Najnovšie články

Žiadosť o príspevok na rekreáciu - vzor (odomknutý článok)

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu formou príspevku na rekreáciu alebo formou rekreačných poukazov.

Podmienkou na vyplatenie príspevku na rekreáciu je, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. O príspevok na rekreáciu musí zamestnanec požiadať.

Odporúčame zamestnávateľom, aby si internou smernicou zaviedli svoj formulár žiadosti o príspevok, napríklad takto:

 

* * *

ŽIADOSŤ O PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU PODĽA § 152a ZÁKONNÍKA PRÁCE

 

Zamestnanec: .................................................................

Zamestnávateľ: ...............................................................

Rekreácia sa uskutočnila v dňoch od: ........................ do: ........................

 Miesto rekreácie: ..................................

 Suma preukázaných oprávnených výdavkov: ........................... eur

 Zamestnanec čestne vyhlasuje, že sa s ním na rekreácii zúčastnili:

  1. ..............................................................     Vzťah: .................................
  2. ..............................................................     Vzťah: .................................
  3. ..............................................................     Vzťah: .................................
  4. ..............................................................     Vzťah: .................................

Zamestnanec čestne vyhlasuje, že počas kalendárneho roka si uplatňuje nárok na príspevok len u jedného zamestnávateľa.

Zamestnanec súhlasí, že príspevok na rekreáciu mu bude vyplatený vo výplate mzdy za mesiac .........................................................

V: .................................

Dňa: .............................

Podpis zamestnanca: .................................

*

Vyplní zamestnávateľ:    

Pracovný pomer vznikol dňa:  ........................................    Suma príspevkov na rekreáciu vyplatených od začiatku roka: ......................... eur

Úväzok ku dňu začatia rekreácie: ..................................    Príspevok na rekreáciu určený podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce: ..................... eur

Podpis zamestnávateľa: ....................................

* * *

Dôchodkový vek v rokoch 2019 - 2023

Témy: dôchodok,sociálne poistenie

Dôchodkový vek sa stanovuje naďalej na princípe postupného posúvania dôchodkového veku na základe štatisticky zisťovaného priemerného veku dožitia. Avšak stanovuje sa zrozumiteľnejšie, na roky a mesiace a to na 5 rokov dopredu.

Údaj v tabuľke znamená, v ktorom mesiaci a roku dosiahne dôchodkový vek občan, ktorý sa narodil v príslušnom roku (riadok tabuľky) a mesiaci (stĺpec tabuľky).

Stĺpce I. až XII. znamenajú mesiac narodenia občana.

*

Rok narodenia

Dôchodkový vek

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

1957

62r. a 6m.

7/19

8/19

9/19

10/19

11/19

12/19

1/20

2/20

3/20

4/20

5/20

6/20

1958

62r. a 8m.

9/20

10/20

11/20

12/20

1/21

2/21

3/21

4/21

5/21

6/21

7/21

8/21

1959

62r. a 10m.

11/21

12/21

1/22

2/22

3/22

4/22

5/22

6/22

7/22

8/22

9/22

10/22

1960

63r. a 2m.

3/23

4/23

5/23

6/23

7/23

8/23

9/23

10/23

11/23

12/23

1/24

2/24

*

Dôchodkový vek občanov narodených po roku 1960, bude každoročne stanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Žiadosť o príspevok na rekreáciu - vzor

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu formou príspevku na rekreáciu alebo formou rekreačných poukazov.

Podmienkou na vyplatenie príspevku na rekreáciu je, aby zamestnanec preukázal oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie. O príspevok na rekreáciu musí zamestnanec požiadať.

Odporúčame zamestnávateľom, aby si internou smernicou zaviedli svoj formulár žiadosti o príspevok, napríklad takto:

Nahlasovanie zamestnancov na úrad verejného zdravotníctva

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Povinnosť nahlasovať zamestnancov zaradených do druhej kategórie zdravotného rizika

Pri pracovníkoch zaradených do prvej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika vám stačí mať jednorazový posudok z firmy, ktorá pracovnú zdravotnú službu zabezpečuje.

Avšak pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika máte novú povinnosť, vyplývajúcu z novelizácie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.Podľa § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zamestnávateľ je povinný oznámiť každoročne do 15. januára v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Údaje poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov.

Prvýkrát je táto povinnosť k 15.1.2019 vzhľadom na zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie prác z hľadiska zdravotného rizika k 31.12.2018.

*

Aktualizované 16.1.2019: Úrad verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke www.uvzsr.sk informuje, že oznámenie k 31.12.2018 stačí zaslať až do 30.6.2019

Povinnosť zamestnávateľa nahlasovať voľné pracovné miesta od 1.1.2019

Témy: zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zmeny 2019

Od 1.1.2019 podľa § 62 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti má zamestnávateľ povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku na úrad práce, v ktorého územnom obvode sa VPM nachádza.

Takýmto spôsobom nemusí zamestnávateľ nahlasovať VPM, ktoré nahlásil do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy. Teda táto povinnosť sa netýka zamestnávateľa, ktorý sa riadi zákonom o štátnej službe.

Pozor, uvedenú novú povinnosť má zamestnávateľ bez ohľadu na to, či na VPM chce zamestnať cudzinca, Slováka, občana EÚ...

Za nesplnenie tejto povinnosti sa udelí pokuta do výšky 300 eur.

*

Podľa informácii uvedených na webe Ústredia práce, soc. vecí a rodiny (https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/aktuality/ustredie-prace-socialnych-veci-a-rodiny-informuje-o-nahlasovani-volnych-pracovnych-miest-a-nahlasovani-volnych-pracovnych-miest-vhodnych-pre-statnych-prislusnikov-tretich-krajin.html?page_id=853837) zamestnávateľ môže VPM oznámiť na úrade práce osobne u pracovníka – agenta pre voľné pracovné miesta, telefonicky, emailom, prostredníctvom  internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest“.

Zamestnávateľ môže tiež VPM nahlásiť a zverejniť na internetovom portáli www.istp.sk (bezplatne), na www.profesia.sk a na www.kariera.sk (s príslušným poplatkom). Po zverejnení na týchto portáloch bude úrad práce považovať zákonnú povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú. O možnostiach využitia aj iných internetových portálov či ďalších subjektov bude ústredie práce informovať postupne, ako  bude s nimi nadväzovať spoluprácu.

Ak zamestnávateľ nahlasuje voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny , je povinný nahlásiť ho na úrade práce, v  územnom obvode ktorého sa voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny nachádza. Môže to urobiť osobne, telefonicky alebo poštou na príslušnom úrade práce, prostredníctvom internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest“ alebo prostredníctvom bezplatného internetového portálu www.istp.sk.  Iba v týchto prípadoch bude úrad považovať povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny za splnenú.

Daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,daňový bonus,ročné zúčtovanie,Top

Od roku 2018 sa zaviedol daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Viď § 33a ZDP.

Podľa § 52zm ods. 1 ZDP sa daňový bonus uplatňuje na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31. decembri 2017.

Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých (nárok na štátny príspevok je počas prvých 5 rokov splácania úveru).

*

Podmienky ktoré musí daňovník spĺňať:

  • ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie mal najmenej 18 rokov a súčasne najviac 35 rokov,

  • priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (rozumej základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní má najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi o úver (pri jednej úverovej zmluve) ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník však musí rovnako spĺňať obe podmienky: aj podmienku veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu. Spoludlžník nárok na daňový bonus nemá.

*

Suma daňového bonusu

Nárok na daňový bonus si daňovník môže uplatniť najviac z jednej úverovej zmluvy.

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu nazaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

*

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to

  • Pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z. Zároveň zamestnanec v žiadosti o ročné zúčtovanie uvádza čestné vyhlásenie o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.

  • Pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (obdobne ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

*

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods.1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky zúveru na bývanie.

*

Nárok na daňový bonus si môže uplatniť aj daňový nerezident SR - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, teda fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiavala menej ako 183 dní. A to vtedy, ak úhrn jej zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2018 tvorí najmenej 90% zo všetkých jej príjmov, teda príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Viď § 33a ods. 10 zákona. Čiže postup je obdobný, ako pri uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku/manžela, na tretí pilier alebo pri uplatnení nároku na daňový bonus.

*

Príklad

Daňovník získal úver na bývanie vo výške 100 000 eur, pri ktorom spĺňa podmienky na priznanie daňového bonusu.

Úver na bývanie sa začal úročiť (začal ho splácať) dňa 20.9.2018.

Do konca roka 2018 daňovník zaplatil na úrokoch sumu 1200 eur. Pretože celková suma úveru je 100 000 eur, prepočítaná výška úrokov zaplatených v roku 2018 najviac zo sumy úveru 50 000 eur, predstavuje 600 eur.

Najskôr určíme maximálnu možnú sumu daňového bonusu. Podľa § 33a ods. 7 zákona o dani z príjmov, v roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie.

400 eur deleno 12 mesiacov, krát 4 mesiace = 133,34 eur (DB zaokrúhľujeme na eurocent nahor)

50% z výšky zaplatených úrokov predstavuje sumu 50% zo 600 eur = 300 eur.

Výsledný daňový bonus je suma 133,34 eur.

*

Príklad

Zamestnanec spláca hypotekárny úver pre mladých, ktorý mu bol poskytnutý v roku 2013, splácať ho začal od mája 2013. Posledný mesiac (60.ty), kedy mu bol poskytnutý štátny príspevok tak bol mesiac apríl 2018. To zapíšeme do tlačiva Žiadosť.

Tento zamestnanec zároveň dostal nový hypotekárny úver pre mladých, ktorý začal splácať od februára 2018. Z potvrdenia z banky vidíme, že v roku 2018 zaplatil na úrokoch na nový úver sumu 1100 eur (suma zaplatených úrokov v potvrdení od banky je už upravená vzhľadom na sumu úveru max. 50 000 eur).

50% zo zaplatených úrokov na nový úver je suma 550 eur.

Maximálna suma daňového bonusu sa kráti podľa počtu mesiacov, počas ktorých zamestnanec splácal v roku 2018 nový úver a zároveň už nemal poskytnutý štátny príspevok na starší úver. A týchto mesiacov je od mája do decembra 2018 spolu 8.

400 eur deleno 12 mesiacov krát 8 mesiacov = 266,67 eura

Výsledný daňový bonus tak je suma 266,67 eura.

Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Od roku 2018 sa podľa § 11 ods. 14 ZDP zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka sa uplatní v ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní v ročnej výške max. 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a po 50 eur aj za každé svoje vyživované dieťa (vyživované v súlade s v § 33 ZDP) zákona, ak sa títo spolu s ním, prípadne samostatne, zúčastnili kúpeľnej starostlivosti Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).

Nezdaniteľná časť príspevky na III. pilier (doplnkové dôchodkové sporenie) za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Počnúc rokom 2014 je možnosť znížiť si základ dane o príspevky preukázateľne zaplatené daňovníkom na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. „tretí pilier“).

Podmienkou je, že ide o účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 alebo o účastnícku zmluvu (uzatvorenú skôr) avšak zmenenú dodatkom k zmluve na podmienky platné v doplnkovom dôchodkovom sporení od 1.1.2014 (zrušenie dávkového plánu).

Nezdaniteľná časť na manželku/manžela za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie

Pravidlá na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) sa pre rok 2018 nezmenili.

Poznámka: V texte budeme používať len skloňovanie „na manželku“ ale platí to samozrejme aj naopak.

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,nezdaniteľná časť,ročné zúčtovanie,Top

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov za rok 2018 znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to:

  • na daňovníka,

  • na manželku - manžela,

  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

  • preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu.

*

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je naviazaná na sumu životného minima (k 1.1.2018 bola platná suma životného minima 199,48 eura).

*

Výpočet sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka

1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2018 je 3830,02 eura.

2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

3. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Pozor, posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem.

V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody. V prípade osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (SZČO) je to jeho príjem znížený o výdavky (paušálne + odvody alebo o skutočné výdavky). SZČO si pritom základ dane môže znížiť o prípadnú stratu z minulých rokov.

Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.

*

Daňovník s príjmami aj v zahraničí

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.

*

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti

Na rozdiel od ďalších troch nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas roka 2018 bola 319,17 eura.

Poznámka: Suma 319,17 eura pri výpočte mesačných preddavkov je vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.

*

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ...".

Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.

*

Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu napríklad aj:

  • študenti,

  • evidovaní nezamestnaní,

  • osoby na rodičovskej dovolenke,

  • dohodári,

  • štatutárni zástupcovia poberajúci odmenu,

  • poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.2018,

  • daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).

*

Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:

  • zamestnanec, ktorý k 1.1. príslušného roka poberal starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia,

  • zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočtepreddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladá, že jeho ročný základ dane bude vyšší ako 19948 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3830,02 eura ale v nižšej sume, sa môže rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní "Vyhlásenie") aby mu na konci roka nevznikol nedoplatok na dani.

*

Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní resp. v daňovom priznaní majú napríklad aj:

  • študenti,

  • evidovaní nezamestnaní,

  • osoby na rodičovskej dovolenke,

a ďalší zamestnanci (viď vyššie) a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.

Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti 3830,02 eura. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.

To isté sa týka napríklad živnostníka, ktorý mal živnosť len časť roka - v daňovom priznaní si uplatní plnú sumu.

*

Poberatelia dôchodkov

Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku,

... a uvedený dôchodok poberal k 1.1.2018 alebo mu bol spätne priznaný k 1.1.2018 alebo ešte k skoršiemu dátumu,

tak má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka len vo výške zníženej o úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2018.

Ak úhrn uvedených dôchodkov vyplatených počas roka 2018 je vyšší, ako 3830,02 eura, nárok nanezdaniteľnú časť na daňovníka nemá vôbec.

Pozor, uvedené sa nevzťahuje napríklad na poberateľov:

  • vdovských a sirotských dôchodkov,

  • invalidných dôchodkov, krátených invalidných dôchodkov - a to bez ohľadu na vek poberateľa invalidného dôchodku,

  • poberateľov starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1.2018.

