem nemá, alebo má prerušené poistenie. Naopak, zamestnanec neprihlásený ako zamestnanec/dohodár s pravidelným príjmom sa v takomto výkaze nemôže vykázať. Mesačný výkaz je kontrolovaný na register zamestnancov s pravidelným príjmom.

V Sociálnej poisťovni sa každý právny vzťah vykazuje osobitne.

*

SZČO a podmienka poistenia v Sociálnej poisťovni na čerpanie príspevku z opatrenia č. 2

Témy: pandémia,SZČO

*

Odvodové prázdniny SZČO (platné od 1.11.2020)

Témy: pandémia,SZČO

*

V novom projekte "Prvá pomoc plus" je upravená definícia tzv. odvodových prázdnin vzhľadom na to, že:

  • lehota na podávanie daňových priznaní za rok 2019 bola posunutá na 2.11.2020, vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa tak pre SZČO, ktoré začali činnosť v roku 2019 a daňové priznanie 2019 podali až k 2.11.2020, posunul na 1.2.2021
  • nárok na príspevok podľa opatrenia č. 2 majú aj SZČO, ktoré začali vykonávať činnosť po 1.2.2020

*

Pokles tržieb (platné od 1.11.2020)

Témy: pandémia,SZČO,zákon o službách zamestnanosti

Pandemický rodičovský príspevok v druhej vlne pandémie

Témy: materské,nemocenské dávky,pandémia,sociálne poistenie

*

Nariadením vlády č. 302/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2020 mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

Novým nariadením sa okrem iného od 1. novembra 2020 obnovuje tzv. pandemický rodičovský príspevok. Rodičia, ktorí mali nárok na tzv. pandemický rodičovský príspevok do októbra 2020, budú mať tento nárok naďalej aj za mesiac november 2020 a ďalšie, pokiaľ naďalej spĺňajú podmienky na jeho vyplácanie (viď ďalej).

Samozrejme nárok budú mať aj ďalší rodičia, ktorí splnia podmienky (viď ďalej).

Krízová situácia: obdobie trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného vládou v súvislosti s ochorením COVID-19.

*

NÁROK NA PANDEMICKÝ RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK

V čase trvania krízovej situácie rodič (oprávnená osoba) má nárok na tzv. pandemický rodičovský príspevok aj po mesiaci, v ktorom dieťa:
  • dosiahne vek 3 roky
  • dosiahne vek 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
  • dosiahne vek 6 rokov, ak ide o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, resp. dosiahne dobu 3 rokov od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

Základnou podmienkou na vyplácanie tzv. pandemického rodičovského príspevku je, aby nárok na "normálny" rodičovský príspevok zanikol v mesiaci marec 2020 a nasledujúcich, inak povedané, aby dieťa dosiahlo vek 3 roky, respektíve vek 6 rokov v mesiaci marec 2020 a nasledujúcich. Napríklad ak dieťa dosiahlo vek 3 roky vo februári 2020, nárok na tzv. pandemický rodičovský príspevok nie je. 

*

Oprávnená osoba nemá nárok na tzv. pandemický rodičovský príspevok , ak za príslušný mesiac:

  • má príjem zo závislej činnosti (ani náhradu mzdy)
  • má príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti
  • poberá dávku sociálneho poistenia (napríklad nemocenské, ošetrovné - pozor ale ďalej na výnimku, materské, dávku v nezamestnanosti, dôchodok, úrazovú dávku...)
  • poberá dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia
  • poberá dávku sociálneho zabezpečenia (policajti, vojaci, colníci, záchranári - nemocenské, ošetrovné, materské...)
  • poberá peňažný príspevok na opatrovanie na toto dieťa.
Doplnené: Pri skúmaní plnenia podmienok podľa nariadenia vlády sa nepostupuje podľa § 5 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. rodičovskom príspevku ("Rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca.").
 
To znamená, že na pandemický rodičovský príspevok za príslušný kalendárny mesiac oprávnená osoba nemá nárok v prípade, že má napríklad príjem zo závislej činnosti len za časť kalendárneho mesiaca.
 
*
 
Nárok na tzv. pandemický rodičovský príspevok je aj v prípade, ak oprávnená osoba má uzatvorený pracovnoprávny vzťah (napríklad pracovný pomer, dohoda...), ale z dôvodu krízovej situácie nevykonáva činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti (napríklad sa dohodla so zamestnávateľom na tzv. predĺženej rodičovskej dovolenke - má pracovné voľno bez náhrady mzdy), túto činnosť vykonávala pred dňom vyhlásenia krízovej situácie (pred 12. marcom 2020), nemá príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a nevznikol jej nárok na ošetrovné alebo služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu osobnej i celodennej starostlivosti o dieťa, pričom splnila horeuvedené podmienky.
 
*
 
Nárok na rodičovský príspevok má oprávnená osoba do konca mesiaca, v ktorom vláda vyhlási skončenie pandémie.
 
*
 
VÝŠKA RODIČOVSKÉHO PRÍSPEVKU
 
Rodičovský príspevok sa poskytuje aj po dovŕšení hranice veku dieťaťa v rovnakej sume ako predtým - teda napríklad 370 eur alebo 270 eur, a to v závislosti od toho, či rodič bol alebo nebol s dieťaťom na materskej.
 
*
 
Rodičovský príspevok v súbehu s ošetrovným
 
Ak sa po dovŕšení hranice veku dieťaťa oprávnenej osobe vypláca ošetrovné, prípadne má oprávnená osoba služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (policajti, vojaci...), pričom ošetrovné, resp. služobný plat je v sume nižšej ako štandardná suma rodičovského príspevku (370/270 eur), tak oprávnená osoba má súbežne nárok na rodičovský príspevok.
 
V takom prípade je suma rodičovského príspevku daná ako rozdiel medzi štandardnou sumou rodičovského príspevku (370/270 eur) a sumou ošetrovného alebo služobného platu.
 
*
 
Preddavok na rodičovský príspevok
 
Ak po dovŕšení hranice veku dieťaťa oprávnená osoba požiadala o ošetrovné alebo (policajti, vojaci...) požiadala o služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, ale zatiaľ sa jej ošetrovné, resp. služobný plat nevypláca (z príslušného právneho vzťahu oprávnenej osoby však vyplýva, že tento nárok jej môže vzniknúť), úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná preddavok na rodičovský príspevok.
 
Po ukončení konania o nároku na ošetrovné alebo po rozhodnutí o poskytnutí služobného voľna úrad rozhodne o rodičovskom príspevku a o povinnosti vrátiť preddavok na rodičovský príspevok, resp. jeho časť.
 
*
 
Príklad
 
Pani Zuzana bola zamestnaná na dobu určitú od 1.9.2016 do 31.12.2017. V septembri 2017 nastúpila na materskú a dňa 14.10.2017 sa jej narodilo dieťa. Na materské mala nárok z nemocenského poistenia v zamestnaní. Po skončení materskej začala poberať rodičovský príspevok. Od januára 2020 sa rodičovský príspevok zvýšil na 370 eur.
 
Za normálnych okolností by pani Zuzana poberala rodičovský príspevok poslednýkrát za mesiac október 2020 (dieťa dosiahlo vek 3 roky dňa 14.10.2020).
 
