Najnovšie články
*
Podľa § 39 ods. 9 písm. a) zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „Prehľad“), a to v lehote podľa § 49 ods. 2, teda do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.
*
*
Vzor „Vyhlásenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke
V lehote do 30. apríla je zamestnávateľ povinný podľa § 39 ods. 9 písm. b) zákona predložiť daňovému úradu „Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti...“ (ďalej len „Hlásenie“).
*
*
Podľa § 50 zákona, daňovník má právo venovať 2 % resp. 3 % zaplatenej dane.
Zamestnanec si môže uplatniť svoje právo na venovanie 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane podľa § 50 zákona najneskôr do 30. apríla.
*
Tlačivo určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.
*
K 29.11.2025 vzor tlačiva platný za rok 2025 ešte nebol zverejnený.
*
K "Vyhláseniu" je zamestnanec povinný priložiť "Potvrdenie o zaplatení dane...", ktoré mu je povinný - na základe jeho žiadosti podľa § 39 ods. 7 zákona - po vykonaní ročného zúčtovania vydať zamestnávateľ do 15. apríla.
*
*
Ak zamestnanec v "Žiadosti" vyznačil, že chce venovať 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane podľa § 50 zákona, zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 zákona povinný po vykonaní ročného zúčtovania do 15. apríla vystaviť zamestnancovi potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 zákona.
Tlačivo určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.
*
K 29.11.2025 vzor tlačiva platný za rok 2025 ešte nebol zverejnený.
*
*
V termíne do 31. marca je zamestnávateľ povinný podľa § 38 ods. 6 zákona vykonať ročné zúčtovanie za zamestnancov, ktorí o to požiadali v súlade so zákonom.
*
Vzor tlačiva "Ročné zúčtovanie preddavkov na daň" určuje ministerstvo financií.
Dňa 10.10.2025 Ministerstvo financií SR určilo "svoju" časť tlačív potrebných pre zamestnávateľov na vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2025.
Zamestnávatelia pri ročnom zúčtovaní za rok 2025 použijú novú verziu tlačiva s kódom MF/013384/2025-721.
Potrebné informácie nájdete vo Finančnom spravodajcovi 2025, príspevok č. 24.
https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-spravodajca/2025/
*
*
Zamestnanci, ktorí chcú a môžu (spĺňajú zákonom stanovené podmienky) požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, musia do 15. februára podľa § 38 ods. 1 zákona vyplniť a zamestnávateľovi odovzdať "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti...".
Poznámka: Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota pre odovzdanie "Žiadosti" za rok 2025 sa tak posúva až na pondelok 16. februára 2026.
*
Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný vydať "Potvrdenie" za príslušný rok všetkým zamestnancom, ktorí u neho mali počas príslušného roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme a ktorým nebude robiť ročné zúčtovanie.
Podľa "poučenia" zamestnávateľ vydá potvrdenie zamestnancovi aj vtedy, ak tomuto zamestnancovi v zdaňovacom období poskytol len plnenia oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b), k), l) a o) zákona, ktoré sa uvádzajú na r. 05 až 09 tohto potvrdenia, ak mu nebude robiť ročné zúčtovanie (uvedený pokyn je síce v rozpore s § 39 ods. 5 zákona, ale odporúčam ho rešpektovať).
Lehota na vydanie "Potvrdenia" za rok 2025 je:
- utorok 10. február 2026, ak zamestnanec aktívne požiada o vystavenie "Potvrdenia" najneskôr vo štvrtok 5. februára 2026,
- utorok 10. marec 2026, ak zamestnanec aktívne nepožiada o vystavenie "Potvrdenia", respektíve požiada až po 5. februári 2026.
Poznámka: Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
*
*
Vzor „Vyhlásenia“ určuje Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje ho na svojej webovej stránke www.financnasprava.sk.
Dňa 20.11.2024 FR SR na svojej webovej stránke uverejnilo informáciu č. 33/DZPaU/2024/I ... o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Link:
https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Novinky_leg/Priame_dane_uct/2024/2024.11.20_033_DZPaU_2024_I.pdf
Podľa tejto informácie FR SR podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov určuje na zdaňovacie obdobie 2025 nový vzor tlačiva
"Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti..." pod kódom VYH36v25.