*

Určenie úhrnu vyplatených dôchodkov

Pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2018 v prípade poberateľov uvedených dôchodkov je dôležité správne určiť sumu vyplatených dôchodkov.

Do úhrnu vyplatených dôchodkov sa započíta:

  • suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1.2018 až 31.12.2018,
  • v prípade dôchodcu, ktorý poberá dôchodok z druhého piliera, sa započíta aj táto suma (z druhého piliera),

  • celá suma vyplácaného dôchodku v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku (zaviedol sa od 1. júla 2015), čiže vrátane navýšenia na sumu minimálneho dôchodku,

  • vyrovnávací príplatok poskytovaný niektorým dôchodcom poberajúcim dôchodok z Českej republiky.

*

Naopak do úhrnu vyplatených dôchodkov sa nezapočítava:

  • vianočný príspevok (ľudovo „vianočný dôchodok“) - to je špeciálna štátna sociálna dávka, nie dôchodok,

  • v prípade súbežného poberania vdovského (vdoveckého) dôchodku sa suma vdovského (vdoveckého) dôchodku nezapočíta,

  • v prípade súbežného poberania dávky v hmotnej núdzi (pri nízkych dôchodkoch) sa suma dávky v hmotnej núdzi (vypláca UPSVaR) nezapočíta.

*

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok 2018. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.2018 - pozor však na prípady, kedy sa dôchodcovi môže na základe jeho žiadosti počas roka 2018 dôchodok zvýšiť (ak pracoval popri poberaní dôchodku).

*

Ako si môžu pomôcť dôchodcovia

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2018 si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1.2018 alebo ešte skôr. Respektíve pri relatívne nízkom dôchodku si môžu uplatniť len sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka zníženú o sumu dôchodku, ktorý poberali počas roka 2018.

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená – ak je to možné – aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.

*

Poberatelia invalidných dôchodkov

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej (plnej) výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Pripomeňme si, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa následne vypláca tá dôchodková dávka, ktorá je vyššia.

*

Poznámka k tzv. minimálnym dôchodkom

Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv. minimálny dôchodok v prípade poberateľa starobného dôchodku i v prípade poberateľa invalidného dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

*

Dodatočne priznaný dôchodok

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1.2018 alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za rok 2018 (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Poznámka - v takomto prípade mu daňový úrad neudelí sankciu.

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2018 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2018 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Zamestnávateľ mu v marci 2019 vykonal ročné zúčtovanie za rok 2018 a uplatnil sumu NČZD 3830,02 eura.

Pánovi Eduardovi v apríli 2019 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2017.

Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2018 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2019. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok. V dodatočnom daňovom priznaní si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka, respektíve môže si uplatniť len sumu rozdielu medzi 3830,02 eura a úhrnom starobných dôchodkov spätne priznaných za rok 2018.

*

Časté otázky

Otázka

Môže si počas roka pri výpočte preddavkov na daň uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka zamestnanec, ktorého mesačný príjem sa pohybuje na úrovni 1500 – 2000 eur a viac - a je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní dane sa mu neprizná nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške?

Odpoveď

Pokiaľ nejde o poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku priznaného k 1.1.2018 alebo skôr, môže si zamestnanec uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň, aj keď je zrejmé, že v ročnom zúčtovaní sa bude suma nezdaniteľnej časti krátiť a bude nižšia ako 3830,02 eura. Zamestnanec by si mal byť vedomý faktu, že v ročnom zúčtovaní mu vyjde nedoplatok na dani – pokiaľ si v ročnom zúčtovaní neuplatní ďalšie nezdaniteľné časti (manželka, nezdaniteľnú časť na príspevky do III. piliera, kúpele).

Otázka

Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnej sume za rok 2018 zamestnanec, ktorý poberá výsluhový dôchodok ale dôchodkový vek dosiahne až o tri roky?

Odpoveď

Daňovník, ktorý poberá výsluhový dôchodok priznaný k 1.1.2018 alebo skôr, nemá nárok nauplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej výške a to bez ohľadu na to, kedy dosiahol, resp. kedy dosiahne dôchodkový vek.

Otázka

Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok k 1.6.2017. Od 1.9.2017 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti a preto mu k tomuto dňu bol predčasný starobný dôchodok pozastavený. A to až do dňa 9.1.2018 - kedy dosiahol dôchodkový vek a bol mu na základe jeho žiadosti priznaný starobný dôchodok. Za rok 2018 dostal zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v úhrne 3600 eur. Má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2018? Ak áno, v akej výške?

Odpoveď

K 1.1.2018 bola situácia taká, že síce mal k 1.6.2017 priznaný predčasný starobný dôchodok ale keďže od 1.9.2017 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, Sociálna poisťovňa mu od 1.9.2017 pozastavila jeho výplatu. K 1.1.2018 tak predčasný starobný dôchodok nepoberal. Starobný dôchodok začal poberať až pri dosiahnutí dôchodkového veku a to od 9.1.2018. Preto má nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka za rok 2018 v plnej výške.

Tlačivo "Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň" pre rok 2019

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2019

MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi a na svojej webovej stránke dňa 15.11.2018 informáciu, podľa ktorej v roku 2019 sa použije nový „Prehľad“.

Tlačivo "Hlásenie o vyúčtovaní dane" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 9 písm. b) zákona v lehote do 30. apríla 2019 (§ 49 ods. 2 zákona) predložiť daňovému úradu „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti...“ (ďalej len „Hlásenie“) za rok 2018.

MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi a na svojej webovej stránke dňa 15.11.2018 informáciu, podľa ktorej v roku 2019 sa použije nové „Hlásenie“ za rok 2018.

Tlačivo "Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

V termíne do 31. marca 2019 je zamestnávateľ povinný podľa § 38 ods. 6 zákona vykonať ročné zúčtovanie za zamestnancov, ktorí o to požiadali v súlade so zákonom.

Vzor tlačiva určuje ministerstvo financií. MF SR zverejnilo vo Finančnom spravodajcovi a na svojej webovej stránke dňa 15.11.2018 vzor tlačiva ročného zúčtovania za rok 2018.

Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Zamestnanci, ktorí chcú a môžu (spĺňajú zákonom stanovené podmienky, viď vyššie) požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, musia do 15. februára 2019 podľa § 38 ods. 1 zákona vyplniť a zamestnávateľovi odovzdať "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti ... za rok 2018".

Zamestnanci musia do 15. februára k „Žiadosti“ doložiť všetky požadované doklady na uplatnneie nezdaniteľných častí a daňových bonusov a „Potvrdenia“ od všetkých ostatných zamestnávateľov.

Vzor „Žiadosti“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk. Dňa 7.12.2018 finančné riaditeľstvo na svoje webovej stránke zverejnilo verziu tlačiva platnú pre ročné zúčtovanie za rok 2018.

Tlačivo "Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti" za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie,tlačivá,zmeny 2019

Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 5 povinný vydať "Potvrdenie" za rok 2018 všetkým zamestnancom,ktorí u neho mali počas roka 2018 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme a ktorým nebude robiť ročné zúčtovanie.

"Potvrdenie" sa nemusí vydať takému zamestnancovi, ktorý síce je "v stave" (beží mu pracovný pomer) ale za rok 2018 nemal žiadne zdaniteľné príjmy (napr. je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo je počas celého roka na materskej/rodičovskej dovolenke a nemal žiaden príjem atď.).

Naopak "Potvrdenie" sa musí vydať aj v prípade veľmi nízkych zdaniteľných príjmov (napr. niekoľko eur na dohodu trvajúcu pár hodín), pokiaľ sa zamestnancovi nebude robiť ročné zúčtovanie.

V prípade zamestnanca, ktorý mal postupne viac pracovných a nim podobných vzťahov počas roka u toho istého zamestnávateľa (napríklad mal po sebe 3-4 dohody) sa vydáva jediné "Potvrdenie" obsahujúce kumulované údaje o všetkých príjmoch daného zamestnanca u daného zamestnávateľa.

Tlačivo "Vyhlásenie na zdanenie príjmov" pre rok 2019

Témy: daň z príjmov,tlačivá,zmeny 2019

"Vyhlásenie" je formálny spôsob, ako si zamestnanec podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov privýpočte mesačných preddavkov na daň uplatní svoj nárok na:

  • nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a/alebo

  • daňový bonus na deti.

"Starí" zamestnanci by mali "Vyhlásenie" pre rok 2019 podpísať v termíne do konca januára 2019.

Zamestnanec, ktorý si nemôže, resp. si nechce uplatňovať pri výpočte mesačných preddavkov na daň ani nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani daňový bonus na deti, „Vyhlásenie“ nevypĺňa (ak ho vyplní, nič sa nestane ale je to zbytočné).

Vzor „Vyhlásenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk. Dňa 7.12.2018 bola uverejnená informácia, že v roku 2019 sa bude používať rovnaké tlačivo, aké bolo zavedené pre rok 2018.

Nie je možné pokračovať v staršom tlačive, ktoré bolo zverejnené koncom roka 2015 a bolo platné pre roky 2016, 2017 a 2018.

Zamestnanec a ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Daňovník - zamestnanec, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň – čo znamená, že nemusí sám podávať daňové priznanie – ak:

  • v roku 2018 poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (príjmy podľa § 5 zákona),

  • ak v roku 2018 okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43 zákona (daň zrážkou), tak si pri nich neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona (neuplatní si ich „oddanenie“ s cieľom vrátenia zrážkovej dane),

  • ak je daňový rezident SR, tak nemal zdaniteľné príjmy v zahraničí (s výnimkou príjmov od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, s tým že je daňovníkom,ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva a s výnimkou príjmov zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie),

  • ak včas (do 15.2.2019) požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a v tomto termíne predložil zamestnávateľovi potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania (potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď. podľa § 38 ods. 5 zákona).

Dôchodca a dobrovoľné podanie daňového priznania za rok 2018

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,dôchodok,ročné zúčtovanie

Daňové priznanie za rok 2018 sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1.2018 (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka 2018 príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol 1915,01 eura.

Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a zákona daň sa nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), čiže nepresiahnu sumu 1915,01 eura.

Čiže – už od roku 2004 stále platí rovnaké pravidlo, do roku 2019 prakticky bez zmeny, ktoré jevýhodné pre poberateľov dôchodkov.

Odporúčaný postup je, aby si daňovník vyžiadal potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa (zamestnávateľov) a sám si podal daňové priznanie.

V daňovom priznaní uvedie svoje zdaniteľné príjmy a zrazené odvody, sumu zrazených preddavkov na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške preddavkov, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka 2018. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Ukážme si postup ako dôchodca vyplní daňové priznanie na novom tlačive DPFO typ A za rok 2018.

Riadok 36 - zapíše sa úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov (táto suma by nemala byť vyššia ako 1915,01 eura)

Riadok 36a - z toho príjem na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti

Riadok 37 - úhrn odvodov zamestnanca strhnutých z príjmov u všetkých zamestnávateľov, na riadkoch 37a a 37b rozdelený na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie

Riadok 38 – základ dane, rozdiel riadkov 36 a 37

Riadok 44 - totožný s riadkom 38

Riadok 45 - 19% zo sumy základu dane na riadku 44 (nezľaknite sa)

Riadok 56 - nula (pri predpoklade, že úhrn príjmov na riadku 36 nie je vyšší ako 1915,01 eura)

Riadok 70 - zapíše sa úhrn zrazených preddavkov na daň od všetkých zamestnávateľov

Riadok 72 - daňový preplatok, úhrn zrazených preddavkov so znamienkom „mínus“ (záporná suma), teda suma z riadku 70 s mínusom.

XI. oddiel - vyznačí krížikom, že žiada o vrátenie daňového preplatku a ďalej uvedie ako.

Zdôraznime, že zamestnávateľ v takýchto prípadoch síce podľa zákona môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Postup podľa § 46a zákona je možný len pri podaní daňového priznania.

Príklad

Pani Anna poberá starobný dôchodok od 15.6.2015. V jej prípade teda platí, že k 1.1.2018 poberala starobný dôchodok.

Pani Anna počas roka 2018 pracovala na dohodu u jedného zamestnávateľa. Spolu za rok 2018 u tohto zamestnávateľa dosiahla (hrubý) príjem 1500 eur. Z príjmu jej zamestnávateľ strhol poistné na starobné poistenie 60 eur a preddavky na daň (sadzba 19% zo základu dane 1440 eur, poistné sa od príjmu odpočítava) 273,60 eura.

Po skončení roka 2018 jej zamestnávateľ nebude robiť ročné zúčtovanie, ale vydá jej potvrdenie o príjmoch. Z potvrdenia bude zrejmé, že príjem pani Anny dosiahol 1500 eur a jej preddavky na daň boli 273,60 eura.

Pani Anna si podá daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie

  • úhrn príjmov zo závislej činnosti 1500 eur (r.36 a r.36a),
  • úhrn povinného poistného 60 eur (r.37 a r. 37a),
  • základ dane 1440 eur (r.38, r.44),
  • zo sumy 1440 vypočíta daň 19% ako 273,60 (r.45),
  • výsledná daňová povinnosť však bude nula (r.56).

V daňovom priznaní pani Anna uvedie úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zákona ako sumu 273,60 eura (r.70). Výsledkom bude daňový preplatok vo výške -273,60 eura (r.72). Túto sumu musí daňový úrad pani Anne vyplatiť.

Ak by v uvedenom prípade pani Anna nepodala daňové priznanie, sumu 273,60 eura by jej daňový úrad nevrátil.

Ešte raz zdôraznime, že pri uplatnení tohto postupu je dôležité, aby úhrn zdaniteľných príjmov za rok 2018 (vrátane prípadných ďalších zdaniteľných príjmov) nepresiahol sumu 1915,01 eura.