Podľa nariadení vlády č. 302/2020 Z. z. a č. 102/2020 Z. z. však bude pani Zuzana poberať rodičovský príspevok aj za ďalšie mesiace - november, december atď., až kým vláda vyhlási skončenie pandémie. Podmienky dané nariadením pani Zuzana spĺňa - nemá príjem zo zamestnania, nepoberá dávky zo sociálneho poistenia atď.
 
Pani Zuzana však stratí nárok na rodičovský príspevok, ak si napríklad nájde zamestnanie alebo začne podnikať.
 
*
 
Príklad
 
Pani Xénia nebola pred pôrodom zamestnaná a pri narodení dieťaťa tak nemala nárok na materské. Dieťa sa jej narodilo 28.8.2017. Od augusta 2017 tak pani Xénia poberala rodičovský príspevok, od januára 2020 bol príspevok vo výške 270 eur.
 
Za normálnych okolností by pani Xénia poberala rodičovský príspevok poslednýkrát za mesiac august 2020 (dieťa dosiahlo vek 3 roky dňa 28.8.2020).
 
Podľa nariadení vlády č. 302/2020 Z. z. a č. 102/2020 Z. z. však bude pani Xénia poberať rodičovský príspevok aj za ďalšie mesiace, až kým vláda vyhlási skončenie pandémie.
 
Podmienky dané nariadením pani Xénia spĺňa - nemá príjem zo zamestnania, nepoberá dávky zo sociálneho poistenia atď.
 
Pani Xénia si nájde prácu na dohodu o pracovnej činnosti - s nástupom od 25.12.2020, na dobu do 31.12.2020.
 
To znamená, že pani Xénia síce bude mať nárok na pandemický rodičovský príspevok za mesiac november 2020 ale nebude už mať nárok za mesiac december 2020.
 
*
 
Príklad
 
Pán Vladimír je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke (matka dieťaťa pracuje) a poberá rodičovský príspevok 370 eur (pán Vladimír poberal na toto dieťa materské, preto má nárok na zvýšenú sumu rodičovského príspevku). 
 
Dieťa dosiahne vek 3 roky dňa 29.10.2020. 
 
Za normálnych okolností by pán Vladimír poberal rodičovský príspevok naposledy za mesiac október 2020 a od 30.10.2020 by sa zrejme vrátil do zamestnania.
 
Pán Vladimír sa však so zamestnávateľom dohodne na "predĺženej rodičovskej dovolenke" - teda na pracovnom voľne bez náhrady mzdy aj po 30.10.2020, a to až do 31.12.2020 (pozor, nárok na takéto voľno zamestnanec nemá, zamestnávateľ s tým musí súhlasiť).
 
Podľa nariadení vlády č. 302/2020 Z. z. a č. 2020/2020 Z. z. tak pán Vladimír bude poberať rodičovský príspevok aj za mesiace november a december 2020. Ak by si "neplatené voľno" dohodol aj po 1.1.2021, tak rodičovský príspevok bude poberať dovtedy, kým neskončí pandémia.
 
*

SOS dotácia od októbra 2020

Témy: pandémia

*

Aktualizácie: 1.11.2020, 13.11.2020

*

Dňa 28.10.2020 vláda schválila nariadenie č. 301/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 103/2020 Z. z.. Účinnosť zmeny je odo dňa vyhlásenia v Zbierke, teda od 30. októbra 2020.

SOS dotáciu v "druhej vlne" je možné prvýkrát čerpať za mesiac október 2020.

Nariadením sa menia pravidlá pre poskytovanie tzv. SOS dotácie (§ 3 nariadenia).

Krízová situácia: čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného vládou v súvislosti s ochorením COVID-19.

Krízová situácia v SR trvá od 12. marca 2020 doteraz (písané 1.11.2020).

*

NÁROK NA SOS DOTÁCIU

SOS dotácia sa môže (právny nárok na SOS dotáciu nie je) poskytnúť fyzickej osobe, ktorá v čase krízovej situácie - teda v čase od 12. marca 2020 do skončenia núdzového stavu a mimoriadnej situácie prestala vykonávať činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti (napr. skončil jej pracovný pomer, dohoda - respektíve dohoda trvá, ale žiadateľ o SOS dotáciu reálne nepracuje a nemá z dohody príjem), z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. žiadateľ o SOS dotáciu ukončil alebo pozastavil živnosť, alebo osobný asistent prestal vykonávať činnosť osobnej asistencie a pod.).

Ďalšie podmienky na poskytnutie SOS dotácie, ktoré musí žiadateľ splniť:

  • nemá iný príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti
  • nepoberá dôchodok - starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia - pozor na ďalej uvedenú výnimku
  • nie je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi
  • nepoberá rodičovský príspevok
  • nepoberá príspevok na opatrovanie
  • nepoberá dávky v nezamestnanosti
  • nepoberá kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti
  • nepoberá dávky nemocenského zabezpečenia, dávky nemocenského poistenia alebo obdobné dávky zo zahraničia (nemocenské, ošetrovné, materské) - pozor na ďalej uvedenú výnimku
  • nie je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorej výška je rovnaká alebo vyššia ako suma dotácie (300 eur) a v období od marca 2020 do augusta 2020 bezprostredne pred priznaním nároku na pomoc v hmotnej núdzi bola tejto osobe poskytnutá SOS dotácia
  • nemá nárok na poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu "Prvá pomoc" na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a s odstránením ich následkov
  • nie je študentom dennej formy štúdia na strednej škole alebo vysokej škole
  • spĺňa podmienky podľa § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy = má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia, nie je v osobnom bankrote atď.. Podmienky, ktoré inak určuje tento zákon, tj. nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti, ako aj podmienka, že žiadateľ má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom voči daňovému úradu a colnému úradu, sa na účel poskytnutia SOS dotácie považujú za splnené. 

*

Žiadateľ o poskytnutie SOS dotácie musí byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

V evidencii uchádzačov o zamestnanie nemusia byť len:

  • osoby, ktoré poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia
  • samostatne zárobkovo činné osoby
  • fyzické osoby v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

*

VÝŠKA SOS DOTÁCIE

Dotácia podľa odseku 1 sa poskytuje za každý mesiac, v ktorom sú splnené horeuvedené podmienky (strata príjmu), v sume 300 eur mesačne, a to aj vtedy, ak sú tieto podmienky (strata príjmu) splnené len za časť mesiaca, najmenej však 15 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci (v októbri 2020 stačí splniť podmienky najmenej za 10 kalendárnych dní).

Suma SOS dotácie sa zníži o sumu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, pomoci v hmotnej núdzi alebo obdobnej dávky zo zahraničia, ktoré táto osoba poberá.

Celková výška SOS dotácie je v roku 2020 najviac 1800 eur na jedného žiadateľa - vrátane SOS dotácií poskytnutých tej istej osobe v "prvej vlne" od marca do augusta 2020.

Pripomeňme si, že:
  • SOS dotácia za marec 2020 bola 105 eur
  • SOS dotácia za apríl až august 2020 bola po 210 eur.

*

SOS dotácia a daň z príjmov

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu sú od dane oslobodené.

SOS dotácia je poskytovaná v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - podľa § 9 ako súčasť systému dotácií na podporu humanitárnej pomoci, preto je od dane oslobodená.