Tlačivo nájdete aj tu:
https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Vzory_tlaciv/Zavisla_cinnost_5ZD/2024/2024.11.20_dan_bonus_par_36.pdf
*
*
Registračná povinnosť
Zamestnávateľ ako platiteľ dane zo závislej činnosti je povinný registrovať sa u správcu dane miestne príslušného podľa miesta výkonu závislej činnosti svojich zamestnancov.
Podľa § 49a ods. 1 ZDP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
Ďalej podľa § 49a ods. 3 ZDP, fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná na účel vykonania zmien v registrácii oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Táto povinnosť sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 ZDP.
Podľa § 49a ods. 5 ZDP, ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň.
*
*
Predkladanie dokladov a ochrana osobných údajov
Na preukazovanie svojich nárokov je zamestnanec povinný predkladať zamestnávateľovi rôzne doklady: napríklad sobášny list, rodné listy detí, potvrdenia vystavené inými subjektami atď.
Podľa § 37 ods. 6 ZDP, na účely preukazovania nárokov, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane je zamestnávateľ oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ je na tieto účely oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
Znamená to, že napríklad na účel preukázania nároku na daňový bonus na deti je zamestnávateľ oprávnený kopírovať si rodné listy detí zamestnanca a archivovať ich. Ak na požadovaných dokladoch sú aj údaje, ktoré nemajú priamy súvis s preukazovaním nároku, zamestnávateľ ich na kópii dokladu začierni.
*
Predkladanie originálnych dokladov
V zákone o dani z príjmov sa neurčuje, či má zamestnanec povinnosť preukazovať zamestnávateľovi nárok na priznanie daňového bonusu originálmi dokladov, alebo kópiami z nich vyhotovenými.
V prípade, ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi len kópie dokladov a zamestnávateľ má pochybnosti o správnosti alebo pravdivosti predložených dokladov, môže požiadať zamestnanca o predloženie originálov týchto dokladov k nahliadnutiu.
*
*
Daňový bonus na zaplatené úroky si môže daňovník, ktorý spĺňa podmienky, uplatniť v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.
Na úvod treba zdôrazniť, že na rozdiel od daňového bonusu na deti nie je pri určení nároku na daňový bonus na zaplatené úroky výška príjmu daňovníka za uzatváraný rok. Daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2025 si môže uplatniť aj daňovník, ktorý nemá žiaden zdaniteľný príjem za rok 2025 - prostredníctvom daňového priznania, ktoré môže podať aj pri nulovom zdaniteľnom príjme.
*
Pri posudzovaní, či má na daňový bonus daňovník nárok a pri určení výšky daňového bonusu je dôležité, kedy bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.
Odlišný postup je pri zmluvách uzavretých do 31.12.2023 a odlišný pri zmluvách uzavretých po 1.1.2024.
*
PODMIENKY, KTORÉ MUSIA BYŤ SPLNENÉ BEZ OHĽADU NA TO, KEDY BOLA ZMLUVA UZAVRETÁ
Bez ohľadu na to, či bola zmluva o úvere na bývanie uzavretá do 31.12.2023 alebo bola uzavretá po 1.1.2024, platí, že daňový bonus na zaplatené úroky si môže daňovník uplatniť len na:
- jeden úver na bývanie definovaný podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie,
- jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie (byt, dom).
Ďalej musí byť splnená podmienka, že ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie mal daňovník najmenej 18 rokov a súčasne najviac 35 rokov.
Ak má pri úvere spoludlžníka, túto podmienku veku musí spĺňať aj spoludlžník.
*
Nárok je na jednu zmluvu o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť
Zdôraznime, že daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť len na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie a na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (byt, rodinný dom) s odkazom na § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.
Podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie sa za úver na bývanie považuje len úver:
- s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov,
- zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti (rodinný dom alebo byt), a to aj rozostavanej,
... ktorý poskytuje banka (okrem stavebnej sporiteľne) spotrebiteľovi na tieto účely:
- nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti,
- výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo
- zmena dokončenej stavby určenej na bývanie.