Pri príjmoch zo závislej činnosti sa posudzuje hrubý príjem, nie príjem po zrazení odvodov zamestnanca a ani čistý príjem po zrazení dane!

Príklad

Pán Adam poberá výsluhový dôchodok už od roku 2016. V roku 2018 zarobil u dvoch zamestnávateľov (na dohodu a pracovnom pomere na dobu určitú) sumu spolu brutto 2000 eur. Zamestnávatelia mu z jeho príjmov zrazili poistné 180 eur. Základ dane bol 1820 eur a preddavky na daň, ktoré mu zamestnávatelia strhli, boli spolu 345,80 eura.

Ak pán Adam podá daňové priznanie, výsledkom bude daň 345,80 eura – čiže suma rovnajúca sa už zrazeným preddavkom na daň – a daňový úrad mu nebude vracať nič.

V uvedenom prípade totiž brutto príjem pána Adama (2000 eur) presiahol hranicu 1915,01 eura. To, že základ dane (brutto príjem mínus odvody) bol len 1820 eur, nie je podstatné.

Ďalej pozor – keďže príjem pána Adama presiahol sumu 1915,01 eura – tak pán Adam nie je v pozícií, kedy sa môže rozhodnúť pre podanie daňového priznania – ale daňové priznanie podať musí. V uvedenom prípade však môže požiadať jedného zo svojich zamestnávateľov, aby za neho vykonal ročné zúčtovanie. Tým sa zbaví povinnosti podávať daňové priznanie sám.

Vo všeobecnosti - pri akom príjme poberateľ dôchodku neplatí daň?

Poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príplatku, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov (ak uvedený dôchodok poberali k 1.1.2018) sú oproti iným daňovníkom znevýhodnení tým, že nemajú nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka, resp. len vo výške rozdielu medzi sumou 3830,02 eura a úhrnom ich dôchodku.

Pre dôchodcov je však dôležitý § 46a zákona o dani z príjmov - ak ich zdaniteľný príjem za rok 2018 nepresiahne hranicu 1915,01 eura, daň sa nevyrubí a neplatí.

Príklady

Pani Božena poberá starobný dôchodok od roku 2012. Pani Božena podniká na živnosť. Ak bude mať pani Božena za rok 2018 príjem zo živnosti (brutto, pred odpočítaním výdavkov) do 1915,01 eura a iné zdaniteľné príjmy mať nebude, za rok 2018 nemusí podať daňové priznanie - a ak ho aj podá, podľa § 46a zákona daň platiť nebude.

Pán Bohuš poberá starobný dôchodok od roku 2009. Pán Bohuš prenajíma byt. Za rok 2018 dosiahne z prenájmu príjem brutto 2400 eur. Pri príjme z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) je prvých 500 eur oslobodených od dane (§ 9 ods. 1 písm. g) zákona). Zdaniteľný príjem pána Bohuša je preto suma 1900 eur. Keďže pán Bohuš mal za rok 2018 zdaniteľný príjem 1900 eur, nepresiahol tak hranicu 1915,01 eura - daňové priznanie podať nemusí a ak ho aj podá, daň platiť nebude.

Manželská dvojica - obaja už na dôchodku - vlastní byt a ten prenajímajú. Za rok 2018 mali príjem z prenájmu 4000 eur. Manžel mal príjem aj na dohodu a to 800 eur. Z príjmu na dohodu mu zamestnávateľ strhol preddavky na daň vo výške 145 eur. Podľa § 4 ods. 8 si manželia medzi seba rozdelia príjem z prenájmu v pomere 2400 eur manželka, 1600 eur manžel. Pokiaľ ide o manželku tak následne platí, že prvých 500 eur príjmu z prenájmu je od dane oslobodených a zdaniteľný príjem je zostávajúcich 1900 eur. Keďže je to suma nepresahujúca hranicu 1915,01 eur, manželka daňové priznanie podávať nemusí a keby ho aj podala, daň platiť nebude. Manžel daňové priznanie podá s tým, že v daňovom priznaní uvedie príjem na dohodu 800 eur a príjem z prenájmu (§ 6 ods. 3) v sume1100 eur (pretože prvých 500 eur je od dane oslobodených). V súčte bude zdaniteľný príjem manžela 1900 eur a preto manžel daň platiť nebude - naopak finančná správa mu vráti preplatok na dani vo výške 145 eur - preplatkom sú vlastne preddavky, ktoré mu počas roka zrazil z príjmu na dohodu zamestnávateľ.

Pán Boris vyhral v súťaži televízor v hodnote 800 eur. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona je zdaniteľný príjem presahujúci 350 eur, v danom prípade je preto zdaniteľný príjem suma 450 eur. Pán Boris je už niekoľko rokov na dôchodku a iné zdaniteľné príjmy počas roka 2018 nemal. Pán Boris nemusí podať daňové priznanie, pretože jeho zdaniteľný príjem nepresiahol hranicu 1915,01 eur. Ak aj daňové priznanie podá, daň platiť nebude.

Kto musí podať daňové priznanie za rok 2018?

Témy: daň z príjmov,daňové priznanie,ročné zúčtovanie

Daňové priznanie za rok 2018 je povinný podať:

1. Daňovník, ktorý dosiahol za rok 2018 zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1915,01 eura.

Táto hranica je definovaná ako 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“), čo je pre rok 2018 suma 3830,02 eura.

Poznámka: Suma podľa § 11 ods. 2 zákona je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a tá je daná ako 19,2-násobok sumy životného minima, platnej k 1. januáru daného roka. Suma životnéhominima sa k 1.7.2017 zvýšila na 199,48 eura.

*

Do sumy 1915,01 eura sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážková daň), akvybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo daňovník neuplatní postup podľa§ 43 ods.7. Pozor, posudzuje sa zdaniteľný príjem - nie základ dane.

Sociálne a zdravotné poistenie - veličiny platné v roku 2019

Témy: dôchodok,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Maximálny vymeriavací základ

Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 6678 eur (7 x 954 eur).

Netýka sa úrazového poistenia a netýka sa zdravotného poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemajú.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2019, je 57240 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2017, 60 x 954 eur).

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2018 a pokračuje v roku 2019 suma 67% z 912 eur,čo je suma 611,04 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátno zamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2019 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.

Odvody profesionálnych športovcov ako zamestnancov v roku 2019

Témy: sociálne poistenie,zákon o športe,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Profesionálni športovci so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe nemajú postavenie zamestnanca podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení až do 31.12.2021. Zo svojich príjmov na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu teda naďalej neplatia žiadne odvody - ani oni sami ani zamestnávateľ (športová organizácia).

Poznámka: Profesionálni športovci nemajú nárok na príspevok na stravovanie ani na príspevok na rekreáciu.

Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie v roku 2019

Témy: odpočítateľná položka,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

OOP je naďalej max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

Odvody SZČO v roku 2019

Témy: sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,vymeriavací základ,zdravotné poistenie,zmeny 2019

Od 1.7.2018 (respektíve od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2018) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné na sociálne poistenie je 158,11 eura.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie je 66,78 eura (33,39 eura pre osobu so zdravotným postihnutím).

Rozpis poistného na sociálne poistenie:

  • Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

  • Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

  • Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

  • Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

Daň z príjmov závislá činnosť - veličiny platné v roku 2019

Témy: daň z príjmov,Top,veličiny,zmeny 2019

Sadzba dane v roku 2019

  • 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36256,38 eura,
  • 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,38 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2019 je 205,07 eura.

Príspevky na rekreáciu - príspevky na stravovanie: v čom sa zhodujú a v čom líšia?

Témy: gastrolístky,stravné,stravovanie,Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Už dlhodobo má podľa § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie. Aj príspevky na rekreáciu aj príspevky na stravovanie sú tak benefitmi, ktoré zamestnancom garantuje Zákonník práce. Medzi týmito benefitmi nájdeme veľa spoločných prvkov ale aj rozdielov. Viac ďalej v článku.

Materská 2019 - otec na materskej 2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,Top,Zákonník práce,zmeny 2019

*

Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec , pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“. Od roku 2019 môžu byť dokonca na materskej obaja rodičia súčasne - matka s novonarodeným dieťaťom, otec so starším, povedzme dvojročným dieťatom.

V článku nájdete princípy a pravidlá, ako to funguje. Článok je voľne dostupný pre všetkých návštevníkov webu www.relia.sk

Ak vám informácie v článku nestačia, viac nájdete k knihe MATERSKÁ 2019. Kúpite ju v e-shope na tejto stránke alebo vo všetkých kníhkupectvách.

Videozáznam z prednášky (jún 2018) nájdete na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=gkQlqMkof0k&list=PLMKWiQKrnZBasLECW9qUDX4RHF7gVdI_Q

Záznam z online diskusie k materskej nájdete na FB stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála: 

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/751176331916854/

https://www.facebook.com/DanoveAOdvodoveTipyJozefaMihala/videos/213364822875507/

*

Ak sa chcete poradiť, zaregistrujte sa na tejto stránke a zvoľte si registráciu "Materská". Získate:

  •  plný prístup k všetkým článkom a videám s témou materská na webe www.relia.sk,
  • v cene registrácie dostanete knihu MATERSKÁ 2019,
  • budete mať možnosť položiť Jozefovi Mihálovi osobné otázky k téme materská - a to až do 31.1.2020
  • táto možnosť registrácie je momentálne pre veľký záujem pozastavená - obnovenie možnosti registrácie predpokladáme koncom marca 2019.

*

1. ČO JE MATERSKÉ

Materské je jedna zo štyroch dávok zo systému nemocenského poistenia (ďalšími dávkami sú nemocenské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka v tehotenstve a materstve). Materské vypláca Sociálna poisťovňa. Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote) a musia byť poistení dostatočne dlhý čas (a to najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov - v prípade matky pred pôrodom, v prípade otca pred nástupom na materské).

Pri tom istom dieťati môžu ísť na materské postupne matka i otec, pokiaľ obaja spĺňajú uvedené podmienky.

Materské sa nevypláca v jednotnej výške ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu. Z materského sa neplatí ani daň ani odvody.

Napríklad ak otec zarábal 600 brutto mesačne, materské je cca 450 eur mesačne. Ak zarábal 1000 eur mesačne, materské je cca 750 eur mesačne. Výška materského je obmedzená - v roku 2019 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 1908 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2017 (tá bola 954 eur). Najvyššie materské tak môže byť v roku 2019 vyše 1450 eur mesačne (v mesiaci ktorý má 31 dní).

*

2. NÁROK NA MATERSKÉ

Prvá podmienka: Matka/otec sú v deň nástupu na materské nemocensky poistení alebo sú v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.

Ochranná lehota u matky je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia, pokiaľ k zániku nemocenského poistenia došlo v čase, kedy už bola tehotná.

V ostatných prípadoch a rovnako je to u otca je ochranná lehota 7 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, ak by nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 kalendárnych dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

*

Druhá podmienka: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní.

V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. V prípade otca sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu nástupu na materské (ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca).

Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Typicky sú to prípady dvoch zamestnaní nasledujúcich po sebe alebo kombinácia po sebe poistenie SZČO + poistenie v zamestnaní, dobrovoľné poistenie + poistenie v zamestnaní... 

*

Tretia podmienka, ktorá platí len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží prehlásenie, že sa s matkou dieťaťa dohodli na tom, že otec prevzal dieťa do starostlivosti.

Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke. Od dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti začína otec poberať materské (ak spĺňa všetky podmienky).

Týmto dňom nemusí byť prvý deň kalendárneho mesiaca - deň, odkedy otec preberie dieťa do starostlivosti si slobodne zvolí po dohode s matkou.

*

Štvrtá podmienka platná len pre otca: V Sociálnej poisťovni predloží potvrdenie z UPSVaR-u o tom, že ani jeden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok.

Toto potvrdenie si musia rodičia vybaviť na UPSVaR-e. Musia požiadať o pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom začne otec poberať materské. O toto potvrdenie treba na UPSVaR-e požiadať včas, odporúčam mesiac vopred.

*

Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.

*

Osobitná podmienka pre matku/otca - SZČO alebo dobrovoľne poistenú osobu

Ak ide matka alebo otec na materské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 eur sa toleruje.

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve nemocenské poistenia súčasne – napríklad povinné poistenie zamestnanca v pracovnom pomere a súčasne povinné nemocenské poistenie SZČO (alebo súčasne nemocenské poistenie z dohody, či ďalšieho pracovného pomeru), nárok na materské sa posudzuje osobitne z každého poistenia.

*

3. VÝŠKA MATERSKÉHO

Materské je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ) za jeden kalendárny deň.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu (hrubého príjmu) v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa pri tomto výpočte vylúčia dni, za ktoré sa podľa § 140 zákona o sociálnom poistení (ZSP) poistné neplatí, napríklad dni PN, OČR. Zjednodušene povedané, DVZ je vlastne priemerný hrubý príjem pripadajúci na jeden kalendárny deň rozhodujúceho obdobia.

DVZ môže byť v roku 2019 najviac 62,7288 eura. Výška materského priznaného v roku 2019 môže byť až 1458,50 eura.

*

Rozhodujúce obdobie - zamestnanec

V prípade zamestnanca je rozhodujúce obdobie predchádzajúci rok, ak dané zamestnanie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak dané zamestnanie začalo počas predchádzajúceho roka alebo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku zamestnania do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské. 

*

Rozhodujúce obdobie - SZČO a dobrovoľné poistenie

Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok, ak poistenie trvalo počas celého predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca predchádzajúceho roka.

Ak poistenie začalo počas aktuálneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, v ktorom je nástup na materské.

Ak poistenie začalo počas mesiaca, v ktorom je nástup na materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od začiatku poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom je nástup na materské.