*

ŽIADOSŤ O SOS DOTÁCIU

Pri podávaní žiadosti o SOS dotáciu sa postupuje podľa pokynov uverejnených na webe UPSVaR:

https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina/sos-dotacia.html?page_id=1037747

Žiadosť sa predkladá príslušnému úradu práce - v závislosti od toho, kde má žiadateľ pobyt. Žiadosť je možné zaslať elektronicky bez kvalifikovaného elektronického podpisu (doplnenie žiadosti v listinnej podobe sa nevyžaduje).

*

SCHVÁLENIE ŽIADOSTI A VÝPLATA SOS DOTÁCIE

Úrad práce po prijatí a spracovaní žiadosti - ak bola žiadosť podaná správne a údaje v nej sú úplné - oznámi žiadateľovi schválenie alebo neschválenie SOS dotácie a jej sumu.

*

POVINNOSŤ OZNÁMIŤ ZMENY

V prípade, ak nastanú zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na SOS dotáciu alebo jej výšku, je prijímateľ dotácie povinný oznámiť to úradu práce bezodkladne, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Príkladom je začatie poberania príjmu zo závislej činnosti (vznik pracovného pomeru, práca na dohodu...) tak, že nebude splnená podmienka jeho "nepoberania" najmenej 15 kalendárnych dní v príslušnom mesiaci.

*

PRÍKLADY

Pán Adam bol zamestnaný v pracovnom pomere do 30.4.2020. Od 1.5.2020 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Dávku v nezamestnanosti čerpal 6 mesiacov - od 1.5.2020 do 31.10.2020. Iné príjmy nemá, podmienky pre SOS dotáciu spĺňa.

Pán Adam môže požiadať o SOS dotáciu za mesiac november 2020.

*

Pani Anna pozastavila živnosť na obdobie 3 mesiacov od 1. októbra do 31. decembra 2020. Nárok na príspevky "Prvá pomoc plus" preto nemá ani podľa opatrenia č. 2, ani podľa opatrenia č. 4A. Od 1.10.2020 je evidovaná na úrade práce.

Pokiaľ spĺňa ďalšie podmienky pre SOS dotáciu, môže o ňu požiadať za mesiace október až december 2020.

*

Pani Božena je čiastočný invalid (pokles o 45%), poberá invalidný dôchodok 180 eur a má dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú na celý rok 2020.

Od 20. októbra 2020 na túto dohodu reálne nepracuje, zamestnávateľ (reštaurácia) jej oznámil, že pre ňu nemá prácu.

Ďalšie podmienky pre SOS dotáciu spĺňa.

Ak jej úrad práce SOS dotáciu prizná (už za október), výška SOS dotácie bude 300 - 180 (invalidný dôchodok) = 120 eur mesačne.

*

Upozornenie pre mestá a obce pred celoplošným testovaním

Témy: dohody,pandémia,Zákonník práce

*
 
Upozornenie pre mestá a obce v súvislosti s celoplošným testovaním a náborom administratívnych pracovníkov na dohody o vykonaní práce.
 
Ani snaha pomôcť zabrániť šíreniu koronavírusu nemôže pre mestá a obce znamenať, že budú pri nábore administratívnych pracovníkov porušovať Zákonník práce a ďalšie predpisy.
 
*
 
Pracovný čas pri dohodách vykonávaných mimo pracovného pomeru
 
Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný čas pri dohode o vykonaní práce v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
 
Preto "dohodári" nemôžu pracovať počas celého testovacieho dňa, teda od 7:00 do 22:00. Behom jedného dňa sa tak na jednom mieste administratívneho pracovníka musia prestriedať najmenej dvaja "dohodári".
 
*
 
Odmena a príplatky
 
Na dohody sa vzťahuje § 119 ods. 1 Zákonníka práce. To znamená, že za jednu hodinu práce musí byť vyplatená najmenej suma minimálnej mzdy na hodinu. V roku 2020 je odmena najmenej 3,333 eura na hodinu (zaokrúhlene 3,34 eura na hodinu).
 
Okrem toho majú "dohodári" nárok aj na príplatok za sobotu, za nedeľu a za sviatok.
 
V sobotu 31.10.2020 je za prácu na dohodu okrem dohodnutej odmeny nárok na príplatok za sobotu 1,6665 eura na hodinu.
 
Celková suma vyplatená za hodinu práce v sobotu 31.10.2020 tak musí byť najmenej 3,333 + 1,667 = 5 eur na hodinu.
 
V nedeľu 1.11.2020 je za prácu na dohodu okrem dohodnutej odmeny nárok na príplatok za nedeľu 3,333 eura na hodinu.
 
V nedeľu 1.11.2020 je sviatok. Preto je za prácu na dohodu okrem dohodnutej odmeny a príplatku za nedeľu nárok aj na príplatok za sviatok, a to ďalších 3,333 eura na hodinu.
 
Celková suma vyplatená za hodinu práce v nedeľu 1.11.2020 tak musí byť najmenej 3,333 + 3,333 + 3,333 = 10 eur na hodinu.
 
Za 12 hodín práce v nedeľu to znamená sumu 120 eur.
 
Pri práci v nedeľu od 7:00 do 22:00 (15 hodín) tak celková odmena musí byť najmenej 150 eur.
 
*
 
Administratívne povinnosti
 
Zamestnávateľ (obecný, mestský úrad) musí "dohodárov" prihlásiť do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, po skončení dohody ich musí odhlásiť. Samozrejme je zodpovedný za ďalšie administratívne povinnosti, napríklad spísanie vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka, zaslanie mesačných výkazov, zrazenie a odvod poistného a preddavku na daň atď.
 
Dopĺňam 28.10.2020 o 8:35: Pozor pri prihlasovaní do Sociálnej poisťovne. Dohoda, ktorá začína už 31.10.2020 a pokračuje v novembri - prihlasuje sa ako pravidelný príjem. Dohoda, ktorá začína i končí v novembri 2020 - prihlasuje sa ako nepravidelný príjem
 
*
 
Dohoda a občan evidovaný na úrade práce
 
Pozor na zamestnávanie na dohody občanov, ktorí sú evidovaní na úrade práce! Podľa zákona o službách zamestnanosti sú s tým spojené ďalšie povinnosti a komplikácie.
 
Napríklad, uchádzač o zamestnanie môže na dohodu zarobiť v hrubom najviac sumu 214,83 eura za mesiac - ak zarobí viac, vyradia ho z evidencie.
 
Ďalej - uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu práce kópiu dohody najneskôr v piatok 30.10.2020. Ak si túto povinnosť nesplní, resp. nesplní včas, úrad práce ho vyradí z evidencie.
 
*

Nárok na úrazový príplatok pri ochorení na COVID-19, ktoré vzniklo pri plnení pracovných povinností

Témy: pandémia,sociálne poistenie,úrazové dávky

*

Aktualizácia 28.11.2020

*

Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má nárok na úrazový príplatok ten zamestnanec, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (PN) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
 
Nárok na úrazový príplatok má za každý kalendárny deň trvania PN, a to od prvého dňa PN až do posledného dňa, za ktorý sa mu vypláca náhrada príjmu pri PN od zamestnávateľa alebo nemocenského zo Sociálnej poisťovne.
 

*

Národná rada SR dňa 3.11.2020 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 330/2020 Z. z. a je účinná dňom vyhlásenia, teda od 21.11.2020.