*
Dôležité: Úverom na bývanie tak nie je napríklad spotrebný úver, tzv. americká hypotéka, ale ani úver zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktorého účelom je predčasné splatenie predošlej hypotéky, z ktorej si daňovník financoval napr. kúpu bytu, teda tzv. refinancovanie. Pri takýchto úveroch tak nie je nárok na daňový bonus.
*
Ak má daňovník dve a viac zmlúv o úvere na bývanie, pri ktorých sú splnené podmienky, a neuplynula pri nich ešte doba piatich rokov, počas ktorých má daňovník nárok na daňový bonus, môže si vybrať jednu z týchto zmlúv, na ktorú si uplatní daňový bonus. Logicky by mal daňovník postupovať tak že si z dvoch či viacerých zmlúv vyberie tú, pri ktorej mu vyjde čo najvyšší daňový bonus.
*
*
Podľa § 11 ods. 1 ZDP sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8, a to:
- na daňovníka (§ 11 ods. 2),
- na manžela, manželku (§ 11 ods. 3),
- príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8).
*
Pri výpočte mesačných preddavkov na daň sa môže znížiť (mesačný) základ dane zamestnanca len o nezdaniteľnú časť na daňovníka - viď § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.
*
NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA DAŇOVNÍKA
Nezdaniteľná časť na daňovníka (za rok) je suma určená ako 21,0-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) platného k 1. januáru príslušného roka.
*
Výpočet sumy pre rok 2025
Suma životného minima platná k 1.1.2025 bola 273,99 €.
21 x 273,99 € = 5753,79 €
5753,79 € / 12 mesiacov = 479,48 € po zaokrúhlení (zaokrúhľuje sa vždy matematicky)
*
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň počas roka 2025 je suma 479,48 €, a to bez ohľadu na výšku základu dane, viď § 35 ods. 1 písm. b) ZDP.
*
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2025:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 25426,27 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 5753,79 € (21-násobok životného minima).
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
12110,36 € – (základ dane : 4)
... kde suma 12110,36 € = 44,2-násobok životného minima.
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 48441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Výpočet sumy pre rok 2026
Suma životného minima platná k 1.1.2026 je 284,13 €.
21 x 284,13 € = 5966,73 €
5966,73 € / 12 mesiacov = 497,23 €
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň počas roka 2026 je suma 497,23 €.
*
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2026:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 26083,13 € (91,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 5966,73 € (21-násobok životného minima).
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26083,13 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
14661,11 € – (základ dane : 3)
... kde suma 14661,11 € = 51,6-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 43983,32 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
*
Dňa 28.11.2025 bolo v Zbierke zverejnené "Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 340/2025 Z. z.", ktorým sa od 1. januára 2026 zvyšujú sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách za každý 1 km jazdy nasledovne:
- 0,090 € jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,313 € osobné cestné motorové vozidlá.
*
Od 1.6.2025 do 31.12.2025 boli platné sumy základnej náhrady za každý 1 km jazdy:
- 0,085 € jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,296 € osobné cestné motorové vozidlá.
*
Podľa § 32 a § 38 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca (resp. daňovníka všeobecne) podľa § 5 až 8 ZDP za príslušný rok presiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, tak po skončení roka má zamestnanec povinnosť:
- požiadať zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP o vykonanie ročného zúčtovania alebo
- podať daňové priznanie (ak mal zdaniteľné príjmy len podľa § 5, použije tlačivo typ A, ak mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8, použije tlačivo typ B).
Pozor, pri posudzovaní tejto povinnosti započítavame okrem príjmov zo závislej činnosti aj prípadné iné zdaniteľné príjmy (podľa § 6 až 8 ZDP), ktoré nie sú oslobodené od dane a neboli vysporiadané zrážkovou daňou.
Pre rok 2025 ide o hranicu danú ako 50 % z 5753,79 € = 2876,90 €.
Pre rok 2026 ide o hranicu danú ako 50 % z 5966,73 € = 2983,37 €.
