Najnovšie články

*

*

*

*

*

*

*

V termíne do 31. marca 2027 je zamestnávateľ povinný podľa § 38 ods. 6 zákona vykonať ročné zúčtovanie za rok 2026 za zamestnancov, ktorí o to požiadali v súlade so zákonom.

*

Vzor tlačiva "Ročné zúčtovanie preddavkov na daň" určuje ministerstvo financií.

Dňa 29.9.2026 Ministerstvo financií SR určilo "svoju" časť tlačív potrebných pre zamestnávateľov na vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2026.

Zamestnávatelia pri ročnom zúčtovaní za rok 2026 použijú novú verziu tlačiva s kódom MF/014307/2026-721.

Potrebné informácie nájdete vo Finančnom spravodajcovi 2026, príspevok č. 19.

https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-spravodajca/2026/

*

*

*

*

*

*

Daňový bonus na zaplatené úroky si môže daňovník, ktorý spĺňa podmienky, uplatniť v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.

Na rozdiel od daňového bonusu na deti nie je pri určení nároku na daňový bonus na zaplatené úroky podstatná výška príjmu daňovníka za uzatváraný rok. Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník, ktorý nemá za uzatváraný rok žiaden zdaniteľný príjem, a to prostredníctvom daňového priznania, ktoré môže podať aj pri nulovom zdaniteľnom príjme.

A naopak, daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s vysokým príjmom, pri ktorom by nemal nárok na daňový bonus na dieťa, pokiaľ jeho príjem za rok, ktorý predchádzal roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere, nepresiahol stanovenú hranicu.

*

Pri posudzovaní, či má na daňový bonus daňovník nárok a pri určení výšky daňového bonusu je dôležité, kedy bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Odlišný postup je pri zmluvách uzavretých do 31. 12. 2023 a odlišný pri zmluvách uzavretých po 1. 1. 2024.

*

*

PLNÁ SUMA DAŇOVÉHO BONUSU

... podľa § 33 ods. 1 ZDP...

Sumy daňového bonusu na dieťa platné na roky 2026 a 2027:

• 100 € za jeden kalendárny mesiac, resp. 1200 € za celý kalendárny rok na vyživované dieťa vo veku do 15 rokov,
• 50 € za jeden kalendárny mesiac, resp. 600 € za celý kalendárny rok na vyživované dieťa vo veku od 15 do 18 rokov.

Suma 100 € mesačne sa vypláca na deti do dovŕšenia veku 15 rokov, poslednýkrát za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 15 rokov.

Suma 50 € mesačne sa vypláca na deti do dovŕšenia veku 18 rokov, poslednýkrát za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 18 rokov.

Poznámka: Daňový bonus na deti 18-ročné a staršie sa od roku 2025 zrušil.

*

KRÁTENIE DAŇOVÉHO BONUSU PRI NÍZKOM PRÍJME

Podľa § 33 ods. 6 ZDP je daňový bonus najviac:

• 29 % čiastkového základu dane pri 1 vyživovanom dieťati,
• 36 % čiastkového základu dane pri 2 vyživovaných deťoch,
• 43 % čiastkového základu dane pri 3 vyživovaných deťoch,
• 50 % čiastkového základu dane pri 4 vyživovaných deťoch,
• 57 % čiastkového základu dane pri 5 vyživovaných deťoch,
• 64 % čiastkového základu dane pri 6 a viac vyživovaných deťoch.

Maximálna možná suma daňového bonusu sa určuje z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo z úhrnu týchto čiastkových základov dane daňovníka.

*

Základom dane (čiastkovým základom dane) zamestnanca z príjmov podľa § 5 ZDP sú zdaniteľné príjmy zamestnanca zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo o príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Zjednodušene povedané, základ dane zamestnanca je suma daná ako 0,856 x zdaniteľný príjem zamestnanca (hrubá mzda), pretože odvody zamestnanca sú v rokoch 2026 a 2027 dané ako 14,4 % z jeho vymeriavacieho základu.

Základom dane (čiastkovým základom dane) SZČO z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 sú (zjednodušene) príjmy SZČO znížené o poistné a ďalšie daňovo uznané výdavky (paušálne alebo skutočné).

Ak mala SZČO príjmy aj podľa § 6 ods. 1 a 2, aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, vychádza sa zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2.

Na ďalšie zdaniteľné príjmy daňovníka (§ 6 ods. 3 a 4, § 7, § 8, príjmy zdanené formou zrážkovej dane podľa § 43, podiely na zisku) a na príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú oslobodené od dane, sa neprihliada.

Podľa výkladu Finančného riaditeľstva SR (na webovej stránke Finančnej správy to nájdete v sekcii "Praktické príklady" - Daňový bonus na dieťa v roku 2025) sa percento (29 % až 64 %) má určiť podľa počtu detí vo veku do 18 rokov. Odporúčam postupovať podľa výkladu FR SR..., aj keď je v § 33 ods. 6 ZDP jednoznačne uvedené, že ide o počet vyživovaných detí (vyživované dieťa je napríklad aj študent denného štúdia VŠ vo veku 19 rokov, na ktoré rodič poberá prídavky na dieťa). Je to jedna z viacerých chýb v ustanoveniach § 33 ZDP... Škoda, že Ministerstvo financií SR namiesto opravy chýb formou novely zákona uprednostňuje právne nezáväzné stanoviská vo forme výkladu či metodických usmernení.

*

Mesačný zdaniteľný príjem (hrubá mzda) zamestnanca na plnú sumu daňového bonusu

*

V tabuľke je podľa počtu a veku detí uvedená plná suma bonusu za jeden mesiac.

Za lomítkom je uvedený mesačný zdaniteľný príjem (hrubá mzda) zamestnanca, pri ktorej bude bonus vyplatený v plnej výške.

Príklad

Ak má zamestnanec 2 deti vo veku do 15 rokov a 1 dieťa vo veku 15 - 18 rokov, plná suma daňového bonusu je 250 € (2 x 100 € + 1 x 50 €). Aby mal zamestnanec vyplatenú plnú sumu daňového bonusu 250 €, musí mať mesačnú hrubú mzdu najmenej 680 €.

43 % z (0,856 x 680 €) = 250,29 €

Ak by zamestnanec zarobil menej ako 680 €, daňový bonus by mal nižší ako 250 €. Suma bonusu by bola daná ako 43 % z 0,856 x hrubá mzda.

*

Ročný zdaniteľný príjem (hrubá mzda) zamestnanca na plnú sumu daňového bonusu

*

V tabuľke je podľa počtu a veku detí uvedená plná suma daňového bonusu za celý rok 2026 alebo 2027.

Za lomítkom je uvedený ročný zdaniteľný príjem (hrubá mzda) zamestnanca, pri ktorej bude bonus vyplatený v plnej výške.

Za lomítkom je uvedená hrubá mzda zamestnanca za rok 2026 alebo za rok 2027, pri ktorej bude daňový bonus vyplatený v plnej výške.

Príklad

Ak má zamestnanec 2 deti vo veku do 15 rokov a 1 dieťa vo veku 15 - 18 rokov, plná suma daňového bonusu je 3000 € (2 x 1200 € + 1 x 600 €).  

Aby mal zamestnanec vyplatenú plnú sumu daňového bonusu 3000 €, musí mať ročnú hrubú mzdu najmenej 8151 €.

Ak by zamestnanec za celý rok zarobil menej ako 8151 €, daňový bonus by mal nižší ako 3000 €.

Suma daňového bonusu by bola daná ako 43 % z 0,856 x hrubá mzda.