Od 21.11.2020 majú nárok na úrazový príplatok zdravotníci, ale i iní zamestnanci alebo dobrovoľníci a podobne, ktorí sú uznaní za PN z dôvodu ochorenia na COVID-19 vzniknutého pri plnení pracovných povinností a činností pri protipandemických opatreniach.

*
 
Podľa nového § 293fea zákona, sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak ide o:
  • zamestnanca alebo
  • fyzickú osobu podľa § 17 ods. 2 zákona = napr. osobu, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci osobne pomáha pri protipandemických opatreniach a ...

... ktorý(ktorá) je počas krízovej situácie uznaný za PN z dôvodu ochorenia na COVID-19 a

... ktorému (ktorej) zamestnávateľ, resp. právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo pri práci (činnosti), kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností.

*

Výška úrazového príplatku zamestnanca

Ak ide o zamestnanca (napr. lekár, zdravotná sestra), podľa nového § 293fea ods. 3 písm. b) zákona je suma úrazového príplatku 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) určeného podľa § 84 zákona.
 
DVZ sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov (neohraničených na maximum) dosiahnutých v rozhodujúcom období (obvykle predchádzajúci kal. rok) a počtu kal. dní v rozhodujúcom období.
 
Príklad
 
Zdravotná sestra je od 9.12.2020 uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia vírusom COVID-19. Zdravotnícke zariadenie ako zamestnávateľ potvrdí Sociálnej poisťovni, že ochorenie COVID-19 vzniklo pri plnení pracovných povinností.
 
Pretože zdravotná sestra pracuje u zamestnávateľa od 1.7.2018, rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ je rok 2019.
 
V roku 2019 dosiahla u zamestnávateľa úhrn vymeriavacích základov vo výške 14500 eur, poistné sa platilo za 340 dní (nezapočítalo sa 10 dní na OČR a 15 dní práceneschopnosti).
 
DVZ = 14500 eur / 340 dní = 42,6471 eura
 
Suma úrazového príplatku je 25% DVZ = 10,66 eura na kalendárny deň trvania PN.
 
Okrem úrazového príplatku má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (za prvé tri dni PN najmenej 25% DVZ, od 4. do 10. dňa PN najmenej 55% DVZ) a od 11. dňa PN nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne (55% DVZ).
 
*
 
Výška úrazového príplatku v ostatných prípadoch
 
Ak ide o fyzickú osobu podľa § 17 ods. 2 zákona (napr. dobrovoľníka), podľa nového § 293fea ods. 3 písm. a) zákona je suma úrazového príplatku 25% podielu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazový príplatok, a čísla 365. Zjednodušene ide o 25% priemernej mzdy pripadajúcej na jeden kalendárny deň, zistenej Štatistickým úradom v hospodárstve SR za dva roky spätne.
 
Pri PN, ktorá vznikne v roku 2020, ide o sumu 8,33 eura na deň.
 
Príklad
 
Dobrovoľník pomáhajúci pri protipandemických opatreniach je od 9.12.2020 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia vírusom COVID-19. Obec, pre ktorú vykonával činnosť pri protipandemických opatreniach, mu vydá potvrdenie, že ochorenie COVID-19 vzniklo pri plnení činností pri protipandemických opatreniach.
 
Všeobecný vymeriavací základ za rok 2018 je suma 12156 eur.
 
Suma úrazového príplatku je 25% z 12156 eura / 365 = 25% z 33,3041 eura = 8,33 eura na kalendárny deň trvania PN.
 
*
 
Poznámka: Krízová situácia je podľa § 293er ods. 1 zákona čas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

Prevádzka

Témy: pandémia,SZČO,zákon o službách zamestnanosti

*

Pojem "prevádzka" je veľmi dôležitý v súvislosti s čerpaním príspevkov "Prvá pomoc" a "Prvá pomoc plus".

Zamestnávateľ si môže na každú prevádzku samostatne zvoliť čerpanie príspevkov podľa jednotlivých opatrení.

Napríklad, ak má zamestnávateľ tri prevádzky A, B a C:

  • na prevádzku A čerpá príspevky z opatrenia č. 1 (prevádzka je povinne uzatvorená na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva)
  • na prevádzku B čerpá príspevky z opatrenia č. 3A (prevádzka nie je povinne uzatvorená, ale zamestnanci z dôvodu nedostatku práce nepracujú, sú doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa)
  • na prevádzku C čerpá príspevky z opatrenia č. 3B (prevádzka nie je povinne uzatvorená, zamestnanci chodia do práce, nie sú na prekážkach v práci a zamestnávateľ má pokles tržieb o 20% a viac ... Poznámka: pokles tržieb sa sleduje za celého zamestnávateľa, za všetky prevádzky)

*

Definíciu pojmu prevádzka, resp. prevádzkareň nájdeme v § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon):

"Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti."

*

Zákaz vychádzania a dopad na čerpanie príspevkov "Prvá pomoc plus"

Témy: pandémia,Top,zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce

*
 
Od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020 platí na území okresov Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín a Bardejov zákaz vychádzania (okrem nočných hodín od 1:00 do 5:00).
 
Od 2. novembra 2020 sa zákaz vychádzania bude vzťahovať na celé územie SR.
 
Zákaz vychádzania sa nevzťahuje na cestu do/zo zamestnania, ak ide o občana s negatívnym výsledkom RT-PCR testu alebo antigénového testu, certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19, vykonaným najviac 24 hodín pred 24. októbrom 2020.
 
Zamestnanci, ktorí sa nedajú testovať, tak nemôžu v uvedenom období prísť do zamestnania.
 
*
 
Podľa Zákonníka práce ide v takom prípade o osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca.
 
Zamestnávateľ môže (ale nemusí) podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi:
  • pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy
  • alebo pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.
Rozhodnutie je na zamestnávateľovi. Ak zamestnávateľ pracovné voľno zamestnancovi neposkytne, zamestnanec má absenciu.
 
V určitých prípadoch môže byť riešením dohoda na práci z domu.
 
Po dohode zamestnanca a zamestnávateľa je možné čerpanie dovolenky.
 
*
 
Aký má dopad skutočnosť, že zamestnanec sa nedal testovať a preto nemohol prísť do zamestnania, na čerpanie príspevkov "Prvá pomoc plus"? Ukážme si v praxi.
 
*

Trinásty a štrnásty plat v rokoch 2020 a 2021 (aktualizované)

Témy: daň z príjmov,sociálne poistenie,Zákonník práce,zdravotné poistenie,zmeny 2020,zmeny 2021

*

Od 1.5.2018 sú v Zákonníku práce zavedené tzv. trináste a štrnáste platy. V Zákonníku práce sa používajú oficiálne termíny:

  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek
  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

*

TRINÁSTY PLAT (Peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek)

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) definuje trinásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže (ale nemusí) zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek.

Trinásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Trinásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa trinásty plat vypláca v mesiaci jún príslušného roka. Pre drvivú väčšinu zamestnávateľov to znamená, že trinásty plat zahrnú do výplaty za mesiac máj.