*

Zamestnanec a zmena zamestnania

V prípade zamestnanca a vzniku nového zamestnania sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu dosiahnutého v novom zamestnaní ak sa poistné v novom zamestnaní pred nástupom na materské zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní (do počtu 90 dní sa nepočítajú dni, za ktoré sa podľa § 140 ZSP poistné neplatí). Pritom si treba uvedomiť, že:

  • musí ísť o nového zamestnávateľa (inú firmu) - nie o novú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa
  • pôvodné zamestnanie musí skončiť pred nástupom na materské - ak ide o matku/otca, ktorá/ý je povinne poistená/ý ako SZČO, musí podnikanie pred nástupom na materské ukončiť alebo pozastaviť

*

Existencia dvoch a viac nemocenských poistení súčasne

Ak má matka/otec dve a viac nemocenských poistení súčasne a zo všetkých poistení má nárok na materské, osobitne sa určí DVZ č. 1 z prvého poistenia, osobitne DVZ č. 2 z druhého poistenia atď.. Následne sa všetky DVZ sa spočítajú a materské je 75% z tohto súčtu. Aj tu ale platí, že súčet DVZ je v roku 2019 ohraničený hodnotou 62,7288 eura.

*

4. NÁSTUP NA MATERSKÉ A DOBA POBERANIA MATERSKÉHO

Matka

Matka nastupuje na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Môže sa rozhodnúť nastúpiť na materské aj skôr a to najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak matka porodí skôr než stihla nastúpiť na materské, materské sa vypláca odo dňa pôrodu.

Nárok na materské matke zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

  • osamelá matka má nárok na materské po dobu 37 týždňov,
  • pri pôrode dvoch alebo viac detí je nárok na materské po dobu 43 týždňov.

Ak pôrod nastane skôr ako v očakávaný deň pôrodu určený lekárom, matka má nárok na materské po celú vyššie uvedenú dobu 34/37/43 týždňov.

Ak ale matka nastúpi na materské neskôr ako od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské zanikne matke uplynutím 28 týždňov po dni pôrodu – ak je osamelá uplynutím 31 týždňov a ak porodila dve a viac detí uplynutím 37 týždňov. – matka sa tak ukráti o časť doby poberania materského. 

Preto „nie je dobrý nápad“ nastúpiť na materskú neskôr ako 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

*

Otec

Ak matka nepoberá materské, otec môže nastúpiť na materské najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak matka poberá materské, otec môže nastúpiť na materské potom, čo si materské dočerpá matka. V praxi si potom otec zvolí ľubovoľný deň začatia čerpania materského (teda prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti), aký mu čo najlepšie vyhovuje. Môže to byť napríklad hneď po materskej matky alebo v čase kedy má dieťa jeden rok, dva roky a podobne.

Otec nemusí začať čerpať materské od prvého dňa mesiaca, môže prevziať dieťa do starostlivosti povedzme od druhého dňa mesiaca (napríklad od 2.9.2019) čo je výhodnejšie z pohľadu čerpania rodičovského príspevku - v takomto prípade si po nástupe na materské vyžiada od Sociálnej poisťovne potvrdenie odkedz má materské priznané  a matka požiada na UPSVaR-e o doplatenie rodičovského príspevku za mesiac, v ktorom otec začal poberať materské.

*

Nárok na materské má otec po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, výnimkou sú situácie:

  • osamelý otec má nárok na materské po dobu 31 týždňov,
  • pri starostlivosti otca o dve alebo viac detí je nárok na materské po dobu 37 týždňov.

Zároveň platí, že otec môže poberať materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Z toho vyplýva, že otec by mal nastúpiť na materské najneskôr 28/31/37 týždňov pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, inak sa sám ukráti o časť doby, počas ktorej by mohol materské poberať.

Pri dvojčatách je pre otca výhodnejšie neprevziať do starostlivosti obe dvojčatá súčasne - materská sa vypláca 37 týždňov - ale prevziať do starostlivosti postupne jedno a potom druhé dieťa - tak má nárok na materské 2 x 28 týždňov.

*

5. MOŽNOSTI PRÁCE OTCA V ČASE POBERANIA MATERSKÉHO

Otec je zamestnanec

Otec, ktorý poberá materské z poistenia zamestnanca, nesmie mať z tohto zamestnania príjem za aktívnu prácu, nesmie v tomto zamestnaní pracovať.

Môže však dostať dodatočne vyplatenú odmenu za prácu vykonanú pred nástupom na materskú. Alebo môže mať vyplatený príjem nie za prácu ale napríklad príspevok zo sociálneho fondu.

Otec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Napríklad z novo uzatvoreného pracovného pomeru (aj u toho istého zamestnávateľa – pozor, podľa § 50 Zákonníka práce musí ísť o iný druh práce) alebo z dohody, môže si založiť živnosť a pod. V čase, kedy bude poberať materské a bude mať príjem z iného zamestnania, resp. iného pracovnoprávneho vzťahu, sa podľa § 140 ZSP platí do Sociálnej poisťovne len poistné na úrazové poistenie (ktoré platí zamestnávateľ). Zdravotné poistenie sa platí obvyklým spôsobom, tu úľava nie je.

Pozor, Sociálna poisťovňa približne od októbra 2018 nepriznáva materské oteckom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok. Materskú im nepriznáva s odôvodnením, že ak majú ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, tak sa predsa nemôžu stíhať starať o dieťa. Toto odôvodnenie SP je podľa autora článku nezákonné ale ak nechcete mať problémy a súdiť sa so SP, odporúčam:

  • mať druhú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok (a tomu zodpovedajúcu nižšiu mzdu v takejto zmluve)
  • mať druhú pracovnú zmluvu na formu domáckej práce podľa § 52 Zákonníka práce (domácky zamestnanec)
  • pracovať na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti
  • ak nejde o závislú prácu, pracovať na živnosť, respektíve obdobnou formou samostatného podnikania - napríklad na autorské zmluvy

Pri druhej pracovnej zmluve resp. pri dohode o pracovnej činnosti a pod. treba rešpektovať, že odmena, resp. mzda v pracovnej zmluve by mala byť adekvátna nižšiemu rozsahu pracovného času. Odporúčam potom doplatiť odmeny až po skončení materskej, resp. vyplatiť časť odmeny ešte na pôvodnú zmluvu a to ešte pred začatím materskej a podobne.

*

Otec je SZČO

Otec ktorý poberá materské z poistenia SZČO, môže ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Nemusí činnosť ani ukončiť, ani prerušiť a pod.

Výhodou je, že v čase kedy poberá materské ako SZČO neplatí ako SZČO poistné do Sociálnej poisťovne. Pri platení poistného z činnosti SZČO do zdravotnej poisťovne sa ho netýka ustanovenie o povinnom minimálnom vymeriavacom základe, čo je pre mnohých SZČO ďalšou menšou či väčšou výhodou.

*

Otec má materské z dobrovoľného nemocenského poistenia

Osoba, ktorá poberá materské z dobrovoľného poistenia, môže bez problémov počas materského pracovať ako zamestnanec resp. podnikať ako SZČO. Ak bude poberať z dobrovoľného poistenia materské otec policajt alebo vojak, môže v tom čase naďalej slúžiť. Sociálna poisťovňa by nemala mať informácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov o tom, kto v čase poberania materského aktívne slúži (autor za túto informáciu neručí).

*

6. PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA MATKY V ČASE KEDY OTEC POBERÁ MATERSKÉ

Súčasné poberanie materského a rodičovského príspevku

Je vylúčené aby súčasne otec poberal materské a matka poberala rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ak napríklad otec nastúpi na materské od 1.9.2019, matka musí požiadať na UPSVaR-e o zastavenie vyplácania rodičovského príspevku počnúc mesiacom september 2019. Ak potom otcovi skončí materské 15.3.2020 a dieťa ešte nemá tri roky, matka môže požiadať na UPSVaR-e o obnovenie výplaty rodičovského príspevku prvýkrát od mesiaca marec 2020.

*

Zdravotné poistenie otca a matky

Počas doby, kedy otec poberá materské, štát platí poistné na zdravotné poistenie za otca v súlade s § 11 ods. 7 písm. m) bod. 1 ZZP, teda preto, lebo otec poberá materské.

Pokiaľ matka počas otcovej materskej zostane doma a v rodine majú len jedno dieťa vo veku do 6 rokov (na ktoré otec poberá materské), štát za matku od 30.12.2018 neplatí poistné na zdravotné poistenie. Matka má v takom prípade tieto možnosti:

  • vráti sa do zamestnania, resp. nájde si iné zamestnanie - napríklad na dohodu - z ktorého bude zdravotne poistená
  • po dohode so súčasným zamestnávateľom ukončí doterajší pracovný pomer a prihlási sa na UPSVaR-e do evidencie nezamestnaných - tým pádom za ňu bude štát platiť zdravotné poistenie - a ona sama môže zároveň požiadať o dávku v nezamestnanosti (v zásade na dávku bude mať nárok, vo výške 50% predošlej hrubej mzdy)
  • bude si platiť zdravotné poistenie sama ako dobrovoľne nezamestnaná (samoplatiteľ) - počas roka 2019 ide o sumu 66,78 eura mesačne. Za dva dni ešte v roku 2018 a to od 30.12.2018 do 31.12.2018 je to suma 4,11 eura. V roku 2019 je to suma 66,78 eura mesačne za celý kalendárny mesiac, pri platbe za časť mesiaca je výpočet vymeriavacieho základu 477 eur/počet dní v mesiaci, ďalej x počet dní za ktoré sa platí poistné, výsledok sa zaokrúhli na cent nadol, následne sa vypočíta preddavok ako 14% z vymeriavacieho základu a výsledok sa zaokrúhli na centy nadol.

Pokiaľ majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky, respektíve chodí do škôlky len na pol dňa, tak za matku naďalej štát platí poistné na zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 7 písm. j) ZZP ako za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, pretože z pohľadu zákona o zdravotnom poistení sa stará  o toto druhé dieťa.

*

Dôchodkové poistenie otca a matky

Podľa § 128 ods. 5 ZSP štát platí dôchodkové poistenie za otca zamestnanca alebo SZČO v čase, kedy sa mu vypláca materské.

Za matku, ktorá zostane doma v tomto čase štát neplatí dôchodkové poistenie, pretože podľa dohody rodičov starostlivosť o dieťa prevzal otec. Na matku sa tak nevzťahuje ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) ZSP - a za matku počas otcovej materskej štát neplatí dôchodkové poistenie.

Ak však majú v rodine ďalšie dieťa vo veku do 6 rokov a matka zostane doma, štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stará o toto druhé dieťa. Pozor, nárok na status poistenca štátu si matka v takom prípade musí sama uplatniť v Sociálnej poisťovni.

Treba dodať, že dôchodkové poistenie povinné nie je. Ak v Sociálnej poisťovni počas otcovej materskej odmietnu uznať matku ako poistenca štátu na dôchodkové poistenie, nemusí si platiť sama dobrovoľné dôchodkové poistenie.

*

7. ZÁKONNÍK PRÁCE – MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Podľa Zákonníka práce má otec nárok na rodičovskú dovolenku pokiaľ má dieťa vo veku do 3 rokov. A to bez ohľadu, či pri tom istom dieťati je doma aj matka (teda bez ohľadu na to, či aj matka čerpá rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa).

*

Rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

Podľa § 166 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi na základe ich žiadosti rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

Ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke a otcovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Podľa § 166 ods. 3 ZP, matka a otec písomne oznamujú zamestnávateľovi deň nástupu na rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Rovnako najmenej jeden mesiac vopred oznamujú predpokladaný deň prerušenia, skončenia alebo zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky.

Z pohľadu Zákonníka práce to znamená, že pokiaľ sa otec dieťaťa rozhodne čerpať materské (podľa zákona o sociálnom poistení) povedzme pri dvojročnom dieťati, svojho zamestnávateľa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky.

Zároveň to znamená, že obaja rodičia môžu byť súčasne na rodičovskej dovolenke – Zákonník práce to nevylučuje. Otec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, pokiaľ má dieťa vo veku do troch (šiestich) rokov. Matka má právo zostať na rodičovskej dovolenke aj vtedy, ak je súčasne na rodičovskej dovolenke otec. Pri nástupe otca na svoju rodičovskú dovolenku sa matka nemusí - ak sama nechce - vrátiť do zamestnania.

Treba dodať, že pokiaľ je otec na rodičovskej dovolenke, za dobu rodičovskej dovolenky sa mu môže krátiť nárok na riadnu dovolenku. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka mu môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku tohto roka o jednu dvanástinu. Za každých ďalších celých 21 zameškaných pracovných dní počas jedného kalendárneho roka môže zamestnávateľ krátiť nárok na riadnu dovolenku o ďalšiu dvanástinu.

Zákaz doložky o mlčanlivosti o mzdových a pracovných podmienkach

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Od 1.1.2019 platí "malá" novela Zákonníka práce, kde v § 13 podľa nového ods. 5 sa zavádza absolútny zákaz zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom v pracovnej zmluve, resp. dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru doložku o mlčanlivosti, podľa ktorej je zamestnanec povinný zachovať mlčanlivosť o svojej mzde ďalších pracovných a mzdových podmienkach.

Ustanovenia pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré by zamestnanca zaväzovali zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania sú od 1.1.2019 neplatné.

Stravovanie zamestnancov v roku 2019

Témy: veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec. Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura.

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.6.2018 ohraničený sumou 55% zo 4,80 = 2,64 eura.

Cestovné náhrady v roku 2019

Témy: veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.6.2018

  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Ubytovanie poskytnuté zamestnancovi - oslobodenie od dane

Témy: daň z príjmov,zmeny 2019

Dňa 4.12.2018 schválila NRSR novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (viď novela zákona č.289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a tam Čl. III).

Novelou sa rozšíril okruh príjmov zo závislej činnosti oslobodených od dane a od dane je oslobodený nepeňažný benefit pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou.

Daňový bonus na deti v roku 2019

Témy: daň z príjmov,daňový bonus,Top,zmeny 2019

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 520 eur = 3120 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 520 eur/2= 260 eur.