Pozor! Ak si zamestnanec uplatňoval daňový bonus počas roka pri výpočte mesačných preddavkov a kvôli nízkej mzde nemal za nejaký mesiac daňový bonus vyplatený v plnej výške, rozhodujúci je výpočet daňového bonusu v ročnom zúčtovaní.

*

Hrubý príjem SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) na plnú sumu daňového bonusu za rok 2026

*

V tabuľke je podľa počtu a veku detí uvedená plná suma daňového bonusu za rok 2026.

Za lomítkom je uvedený hrubý príjem SZČO za rok 2026, pri ktorom bude bonus vyplatený v plnej výške.

Uvedené čísla platia pri predpoklade, že SZČO podnikala celý rok 2026, počas celého roka 2026 platila tzv. minimálne odvody do SP a ZP, čo je suma 303,11 € do SP a 121,92 € do ZP, spolu 425,03 € za jeden mesiac a 5100,36 € za celý rok 2026 a v daňovom priznaní za rok 2026 si uplatní paušálne výdavky vo výške 60 % príjmu, max. vo výške 20000 €.

Príklad

Ak má SZČO 2 deti vo veku do 15 rokov a 1 dieťa vo veku 15 až 18 rokov, tak plná suma daňového bonusu je 3000 € (12 mes. x (2 x 100 € + 1 x 50 €)).

Aby mala SZČO za rok 2026 vyplatenú plnú sumu daňového bonusu 3000 €, musí za rok 2026 zarobiť (fakturovať) najmenej 30193 €.

Výpočet... ČZD = 30193 € - 60 % z 30193 € - 5100,36 € = 6976,84 € ... 43 % zo 6976,84 € = 3000,04 € ... DB = 3000 €

Ak by za rok 2026 SZČO fakturovala menej ako 30193 €, daňový bonus za rok 2026 by mala nižší ako 3000 €, suma daňového bonusu by bola daná ako 43 % z čiastkového základu dane (čiastkový základ dane je 40 % príjmu mínus odvody vo výške 5100,36 €).

*

*

Podľa § 11 ods. 1 ZDP sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti a základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8, a to:

• na daňovníka (§ 11 ods. 2),
• na manžela, manželku (§ 11 ods. 3),
• príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8).

*

Pri výpočte mesačných preddavkov na daň sa môže znížiť (mesačný) základ dane zamestnanca len o nezdaniteľnú časť na daňovníka - pozri § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.

*

NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA DAŇOVNÍKA

Nezdaniteľná časť na daňovníka (za rok) je suma určená ako 21-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platného k 1. januáru príslušného roka.

*

Výpočet sumy pre rok 2026

Suma životného minima platná k 1.1.2026 bola 284,13 €.

21 x 284,13 € = 5966,73 €

5966,73 € / 12 mesiacov = 497,23 € € po zaokrúhlení (zaokrúhľuje sa vždy matematicky)

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň počas roka 2026 je suma 497,23 €, a to bez ohľadu na výšku základu dane, pozri § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.

*

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2026:

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 26083,13 € (91,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 5966,73 € (21-násobok životného minima).

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26083,13 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

14661,11 € – (základ dane : 3)

... kde suma 14661,11 € = 51,6-násobok životného minima.

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 43983,32  € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem

V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).

Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 nemá vplyv na výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka.

*

Daňovník s príjmami aj v zahraničí

Ak mal daňovník (daňový rezident SR) za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.

*

Kto má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka

Na rozdiel od iných nezdaniteľných častí, ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo  ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci (ak nepoberajú k 1. 1. daného roka dôchodok, pozri ďalej) môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je počas roka 2026 daná ako suma 497,23 € (počas roka 2027 to bude suma 516,64 €).

Poznámka: Zopakujme si, že suma nezdaniteľnej časti pri výpočte mesačných preddavkov sa nekráti, je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti...". Tlačivo je možné zasielať po dohode zamestnanca a zamestnávateľa elektronicky.

Ak má niekto viacero zamestnávateľov, toto právo si pri výpočte mesačných preddavkov na daň môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.

Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Teda napríklad aj:

• študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov,
• evidovaní nezamestnaní pracujúci na krátkodobé dohody,
• všetci ďalší zamestnanci pracujúci na dohody,
• osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke,
• štatutárni zástupcovia (konatelia, spoločníci) poberajúci odmenu,
• poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1. 1. príslušného roka,
• daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).

Naopak, uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:

• zamestnanec, ktorý k 1. 1. príslušného roka poberal dôchodok, a to starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok, predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok zo starobného sporenia (II. pilier), výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia, pozri § 11 ods. 6 ZDP,
• zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.

*

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce.

*

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní

Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú všetci daňovníci - s výnimkou väčšiny dôchodcov (pozri ďalej).

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci), a to za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu na to, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, ale aj bez ohľadu na to, aká je ich materská krajina atď.

*

Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2026 má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:

• študenti,
• evidovaní nezamestnaní,
• osoby na materskej alebo na rodičovskej dovolenke a podobne,

... a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka, alebo len v niektorom mesiaci, resp. mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil 2000 €, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby, ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – títo všetci majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.

*

Dôchodcovia

Podľa § 11 ods. 6 ZDP, ak je daňovník poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príplatku (§ 69b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení pred 1. 1. 2020), dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, pričom uvedený dôchodok poberal k 1. 1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1. 1. príslušného roka, respektíve ešte k skoršiemu dátumu, tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka.

Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas príslušného roka je vyšší ako suma „štandardnej“ nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.

Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:

• vdovských a sirotských dôchodkov,
• invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,
• poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1. 1. príslušného roka.

*

Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov

Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za príslušný rok v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov. Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa podľa § 11 ods. 6 ZDP započíta:

• suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1. 1. až 31. 12. príslušného roka,
• v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera),
• suma 13. dôchodku (platí pre 13. dôchodky vyplácané od roku 2024),
• v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku sa započítava celá suma vyplácaného dôchodku (čiže vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku),
• vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky.

Naopak, do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:

• rodičovský dôchodok (za roky 2023, 2024),
• suma 13. dôchodku (vyplateného za obdobie pred rokom 2024),
• suma 2 % venovanej dane od dieťaťa,
• v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,
• v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne (resp. príslušnej inštitúcie) o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1. 1. príslušného roka - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže dôchodok zvýšiť na základe jeho žiadosti počas príslušného roka (napríklad vtedy, ak pracoval popri poberaní dôchodku). Do úhrnu vyplatených dôchodkov za rok 2026 sa započítajú sumy vyplatené v čase medzi 1. 1. 2026 až 31. 12. 2026.

*

Ako si môžu pomôcť dôchodcovia

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1. 1. príslušného roka alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas príslušného roka.

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená (ak je to možné), aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1. 1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.

Príklad

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2026. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2027, tak by si v roku 2027 nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2027. Stratila síce približne jeden mesačný dôchodok, má však za rok 2027 nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej výške, čo znamená úsporu na dani z príjmu temer 1200 €.

*

Poberatelia invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí, ale aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.

*

Poznámka

Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, ktorý je vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku.

*

Dodatočne priznaný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, prípadne výsluhový dôchodok k 1. 1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, alebo k 1. 1. predošlých rokov atď., pričom za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 ZDP podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný. Zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Poznámka: Pri dodržaní uvedených lehôt mu v takomto prípade daňový úrad neudelí sankciu za neskoré podanie daňového priznania.

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2025 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1. 1. 2025 nepoberal starobný dôchodok ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2026 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2025 a uplatnil sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej výške.