Oslobodenia od dane a odvodov pri trinástom plate vyplatenom v roku 2020 sú možné, ak:

  • trinásty plat je vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat je vyplatený najmenej vo výške 500 eur a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. príslušného roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

ŠTRNÁSTY PLAT (Peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov)

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) definuje štrnásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže (ale nemusí) zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

Štrnásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Štrnásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa štrnásty plat vypláca v mesiaci december príslušného roka. Pre drvivú väčšinu zamestnávateľov to znamená, že štrnásty plat zahrnú do výplaty za mesiac november.

Oslobodenia od dane a odvodov pri štrnástom plate vyplatenom v roku 2020 sú možné, ak:

  • štrnásty plat je vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat je vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. príslušného roka nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj príslušného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške 500 eur.

*

Pozor, v prípade, že zamestnancovi poskytnú trinásty, resp. štrnásty plat počas roka dvaja, prípadne viacerí zamestnávatelia, oslobodenia sa posudzujú do výšky 500 eur v súčte za všetkých zamestnávateľov.

*

Zákaz vychádzania pre občanov, ktorí sa nepôjdu testovať a Zákonník práce

Témy: pandémia,Top,Zákonník práce,zdravotné poistenie

*

Na území okresov Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín a Bardejov platí na základe uznesenia vlády SR č. 290/2020 Z. z. zákaz vychádzania od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod..
 
To sa nevzťahuje na cestu do/zo zamestnania, ak ide o občana s negatívnym výsledkom RT-PCR testu alebo antigénového testu, certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19, vykonaným najviac 24 hodín pred 24. októbrom 2020.
 
*
 
Dôsledok: Zamestnanec, ktorý sa nebol testovať, má zákaz vychádzania a nemôže v uvedenom období prísť do zamestnania.
 
*
 
Vláda súčasne - zatiaľ neoficiálne - bez uznesenia oznámila, že od 2. novembra 2020 sa takto formulovaný zákaz vychádzania bude vzťahovať na celé územie SR.
 
*
 
Zákonník práce
 
Z pohľadu Zákonníka práce v žiadnom prípade nejde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa - naopak, ide o prekážku v práci na strane zamestnanca.

Zákon o dani z príjmov (závislá činnosť) - zmeny od 1. januára 2021

Témy: daň z príjmov,zmeny 2021

*

V Národnej rade SR sa na októbrovej schôdzi (začína 20.10.2020) v druhom a treťom čítaní prerokuje návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Článok budeme aktualizovať v závislosti od definitívnej podoby schválenej novely.

*

DAŇOVÝ BONUS NA DETI

  • 46,44 eura na dieťa vo veku do 15 rokov
  • 23,22 eura mesačne na dieťa vo veku od 15 do 19 rokov

Dvojnásobná suma daňového bonusu sa bude vyplácať na deti až do dovŕšenia veku 15 rokov (doteraz do 6 rokov) - poslednýkrát za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 15 rokov.

Nárok na daňový bonus bude len do dovŕšenia 19 rokov (doteraz v zásade do skončenia štúdia na VŠ). Daňový bonus sa poslednýkrát vyplatí za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 19 rokov.

*

Prvá pomoc plus - príspevky zamestnávateľom a SZČO od októbra 2020 (aktualizované 1.11.2020)

Témy: pandémia,SZČO,Top,zákon o službách zamestnanosti

Dobrý deň, som Jozef Mihál a na stránke www.relia.sk mojej spoločnosti Relia s.r.o. vám ponúkam možnosť efektívneho vzdelávania a získavania informácií, vrátane možnosti osobných konzultácií "online".

 

Na stránke www.relia.sk sa môžete registrovať a využívať naše služby tromi spôsobmi:

*

Registrácia "obsah" znamená, že máte prístup na celý obsah všetkých článkov vrátane uzamknutých častí. Pri tejto registrácii vám školenia chýbať nebudú - za posledný polrok na stránke pribudlo temer 120 odborných článkov... prajem vám už len, aby ste mali čas všetko si to prečítať.

Registrácia "profesionál" vám okrem toho umožní aj konzultácie na diaľku so mnou osobne. Hocikedy mi môžete zadať vašu otázku, odpoviem vám. A to na témy - pracovné právo, daň z príjmu zo závislej činnosti, zdravotné a sociálne poistenie vrátane dávok zo sociálneho poistenia (materské, nemocenské, dôchodky, dávky v nezamestnanosti...). Túto možnosť registrácie vám naozaj odporúčam, nemusíte chodiť na školenia (na ktoré sa dnes ani ísť nedá...) a dostanete ako mzdová účtovníčka 100% službu. Presne takú, akú pri vašej ťažkej práci potrebujete. Ako keby ste mali v kancelárii nového kolegu (mňa osobne), s ktorým sa môžete v prípade problémov alebo legislatívnych noviniek kedykoľvek porozprávať a poradiť. Len za posledný týždeň som dostal od používateľov tejto služby vyše 30 otázok. Samozrejme, všetky sú zodpovedané.

Registrácia "materská" je cenovo výhodnejšia možnosť konzultácie na diaľku so mnou osobne na témy tehotenská dávka, materská, rodičovský príspevok, čerpanie dávky v nezamestnanosti po rodičovskej dovolenke. Skrátka, ak potrebujete poradiť v čase, kedy sa chystáte na materstvo alebo napríklad ako otec dieťaťa chcete získať čo najlepšiu materskú, budem vám k dispozícii a môžete mi klásť otázky. Zároveň budete mať prístup na celý obsah článkov týkajúcich sa materskej, vrátane uzamknutých častí (napríklad na knihu "Materská 2020", ktorej aktuálny obsah nájdete na stránke a od decembra na knihu "Materská 2021").

Pretože na otázky naozaj odpovedám osobne - a deň má len 24 hodín - počet užívateľov služieb "profesionál" a "materská" má svoj limit. A ten bude onedlho naplnený. Upozorňujem Vás preto, ak zvažujete túto formu konzultácií, aby ste nezaváhali, urýchlene sa na stránke registrovali a služby si objednali.

Od pondelka 26.10.2020 sme pre veľký záujem boli nútení zrušiť možnosti registrácie "profesionál" a "materská" na kratšie obdobia. Registrácie do 31.3.2021 sú zatiaľ dostupné.

 
*
 
CENA SLUŽIEB
 
Registrácia "obsah" s platnosťou do 31.3.2021 stojí 50 eur + 20% DPH = 60 eur
 
Registrácia "profesionál" platná do 31.3.2021 stojí 120 eur + 20% DPH = 144 eur
 
Registrácia "materská" s platnosťou do 31.3.2021 stojí 75 eur + 20% DPH = 90 eur
 
Zvolenú registráciu  si objednajte v našom E-shope: www.obchod.relia.sk
 
*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.8 OZNAMOVACIE POVINNOSTI ŠTRAJK

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Ak má zamestnanec ospravedlnenú neprítomnosť z dôvodu účasti na štrajku, za tento deň sa poistné neplatí. Neoznamuje sa to do SP, ale vo výkaze poistného sa v osobitnej kolónke uvedie počet dní štrajku. V zdravotnej poisťovni je to deň, v ktorom nie je zamestnanec považovaný za zamestnanca, zamestnávateľ to oznámi kódom 2S Z a 2S K.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.7 OZNAMOVACIE POVINNOSTI ŽENA NA MATERSKEJ DOVOLENKE BEZ POBER. MATERSKÉHO

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Ak žena v pracovnom pomere nastupuje na materskú dovolenku a nevznikne jej nárok na materské, z hľadiska pokrytia dávkami sú dve možnosti:

  • lekár jej vystaví práceneschopnosť na obdobie aspoň 6 týždňov pred pôrodom (podľa zdravotného stavu) a PN bude trvať najmenej do 6 týždňov po pôrode
  • nebude mať vystavenú PN.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.6 OZNAMOVACIE POVINNOSTI OTEC POBERAJÚCI MATERSKÉ

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Ak otec, ktorý je v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere prevezme dieťa do starostlivosti a poberá materské, u zamestnávateľa je na rodičovskej dovolenke (RD), nie na materskej dovolenke. V takomto prípade počas poberania materského sa poistenie v SP neprerušuje, preruší sa až od nasledujúceho dňa po skončení poberania materského, ak naďalej je otec na rodičovskej dovolenke.