Novela zákona o službách zamestnanosti k 1.1.2019 - zamestnávanie cudzincov

Témy: zákon o službách zamestnanosti,Zákonník práce,zmeny 2019

Dňa 7.12.2018 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorou sa zjednodušuje a rozširuje zamestnávanie cudzincov (občanov tretích krajín).

*

Aktualizácia zoznamu okresov a zamestnaní raz štvrťročne

Ústredie práce bude aktualizovať zoznam okresov v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti bola nižšia ako 5 % a zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v týchto okresoch každý štvrťrok. Ústredie práce bude tieto údaje zverejňovať na svojom webe do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku.

*

Dočasné prideľovanie cudzincov agentúrami dočasného zamestnávania

Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, môže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi v zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okrese s menej ako 5% nezamestnanosťou.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a rekreačné poukazy

Témy: Top,Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.

*

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť príspevok

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok.

 Poznámka: Posudzuje sa priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2018, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Do úvahy sa neberú:

  • zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
  • zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
  • zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
  • osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
  • spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
  • u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

*

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

  • Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

  • Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov

  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

  • Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov

  • Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

Trinásty a štrnásty plat v roku 2019

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Trinásty plat:

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur

  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur

  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Príplatky a doplatky v roku 2019

Témy: Top,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

U príplatkov, ktoré sú naviazané na priemerný zárobok zamestnanca sa pri výpočte vychádza z priemerného hodinového zárobku zisteného za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Pritom sa myslí kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu, kedy došlo k výkone práce.

Príklad

Zamestnanec odpracoval v mesiaci máj 2019 spolu 6 hodín a 15 minút nadčasov, za ktoré mu patrímzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% priemerného zárobku.

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený za I. štvrťrok je 5,8639 eura.

Mzdové zvýhodnenie za 6,25 hodiny práce nadčas vypočítame ako:
6,25 x 25% z 5,8639 eura = 9,1624 eura (zaokrúhlili sme na 4 desatinné miesta nahor)

*

Príplatky naviazané na minimálnu mzdu na hodinu

U príplatkov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu na hodinu sa vždy vychádza zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Pritom nie je podstatné, aký je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca – rovnako postupujeme aj keď je to 38,75 hodiny/týždeň, aj keď je to 37,5 hodiny/týždeň.

Nie je podstatné ani stupeň náročnosti práce pracovného miesta na ktorom je zaradený zamestnanec. Pri všetkých 6 stupňoch náročnosti práce sa postupuje rovnako.

V roku 2019 to znamená pre všetkých výpočet zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej ako 2,989 eura.

Príklad

Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny/týždeň a pracuje na pracovnom mieste so 6. stupňom náročnosti. V roku 2019 pri určení výšky mzdového zvýhodnenia za prácuv sobotu, v nedeľu, v noci atď. vychádzame zo sumy minimálnej mzdy na hodinu vo výške 2,989 eura.

*

Príplatky pri práci na dohodu


Od 1.5.2018 je pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov) nárok na:

  • zvýšenie odmeny pri práci vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu (§ 223 ods. 2), teda 2,989 eura

  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)

  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)

  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)

  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Vedúci zamestnanci

Podľa § 9 ods. 3 ZP vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Zamestnávateľ sa môže písomne dohodnúť:

  • s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

  • so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení ...

... že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku.

V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

*

Podľa § 122 ods. 5 ZP s vedúcim zamestnancom (na akomkoľvek stupni riadenia) môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Pozor, uvedené sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.

*

S vedúcim zamestnancom (na akomkoľvek stupni riadenia) môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu, resp. v nedeľu. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, resp. v nedeľu v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Pozor, uvedené sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.

*

Podľa § 123 ods. 2 ZP s vedúcim zamestnancom (na akomkoľvek stupni riadenia) môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí. Pozor, uvedené sa vzťahuje aj na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.

*

Domácka práca a telepráca

Podľa § 52 ods. 1 ZP domácka práca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste.

Telepráca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca").

V oboch prípadoch je dôležité, že takíto zamestnanci si sami rozvrhujú pracovný čas.

Podľa § 52 ods. 1 písm. c) ZP takýmto zamestnancom nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

*

PRACOVNÁ POHOTOVOSŤ

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,989 eura.

Príklad

Zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy hodinovú mzdu 2,90 eura/hodina. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda 2,989 eura.

Iný zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy hodinovú mzdu 3,50 eura/hodina. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda 3,50 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5978 eura.

 

Minimálna mzda 2019

Témy: minimalna mzda,Top,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2019

Pre rok 2019 platí minimálna mzda:

  • 520 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

  • 2,989 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennompracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.

    *

    V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

  • 3,0854 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

  • 3,1883 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

 

Inštrukcie ako sa brániť proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o nepriznaní materského

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v oblasti materského je možné sa brániť pomocou odvolania a správnej žaloby.

V prípade zamietnutia žiadosti o priznanie materského otcovi z dôvodu, že otec naďalej vykonáva pracovnú činnosť je možné využiť pripravený vzor odvolania a správnej žaloby. Tieto vzory nie sú vhodné na použitie v prípade akéhokoľvek iného dôvodu zamietnutia žiadosti.

Vzor odvolania a vzor správnej žaloby nájdete na www.relia.sk alebo si ich vyžiadajte emailom na adrese reliaba@gmail.com

Odvolanie:

  1. V prípade negatívneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne je možné proti nemu podať odvolanie.
  2. Odvolanie je nutné podať do 30 dní od doručenia rozhodnutia žiadateľovi o materské.
  3. V prípade, že sa odvolanie podáva poštou, je pre posúdenie včasnosti podania odvolania rozhodujúci dátum podania na pošte (dátum na poštovej pečiatke).
  4. V prípade použitia vzoru je nutné doňho doplniť vyznačené údaje (vyznačené napr. takto: [doplniť])
  5. Vyplnený vzor je potrebné vytlačiť a vlastnoručne podpísať
  6. V prípade, že odvolanie podáva za vás iná osoba, je nutné k nemu pripojiť aj plnomocenstvo

Žaloba proti Sociálnej poisťovni - vzor

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Krajský súd v [doplniť krajské mesto podľa kraja, kde má žalobca – otec trvalé bydlisko]

[adresa súdu]

[adresa súdu]

[doplniť mesto], [doplniť dátum]

SPRÁVNA ŽALOBA

v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku

Žalobca:         [doplniť meno a priezvisko otca]

                        nar. [doplniť dátum narodenia]

                        bytom [doplniť adresu trvalého pobytu]

                        V zmysle § 49 ods. 2 písm. b) SSP sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje

                       

Žalovaná:       Sociálna poisťovňa

                        so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, PSČ 813 63

DVOJMO

Prílohy sú uvedené na konci žaloby

Súdne konanie je oslobodené od súdneho poplatku

podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch

A. Príslušnosť súdu

[1] Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredia o nepriznaní nároku na materské. Správna žaloba sa teda týka sociálnej veci.[1] Na konanie o správnych žalobách v sociálnych veciach je vecne a miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má žalobca trvalý pobyt.[2]

[2] Žalobca má trvalý pobyt v obci/meste [doplniť], ktoré sa nachádza v obvode Krajského súdu v [doplniť]. Na konanie je teda príslušný práve Krajský súd v [doplniť].

B. Konanie o priznaní nároku na materské

[3] Žalobca si u žalovanej Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť], uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna/dcéru [doplniť meno a priezvisko dieťaťa] po dohode s matkou dieťaťa [doplniť meno a priezvisko matky].[3] Sociálna poisťovňa – pobočka [doplniť], vydala dňa [doplniť] rozhodnutie č. [doplniť], ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedla, že žalobca nevykonáva starostlivosť o dieťa, nakoľko naďalej vykonáva pracovnú činnosť (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“).

[4] Žalobca podal dňa [doplniť] proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že zanechanie pracovnej činnosti a osobné vykonávanie starostlivosti o dieťa nie sú zákonnými podmienkami pre priznanie nároku na materské. Žalovaná, Sociálna poisťovňa – ústredie rozhodnutím zo dňa [doplniť], č. [doplniť] žalobcovo odvolanie zamietla a Prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „Druhostupňové rozhodnutie“).

[5] Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa [doplniť].

C. Žalobné body

[6] Druhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské[4] na zistený skutkový stav.

[7] Podľa žalovanej nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca nesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovaná uzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa.

[8] Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v ust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: 

  1. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
  2. dohoda s matkou dieťaťa,
  3. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
  4. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.[5]

[9] Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

[10] Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ [6] Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZSocP v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.[7]

[11] Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[8] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

[12] O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.[9] Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.[10]

[13] V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.[11]

[14] Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.

D. Zrušenie Prvostupňového rozhodnutia

[15] Správny súd môže podľa okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu.[12] Nakoľko v tomto prípade Prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako Druhostupňové rozhodnutie, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím.

E. Pojednávanie

[16] Žalobca nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez pojednávania.[13]

F. Žalobný návrh

[17] Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby Krajský súd v [doplniť] vyhlásil tento rozsudok:

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu.

II. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní po právnej moci uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov.

[vlastnoručný podpis]

[meno a priezvisko]

prílohy:

  1. Žiadosť o priznanie nároku na materské zo dňa [doplniť]
  2. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. [doplniť]
  3. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie zo dňa [doplniť], č. [doplniť]

*

[1] § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“).

[2] § 10 v spojení s § 13 ods. 3 SSP.

[3] § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. a č. 61/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „ZSocP“).

[4] § 48 a nasl. ZSocP.

[5] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) ZSocP.

[6] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení (ďalej len „ZRodP“)

[7] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení.

[8] § 3 ods. 4 ZRodP.

[9] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. z.

[10] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., dostupná z https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111.

[11] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení.

[12] § 191 ods. 3 SSP.

[13] § 182 ods. 1 písm. g) SSP.

Odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - vzor

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Sociálna poisťovňa

Pobočka [doplniť]

[adresa]

[adresa]

č. k.: [doplniť číslo konania]

[mesto], [dátum]

 

VEC:   Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. k. [doplniť]

Dňa [doplniť] mi bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka [doplniť] (ďalej len „Sociálna poisťovňa“)zo dňa [doplniť], č. k. [doplniť] (ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že nemám nárok na materské, ktoré som si uplatnil od [doplniť dátum].

Týmto podávam proti Rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovne:

Rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské[1] na zistený skutkový stav.

Sociálna poisťovňa v odôvodnení Rozhodnutia uviedla, že mi nie je možné priznať nárok na materské z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa, nakoľko po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonávam pracovnú činnosť, z ktorej dosahujem príjem vyšší ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si uplatňujem nárok na materské a zároveň nedošlo k úprave môjho pracovného času tak, aby som mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Sociálna poisťovňa z tohto nesprávne vyvodila, že môj nástup na rodičovskú dovolenku mal údajne byť len formálny za účelom čerpania dávky materského. Ďalej Sociálna poisťovňa uvádza, že údajne reálne nezabezpečujem časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala matka dieťaťa. Na základe tohto Sociálna poisťovňa rozhodla, že nemám postavenie iného poistenca na účely priznania nároku na materské.

Uvedené dôvody rozhodnutia nemajú oporu v ustanoveniach § 49 ZSocP, ktorý upravuje nárok na materské iných poistencov. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok:

  1. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
  2. dohoda s matkou dieťaťa,
  3. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
  4. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.[2]

Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ [3] Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZSocP v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.[4]

Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[5] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.[6] Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.[7]

V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.[8]

Na základe vyššie uvedeného je teda nesporné, že Sociálna poisťovňa postupovala nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi, keď rozhodla o nepriznaní mi nároku na materské. Nakoľko som splnil všetky zákonom kladené podmienky na priznanie nároku na materského, tento nárok mi mal byť priznaný.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán[9] Rozhodnutie zrušil a vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka [doplniť] na nové prejednanie a rozhodnutie.[10]

[vlastnoručný podpis]

[meno a priezvisko]

*

[1] § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „ZSocP“)

[2] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) ZSocP.

[3] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení (ďalej len „ZRodP“)

[4] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení.

[5] § 3 ods. 4 ZRodP.

[6] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. z.

[7] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., dostupná z https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111.

[8] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení.

[9] § 179 ods. 1 písm. b) ZSocP.

[10] § 218 ZSocP.

Zamietnutie materskej otcovi - nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

*

Od septembra 2018 Sociálna poisťovňa nepriznáva nárok na materské otcom, ktorí ako zamestnanci využijú v súlade so Zákonníkom práce (par. 166) svoje zákonné právo požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, po dohode s matkou dieťaťa prevezmú dieťa do svojej starostlivosti a požiadajú v Sociálnej poisťovni o materské. Sociálna poisťovňa otcovi neprizná materské v prípade, ak má v tom istom čase uzatvorenú inú pracovnú zmluvu na plný rozsah pracovného času.

V odôvodnení takéhoto rozhodnutia pobočka Sociálnej poisťovne obvykle uvádza (citujem z jedného takého konkrétneho rozhodnutia):

"Na základe uvedených skutočností nárok na materské pánovi X.Z.  nie je priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky starostlivosti o dieťa. Menovanému bola na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka no napriek tomu menovaný aj naďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a to vyšší ako z pracovnej činnosti, zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa.

Z vyššie uvedeného vzplýva, že pán X.Z. , ako otec dieťaťa, nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa, preto Sociálna poisťovňa, pobočka ..., rozhodla ... "  (koniec citácie).

Takéto rozhodnutie Sociálnej poisťovne považujem za protiprávne. Sociálna poisťovňa zneužíva svoje postavenie a v rozpore s účelom nemocenskej dávky materské ako dávky postkytovanej osobe, ktorá si riadne platila poistné a dodržala všetky podmienky na priznanie materského, upiera otcovi dieťaťa nárok na túto dávku. Súčasne je to rozhodnutie v rozpore s deklarovaným cieľom podpory mladých rodín, ku ktorému sa hlási aj súčasná vláda Petra Pellegriniho.