Pánovi Eduardovi v apríli 2026 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1. 10. 2024. 

Podľa § 32 ods. 11 ZDP je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2025, a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom vydala Sociálna poisťovňa rozhodnutie - teda konkrétne do dňa 31. 5. 2026. 

Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi plnou sumou nezdaniteľnej časti na daňovníka a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2025.

*

*

Podľa § 32 a § 38 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca (resp. daňovníka všeobecne) podľa § 5 až 8 ZDP za príslušný rok presiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak po skončení roka má zamestnanec povinnosť:

• požiadať zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP o vykonanie ročného zúčtovania alebo
• podať daňové priznanie (ak mal zdaniteľné príjmy len podľa § 5, použije tlačivo typ A, ak mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8, použije tlačivo typ B).

Pozor, pri posudzovaní tejto povinnosti započítavame okrem príjmov zo závislej činnosti aj prípadné iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8 ZDP. V prípade daňového rezidenta SR započítavame aj príjmy, zdanené v zahraničí.

Neberieme do úvahy príjmy, ktoré:

• nie sú predmetom dane... napr. dary, úvery, cestovné náhrady,
• sú od dane oslobodené... napr. prijem z prenájmu (§ 6 ods. 3) do 500 €,
• sú vysporiadané formou zrážkovej dane... napr. autorské a umelecké honoráre, podiely na zisku zo zdrojov v SR.

*

Pre rok 2026 ide o hranicu danú ako 50 % z 5966,73 € = 2983,37 €.

*

Pozor, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.

*

Ak zdaniteľné príjmy zamestnanca uvedenú hranicu nepresiahli, zamestnanec môže (ale nemusí) dobrovoľne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. môže podať daňové priznanie dobrovoľne. Význam to má vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Tu je predpoklad, že pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní (resp. daňovom priznaní) bude jeho výsledná daň za rok nulová a predtým zrazené preddavky na daň sa zamestnancovi vrátia ako daňový preplatok.

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1. 1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (v prípade roka 2026 ide o sumu 2983,37 € ... v prípade roka 2027 pôjde o sumu 3099,81 €). Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, teda je nulová. Finančná správa dôchodcovi na základe takto podaného daňového priznania vráti predtým zrazené preddavky na daň ako daňový preplatok.

Príklad

Pán Albert poberal predčasný starobný dôchodok, resp. neskôr starobný dôchodok počas celého roka 2026. Nemal tak nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pán Albert počas roka 2026 pracoval u zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti (uplatňoval si OOP, ale to pre výpočet dane nie je podstatné). Jeho ročný (hrubý) zdaniteľný príjem bol 2400 €. Zamestnávateľ pánovi Albertovi priebežne zrážal preddavky na daň, v úhrne to bola suma 456 €. 

Iné zdaniteľné príjmy pán Albert nemal.

Pán Albert nebude zamestnávateľa žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, ale požiada ho o vydanie potvrdenia o príjmoch. Sám si podá daňové priznanie (typ A).

Pretože jeho zdaniteľný príjem za rok 2026 nepresiahol hranicu 2983,37 €, jeho výsledná daň je nulová. Finančná správa vráti pánovi Albertovi v lehote do 10. mája 2027 daňový preplatok vo výške 456 €.

*

Kedy môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania

Podľa § 38 ods. 1 ZDP, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak spĺňa všetky ďalej uvedené podmienky:

1. Mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

Ak mal zamestnanec napríklad príjem zo živnosti alebo inej formy samostatnej zárobkovej činnosti (napr. samostatne hospodáriaci roľník, finančný agent s licenciou NBS alebo poberal honoráre nezdanené formou zrážkovej dane), nemôže zamestnávateľa požiadať o vykonanie RZD.

Tu nie je dôležité napr. "vlastníctvo" živnostenského listu či skutočnosť, že zamestnanec má na daňovom úrade pridelené DIČ, ale existencia príjmov z činnosti SZČO. Ak zamestnanec má živnostenský list, ale nedosiahol z tejto činnosti príjem, môže požiadať o RZD.

Pozor, zamestnanec však nemôže požiadať o RZD a musí podať DP aj vtedy, ak v podnikaní dosiahol stratu!

Ďalším častým prípadom sú príjmy z prenájmu, zdaňované podľa § 6 ods. 3. Prvých 500 € je oslobodených od dane - ak má zamestnanec len takýto príjem, môže požiadať o RZD. Ak má však príjem nad 500 €, časť príjmu z prenájmu nad 500 € je už zdaniteľným príjmom a zamestnanec musí podať DP.

Pri príjmoch podľa § 8 ide často o príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý je zdaniteľným príjmom v zásade vtedy, ak zamestnanec vlastnil nehnuteľnosť menej ako 5 rokov.

2. Mal zdaniteľné príjmy len zo zdrojov na území SR (týka sa len daňových rezidentov SR).

Daňové priznanie musí podať daňový rezident SR, ak mal zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. Podľa metodického usmernenia FR SR č. 44/DZPaU/2025/MU sa na tieto účely za zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú také príjmy, z ktorých sa platila daň v zahraničí.

Napríklad:

• príjem zo závislej činnosti počas pracovných ciest zamestnanca slovenského zamestnávateľa v inom štáte, kde celkový rozsah práce v inom štáte dosiahne, resp. presiahne 183 dní v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacov,
• príjem zo závislej činnosti vyplatený zahraničným zamestnávateľom za prácu v zahraničí,
• príjem SZČO, ktorá podnikala v zahraničí, pričom daň z príjmu sa v súlade s medzinárodnými zmluvami platila v zahraničí,
• príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí,
• podiely na zisku zo zdrojov v zahraničí atď.

Pozor, daň sa v zahraničí neplatí v prípade pracovných ciest zamestnanca slovenského zamestnávateľa v inom štáte, kde celkový rozsah práce v inom štáte nedosiahne 183 dní v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacov. V takýchto prípadoch sa daň z príjmu zamestnanca platí stále v SR.

3. Na strane zamestnanca sú splnené ďalšie (menej podstatné a časté) podmienky:

• ak mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), tak pri nich si neuplatňuje postup podľa § 43 ods. 7 (= vysporiadanie takýchto príjmov v daňovom priznaní),
• nie je povinný zvýšiť svoj základ dane podľa § 11 ods. 11... pri vyplatení predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia, pri ktorom si uplatňoval nezdaniteľnú časť,
• nemal zdaniteľné príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
• nemal od zamestnávateľa také zdaniteľné príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň, § 35 ods. 3 písm. a) (= zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy).

*

V prípade zamestnanca, ktorý nie je slovenský daňový rezident, sa skúma len okruh príjmov dosiahnutých na Slovensku.

*

Pozor, zamestnanec musí podať DP - a nemôže tak požiadať o vykonanie RZD - v prípade, ak ho na podanie daňového priznania vyzve správca dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) musí daňové priznanie podať ten, koho na to správca dane vyzve.

V praxi túto možnosť daňové úrady využívajú najmä v prípade daňovníkov, ktorí majú pridelené DIČ, avšak v zákonom stanovenej lehote nepodajú daňové priznanie sami. A to najmä vtedy, ak ide o daňovníka, za ktorého nevykoná ročné zúčtovanie dane prípadný zamestnávateľ.