Zamestnávateľ na začiatku RD s poberaním materského podáva do SP RL-zmena, uvedie dátum začiatku RD, prerušenie neoznamuje. Do ZP zamestnávateľ oznámi 1O Z – začiatok poberania dávky materské. Ak otec po skončení poberania materského hneď nastúpi do práce (skončí RD), zamestnávateľ podá do SP RL-zmena, uvedie dátum skončenia RD, do ZP oznámi 1O K.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.5 OZNAMOVACIE POVINNOSTI RODIČOVSKÁ DOVOLENKA, RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Rodičovská dovolenka (RD) – je voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ na základe Zákonníka práce. Rodičovský príspevok (RP) – je štátna sociálna dávka – príspevok na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Tieto pojmy treba rozlišovať, obdobie RD sa nemusí prekrývať s obdobím poberania rodičovského príspevku. Rovnako ako platí pre materskú dovolenku, platí aj pre rodičovskú dovolenku to, že môže na nej byť len ten, kto má uzatvorený pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer.

Počas čerpania RD, bez ohľadu na poberanie/nepoberanie rodičovského príspevku, má zamestnanec prerušené poistenie v SP, s výnimkou otca poberajúceho materské, viď ďalšia kapitola. Zamestnávateľ oznamuje v termíne do 8 dní do SP registračným listom  prerušenie poistenia (vznik, zánik) a registračným listom aj zmenu – začiatok/skončenie rodičovskej dovolenky. Do SP zamestnávateľ oznamuje rodičovskú dovolenku, nie poberanie rodičovského príspevku! V RL-prerušenie uvedie ako dôvod prerušenia 6 -čerpanie rodičovskej dovolenky.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.4 OZNAMOVACIE POVINNOSTI MATERSKÁ DOVOLENKA, MATERSKÉ

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Materská dovolenka je voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ na základe Zákonníka práce.

Materské je dávka sociálneho poistenia. Tieto pojmy treba rozlišovať, doba materskej dovolenky sa zvyčajne prekrýva s poberaním materského, ale neplatí to tak vždy. Na materskej dovolenke nemôže byť niekto, kto nemá uzatvorený pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, naproti tomu ale materské môže poberať. Napríklad štatutár s pravidelným príjmom môže po splnení podmienok nároku poberať materské, ale nemôže byť v tomto právnom vzťahu na materskej dovolenke. Na dohodára sa tiež ustanovenia Zákonníka práce o materskej dovolenke nevzťahujú, čiže dohodár nemôže byť na materskej dovolenke, ale nárok na materské môže mať. Naopak, otcovia nie sú na materskej dovolenke (ale na rodičovskej), ale môžu poberať materské.

Zamestnávateľ je povinný SP oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky do 8 dní, bez ohľadu na poberanie materského. Povinnosť sa plní na registračnom liste, v hlavičke sa uvedie Zmena a v 9.oddieli sa uvedú dátum začiatku, resp. skončenia MD.

Do zdravotnej poisťovne oznamuje zamestnávateľ začiatok a skončenie poberania materského kódom 1O na hromadnom oznámení v termíne do konca nasledujúceho mesiaca.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.3 OZNAMOVACIE POVINNOSTI PRÁCENESCHOPNOSŤ, OČR, DLHODOBÁ PRÁCENESCHOPNOSŤ

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Ak nemocensky poistený zamestnanec je práceneschopný,  zamestnávateľ postúpi SP tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná práceneschopnosť (PN) do 3 dní po 10. dni práceneschopnosti.

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 52 týždňov, po 52.týždni sa zamestnancovi prerušuje poistenie, toto oznamuje zamestnávateľ na registračnom liste do 8 dní.

Ak zamestnanec ošetruje člena rodiny, resp. stará sa o dieťa do 10 rokov (ďalej OČR), zamestnávateľ postúpi SP tlačivo, na ktorom preukazuje nárok na ošetrovné.

Ak OČR trvá dlhšie ako 10 dní, od 11. dňa OČR sa zamestnancovi prerušuje poistenie.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.2 OZNAMOVACIE POVINNOSTI NEPLATENÉ VOĽNO, ABSENCIA

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Sociálna poisťovňa

Ak zamestnanec čerpá celý deň  pracovné voľno bez náhrady mzdy (obdobne služobné voľno) alebo má celodennú neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absencia), pre SP ide o prerušenie poistenia odo dňa čerpania až do skončenia čerpania tohto voľna, resp. absencie.  Toto neplatí pre zamestnanca s odvodovou úľavou. Prerušenie je potrebné nahlásiť do 8 dní do SP na registračnom liste, kde sa zaklikne „prerušenie“ (RL-prerušenie). Neprítomnosť, ktorá trvá kratšie ako jeden deň, sa do SP nenahlasuje.

V RL-prerušenie v 9. oddiele je potrebné uviesť pri oznamovaní začiatku prerušenia dátum vzniku prerušenia a dôvod prerušenia, pri oznamovaní ukončenia prerušenia sa uvedie tiež dátum začiatku prerušenia, dôvod prerušenia a navyše dátum zániku prerušenia. Ako dátum zániku prerušenia sa uvádza posledný deň voľna/absencie.

Na jednom RL-prerušenie je možné zároveň oznámiť aj začiatok aj skončenie prerušenia. V takomto prípade je potrebné RL podať do 8 dní od vzniku prerušenia, pri neskoršom podaní RL by nebola splnená lehota na podanie RL, ale RL je akceptovaný.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3.1 OZNAMOVACIE POVINNOSTI ZMENY OSOBNÝCH ÚDAJOV

Témy: sociálne poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Zamestnávateľ je povinný registračným listom – zmena oznámiť do SP zmeny nasledovných údajov zamestnanca:

  • priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno
  • stav
  • miesto trvalého pobytu
  • údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 3. OZNAMOVACIE POVINNOSTI POČAS TRVANIA ZAMESTNANIA

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Kapitola pokračuje podkapitolami 3.1 až 3.8

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.11 PRIHLASOVANIE SÚBEŽNÝCH PRÁVNYCH VZŤAHOV

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Táto kapitola sa zaoberá súbežnými právnymi vzťahmi u jedného zamestnávateľa, t.j. ak zamestnanec má v určitom období u jedného zamestnávateľa uzatvorené 2 alebo viac právnych vzťahov. Ak je osoba považovaná za zamestnanca u zamestnávateľa z viacerých dôvodov:

  • V Sociálnej poisťovni sa každý právny vzťah prihlasuje a odhlasuje osobitne. Právne vzťahy sa v tomto neovplyvňujú. V úhrne sa posudzuje iba maximálny vymeriavací základ zamestnanca
  • Pre zdravotné poistenie sa posudzuje, akoby bola zamestnancom u tohoto zamestnávateľa iba raz, právne vzťahy sa posudzujú v úhrne.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.10 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE STAROSTA, POSLANCI OBCÍ, VÚC

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Starosta obce, primátor mesta

Funkčné obdobie sa začína zložením sľubu, končí zložením sľubu nového starostu. Nárok na plat má starosta odo dňa zloženia sľubu starostu.  Nárok na plat zaniká dňom zániku jeho mandátu. Nárok na plat nezaniká, ak bol starosta do funkcie opätovne zvolený. Právny vzťah starostu s nárokom na príjem vzniká teda zložením sľubu, zaniká zložením sľubu nového starostu.