Čo vlastne je starostlivosť o dieťa?

Tento pojem nie je v zákone o sociálnom poistení nijako vysvetlený, resp. definovaný. V bežnej praxi sa vtedy postupuje tak, laicky povedané. že ak nejaký pojem v samotnom zákone nie je vysvetlený, použije sa jeho vysvetlenie, resp. definícia uvedená v inom zákone spadajúcom do rovnakého rezortu. V tomto prípade je takýmto zákonom zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. V ňom je dôležitý par. 3 ods. 3 a 4, citujem:

"(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.6)

(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou."
 
Ako vidíme, v definícii riadnej starosltivosti o dieťa sa počíta s tým, že okrem osobne poskytovanej riadnej starosltivosti je  možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou.
 
To znamená, že podmienka starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak je dieťa počas pracovného dňa v zariadení - v jasliach, škôlke a to na celý deň, alebo sa o dieťa stará opatrovateľka na živnosť alebo napríklad iná dospelá osoba - stará mama, iný príbuzný, suseda, alebo samozrejme, v čase otcovej neprítomnosti samotná matka dieťaťa.
 
Pripomeniem ďalej, že riadna starostlivosť o dieťa nie je podmienená skutočnosťou, že oprávnená osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok, nesmie pracovať. Práve naopak - táto podmienka (zákaz pracovať) v zákone o rodičovskom príspevku do konca roka 2010 bola ale novelou č. 513/2010 Z. z. ktorú som presadil v tom čase ako minister práce, soc. vecí a rodiny, bola táto podmienka zo zákona o rodičovskom príspevku vypustená.
 
Rodič tak má nárok na rodičovský príspevok aj v prípade, že pracuje - bez ohľadu na výšku príjmu z tejto zárobkovej činnosti a bez ohľadu na výšku pracovného úväzku.
 
Sociálna poisťovňa by toto mala rešpektovať a priznať nárok na materské aj otcovi, ktorý po dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti a v tomto čase bude na inú pracovnú zmluvu pracovať. Týmto postupom totiž ani otec ani matka neporušujú podmienku riadnej starostlivosti o dieťa. Mimochodom, primeraná výživa dieťaťa, hygiena, výchova dieťaťa atď. nie je možná bez hmotného (finančného zabezpečenia) rodiny. Vyčítať (formou nepriznania materského) otcovi, že sa počas materskej snaží zarobiť rodine ďalšie prostriedky potrebné na starostlivosť o dieťa, je proti zdravému rozumu. Zároveň je proti sedliackemu rozumu odmietať pracovnú aktivitu muža, z ktorej štátu prúdia ďalšie dane, odvody...
 
Vráťme sa však k podstate a zhrňme si:
 
1. Definícia starostlivosti o dieťa v zákone o sociálnom poistení nie je. Sociálna poisťovňa sa tak v rozhodnutí o nepriznaní materského nemôže odvolávať na údajné nesplnenie podmienky starostlivosti o dieťa, ak v zákone nie je uvedené, čo vlastne starostlivosť o dieťa je. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inšitúcia môže konať len v rámci zákona.
 
2. Definícia (riadnej) starostlivosti o dieťa je v "príbuznom" zákone o rodičovskom príspevku. Podľa tejto definície sa rodič nemusí starať o dieťa výlučne osobne - môže (napríklad na istú dobu počas dňa) zveriť dieťa inej právnickej osobe (napríklad škôlka) alebo inej dospelej fyzickej osobe (napríklad druhému rodičovi).
 
Zakončím tento rozbor výňatkom z materiálu, ktorý počas roka 2018 bol (a verím že stále je) na webe Sociálnej poisťovne. Ide o materiál s názvom "Otec a materské ... Najčastejšie otázky".
 
"8. Môže otec počas materskej pracovať u toho istého zamestnávateľa?
 
Nie, ak dosahuje príjem z toho nemocenského poistenia, z ktorého sa posudzoval nárok na materské. Na nárok na materské však nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Ak teda počas nároku na materské uzatvorí otec so zamestnávateľom napr. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem z tejto činnosti neovplyvní jeho nárok na materské. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t.j. otec musí naďalej poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka."

Zákonník práce 2019: Kapitola 7.2 REKREÁCIA ZAMESTNANCOV A REKREAČNÉ POUKAZY

Témy: Zákonník práce,zmeny 2019

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.

Poznámka: text kapitoly 7.2 v knižnom vydaní "Zákonník práce 2019" bol písaný ešte 18.9.2018, teda pred definitívnym schválením novely Zákonníka práce v NRSR. Nasledujúci komentár ktorý práve čítate na stránke www.relia.sk však obsahuje a má zapracované všetky zmeny, schválené v Národnej rade SR.

*

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť príspevok

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

  • Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
  • Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
  • Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
  • Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

*

Podmienky na poskytnutie príspevku, ktoré musí splniť zamestnanec

Na poskytnutie príspevku musia byť splnené podmienky:

  • Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je).
  • Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov.
  • Zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zároveň zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

*

Výška príspevku a jeho výplata

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur ročne. Okrem toho môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na rekreáciu aj príspevkom zo sociálneho fondu (viď ďalej).

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku na rekreáciu je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia rekreácie.

Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. 

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad

Zamestnanec pracuje na polovičný úväzok. Príspevok na rekreáciu si môže uplatniť vo výške 55% oprávnených výdavkov, najviac 137,50 eura (polovica zo sumy 275 eur).

*

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu

Okrem príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť na rekreáciu zamestnancov príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

*

Rekreačný poukaz

Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť aj prostredníctvom rekreačného poukazu. Podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu s účinnosťou od 1. januára 2019 medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patrí    rekreačný poukaz vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý môže použiť výlučne osoba, ktorej je určený, výlučne na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho roka, v ktorom bol rekreačný poukaz vydaný.

*

Oprávnené výdavky zamestnanca na rekreáciu

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  • pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  • ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  • organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Dôležité je uvedomiť si, že výdavky zamestnanca na rekreáciu, či dovolenku možno uplatniť len ak ide rekreáciu spojenú s najmenej dvoma prenocovaniami – k tomu môže ísť aj o iné služby cestovného ruchu – stravovacie služby, kúpeľné služby, wellness, služby cestovných sprievodcov, organizované výlety a podobne.

Podmienkou je, že tieto služby museli byť poskytnuté na území Slovenskej republiky. Nie je možné uznať napríklad dovolenkový pobyt zaplatený v slovenskej cestovnej kancelárii ale realizovaný v zahraničí.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii a to na:

  • manžela - manželku,
  • vlastné dieťa,
  • dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
  • inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec si môže počas kalendárneho roka uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu viackrát. Nemusí ísť o jeden rekreačný či dovolenkový pobyt, môže ísť napríklad o viacero víkendových pobytov a podobne.

*

Dane a odvody

Od 1.1.2019 podľa doplneného § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu je na strane zamestnanca oslobodený od dane (v plnej jeho výške). Rovnako ako je to pri príspevku zamestnávateľa na stravovanie. Automaticky to znamená, že tento príspevok nevstupuje do vymeriavacích základov na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie.

Na strane zamestnávateľa je podľa doplneného § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. príspevok na rekreáciu zamestnancov uznaný ako daňový výdavok a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Rovnako ako príspevok zamestnávateľa na stravovanie tak znižuje základ dane zamestnávateľa – avšak len do výšky maximálneho limitu uvedeného v § 152a Zákonníka práce.

Pozor, oslobodenie od dane sa vzťahuje na rekreácie, ktoré začali po 31. decembri 2018.

Pozor, od 1.1.2019 dochádza k zmene pri posudzovaní nezdaniteľnej časti základu dane "na kúpele".Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a Zákonníka práce - teda také úhrady za pobyt v kúpeľoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil príspevok na rekreáciu. Nie je teda možné aby zamestnanec naraz využil obe výhody na jeden a ten istý kúpeľný pobyt - aj príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa aj daňovú úľavu.

Príklady

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení za rekreačný pobyt v dĺžke 7 dní v hoteli v Tatrách. Súčasťou pobytu bolo ubytovanie na 7 nocí, plná penzia, vstup do wellness a 6-dňový lístok na vleky a lanovky. Cena pobytu bola 600 eur. Zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce musí vyplatiť zamestnancovi sumu 55% oprávnených výdavkov, čo by bolo 330 eur, najviac to však môže byť 275 eur. Preto zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí sumu príspevku na rekreáciu vo výške 275 eur.

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení vo výške 60 eur za ubytovanie v hoteli v Banskej Štiavnici za jednu noc, v cene bola jedna večera a raňajky. V danom prípade zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu, pretože podmienkou vyplatenia príspevku je, aby ubytovanie bolo najmenej na dve noci.

Zamestnanec počas roka 2019 postupne predloží zamestnávateľovi 4 potvrdenia o zaplatení za víkendové ubytovanie na Slovensku vždy na dve noci a to to postupne vo výške 120 eur, 160 eur, 100 eur a 200 eur. Zamestnávateľ mu postupne vyplatí príspevky na rekreáciu vo výške 55% ceny týchto pobytov, v úhrne však najviac 275 eur. Príspevky na rekreáciu tak budú postupne 66 eur (55% zo 120 eur), 88 eur (55% zo 160 eur), 55 eur (55% zo 100 eur) a posledný príspevok bude 66 eur, v úhrne za celý rok presne 275 eur. Posledný príspevok nebude určený ako 55% z 200 eur, čo by bolo 110 eur, pretože tým by sa za celý rok presiahla hranica 275 eur – ale posledný príspevok bude len vo výške 66 eur.

Kniha MATERSKÁ 2019: Kapitola 1.8 ZMENY OD 1.1.2019

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie,zmeny 2019

*

(Z novej knihy MATERSKÁ 2019, oficiálne vychádza 19.11.2018, objednať a kúpiť môžete na www.relia.sk v cene 16,50 eur, v cene je poštovné a balné)

*

Národná rada SR na svojej schôdzi 23.10.2018 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení od roku 2021. Návrh však obsahuje aj tri zmeny, týkajúce sa materského. Zmeny týkajúce sa materského sú účinné od 1. januára 2019.

*

Súbeh materského matka - otec

V prípade, že v rodine budú mať nárok na čerpanie materského obaja rodičia – otec na staršie dieťa vo veku do 3 rokov, matka na novonarodené dieťa – Sociálna poisťovňa na rozdiel od stavu platného do 31.12.2018 prizná od 1.1.2019 materské obom rodičom súbežne.

Príklad - rok 2018

Otec dieťaťa nastúpil na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2018. Mal nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2018 do 13.11.2018 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2018, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovi Sociálna poisťovňa predčasne ukončila vyplácanie materského na staršie dieťa a to k 4.9.2018.

Príklad - ako to je v roku 2019

Otec dieťaťa nastúpi na materskú pri dieťati vo veku 2 rokov od 2.5.2019. Má nárok na materské, materské by mal dostávať 28 týždňov, materské by teda mal poberať v čase od 2.5.2019 do 13.11.2019 vrátane.

Matka dieťaťa je tehotná a na svoju v poradí druhú materskú nastupuje 5.9.2019, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. 

Otcovi bude Sociálna poisťovňa vyplácať materské až do 13.11.2019. V čase od 5.9.2019 do 13.11.2019 tak budú súbežne obaja rodičia dostávať materské - otec na staršie dieťa, matka na novonarodené dieťa.

*

Reťazové pôrody – pravdepodobný príjem alebo minimálny základ?

Pri reťazových pôrodoch sa druhá materská vypočíta z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (a nie z minimálneho základu) aj vtedy, ak v rozhodujúcom období (predchádzajúci rok) nemala matka príjem z dôvodu práceneschopnosti. Do 31.12.2018 to bolo tak, že ak v rozhodujúcom období matka nemala vymeriavací základ (nemala príjem) a v časti rozhodujúceho obdobia bola práceneschopná, materská sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.

Príklad - rok 2018

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2016 otehotnela. Od 1.12.2016 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2017 až do 15.2.2017. Od 16.2.2017 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2017. Od 12.10.2017 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2018 otehotnela, v auguste 2018 nastúpila na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského bol rok 2017. V roku 2017 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určila z minimálneho základu – teda v roku 2018 zo sumy 456 eur. Materská bola len okolo 340 eur mesačne.

Podľa zákona platného do 31.12.2018 sa v takomto prípade druhá materská určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak v rozhodujúcom období nie je žiaden vymeriavací základ z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky. Ak je to tak ako v uvedenom prípade - bola tam aj doba nemocenskej - materská sa určila nie z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ale z minimálneho základu. 

Príklad - ako to bude v roku 2019

Matka je zamestnaná v jednom a tom istom zamestnaní od roku 2016. Na jeseň roka 2017 otehotnela. Od 1.12.2017 bola práceneschopná - rizikové tehotenstvo. RT pokračovalo v roku 2018 až do 15.2.2018. Od 16.2.2018 bola na materskej. Materské skončilo 11.10.2018. Od 12.10.2018 bola na rodičovskej dovolenke. Začiatkom roka 2019 otehotnela, v auguste 2019 nastupuje na materskú s druhým dieťaťom.

Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky materského je rok 2018. V roku 2018 nemala žiaden vymeriavací základ (príjem v zamestnaní) - poberala nemocenské, potom materské a bola na rodičovskom príspevku.

Podľa zákona platného od 1.1.2019 sa druhá materská určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu - teda z hypotetického príjmu, ktorý by mala, keby v auguste 2019 teoreticky pracovala. Tento nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ (mzdová účtovníčka).

Ak napríklad zamestnávateľ nahlási pravdepodobný príjem vo výške 900 eur, druhá materská sa určí zo sumy 900 eur a bude cca 675 eur mesačne.