Preto sa odporúča, aby daňovníci, ktorí majú pridelené DIČ, avšak daňové priznanie podávať v súlade so zákonom nebudú (pozri body 1. a 2. - ich zdaniteľný príjem nepresiahol určenú hranicu a nevykazujú stratu), neformálne ešte pred termínom na podanie daňového priznania (teda pred 31. 3.) oznámili svojmu správcovi dane, že v súlade so zákonom daňové priznanie nepodajú.

*

Ak zamestnanec všetky horeuvedené podmienky spĺňa, môže zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania v lehote do 15. februára nasledujúceho roka.

V tejto lehote musí zamestnávateľovi odovzdať vyplnenú a podpísanú "Žiadosť" (pozri ďalej) a predložiť všetky doklady požadované podľa § 38 ods. 5, teda potvrdenia o príjme od svojich ďalších zamestnávateľov, ak nejakých mal, a doklady, ktorými preukazuje nárok na:

• nezdaniteľné časti,
• daňový bonus na deti,
• daňový bonus na zaplatené úroky.

Ak zamestnanec niektorú z horeuvedených podmienok nespĺňa alebo ak nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania v stanovenej lehote, resp. ak v stanovenej lehote nepredloží všetky požadované doklady, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie, teda zamestnanec si musí sám podať daňové priznanie.

*

*

Tu nájdete odkazy na všetky články a texty k ročnému zúčtovaniu za rok 2026.

*

Komu môže zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie za rok 2026, priebeh a vysporiadanie výsledkov:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-komu-ho-moze-zamestnavatel-vykonat-priebeh-rocneho/c/1464

*

Nezdaniteľné časti:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-danove-priznanie-za-rok-2026-nezdanitelne-casti/c/1465

*

Daňový bonus na dieťa:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-danove-priznanie-za-rok-2026-danovy-bonus-na-dieta/c/1466

*

Daňový bonus na zaplatené úroky:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-danove-priznanie-za-rok-2026-danovy-bonus-na-zaplatene-uroky/c/1467

*

Preukazovanie nárokov na daňové zvýhodnenia - nezdaniteľné časti, daňové bonusy:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-danove-priznanie-za-rok-2026-preukazovanie-narokov-na-danove-zv/c/1468

*

Povinnosti zamestnávateľa a opravy chýb:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-povinnosti-zamestnavatela-a-opravy-chyb/c/1469

*

Tlačivo "Vyhlásenie na uplatnenie nezdan. časti...":

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-vyhlasenie-na-uplatnenie-nezdan-casti/c/1470

*

Tlačivo "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch" za rok 2026:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-potvrdenie-o-zdanitelnych-prijmoch-za-rok-2/c/1471

*

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" za rok 2026:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-ziadost-o-vykonanie-rocneho-zuctovania/c/1472

*

Tlačivo "Ročné zúčtovanie" za rok 2026:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-rocne-zuctovanie/c/1473

*

Tlačivo "Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov" za rok 2026:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-potvrdenie-o-zaplateni-dane-z-prijmov/c/1474

*

Poukázanie podielu zaplatenej dane + tlačivo za rok 2026:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-poukazanie-podielu-zaplatenej-dane-tlacivo/c/1475

*

Tlačivo "Hlásenie o vyúčtovaní dane" za rok 2026:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-hlasenie-o-vyuctovani-dane/c/1476

*

Tlačivo "Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch" od januára 2027:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-prehlad-o-zrazenych-a-odvedenych-preddavkoc/c/1477

*

Tlačivá daňových priznaní za rok 2026:

https://www.relia.sk/tlaciva-danovych-priznani-za-rok-2026/c/1479

*

Tlačivo "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch" za rok 2027:

https://www.relia.sk/rocne-zuctovanie-za-rok-2026-tlacivo-potvrdenie-o-zdanitelnych-prijmoch-rok-2027/c/1478

*

*

V období od 1.11.2026 do 31.12.2027 sa pri určení dní pracovného pokoja a sviatkov na účely Zákonníka práce (§ 94 Zákonníka práce) postupuje v súlade so zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch na účely Zákonníka práce nie sú dňami pracovného pokoja ani sviatkami dni 1. september, 28. október a 17. november.

Problém , ktorý bol počas roka 2026 pri posudzovaní dní 8. máj a 15. september, už v roku 2027 nie je - tieto dni sa na účely Zákonníka práce považujú za dni pracovného pokoja a sviatky.

*

*

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, medzi daňové výdavky (ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov) patrí aj ... 

"stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,⁸⁷) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu⁸⁹) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e)."

*

*

Pretože sociálni partneri sa nedohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2027, výška minimálnej mzdy je určená "automatom" v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde ako 60 % zo sumy 1620 €, čo je suma 972 €.

Poznámka: Suma takto určenej minimálnej mzdy sa v prípade potreby zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

*

V praxi zamestnávatelia často nastavujú odmeny, akými sú "dochádzkový bonus", "dovolenková odmena", "vianočná odmena", "13. plat", "koncoročná odmena", "odmena za odpracované roky" a podobne, tak, že ich výška je priamo naviazaná na dochádzku zamestnanca. Ak zamestnanec neodpracuje časť zmien, odmena sa mu kráti - zvyčajne bez ohľadu na dôvod neodpracovania zmien.

Logicky tak zamestnávatelia motivujú zamestnancov, aby zameškali čo najmenej zmien - čo naopak znamená, aby nevyužívali, resp. nezneužívali "inštitút" osobných prekážok v práci, najmä pokiaľ ide o práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, celodenné vyšetrenia u lekára, celodenné sprevádzanie rodinného príslušníka a podobne.

*

Podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní sa diskrimináciou rozumie o. i. menej priaznivé zaobchádzanie z dôvodu pohlavia v súvislosti s odmeňovaním pri uplatňovaní práv vyplývajúcich zo zosúlaďovania rodinného a pracovného života, najmä otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka, osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny, osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu.

Preto neodporúčam, aby odmeny, ktorých výška (resp. krátenie) závisí od počtu zameškaných zmien, boli krátené z dôvodu OČR alebo sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie, materských, otcovských a rodičovských dovoleniek a podobne.

*

*

Zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa týka všetkých zamestnávateľov.

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť, aby ich zamestnanci mali rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

S prihliadnutím na novelu Zákonníka práce sa táto zásada vzťahuje na zamestnancov bez rozdielu pohlavia.

Špecifický problém s implementáciou zákona majú agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), pretože väčšia časť ich zamestnancov je dočasne pridelená k užívateľským zamestnávateľom.

V pokračovaní článku je vysvetlený postup, ktorý odporúčam agentúram.

*

*

Podľa údajov Štatistického úradu SR (aktualizované 20.10.2026) bola v mesiaci september 2026 splnená podmienka, na základe ktorej sa podľa § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zvyšujú sumy stravného pri pracovných cestách.

Podľa § 8 ods. 1 sa sumy stravného zvyšujú o percento rastu kumulatívneho indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneného Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny mesiac (čo je mesiac september 2026) v porovnaní s kumulatívnym indexom cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneným Štatistickým úradom SR za kalendárny mesiac, na základe ktorého sa sumy stravného naposledy zvýšili (čo bol september 2025), ak tento rast je najmenej 5 %. Zvýšené sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. 

Zvýšené sumy stravného sa uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená táto podmienka.

Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. decembra 2025, a to na základe indexu zverejneného Štatistickým úradom SR za september 2025.

V septembri 2025 mal index hodnotu 349,6.

V septembri 2026 mal index hodnotu 368,1.

Zdroj: https://statdata.statistics.sk/public/ui/dc/domov/data-view/view/3614f367-8a5e-4d42-bf8e-57ea4e998c28/sp0301ms?lang=sk

*

Znamená to rast indexu o 5,3 %.