Do SP zamestnávateľ starostu prihlasuje RL-prihláška, typ 1, deň vzniku poistenia je deň zloženia sľubu. S rovnakým dátumom uvedie zamestnávateľ starostu do hromadného oznámenia pre ZP, použije kód 2.

Pri znovuzvolení tej istej osoby starostu jeden právny vzťah končí, druhý začne. Staronového starostu je potrebné v SP odhlásiť a znovu podľa pokynu SP od nasledujúceho dňa prihlásiť. Do ZP nie je potrebné nič oznamovať, nedošlo k zmene platiteľa.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.9 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE PRÍKAZNÁ ZMLUVA

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Ak z príkaznej zmluvy je nárok na príjem zo závislej činnosti, zamestnávateľ prihlasuje príkazníka do SP a ZP a to v závislosti od toho, či sa jedná o nárok na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.8 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE ŠTATUTÁRI, ČLENOVIA ŠTATUTÁRNYCH ORGÁNOV

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Štatutári a členovia štatutárnych orgánov (ďalej len štatutár) majú pre účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca v prípade, že z ich právneho vzťahu majú nárok na príjem zo závislej činnosti. Činnosť konateľa, štatutára, člena štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu. Konateľ, štatutár môže mať uzatvorený v tej istej firme pracovný pomer na iné činnosti, ktoré nie sú súčasťou práce konateľa. To neplatí pri jednoosobovej s.r.o., ktorej jediný spoločník je zároveň konateľom s.r.o.. Ak štatutár má s firmou uzatvorený aj pracovný pomer na inú činnosť,  pre sociálne poistenie sa posudzuje postavenie zamestnanca zvlášť z pracovného pomeru ako u „bežných“ zamestnancov a zvlášť z titulu funkcie štatutára. Táto kapitola nerieši právny vzťah pracovný pomer uzatvorený so štatutárom ale iba právny vzťah štatutára.

Právny vzťah štatutára a členov štatutárneho orgánu upravuje Obchodný zákonník. Konateľa vymenúva a odvoláva valné zhromaždenie, predstavenstvo volí dozorná rada. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie, prípadne zamestnanci a.s. O výške odmeny, podmienkach  a spôsobe vyplácania rozhoduje valné zhromaždenie, resp. dozorná rada.

Právny vzťah konateľa vzniká dňom uvedeným ako deň vzniku funkcie konateľa v Obchodnom registri, zaniká dňom uvedeným ako deň skončenia funkcie v Obchodnom registri.  Právny vzťah člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady vzniká dňom určeným ako deň nástupu do funkcie a zaniká dňom skončenie vykonávania funkcie.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.7 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE ŠPORTOVÍ ODBORNÍCI

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Osoby v právnom vzťahu na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka (ďalej športoví odborníci) sú na účely sociálneho a zdravotného poistenia považované za:

  • osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak ide o osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku
  • inak za osoby v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti

To znamená, že sa na športových odborníkov a ich zamestnávateľov vzťahujú rovnaké pravidlá v SP a ZP ako pri DoBPŠ, resp. DoPČ, popísané v predchádzajúcich kapitolách.

Uvedené platí len pre zmluvy o výkone činnosti športového odborníka účinné najskôr od 1.1.2020. Zmluvy, ktoré prechádzajú z r. 2019 do r. 2020 sa posudzujú aj v roku 2020 rovnako ako sa posudzovali v r. 2019 (v SP typ 1 alebo 2, v ZP sa prihlasovali kódom 2D).

*

Športoví odborníci (ŠO) – študenti so zmluvou s nárokom na pravidelný príjem

Pri prihlasovaní do SP ŠO-študenta s nárokom na pravidelný príjem zamestnávateľ použije typy:

7 – ak si študent neuplatňuje výnimku, prípadne ak si uplatňuje výnimku ale príjem v prvom mesiaci bude vyšší ako 200 €

9 – ak si študent uplatňuje výnimku a predpokladaný príjem v prvom mesiaci je nižší ako 200 €, alebo nie je známy.

Ak si študent uplatňuje výnimku a príjem bude v jednotlivých mesiacoch kolísať nad a pod 200 €, študentovi bude vznikať a zanikať dôchodkové poistenie a zamestnávateľ má povinnosť  prihlasovať a odhlasovať  dôchodkové poistenie na tieto mesiace. Termín na splnenie tejto povinnosti je v deň splatnosti poistného za tento mesiac. Z praktického hľadiska je to potrebné urobiť pred podaním mesačného výkazu. V RL sa uvedie typ 11. V RL okrem dátumu vzniku a zániku poistenia (iba dôchodkového) sa v 9. oddiele uvedie aj v položke Dátum vzniku právneho vzťahu – dohodár pôvodný dátum začiatku zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

Ak študent na zmluvu s pravidelným príjmom, ktorý si uplatňoval výnimku, prihlásený ako typ 9, si túto výnimku prestane uplatňovať, zamestnávateľ ho prihlási na dôchodkové poistenie od prvého dňa  mesiaca, v ktorom si výnimku neuplatňuje. Termín na splnenie tejto povinnosti je pred začiatkom mesiaca, resp. najneskôr v 1. deň mesiaca pred začatím vykonávania činnosti. V RL zamestnávateľ uvedie  prihláška – zamestnanec typ 11, v dátume vzniku poistenia uvedie prvý deň mesiaca, v ktorom si neuplatňuje výnimku, a v údaji Dátum vzniku právneho vzťahu-dohodár uvedie pôvodný dátum začiatku zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.6 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE DOHODY O BRIGÁDNICKEJ PRÁCI ŠTUDENTOV

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Na dohody o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ) sa nikdy nevzťahuje zdravotné poistenie, zamestnávateľ teda nemá voči ZP z titulu DoBPŠ žiadne oznamovacie ani vykazovacie povinnosti.

*

Spôsob uplatnenia výnimky pri dohode o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ)

Výnimku z platenia dôchodkového poistenia si môže študent v jednom mesiaci uplatniť len na jednu DoBPŠ. Výnimku si uplatní tak, že písomne informuje zamestnávateľa o uplatnení výnimky (uplatnenie práva podľa §227a ods.1 zákona o sociálnom poistení), zároveň predloží čestné vyhlásenie,  že si toto právo neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Ak si toto právo uplatní najneskôr v deň  vzniku právneho vzťahu, uplatní ho zamestnávateľ od začiatku právneho vzťahu, inak ho uplatní od nasledujúceho mesiaca.