Pozor, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za príslušný rok nepresiahli hranicu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka, ale vykazuje daňovú stratu.
*
Ak zdaniteľné príjmy zamestnanca uvedenú hranicu nepresiahli, zamestnanec môže (ale nemusí) dobrovoľne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, resp. môže podať daňové priznanie dobrovoľne. Význam to má vtedy, ak zamestnanec mal relatívne nízke príjmy, avšak aj z nich mu boli strhnuté preddavky na daň. Tu je predpoklad, že pri uplatnení ročnej sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka v ročnom zúčtovaní, resp. daňovom priznaní bude jeho výsledná daň za rok nulová a predtým zrazené preddavky na daň sa zamestnancovi vrátia ako daňový preplatok.
Daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka (alebo ho mal spätne priznaný), pričom mal počas roka zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň a celkový zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka (v prípade roka 2025 ide o sumu 2876,90 € a v prípade roka 2026 o sumu 2983,37 €). Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, teda je nulová. Finančná správa dôchodcovi na základe takto podaného daňového priznania vráti predtým zrazené preddavky na daň ako daňový preplatok.
Príklad
Pán Albert poberal predčasný starobný dôchodok, resp. neskôr starobný dôchodok počas celého roka 2025. Nemal tak nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Pán Albert počas roka 2025 pracoval u zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti (uplatňoval si OOP, ale to pre výpočet dane nie je podstatné). Jeho ročný (hrubý) zdaniteľný príjem bol 2400 €. Zamestnávateľ pánovi Albertovi priebežne zrážal preddavky na daň, v úhrne to bola suma 456 €.
Iné zdaniteľné príjmy pán Albert nemal.
Pán Albert nebude zamestnávateľa žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, ale požiada ho o vydanie potvrdenia o príjmoch. Sám si podá daňové priznanie (typ A).
Pretože jeho zdaniteľný príjem za rok 2025 nepresiahol hranicu 2876,90 €, jeho výsledná daň je nulová. Finančná správa vráti pánovi Albertovi v lehote do 10. mája 2026 daňový preplatok vo výške 456 €.
*
*
Tu nájdete odkazy na všetky články a texty k ročnému zúčtovaniu za rok 2025.
*
Komu môže zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie za rok 2025, priebeh a vysporiadanie výsledkov:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1352
*
Nezdaniteľné časti:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1354
*
Daňový bonus na deti:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1331
*
Daňový bonus na zaplatené úroky:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1355
*
Preukazovanie nárokov na daňové zvýhodnenia - nezdaniteľné časti, daňové bonusy:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1356
*
Povinnosti zamestnávateľa a opravy chýb:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1357
*
Tlačivo "Vyhlásenie na uplatnenie nezdan. časti..." od r. 2025:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1358
*
Tlačivo "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch":
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1359
*
Tlačivo "Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania":
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1360
*
Tlačivo "Ročné zúčtovanie":
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1361
*
Tlačivo "Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov":
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1362
*
Tlačivo "Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane":
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1363
*
Tlačivo "Hlásenie o vyúčtovaní dane":
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1364
*
Tlačivo "Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch" od r. 2026:
https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1365
*
Tlačivá daňových priznaní:
... doplníme.
*
*
Podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) v znení platnom do 31. decembra 2025 boli zamestnávatelia povinní viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni (v podobe evidenčných listov dôchodkového poistenia - ELDP):
- do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi, alebo
- do ôsmich dní od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca, alebo
- do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.
*
Dňa 5. novembra 2024 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 310/2024 Z. z.
Okrem iných zmien sa touto novelou ruší povinnosť zamestnávateľa viesť túto evidenciu a predkladať do SP evidenčné listy dôchodkového poistenia, a to od 1. januára 2026.
*
*
Dnes (20.11.2026) zverejnilo Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR (MPSVaR) na portáli Slov-lex predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Cieľom pripravovanej právnej úpravy je prehodnotiť primeranosť odvodovej záťaže pre špecifické skupiny samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) - najmä ide o tzv. mikroodvody.
Pripravovaná právna úprava má za cieľ reflektovať aj na problémy aplikačnej praxe.