Sumy stravného sa preto od 1. decembra 2026 zvyšujú o 5,3 % (výsledné sumy sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

*

Sumy stravného platné od 1. decembra 2026:

• 9,80 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 14,60 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 21,70 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

Sumy stravného pri pracovných cestách boli predtým naposledy upravené Oznámením MPSVaR č. 280/2025 Z. z. - a od 1. decembra 2025 platili sumy stravného:

• 9,30 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 13,80 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 20,60 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

Viac o sumách stravného od 1. decembra 2025 do 30. novembra 2026 tu: https://www.relia.sk/zvysenie-sum-stravneho-od-1-decembra-2025/c/1327

*

V pokračovaní článku: Nové sumy pri stravovaní zamestnancov.

*

*

Zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nahrádza od roku 2027 doterajší peňažný príspevok na opatrovanie novým príspevkom na pomoc pri odkázanosti.

Zákonom č. 406/2025 Z. z.  sa v Čl. V mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

*

*

*

Minimálny dôchodok sa zaviedol od 1. júla 2015. Jeho cieľom je garantovať poberateľovi starobného dôchodku a po dosiahnutí dôchodkového veku aj poberateľovi invalidného dôchodku dôchodok najmenej na takej úrovni, aby nebol odkázaný na dávku v hmotnej núdzi.

Minimálny dôchodok je definovaný v § 82b zákona o sociálnom poistení (ZSP).

*

NÁROK NA INVALIDNÝ DÔCHODOK

*

*

*

*

*

Sociálna poisťovňa vypláca poberateľom dôchodkových dávok nasledujúce druhy dôchodkov, ktoré sú určené podľa zákona o sociálnom poistení:

• starobné dôchodky,
• predčasné starobné dôchodky,
• invalidné dôchodky,
• vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky (pozostalostné dôchodky),
• rodičovské dôchodky,
• trináste dôchodky.

*

V nasledujúcich osobitných kapitolách nájdete pre každý druh dôchodku stručné zhrnutie toho, kto a kedy má na dôchodok nárok a ako sa určí suma dôchodku.

V tejto kapitole si vysvetlíme základné pojmy, ktoré sú dôležité pre určenie nároku na dôchodok a pre určenie sumy dôchodku, a to:

• dôchodkový vek,
• obdobie dôchodkového poistenia,
• osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod,
• dôchodková hodnota.

*

*

NÁROK NA MATERSKÉ

Nárok na materské - matka

Nárok na materské má tehotná žena, ak:

• v čase nástupu na materské, teda od začiatku 8. až 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, je nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní a
• stará sa po pôrode o dieťa.

V prípade, ak tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.

*

Nárok na materské - otec (iný poistenec)

Pri jednom a tom istom dieťati môžu poberať materské postupne obaja rodičia, pokiaľ každý z nich spĺňa podmienky.

Nárok na materské má otec dieťaťa, respektíve tzv. iný poistenec, ak:

• v deň, od ktorého žiada o priznanie materského, je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia,
• v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, bol nemocensky poistený najmenej 270 dní,
• v čase, kedy poberá materské, sa stará o dieťa,
• matka nepoberá materské na to isté dieťa (už ho nepoberá alebo vôbec nemala na materské nárok) - to však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode,
• matka nepoberá rodičovský príspevok (na to isté, ale ani na iné dieťa) - to však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode.

Otec nemôže poberať materské na to isté dieťa súčasne s matkou. To však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode - vtedy môžu poberať otec i matka súčasne materské na to isté dieťa.

Avšak otec môže poberať materské na staršie dieťa v tom istom čase, kedy matka poberá materské na mladšie dieťa, respektíve ešte pred narodením na nenarodené dieťa. Táto možnosť je obvykle výhodná, pretože takto sa zníži počet mesiacov, za ktoré nebudú mať nárok na rodičovský príspevok. Inými slovami, rodina získa viac peňazí z rodičovských príspevkov.

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

V prípade, ak otec dieťaťa má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.

*

*

Nárok na tehotenské má tehotná žena, ak:

• na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom je nemocensky poistená alebo ak je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
• v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

V prípade, ak tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na tehotenské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.

*

*

OŠETROVNÉ

Podľa § 39 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne:

a) ošetruje...

• chorého príbuzného v priamom rade (dieťa, vnuka, rodiča, starého rodiča),
• choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade,
• chorého osvojiteľa,
• chorého súrodenca,
• chorého manžela/manželku alebo
• chorého rodiča alebo chorého osvojiteľa manžela/manželky,
• chorého manžela/manželku rodiča alebo osvojiteľa...

... ak podľa potvrdenia príslušného lekára je z dôvodu zdravotného stavu potrebné osobné a celodenné ošetrovanie poskytovať v rámci

• krátkodobej osobnej starostlivosti alebo
• dlhodobej osobnej starostlivosti, ak ošetrovaná osoba neprejavila písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, 

b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak:

• podľa potvrdenia príslušného lekára je potrebné krátkodobú osobnú starostlivosť poskytovať z dôvodu, že dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie, izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo
• škola, ktorú dieťa navštevuje, alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

*

*

DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD

Výška akejkoľvek nemocenskej dávky sa určuje ako príslušné percento z denného vymeriavacieho základu, respektíve pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Napríklad materské za jeden deň je 75 % denného vymeriavacieho základu, resp. 75 % pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Ošetrovné za jeden deň je 55 % denného vymeriavacieho základu, resp. 55 % pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

*

NEMOCENSKÉ

Podľa § 33 ods. 1 ZSP, zamestnanec má nárok na nemocenské, ak bol pre:

• chorobu,
• úraz alebo
• z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia, resp. izolácie...

... uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti.

*

Vznik nároku na nemocenské a výška nemocenského

*

Ak zamestnanec/zamestnankyňa splní podmienky určené podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP), má nárok na nemocenské dávky:

• nemocenské,
• ošetrovné (krátkodobé, dlhodobé),
• vyrovnávaciu dávku,
• tehotenské a
• materské

• splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
• nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu ako za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Táto podmienka sa nevzťahuje na vyrovnávaciu dávku a na tehotenské.

Podmienka "nemať príjem" znamená, že v dňoch, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku, nemôže aktívne pracovať v zamestnaní, v ktorom je nemocensky poistený a z ktorého poistenia poberá dávku.

Avšak môže mať v tomto zamestnaní vyplatený príjem, pokiaľ nejde o príjem za prácu vykonávanú počas poberania nemocenskej dávky. Môže mať napríklad vyplatenú odmenu za prácu, ktorú vykonal ešte pred vznikom nároku na nemocenskú dávku. Môže mať napríklad vyplatenú ročnú odmenu - za prácu, ktorú vykonal ešte pred vznikom nároku na nemocenskú dávku. Môže mať napríklad vyplatený príspevok zo sociálneho fondu pri práceneschopnosti dlhšej ako pol roka, zamestnankyňa môže mať pri pôrode dieťaťa vyplatený príspevok pri pôrode, ktorý je súčasťou sociálneho programu zamestnávateľa a podobne. Alebo môže mať nepeňažný príjem v súvislosti s poskytnutím služobného vozidla na súkromné účely.

*

*

Poistenci, za ktorých platí poistné na zdravotné poistenie štát, sú definovaní v § 11 ods. 7 ZZP.

Nezaopatrené dieťa

Definuje § 11 ods. 7 písm. a) ZZP. Kto je nezaopatrené dieťa, je dané odkazom na § 9 a 10 ZSP.