Študent na DoBPŠ, ak si chce prestať uplatňovať výnimku, musí písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa §227a ods.1 zákona o SP. Účinky tohto oznámenia nastanú od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po oznámení.

Ak si študent uplatnil výnimku z platenia dôchodkového poistenia v jednom mesiaci u dvoch zamestnávateľov, platná je tá výnimka, ktorú oznámil ako prvú, a to z toho dôvodu, že čestné vyhlásenie, ktoré je nutnou súčasťou oznámenia o uplatňovaní výnimky je u druhého zamestnávateľa v poradí nepravdivé.

Ak si študent na DoBPŠ  neuplatňuje výnimku z platenia dôchodkového poistenia, zamestnávateľ ho prihlási vopred, použije typ 7 pri DoBPŠ s pravidelným príjmom a typ 8 pri DoBPŠ s nepravidelným príjmom.

Ak si študent na DoBPŠ  uplatňuje výnimku z platenia dôchodkového poistenia pri uzatvorení dohody, zamestnávateľ ho prihlási vopred, v RL-prihláška uvedie:

  • typ 9, ak ide o DoBPŠ s pravidelným príjmom a jeho predpokladaný príjem neprekročí v prvom mesiaci 200 €
  • typ 7, ak ide o DoBPŠ s pravidelným príjmom a jeho predpokladaný príjem prekročí lv prvom mesiaci 200 €
  • typ 10, ak ide o DoBPŠ s nepravidelným príjmom a jeho predpokladaný priemerný príjem za dobu trvania dohody neprekročí 200 € za mesiac
  • typ 8, ak ide o DoBPŠ s nepravidelným príjmom a jeho predpokladaný priemerný príjem za dobu trvania dohody prekročí 200 € za mesiac.

Ak nie je možné predpokladať výšku príjmu, je vhodnejšie (jednoduchšie) použiť v RL-prihláška typy 9 a 10.

Počas trvania DoBPŠ musí zamestnávateľ sledovať výšku príjmu a uplatňovanie výnimky, zmena skutočností má za následok povinnosť podať niektorý z RL do Sociálnej poisťovne.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.5 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE DOHODY DÔCHODCOV

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Ak je dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce uzatvorená s osobou, ktorá má priznaný

  • starobný dôchodok
  • predčasný starobný dôchodok
  • invalidný dôchodok (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % alebo nad 70%)
  • invalidný výsluhový dôchodok alebo
  • výsluhový dôchodok a táto osoba dovŕšila dôchodkový vek,

ďalej len „dôchodca“, na takéto dohody

  • sa nevzťahuje zdravotné poistenie, čiže zamestnávateľ tieto dohody do zdravotnej poisťovne neprihlasuje a zdravotné poistenie z nich neplatí a
  • dôchodcovia si môžu na tieto dohody uplatniť výnimku z platenia dôchodkového poistenia.

Spôsob a podmienky pre uplatnenie výnimky z platenia dôchodkového poistenia u dohôd dôchodcov sú rovnaké ako pri uplatňovaní výnimky z dohody o brigádnickej práci študentov, viď nasledujúca kapitola.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.4 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE DOHODY

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Na prihlasovanie dohody o pracovnej činnosti (DoPČ) a dohody o vykonaní práce (DoVP) do Sociálnej poisťovne sa v RL-prihláška používajú typy:

Typ 3 – DoVP s nárokom na pravidelný príjem

Typ 4 – DoVP s nárokom na nepravidelný príjem

Typ 5 – DoPČ s nárokom na pravidelný príjem

Typ 6 – DoPČ s nárokom nepravidelný príjem

Na prihlasovanie dohôd dôchodcov, ktorí si uplatňujú výnimku z platenia poistného sa používajú aj typy:

Typ 33 – DoVP s nárokom na pravidelný príjem, bez dôchodkového poistenia

Typ 44 – DoVP s nárokom na nepravidelný príjem, bez dôchodkového poistenia

Typ 55 – DoPČ s nárokom na pravidelný príjem, bez dôchodkového poistenia

Typ 66 – DoPČ s nárokom nepravidelný príjem, bez dôchodkového poistenia

Dohody, ktoré sú uzatvorené na dobu ohraničenú najviac jedným kalendárnym mesiacom sa vždy považujú a teda aj prihlasujú do SP ako dohody s nepravidelným príjmom.

V RL treba podľa potreby vyplniť aj údaje v oddiele 4. V oddiele 9 sa v RL-prihláška uvedie dátum vzniku poistenia, v RL-odhláška dátum zániku poistenia. V RL sa nikde priamo neuvádza, na ktoré z poistení sa dohodár prihlasuje. Toto vyplýva jednak z uvedenia typu v RL a z informácie o poberaní dôchodku, ktorou Sociálna poisťovňa disponuje.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.3 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE PRACOVNÝ POMER

Témy: sociálne poistenie,zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Pracovný pomer a štátnozamestnanecký pomer sú pre SP vždy považované za právny vzťah s pravidelným príjmom. V RL sa uvádza typ 1, to neplatí pre pracovné pomery  s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných. V 9. oddiele je potrebné uviesť údaj „Pracovný pomer“ 1- na dobu neurčitú alebo 2- na dobu určitú a zakliknúť údaj „pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer.

Do zdravotnej poisťovne sa oznamuje 2, platnosť Z s dátumom vzniku pracovného pomeru, a 2, platnosť K s dátumom ukončenia pracovného pomeru. Ďalej uvádzam už iba 2 Z, 2 K.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.2 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE ZAMESTNANCOV DO ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE

Témy: zdravotné poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Prihlásenia aj odhlásenia zamestnancov do ZP sa realizujú na Oznámení zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie (tzv. hromadné oznámenie), alebo elektronicky dávka 601. Ak má zamestnávateľ aspoň 3 zamestnancov, má povinnosť podávať hromadné oznámenia elektronicky. Spôsob prihlasovania je stanovený v metodickom usmernení  ÚDZS 12/7/2014.

*

Kniha ODVODY: Kapitola 2.1 PRIHLASOVANIE A ODHLASOVANIE ZAMESTNANCOV DO SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

Témy: sociálne poistenie

*

Autorom kapitoly je Jana Motyčková

*

Pre Sociálnu poisťovňu poistenie zamestnanca vzniká dňom vzniku právneho vzťahu s nárokom na príjem zo závislej činnosti. To sa týka aj zamestnancov s nepravidelným príjmom – poistenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia vzniká (prihlasovanie) dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, nie dňom, odkedy, alebo za ktorý sa príjem vypláca. Poistenie zamestnanca zaniká dňom zániku právneho vzťahu, resp. dňom zániku nároku na príjem zo závislej činnosti.

Do Sociálnej poisťovne prihlasuje zamestnávateľ zamestnanca vždy na celú dobu trvania právneho vzťahu s nárokom na príjem zo závislej činnosti. Prihlasovanie a odhlasovanie sa realizuje cez registračný list (RL). Registračné listy je zamestnávateľ povinný podávať elektronicky na stránke www.socpoist.sk v časti Elektronické služby, cez manuálny vstup alebo importovaním xml súboru.

*