*

Reťazové pôrody – pravdepodobný príjem pri druhej materskej nesmie byť nižší ako príjem pri prvej materskej, respektíve nižší ako najvyšší z príjmov pri predošlých materských

Pri druhej materskej sa v praxi často stáva, že zamestnávateľ nahlási ako pravdepodobný príjem sumu nižšiu ako bola suma skutočného príjmu, z ktorého bola vypočítaná prvá materská. Potom dochádza k paradoxnému javu, že pri druhom dieťati má zamestnankyňa nižšiu materskú ako pri prvom dieťati.

Deje sa tak preto, lebo zamestnávateľ pri nahlasovaní pravdepodobného príjmu zabudne zohľadniť odmeny, ktoré síce nárokovateľné podľa pracovnej zmluvy zamestnankyňa nemá ale ktoré by pravdepodobne zamestnankyňa dostala ak by pracovala. Zabudne na mesačné odmeny, zabudne na alikvótnu časť z odmien majúcich ročný charakter. Zabudne na nadčasy, ktorými sa takisto príjem zvyšuje.

Preto od 1.1.2019 platí zásada, že pri reťazovom pôrode a určení pravdepodobného DVZ nesmie byť materská pri druhom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako materská pri predchádzajúcom dieťati.

V prípade reťazových pôrodov a materskej na tretie, štvrté atď. dieťa z toho istého nemocenského poistenia (zamestnania) nesmie byť materská pri novonarodenom dieťati vymeraná z nižšieho základu ako bol najvyšší zo základov pri predošlých deťoch.

*

Maximálne materské priznané v roku 2019

Na záver tejto kapitoly pripomeňme, že každoročne sa zvyšuje maximálna možná materská v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy.

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

  • 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),
  • 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

Mzdové veličiny 2019

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,Top,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2019

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

  • 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane, čiže do 36256,38 eura,
  • 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,38 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2019 je 205,07 eura.

*

Zrážková daň

  • 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
  • 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu
  • 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Pozor, od 1.4.2019 sa daňový bonus zvyšuje na sumu 44,34 eura na jedno dieťa vo veku do 6 rokov mesačne. Zvýšený daňový bonus sa poslednýkrát uplatní za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 520 eur = 3120 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 520 eur/2 = 260 eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2019 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2019 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ 6678 eur (7 x 954) okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2018 a pokračuje v roku 2019, suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2019 suma 67% z 954 eur, čo je suma 639,18 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2018) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Od 1.7.2019 (od 1.10.2019 v prípade podania DP za rok 2018 po 31.3.2019) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2018 bol vyšší ako 5724 eur (12 x 477).

Minimálny vymeriavací základ počas roka 2019 je 477 eur, minimálne poistné 158,11 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 477 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,98 eura

Starobné poistenie 18%, min. 85,86 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 28,62 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,54 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 22,65 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 = 1908 ... x 12 = 22896 ... deleno 365 = 62,7288 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 62,7287 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Maximálne materské priznané v roku 2019

Pre toho kto sa chystá na materskú v roku 2019 platí, že maximálne materské získa z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čo je 1908 eur.

Pre materské, ktoré sa začína poskytovať v roku 2019 platí, že DVZ môže byť najviac suma 62,7288 eura.

Výpočet: 2 x 954 (priemerná mzda 2017) x 12 deleno 365 = 1908 x 12 deleno 365 = 62,7288 eura

Najvyššie možné materské, priznané v roku 2019 tak môže dosiahnuť sumu:

  • 1458,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 dní (75% z 62,7288 x 31 dní),

  • 1411,40 eur v mesiaci, ktorý má 30 dní (75% z 62,7288 x 30 dní).

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2019 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2019 do 30.6.2020 najviac zo sumy 2 x 12 x priemerná mzda zistená za rok 2018/365 = ?? eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2019

62 rokov a 6 mesiacov.

*

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2019

12,6657 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2019

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2019, je 57240 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2017, 60 x 954).

*

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

*

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 477 eur, minimálny preddavok mesačne 66,78 eura (33,39 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2019

Pre rok 2019 platí minimálna mzda:

  • 520 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

  • 2,989 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennompracovnom čase 40 hodín týždenne) a pre „dohodárov“.

*

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

  • 3,0854 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

  • 3,1883 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 25% z 2,989 = 0,7473 eura (zaokrúhlene 0,75 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 50% z 2,989 = 1,4945 eura (zaokrúhlene 1,50 eura)

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 najmenej 45% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 20% z 2,989 = 0,5978 eura (zaokrúhlene 0,60 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 45% z 2,989 = 1,3451 eura (zaokrúhlene 1,35 eura)

*

Poznámka: počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na výšku úväzku) alebo na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu od 1.1.2019 do 30.4.2019

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popridosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 50% z 2,989 = 1,4945 eura (zaokrúhlene 1,50 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 100% z 2,989 = 2,989 eura (zaokrúhlene 2,99 eura)

*

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 najmenej 90% minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 40% z 2,989 = 1,1956 eura (zaokrúhlene 1,20 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 90% z 2,989 = 2,6901 eura (zaokrúhlene 2,70 eura)

*

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (viď § 98 ZP).

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 30% z 2,989 = 0,8967 eura (zaokrúhlene 0,90 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 40% z 2,989 = 1,1956 eura (zaokrúhlene 1,20 eura)

*

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, v období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu nočnej práce mu patrí popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 potom najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 35% z 2,989 = 1,0462 eura (zaokrúhlene 1,05 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 50% z 2,989 = 1,4945 eura (zaokrúhlene 1,50 eura)

*

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, od 1.5.2019 najmenej 35% minimálnejmzdy za hodinu, čo znamená:

  • od 1.1.2019 do 30.4.2019 sumu 25% z 2,989 = 0,7473 eura (zaokrúhlene 0,75 eura)

  • od 1.5.2019 do 31.12.2019 sumu 35% z 2,989 = 1,0462 eura (zaokrúhlene 1,05 eura)

*

Trinásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Štrnásty plat

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od sociálnych odvodov do výšky 500 eur

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Už od 1.1.2009 bez zmeny pre rok 2019 je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Sumy stravného platné od 1.6.2018

  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

*

PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU

Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov.

Príspevok je vo výške 55% preukázaných výdavkov, najviac suma 275 eur za rok 2019 pri plnom úväzku. Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvótne kráti. 

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2019 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Životné minimum od 1.7.2018 a dopady

Témy: daň z príjmov,dôchodok,nezdaniteľná časť,veličiny,zmeny 2018

*

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

*

Rodičovský príspevok od 1.1.2019

220,70 eura

*

Prídavok na dieťa od 1.1.2019

24,34 eura

11,41 eura príplatok k prídavku na dieťa

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2019

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (205,07 eura) vrátane, čiže do 36256,37 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 36256,37 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 3021,36 eura.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2019

Suma 22,17 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2019 je to 266,04 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x ??? eur = ???? eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = ??? eur/2 = ??? eur.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2019

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 328,12 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 20507 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3937,35 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 20507 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

9064,094 – (základ dane : 4)

kde suma 9064,094 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 36256,37 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2019

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,37 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3937,35 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,37 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

13001,438 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 13001,438 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,75 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2019 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2019 nepresiahnu 1968,67 eura.

*

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

*

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Mzdové veličiny 2018 (aktualizované 7.6.2018)

Témy: daň z príjmov,dôchodok,minimalna mzda,nezdaniteľná časť,paušálne výdavky,sociálne poistenie,SZČO,veličiny,zdravotné poistenie,zmeny 2018

*

DAŇ Z PRÍJMOV ROK 2018

*

Sadzba dane

- 19% zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (199,48 eura) vrátane, čiže do 35268,06 eura,

- 25% zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, čiže presahujúceho 35268,06 eura.

Pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti je hranica základu dane pre sadzbu 19% suma 2939,01 eura.

Poznámka: Suma životného minima, platná k 1. januáru 2018 je 199,48 eura.

*

Zrážková daň

- 7% z dividend ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 19% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (okrem dividend) ak je daňovník rezident SR alebo zmluvného štátu

- 35% z príjmov podľa § 43 ods. 2 a 3 (vrátane dividend) ak je daňovník rezident nezmluvného štátu

*

Osobitná sadzba dane

5% zo zdaniteľného (hrubého) príjmu zo závislej činnosti plynúceho niektorým ústavným činiteľom.

*

Daňový bonus na dieťa v roku 2018

Suma 21,56 eura na jedno dieťa mesačne. Za celý rok 2018 je to 258,72 eura na jedno dieťa.

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 480 eur = 2880 eur.

Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 480 eur/2 = 240 eur.

*

Daňový bonus na zaplatené úroky v roku 2018

Suma daňového bonusu je daná ako 50% zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2018

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 319,17 eura.

V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2018:

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 19948 eur (100-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2017 je 3830,02 eura.
  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19948 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:

8817,016 – (základ dane : 4)

kde suma 8817,016 = 44,2-násobok životného minima

Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 35268,06 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

*

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) v roku 2018

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 35268,06 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca:

3830,02 - vlastný príjem manželky.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 35268,06 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná výpočtom:

12647,032 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky,

kde suma 12647,032 = 63,4-násobok životného minima Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  1. Ak daňovník dosiahne základ dane 50588,13 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.

*

Nezdaniteľná čiastka - príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 180 eur.

Pozor, uplatnenie je možné len ak príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán.

*

Nezdaniteľná čiastka – kúpele

Základ dane sa môže znížiť o sumu preukázateľne zaplatených úhrad služieb v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach a to najviac do výšky 50 eur.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov.

*

Zamestnanecká prémia

Na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 by nemal mať nárok žiaden zamestnanec.

*

Paušálne výdavky

V roku 2018 sú 60% z príjmov SZČO, max. 20000 eur na rok (bez ohľadu na počet mesiacov podnikania).

*

Daň sa nevyrubí a neplatí... (§ 46a)

- ak za rok 2018 nepresiahne 17 eur alebo

- ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2018 nepresiahnu 1915,01 eura.

*

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ 6384 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

*

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2017 a pokračuje v roku 2018, suma 67% z 883 eur, čo je suma 591,61 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2018 suma 67% z 912 eur, čo je suma 611,04 eura.

*

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2018 (od 1.10.2018 v prípade podania DP za rok 2017 po 31.3.2017) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) za rok 2017 bol vyšší ako 5472 eur (12 x 456).

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálne poistné 151,16 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 456 eur

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 20,06 eura

Starobné poistenie 18%, min. 82,08 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 27,36 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 9,12 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 21,66 eura

*

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

*

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky je 59,9672 eura.

Výpočet: 2 x 912 = 1824 ... x 12 = 21888 ... deleno 365 = 59,9672 ... zaokrúhli sa na 4 desatinné miesta nahor.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN je 59,9671 eura. Výpočet rovnako, zaokrúhli sa však na 4 desatinné miesta nadol.

*

Dávka v nezamestnanosti

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.1.2018 do 30.6.2018 najviac zo sumy 2 x 12 x 912/365 = 59,9672 eura.

Najvyšší   možný   denný   vymeriavací   základ  pre   výpočet   dávky v nezamestnanosti od 1.7.2018 do 30.6.2019 najviac zo sumy 2 x 12 x 954/365 = 62,7288 eura.

*

Dôchodkový vek v roku 2018

62 rokov a 139 dní.

Dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2018

11,9379 eura.

Nárok na predčasný starobný dôchodok

Do 30.6.2018 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 239,40 eura (1,2-násobok životného minima 199,48 eura)

Od 1.7.2018 do 30.6.2019 má poistenec nárok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura (1,2-násobok životného minima 205,07 eura)

*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2018

Maximálny vymeriavací základ je od roku 2017 zrušený pre zamestnancov a zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov.

Maximálny vymeriavací základ pre dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane, vyplatené v roku 2018, je 54720 eur (60-násobok priemernej mzdy z roka 2016, 60 x 912).

Odvodová odpočítateľná položka je max. 380 eur mesačne, pri príjme nad 380 eur mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 eur. Pri príjme od 570 eur je OOP nulová.

OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov. U zamestnávateľa sa OOP neuplatňuje.

Sadzby poistného SZČO a samoplatiteľa

Minimálny vymeriavací základ 456 eur, minimálny preddavok mesačne 63,84 eura (31,92 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

MINIMÁLNA MZDA 2018

- 480 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

- 2,759 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín týždenne, je minimálna mzda:

- 2,848 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 38,75 h/t,

- 2,9429 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri 37,50 h/t.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov

Stupeň

Mesačná mzda

40 hod/t

38,75 hod/t

37,5 hod/t

1.

480

2,759

2,848

2,9429

2.

576

3,3108

3,4176

3,5315

3.

672

3,8626

3,9872

4,1201

4.

768

4,4144

4,5568

4,7087

5.

864

4,9662

5,1264

5,2973

6.

960

5,518

5,696

5,8859

Pracovná pohotovosť

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy za hodinu, teda 2,759 eura.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi najmenej suma vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a

  • mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku alebo
  • mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, ak zamestnanec vykonáva rizikové práce.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie od 1.5.2018 najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Do 30.4.2018 bolo mzdové zvýhodnenie dané ako najmenej 50 % priemerného zárobku.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

V období od 1.5.2018 do 30.4.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie do 30.4.2018 najmenej 20 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Od 1.5.2018 sa zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, zamestnancovi patrí za každú hodinu nočnej práce popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 30% z 2,759 = 0,8277 eura (zaokrúhlene 0,83 eura).

Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 35% z 2,759 = 0,9657 eura (zaokrúhlene 0,97 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v čase od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20% minimálnej mzdy za hodinu, teda 0,5518 eura.

Trinásty plat:

  • nie je oslobodený od dane z príjmov
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od zdravotných odvodov je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Štrnásty plat:

  • je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur
  • je oslobodený od zdravotných odvodov do výšky 500 eur
  • nie je oslobodený od sociálnych odvodov

Podmienkou oslobodenia od dane z príjmov a od zdravotných odvodov je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*

CESTOVNÉ NÁHRADY

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

- 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

- 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

Sumy stravného platné od 1.12.2016

4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Sumy stravného platné od 1.6.2018

4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55% z ceny jedla, od 1.12.2016 najviac suma 2,48 eura (55% z 4,50 eura), od 1.6.2018 najviac suma 2,64 eura (55% z 4,80 eura).