Nezaopatrené dieťa je dieťa:

• do skončenia povinnej školskej dochádzky - podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona - žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku,
• po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (pozri ďalej) alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 ZSP, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie, prípadne nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, resp. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť,
• do dovŕšenia 30 roku veku, ktoré študuje na vysokej škole najdlhšie do získania prvého vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, avšak okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.

*

Treba zdôrazniť, že nezaopatreným dieťaťom, a teda poistencom štátu na účely zákona o ZZP, je študent SŠ alebo VŠ až do dovŕšenia 26 rokov, a to pri štúdiu nielen v dennej, ale i v externej forme štúdia. 

A až do dovŕšenia 30 rokov je poistencom štátu študent VŠ v prípade dennej formy štúdia.

Pritom súčasne platí, že poistencom štátu je študent VŠ najdlhšie do prvého získania VŠ vzdelania druhého stupňa.

Poistencom štátu tak napr. môže byť 25-ročný študent študujúci v externej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

A poistencom štátu je i 29-ročný študent študujúci v dennej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.

Pri štúdiu na SŠ je študent poistencom štátu až do skončenia školského roka (do 31. 8.), v ktorom (maturitou) ukončil strednú školu.

Pri pokračovaní v štúdiu na VŠ po skončení SŠ je študent poistencom štátu aj v čase od 1. 9. do zápisu na VŠ, pokiaľ k zápisu na VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na druhom stupni VŠ po skončení prvého stupňa VŠ je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia prvého stupňa VŠ do zápisu na druhý stupeň VŠ, pokiaľ k zápisu na druhý stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

Pri pokračovaní v štúdiu na treťom stupni VŠ v dennej forme štúdia (doktorandské štúdium), po skončení druhého stupňa VŠ v dennej forme štúdia, je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia druhého stupňa VŠ do zápisu na tretí stupeň VŠ, ak k zápisu na tretí stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.

K doktorandom pozrite ďalej § 11 ods. 7 písm. t) ZZP.

*

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe č. 2 ZSP, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať alebo trvá dlhšie ako jeden rok a ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

*

Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole (v dennej i externej forme) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole (v dennej i externej forme) do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:

• bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
• od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokej škole vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
• od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na slovenskej strednej škole alebo vysokej škole.

*

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

• ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,
• ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

*

*

*

Povinnosti zamestnávateľa určuje najmä § 24 ZZP, ďalej vyhláška č. 159/2018 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného.

Podrobnosti, ktoré sa týkajú vykazovania poistného, sú uvedené v informácii zverejnenej na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR (sekcia Legislatíva a financovanie - Zdravotné poistenie).

Pri plnení oznamovacích povinností zamestnávateľa je dôležité metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/12/2014, nájdete ho na webovej stránke úradu.

*

Detaily, ktoré sa týkajú vykazovania poistného a oznamovacích povinností zamestnávateľa (podrobnosti pri vypĺňaní jednotlivých tlačív), hľadajte na webových stránkach zdravotných poisťovní, pretože sa pomerne často menia a okrem samotného zákona ich určuje svojimi usmerneniami Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

*

*

Od roku 2015 sa v zákone o zdravotnom poistení zaviedla odpočítateľná položka pre zamestnancov, pozri § 13a ZZP. Tým sa znížil vymeriavací základ a tak aj poistné na zdravotné poistenie niektorým skupinám zamestnancov s nízkym príjmom. V rokoch 2015 až 2017 sa zároveň znížilo poistné na zdravotné poistenie aj zamestnávateľom týchto zamestnancov. Od 1. 1. 2018 sa odpočítateľná položka uplatňuje len pre zamestnancov, už nie pre zamestnávateľov.

Odpočítateľnú položku možno porovnať s nezdaniteľnou časťou základu dane pri výpočte dane z príjmu zamestnanca,  avšak je tu množstvo zásadných rozdielov a možno zbytočných komplikácií.

Filozofia je na prvý pohľad jednoduchá:

Pri výpočte poistného sa od vymeriavacieho základu najskôr odpočíta odpočítateľná položka a poistné sa vypočíta zo zostávajúcej sumy.

Príklad

Zamestnancovi s ročným príjmom 5000 € sa v ročnom zúčtovaní poistného od vymeriavacieho základu (príjmu) odpočíta odpočítateľná položka vo výške 3680 €.

5000 € – 3680 € = 1320 €

Poistné zamestnanca sa vypočíta z výsledného základu 1320 €.

*

*

Vymeriavací základ zamestnanca na zdravotné poistenie je pomerne komplikovane definovaný v § 13 ods. 1 ZZP ako plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ZZP.

Inými slovami, vymeriavací základ zamestnanca je jeho zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.

*

V prípade zamestnania mimo SR, kedy však zamestnanec je zdravotne poistený v SR, je vymeriavací základ daný ako príjem, ktorý sa posudzuje ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, aj keď z neho zamestnanec neplatí daň z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom daň platí v štáte, v ktorom pracuje.

Do vymeriavacieho základu sa nezahrnú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, napríklad cestovné náhrady do výšky, na ktorú má zamestnanec nárok podľa zákona o cestovných náhradách), tiež sa nezahrnú ani príjmy, ktoré sú oslobodené od dane (napríklad príspevok zamestnávateľa na stravovanie (§ 152 ZP), na rekreáciu (§ 152a ZP), na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ZP), sociálnu výpomoc podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP a podobne.

Pozor, nezahrnie sa ani vrátené poistné, ktoré je inak zdaniteľným príjmom zamestnanca. Napríklad vrátený preplatok z ročného zúčtovania alebo vrátené poistné v prípadoch, kedy sa na zamestnanca spätne vzťahujú výnimky, napríklad pri priznaní invalidity alebo priznaní starobného dôchodku a podobne.

*

Počnúc podielmi na zisku za rok 2017 si treba dať pozor na skutočnosť, že podiely na zisku sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, preto sa zahrnú aj do vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je daný ako vymeriavací základ zamestnanca (pozor, neznížený o prípadnú odpočítateľnú položku, ktorú si môže uplatniť zamestnanec).

Ak má podľa daňového priznania zamestnanec zdaniteľné príjmy podľa § 7 a § 8 ZDP, v ročnom zúčtovaní sa vypočíta poistné na zdravotné poistenie aj z týchto príjmov – vymeriavací základ je vo výške základu dane z týchto príjmov. Z týchto príjmov zamestnávateľ poistné, prirodzene, neplatí.

*

*

Povinnosti zamestnávateľa určuje najmä § 231 ZSP.

Povinnosti pri splatnosti poistného sú určené podľa § 143 ZSP.

Uvedené povinnosti je podľa § 231 ods. 2 zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

Preto odporúčam zamestnávateľom sledovať informácie, ktoré na svojej webovej stránke zverejňuje Sociálna poisťovňa.

*

*

ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ

Definíciu pojmov zamestnanec a zamestnávateľ nájdeme v § 11 ZZP.

*

Zamestnanec

Definícia zamestnanca na účely ZZP je pomerne komplikovaná. Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZZP.

Čiže činnosť na základe právneho vzťahu, z ktorého má fyzická osoba príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.

Patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP, a to preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

A patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP (napríklad ide o príjem zdanený v zahraničí), pričom v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo sa pri nich uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Bližší komentár k Nariadeniu č. 883/2004 nájdete v kapitole 31.

Z toho vyplýva, že na účely ZZP sú zamestnancami osoby:

• v pracovnom pomere, na dohody, v služobnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, členskom pomere,
• osoby poberajúce príjem na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. príkazné zmluvy) – ak sú pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinní dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,
• likvidátori, prokuristi, nútení správcovia, členovia družstiev, spoločníci a konatelia spoločností s ručením obmedzeným, komanditisti komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
• ústavní činitelia Slovenskej republiky (členovia vlády, poslanci NR SR), verejný ochranca práv, komisár pre deti, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátori Slovenskej republiky a vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,
• osoby poberajúce odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy (predseda VÚC, poslanci VÚC, primátori miest a starostovia obcí, poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev, členovia komisií zriadených územnými samosprávami, ktorí poberajú odmeny),
• osoby poberajúce odmeny v orgánoch iných právnických osôb (napríklad členovia dozorných rád a predstavenstiev, platení funkcionári v rôznych občianskych združeniach, politických stranách a pod.) alebo spoločenstiev (napríklad v spoločenstvách vlastníkov bytov),
• osoby poberajúce odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
• osoby poberajúce príjmy z prostriedkov sociálneho fondu podľa zákona o sociálnom fonde,
• osoby poberajúce príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti, resp. funkcie, a to bez ohľadu na to, či pre platiteľa príjmu skutočne vykonávali, vykonávajú alebo budú vykonávať túto závislú činnosť, funkciu (napríklad študenti poberajúci podnikové štipendium),
• osoby poberajúce obslužné (zamestnanci kasín),
• osoby poberajúce nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,
• športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe – pozor, podľa § 38ei ods. 2 ZZP sú takíto športovci posudzovaní ako zamestnanci až od 1. 1. 2022. V rokoch 2017 až 2021 takíto športovci zo svojich príjmov poistné na zdravotné poistenie ako zamestnanci neplatia a športová organizácia sa v rokoch 2017 až 2021 nepovažuje za zamestnávateľa,
• športoví odborníci na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa zákona o športe.

*

Naopak, za zamestnanca sa na účely ZZP nepovažujú (hoci poberajú príjmy zdaňované podľa § 5 ZDP ako príjmy zo závislej činnosti) osoby, ktoré pracujú na dohody o brigádnickej práci študentov. Pozri § 10b ods. 1 písm. a) bod 1. ZZP.

Ďalej sa podľa § 10b ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. ZZP za zamestnancov nepovažujú osoby pracujúce na dohody o vykonaní práce alebo na dohody o pracovnej činnosti (vrátane dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce), ak ide o:

• poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek,
• poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
• poberateľov starobného dôchodku,
• poberateľov predčasného starobného dôchodku,
• poberateľov invalidného dôchodku (vrátane kráteného ID, pokles 41 % až 70 %).

Poznámka: Ostatní dohodári sa považujú za zamestnancov. K dohodárom pozrite osobitnú kapitolu.

Od 1. 1. 2020 podľa § 10b ods. 1 písm. a) body 2. a 5. ZZP zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení nie je osoba pracujúca na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. zákona o športe, ak ide o:

• fyzickú osobu, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, pričom nedovŕšila 26 rokov veku,
• poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.

Uvedené sa podľa § 38et ZZP vzťahuje na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené od 1. januára 2020 a neskôr.

*

Za zamestnancov na účely ZZP sa nepovažujú ani:

• osoby, ktorým bolo vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie – ak bolo poistné vrátené osobe, ktorá sa súčasne považuje za zamestnanca z iného dôvodu (napríklad je v pracovnom pomere) – znamená to, že vrátené poistné sa nezahrnie do vymeriavacieho základu, pretože ide o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP,
• predseda, členovia a zapisovatelia volebných komisií, ale aj predseda, členovia a zapisovatelia komisie pre referendum, sčítací komisár - pretože ide o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. j) ZDP,
• žiaci stredných odborných škôl a študenti vysokých škôl poberajúci odmeny v čase odbornej praxe (duálne vzdelávanie), pretože ide o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. l) ZDP,
• osoby, ktorým bolo vyplatené odchodné, výsluhový príspevok alebo im bola poskytnutá rekreačná starostlivosť podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov - pozri § 10b ods. 1 písm. a) bod 6. ZZP.

*

Neplatené voľno a absencia

Podľa § 11 ods. 3, druhá veta ZZP, za zamestnanca sa nepovažuje fyzická osoba v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a súčasne nie je osobou, za ktorú platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) ZZP - pozri kapitolu s komentárom k poistencom štátu.

V praxi to znamená, že počas tzv. neplateného voľna alebo počas neospravedlnenej absencie zamestnanca musí zamestnávateľ danú osobu odhlásiť ako svojho zamestnanca zo zdravotnej poisťovne a táto osoba, pokiaľ nie je v tomto čase poistená iným spôsobom, sa musí v zdravotnej poisťovni sama prihlásiť ako tzv. samoplatiteľ (§ 11 ods. 2 ZZP).

*

Osoba, ktorá má viac právnych vzťahov u toho istého zamestnávateľa

Podľa § 29b ods. 5 ZSP, ak sa poistenec považuje za zamestnanca z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa (napr. u toho istého zamestnávateľa má pracovnú zmluvu aj dohodu), posudzuje sa tak, ako keby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz.

Z toho vyplýva, že vymeriavací základ takejto osoby sa určí ako súčet príjmov poistenca plynúci zo všetkých právnych vzťahov, ktoré má u zamestnávateľa, takýto poistenec sa vykazuje na mesačnom výkaze poistného iba raz, atď.

*

*

PRERUŠENIE POVINNÉHO POISTENIA ZAMESTNANCA

Pojem "prerušenie" je na účely zákona o sociálnom poistení dôležitý najmä:

• pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky alebo dávky v nezamestnanosti,
• pri určení, ako dlho trvalo poistenie zamestnanca - napríklad pri posudzovaní nároku zamestnanca na materské, dávku v nezamestnanosti, dôchodky a pod.,
• pri výpočte maximálneho vymeriavacieho základu zamestnanca,
• pri možnosti dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.

Definícia pojmu "prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti" sa nachádza v § 26 ZSP.

Podľa § 26 ods. 6 ZSP, vznik prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako, ako sa posudzuje zánik povinného poistenia. Skončenie prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako ako vznik povinného poistenia.

*

Podľa § 26 ods. 1 ZSP, zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom:

... a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem, avšak okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

... b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

... c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absencia),

... d) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil na výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie,

... e) zamestnanec/zamestnankyňa čerpá rodičovskú dovolenku a počas nej mu/jej neplynie obdobie, v ktorom trvá nárok na výplatu materského alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia.

*

Ďalej podľa § 26 ods. 3 ZSP, zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti aj:

... a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti - do skončenia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

... b) od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorej manželky alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého/ktorej zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, resp. do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom - do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

... c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorej manželky alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého/ktorej zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí tejto osoby - do skončenia tohto ošetrovania.

*

*

V zákone o sociálnom poistení sú od roka 2026 možné až tri odvodové odpočítateľné položky (OOP).

Sú to:

• odvodová odpočítateľná položka vo výške 200 € (od roka 2027 sa zvyšuje na 300 €) pri dohodách o brigádnickej práci študentov a pri dohodách dôchodcov, podľa § 138a ZSP,
• odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci vo výške polovice priemernej mzdy, pri dohodách o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, podľa § 138b ZSP,
• odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti vo výške 300 €, v prípade zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe, podľa § 138c ZSP.