Od 1.12.2016 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,50 eur, čo je 3,38 eura.

Od 1.6.2018 hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, čo je 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%. Napríklad pri cene gastrolístka 3,38 eura je to najmenej 1,86 eura.

*

SOCIÁLNE DÁVKY A SÚVISIACE VELIČINY

Životné minimum od 1.7.2017 do 30.6.2018

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 199,48 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 139,16 eura

Životné minimum dieťa: 91,06 eura

*

Životné minimum od 1.7.2018 do 30.6.2019

Životné minimum plnoletá fyzická osoba: 205,07 eura

Životné minimum ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba: 143,06 eura

Životné minimum dieťa: 93,61 eura

Evidencia na úrade práce

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie do 30.6.2018: 199,48 eura mesačne.

Suma, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 eura mesačne.

Doba práce na dohodu počas roka 2018 bez vyradenia z evidencie: max. 40 kal. dní.

*

EXEKUČNÉ ZRÁŽKY

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné do 30.6.2018

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 199,48 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 99,74 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 49,87 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 83,78 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 34,91 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 299,22 eura (150% životného minima plnoletej FO)

*

Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku platné od 1.7.2018 do 30.6.2019

Základné nepostihnuteľné sumy:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Základné nepostihnuteľné sumy, ak povinným je poberateľ dôchodku:

- na povinného: 205,07 eura (100% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

Pri pokutách za priestupky (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 102,53 eura (50% životného minima plnoletej FO)

- na vyživovanú osobu: 51,26 eura (25% životného minima plnoletej FO)

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa (týka sa aj poberateľov dôchodkov):

- na povinného: 86,12 eura (70% zo 60% základnej sumy na povinného)

- na vyživovanú osobu: 35,88 eura (70 % základnej sumy na vyživovanú osobu)

Suma nad ktorú sa zráža bez obmedzenia: 307,60 eura (150% životného minima plnoletej FO)

Poznámka: všetky nepostihnuteľné sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Stravné a stravovanie zamestnancov od 1.6.2018

Témy: cestovné náhrady,gastrolístky,stravné,stravovanie,veličiny,Zákonník práce,zmeny 2018

*
 
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.  148/2018 Z.z. zo dňa 16. mája 2018 zverejneným dňa 25. mája 2018 sa
od 1. júna 2018 zvyšujú sumy stravného nasledovne:
 
  • 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Sumy stravného sa zvyšujú v nadväznosti na zvyšovanie cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

*

Sumy stravného pri pracovných cestách boli naposledy upravené opatrením č. 309/2016 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a od 1. decembra 2016 do 31. mája 2018 platili sumy stravného:

  • 4,50 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 6,70 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

*

Od 1.1.2009 bez zmeny je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy:

  • 0,050 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,
  • 0,183 eura osobné cestné motorové vozidlá.

*

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zvyšok ceny jedla si dopláca zamestnanec.

Časť ceny jedla môže tvoriť príspevok zo sociálneho fondu.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura.

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je tak od 1.6.2018 ohraničený sumou 55% z 4,80 = 2,64 eura.

*

Príklady

Cena jedla je 3,70 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 3,70 eura = 2,04 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 4,50 eura. Príspevok zamestnávateľa môže byť v rozmedzí 55% z ceny jedla 4,50 eura = 2,48 eura až do 2,64 eura.

Cena jedla je 5 eur. Pretože 55% z 5 eur je 2,75 eura, príspevok zamestnávateľa bude 2,64 eura.

*

Gastrolístky

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov, tak hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Podľa "Opatrenia" od 1.6.2018 je suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín daná ako 4,80 eura. Od 1.6.2018 preto hodnota gastrolístka musí byť najmenej 75% z 4,80 eura, teda najmenej 3,60 eura.

Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55%, teda napríklad pri cene gastrolístka 3,60 eura je to najmenej 1,98 eura.

Zákonník práce 2018: ÚVOD

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Novela Zákonníka práce, účinná od 1. mája 2018, prináša rozsiahle zmeny. Ich výkladu je venovaná drvivá väčšina obsahu knihy, ktorú práve držíte.

Od 1. mája 2018 sa zavádzajú nové povinné príplatky, resp. mzdové zvýhodnenia a to za prácu v sobotu a v nedeľu. Súčasne sa zvyšujú príplatky za prácu vo sviatok a za nočnú prácu. Od 1. mája 2019 sa príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a za nočnú prácu budú zvyšovať opäť.

Ďalšou novinkou sú nepovinné trináste a štrnáste platy, resp. peňažné plnenia za prácu poskytované pri príležitosti letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Zamestnávateľ ich môže ale nemusí zamestnancom vyplatiť. Atraktivita trinástych a štrnástych platov však vyplýva z daňových a odvodových zvýhodnení, ktoré sa budú dať postupne využiť. To všetko je však možné len pri splnení pomerne komplikovaných a náročných podmienok...

Veľký priestor v knihe je venovaný ďalším trom témam: Vysielaniu zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, zamestnávaniu cudzincov a práci na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru.

Moje poďakovanie patrí vám za záujem o aktuálnu knihu a ďalej tým, čo prispeli k jej vzniku - spoločnosti Arwakan s.r.o. za spoluprácu, mojim synom Martinovi a Michalovi, ďalej tlačiarni KO & KA (K-PRINT). A mojej rodine za podporu, trpezlivosť a pokoj pri tvorbe ,-)

*

Napísané začiatkom roka 2018, Jozef Mihál

*

Upozornenie: Obsah zodpovedá právnemu stavu platnému k 1.5.2018 tak ako bol známy k 4. marcu 2018

*

Skratky použité na označenie zákonov:

ZP – Zákonník práce, č. 311/2001 Z. z.

ZSP – zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

ZDP – zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

ZSZ – zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

ZZP – zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Zákonník práce 2018: Kapitola 1. ZMENY V ZÁKONNÍKU PRÁCE OD 1.5.2018

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Národná rada SR schválila dňa 14.2.2018 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Schválený zákon je účinný od 1.5.2018.

*

1.1 MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA PRÁCU V SOBOTU A V NEDEĽU

Podľa nového § 122a Zákonníka práce sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a podľa nového § 122b sa zavádza od 1.5.2018 mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu.

Poznámka: Mzdovému zvýhodneniu za prácu v sobotu a v nedeľu a ďalším príplatkom je venovaná kapitola 2., kde nájdete podrobný komentár.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu - sadzba

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 25% z 2,759 = 0,6898 eura (zaokrúhlene 0,69 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 20% z 2,759 = 0,5518 eura (zaokrúhlene 0,56 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Od 1.5.2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu - sadzba

Od 1.5.2018 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 50% z 2,759 = 1,3795 eura (zaokrúhlene 1,38 eura).

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo je v období od 1.5.2018 do 31.12.2018 suma 40% z 2,759 = 1,1036 eura (zaokrúhlene 1,11 eura),

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12.2017 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Od 1.5.2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu,

  • v kolektívnej zmluve alebo
  • v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

*

Práca na dohodu

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu je od 1.5.2018 i pri práci na dohodu a to za rovnakých podmienok ako pri zamestnancoch v pracovnom pomere.

*

Pracoviská s nočnými zmenami

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sobota, resp. nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

*

Vedúci zamestnanci

S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu, resp. v nedeľu. V takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, resp. v nedeľu. Uvedené sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca pracujúceho na dohodu.

*

Domácka práca a telepráca

Pri domáckej práci a telepráci podľa § 52 Zákonníka práce zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu nepatrí, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

*

Posudzovanie výšky mzdy voči minimálnej mzde

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu sa pri posudzovaní, či bola zamestnancovi vyplatená mzda aspoň vo výške minimálnej mzdy a minimálneho mzdového nároku (viď § 120 ods. 2 Zákonníka práce) neberie do úvahy – nezahrnie sa.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 2. PRÍPLATKY KU MZDE

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Kapitola je venovaná príplatkom ku mzde, ktoré je podľa Zákonníka práce zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť. Najväčší priestor je v kapitole venovaný novým mzdovým zvýhodneniam za prácu v sobotu a v nedeľu, ktoré sa zavádzajú od 1.5.2018.

*

2.1 PRÍPLATKY VŠEOBECNE

Medzi povinné príplatky ku mzde možno podľa Zákonníka práce zaradiť nasledovné:

  • mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (§ 121)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Časť týchto príplatkov je naviazaná na základnú zložku mzdy (pracovná pohotovosť na pracovisku), časť na priemerný zárobok zamestnanca (práca nadčas a práca vo sviatok), časť na minimálnu mzdu za hodinu (znova pracovná pohotovosť na pracovisku, práca v sobotu, v nedeľu, nočná práca, sťažený výkon práce).

*

Príplatky naviazané na priemerný zárobok zamestnanca

U príplatkov, ktoré sú naviazané na priemerný zárobok zamestnanca sa pri výpočte vychádza z priemerného hodinového zárobku zisteného za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Pritom sa myslí kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu, kedy došlo k výkone práce.

Príklad

Zamestnanec odpracoval v mesiaci máj 2018 spolu 6 hodín a 15 minút nadčasov, za ktoré mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% priemerného zárobku.

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený za I. štvrťrok je 5,8639 eura.

Mzdové zvýhodnenie za 6,25 hodiny práce nadčas vypočítame ako:

6,25 x 25% z 5,8639 eura = 9,1624 eura (zaokrúhlili sme na 4 desatinné miesta nahor)

*

Príplatky naviazané na minimálnu mzdu na hodinu

U príplatkov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu na hodinu sa vždy vychádza zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

Pritom nie je podstatné, aký je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca – rovnako postupujeme aj keď je to 38,75 hodiny/týždeň, aj keď je to 37,5 hodiny/týždeň.

Nie je podstatné ani stupeň náročnosti práce pracovného miesta na ktorom je zaradený zamestnanec. Pri všetkých 6 stupňoch náročnosti práce sa postupuje rovnako.

V roku 2018 to znamená pre všetkých výpočet zo sumy minimálnej mzdy na hodinu danej ako 2,759 eura.

Príklad

Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny/týždeň a pracuje na pracovnom mieste so 6. stupňom náročnosti. V roku 2018 pri určení výšky mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci atď. vychádzame zo sumy minimálnej mzdy na hodinu vo výške 2,759 eura.

*

Príplatky pri práci na dohodu

Od 1.5.2018 je pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov) nárok na:

  • zvýšenie odmeny pri práci vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu (§ 223 ods. 2)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a)
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b)
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123)
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124)

*

Vedúci zamestnanci

Podľa § 9 ods. 3 ZP vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

*

Domácka práca a telepráca

Podľa § 52 ods. 1 ZP domácka práca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste.

Telepráca je práca zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca").

V oboch prípadoch je dôležité, že takíto zamestnanci si sami rozvrhujú pracovný čas.

Podľa § 52 ods. 1 písm. c) ZP takýmto zamestnancom nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

*

Zákonník práce 2018: Kapitola 3. TRINÁSTE A ŠTRNÁSTE PLATY

Témy: Zákonník práce,zmeny 2018

Dôležitou novinkou zavedenou od 1.5.2018 v Zákonníku práce sú tzv. trináste a štrnáste platy. V Zákonníku práce sa používajú oficiálne termíny:

  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek
  • peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

*

Peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek = trinásty plat

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) definuje trinásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek.

Trinásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Trinásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa trinásty plat vypláca v mesiaci jún príslušného roka. Znamená to, že trinásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac máj.

*

Trinásty plat a oslobodenie od dane z príjmov a odvodov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. n), trinásty plat je od roku 2019 (viď § 52zp) do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 38em, trinásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 1, trinásty plat je od roku 2021 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie. Ak je trinásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Oslobodenie od dane z príjmov do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2019.

Oslobodenie od zdravotných odvodov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od odvodov na sociálne poistenie do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2021.

*

Podmienkou týchto oslobodení je:

  • trinásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac máj (vyplatený počas mesiaca jún),
  • trinásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce a súčasne
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30.4. nepretržite aspoň 24 mesiacov.

*

Peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov = štrnásty plat

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) definuje štrnásty plat ako peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov.

Štrnásty plat je súčasť mzdy a berie sa tak do úvahy pri výpočte priemerného zárobku (§ 134 Zákonníka práce). Štrnásty plat je dobrovoľnou (nie povinnou) možnosťou odmeňovania zamestnanca za prácu.

Podľa § 130 ods. 2 ZP sa štrnásty plat vypláca v mesiaci december príslušného roka. Znamená to, že štrnásty plat musí byť zahrnutý do výplaty za mesiac november.

*

Štrnásty plat a oslobodenie od dane z príjmov a odvodov

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, § 5 ods. 7 písm. o), štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od dane z príjmov. Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do základu dane sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Štrnásty plat je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov (dôvod - pretože je do tejto výšky oslobodený od dane). Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Podľa novelizovaného znenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 293ec ods. 2, štrnásty plat je od roku 2019 do výšky 500 eur oslobodený od odvodov na sociálne poistenie. Ak je štrnásty plat vyplatený vo výške nad 500 eur, do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa zahrnie len časť nad 500 eur.

Oslobodenie od dane z príjmov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od zdravotných odvodov do výšky 500 eur je platné prvýkrát už v roku 2018.

Oslobodenie od odvodov na sociálne poistenie do výšky 500 eur je platné prvýkrát v roku 2019.

*

Podmienkou týchto oslobodení je:

  • štrnásty plat musí byť vyplatený vo výplate za mesiac november (vyplatený počas mesiaca december),
  • štrnásty plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 31.10. nepretržite aspoň 48 mesiacov a súčasne
  • zamestnancovi bol vyplatený vo výplate za mesiac máj daného roka (vyplatený v júni) trinásty plat najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.

*