*

*

ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ

Definíciu pojmu zamestnanec nájdeme v § 4, § 4a a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) a definíciu pojmu zamestnávateľ v § 7 (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti), ďalej v § 16 (úrazové poistenie) a § 18 (garančné poistenie).

*

Zamestnanec

Zamestnancom na účely ZSP je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP. Čiže fyzická osoba v právnom vzťahu, z ktorého jej plynie príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.

Patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

A patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP (napríklad ide o príjem zdanený v zahraničí), pričom v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo sa pri nich uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

*

Pri posudzovaní, ktoré poistenia sa na zamestnanca vzťahujú, je ďalej dôležité, či právny vzťah zakladá zamestnancovi právo na pravidelný mesačný príjem alebo naopak - na nepravidelný príjem. Vysvetlime si, čo toto rozdelenie znamená.

*

Pravidelný mesačný príjem

Je to príjem, na ktorého výplatu má zamestnanec právo za každý kalendárny mesiac. Pričom toto právo zamestnanca vyplýva zo zákona, z pracovnej zmluvy, z inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom, z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa a podobne.

Typický príklad je zamestnanec v pracovnom pomere – podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda zamestnanca v pracovnom pomere splatná pozadu za mesačné obdobie.

Podobne je to pri dohodách o pracovnej činnosti – podľa § 228a ods. 5 ZP odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Pozor, pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže ísť o pravidelný mesačný príjem podľa metodického pokynu Sociálnej poisťovne len v prípade, ak je dohoda uzatvorená tak, že začína a končí v rôznych kalendárnych mesiacoch.

Ďalším príkladom je konateľ s. r. o., ktorý má na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi konateľom a s. r. o. podľa Obchodného zákonníka právo na výplatu odmeny (povedzme 500 € mesačne) za každý kalendárny mesiac trvania mandátnej zmluvy.

*

Nepravidelný príjem

Je príjem v právnom vzťahu, pri ktorom zamestnanec síce poberá príjem (odmenu), ale nemá právo na výplatu príjmu (odmeny, mzdy) za každý kalendárny mesiac.

Príkladom môžu byť niektoré dohody o vykonaní práce – podľa § 226 ods. 4 ZP odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, s tým, že možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.

Ďalším príkladom sú štatutárni zástupcovia, konatelia a pod., ktorí majú vo svojej zmluve dohodnutú odmenu napríklad raz ročne, respektíve na základe dohodnutých kritérií, nie však s právom výplaty odmeny pravidelne za každý mesiac.

Pri všetkých druhoch dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platí, že pokiaľ sa doba trvania dohody dohodne tak, že dohoda začína a končí v tom istom kalendárnom mesiaci, ide o nepravidelný príjem. Uvedené vyplýva z interného metodického pokynu Sociálnej poisťovne.

*

*

Vymeriavací základ zamestnanca

Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie je definovaný v § 138 až § 139c ZSP.

Podľa § 138 ods. 1 ZSP, vymeriavací základ zamestnanca je daný ako zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca - trénera sa započítava aj príjem z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe („príjem z trénerskej činnosti“) oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. r) ZDP (príjem z trénerskej činnosti je oslobodený od dane do výšky sumy 300 € mesačne).

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezapočítava:

• príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, uhradený z prostriedkov zamestnávateľa alebo zo sociálneho fondu,
• príjem zamestnanca, ktorý nie je predmetom dane,
• príjem zamestnanca, ktorý je od dane oslobodený.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa okrem príspevkov zamestnávateľa na III. pilier nezahrnú ani príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, napríklad cestovné náhrady do výšky, na ktorú má zamestnanec nárok podľa zákona o cestovných náhradách, a nezahrnú sa ani príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, napríklad príspevok zamestnávateľa na stravovanie (§ 152 ZP), na rekreáciu (§ 152a ZP), na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ZP), sociálna výpomoc podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP a ďalšie príjmy oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP. Výnimkou je príjem z trénerskej činnosti, ktorý je do výšky 300 € oslobodený od dane, do vymeriavacieho základu sa však započítava celá suma príjmu z trénerskej činnosti.

*

V prípade zamestnania mimo SR, kedy je zamestnanec poistený na sociálne poistenie v SR, je vymeriavací základ daný ako príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti, avšak okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

*

Vymeriavací základ zamestnanca sa v určitých prípadoch znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku - pozrite osobitnú kapitolu.

*

Na rozdiel od vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, ktorý sa na 100 % zhoduje so zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, sa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie nezapočítava príspevok zamestnávateľa na III. pilier.

Treba ešte pripomenúť, že podiely na zisku (nech ide o akýkoľvek rok), sa započítavajú do vymeriavacieho základu zamestnanca.

*

*

Podľa § 32 a § 38 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca (resp. daňovníka všeobecne) podľa § 5 až 8 ZDP za príslušný rok presiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak po skončení roka má zamestnanec povinnosť:

• požiadať zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP o vykonanie ročného zúčtovania alebo
• podať daňové priznanie (ak mal zdaniteľné príjmy len podľa § 5, použije tlačivo typ A, ak mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8, použije tlačivo typ B).

Pozor, pri posudzovaní tejto povinnosti započítavame okrem príjmov zo závislej činnosti aj prípadné iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8 ZDP. V prípade daňového rezidenta SR započítavame aj príjmy, zdanené v zahraničí.

Neberieme do úvahy príjmy, ktoré:

• nie sú predmetom dane... napr. dary, úvery, cestovné náhrady,
• sú od dane oslobodené... napr. prijem z prenájmu (§ 6 ods. 3) do 500 €,
• sú vysporiadané formou zrážkovej dane... napr. autorské a umelecké honoráre, podiely na zisku zo zdrojov v SR.

*

Pre rok 2026 ide o hranicu danú ako 50 % z 5966,73 € = 2983,37 €.

Pre rok 2027 ide o hranicu danú ako 50 % zo 6199,62 € = 3099,81 €.

Pozor, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.

*

Ak zdaniteľné príjmy zamestnanca uvedenú hranicu nepresiahli, zamestnanec môže (ale nemusí) dobrovoľne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. môže podať daňové priznanie dobrovoľne. Význam to má vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Tu je predpoklad, že pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní (resp. daňovom priznaní) bude jeho výsledná daň za rok nulová a predtým zrazené preddavky na daň sa zamestnancovi vrátia ako daňový preplatok.

Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1. 1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (v prípade roka 2026 ide o sumu 2983,37 € a v prípade roka 2027 pôjde o sumu 3099,81 €). Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, teda je nulová. Finančná správa dôchodcovi na základe takto podaného daňového priznania vráti predtým zrazené preddavky na daň ako daňový preplatok.

Príklad

Pán Albert poberal predčasný starobný dôchodok, resp. neskôr starobný dôchodok počas celého roka 2026. Nemal tak nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pán Albert počas roka 2026 pracoval u zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti (uplatňoval si OOP, ale to pre výpočet dane nie je podstatné). Jeho ročný (hrubý) zdaniteľný príjem bol 2400 €. Zamestnávateľ pánovi Albertovi priebežne zrážal preddavky na daň, v úhrne to bola suma 456 €. 

Iné zdaniteľné príjmy pán Albert nemal.

Pán Albert nebude zamestnávateľa žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, ale požiada ho o vydanie potvrdenia o príjmoch. Sám si podá daňové priznanie (typ A).

Pretože jeho zdaniteľný príjem za rok 2026 nepresiahol hranicu 2983,37 €, jeho výsledná daň je nulová. Finančná správa vráti pánovi Albertovi v lehote do 10. mája 2027 daňový preplatok vo výške 456 €.

*