*
Predbežná informácia má označenie PI/2025/252 a nájdete ju tu:
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/PI/2025/252
*
*
V kapitole budeme na modelových príkladoch ukazovať a dávať odporúčania, ako najšikovnejšie je možné optimalizovať svoje príjmy v rôznych konkrétnych podmienkach, najmä v závislosti od doterajšej výšky hrubého príjmu.
Používať budeme výpočty, veličiny, sadzby a ďalšie pravidlá platné v roku 2026.
Pre zjednodušenie budeme predpokladať, že rovnaké veličiny, sadzby atď. budú platné aj v ďalších rokoch 2027 a 2028.
*
Modelové príklady nechápte ako odporúčanie na ukončenie zamestnania a začatie podnikania - ide najmä o modelové porovnanie výšky daňovo-odvodového zaťaženia v línií zamestnanie - SZČO - s.r.o.
*
*
Oficiálnu definíciu ceny práce nájdeme v § 130 ods. 5 Zákonníka práce:
"Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ."
Podľa tejto definície cenu práce tvorí mzda + náhrada mzdy + náhrada za pracovnú pohotovosť, k tomu odvody, ktoré platí zamestnávateľ z vymeriavacieho základu zamestnanca (35,7 %), okrem poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce (0,5 %).
Už to, že sa do ceny práce nemá započítať poistné na financovanie podpory (PFP) v čase skrátenej práce, vzbudzuje obavy, či je takéto definícia "v poriadku". Ak sa majú započítavať odvody zamestnávateľa, tak by sa logicky malo započítavať aj "PFP", a teda celková suma odvodov, ktoré platí zamestnávateľ z vymeriavacieho základu zamestnanca, čo je 36,2 %. Osobne to považujem za technickú chybu v § 130 ods. 5 Zákonníka práce - pri zavádzaní poistného na financovanie podpory atď. sa na to skrátka zabudlo, to sa stáva...
Ak je "hrubá mzda" zamestnanca 1000 € mesačne, tak podľa definície ceny práce + PFP sú náklady zamestnávateľa 1362 € mesačne.
Ak je "hrubá mzda" zamestnanca 1500 € mesačne, tak podľa definície ceny práce + PFP sú náklady zamestnávateľa 2043 € mesačne.
A ak je "hrubá mzda" zamestnanca 2000 € mesačne, tak podľa definície ceny práce + PFP sú náklady zamestnávateľa 2724 € mesačne.
Z pohľadu ekonóma, ktorého úlohou je vyčísliť náklady zamestnávateľa na mzdy a ďalšie náležitosti spojené so zamestnávaním a následne to premietnuť do cenotvorby produktov a služieb, ktoré zamestnanci svojou prácou tvoria, nestačí kalkulovať s nákladmi na prácu zamestnanca len v tejto rovine.
Čo všetko musí zamestnávateľ vyplatiť alebo poskytnúť zamestnancovi bez ohľadu na zamestnancom vytvorenú hodnotu a jeho reálne odpracovaný čas?
Inými slovami, aké má zamestnávateľ skutočné náklady na prácu zamestnanca, ak je dohodnutá mesačná hrubá mzda zamestnanca pracujúceho na pracovnú zmluvu napríklad vo výške 2000 €, čo je mierne nadpriemerná mzda na Slovensku v roku 2026?
*
Na tieto otázky odpovieme v pokračovaní kapitoly.
*
*
Dňa 12. novembra 2025 zverejnil Štatistický úrad SR na svojej stránke údaje o medziročnom raste nominálnych miezd vo vybraných odvetviach za september 2025.
Z týchto údajov je možné usudzovať, respektíve odhadovať, že medziročný rast priemernej mesačnej mzdy za tretí štvrťrok 2025 bude približne medzi 5,5 % až 6,5 % ... a dôchodková hodnota pre rok 2026 sa tak zvýši približne o 5,5 %, na sumu odhadom 19,80 €.
Presný údaj bude známy v utorok 2. decembra 2025.
*
To znamená, že sa tak postupne potvrdzuje doterajší odhad, resp. úvaha:
O starobný dôchodok bude výhodnejšie požiadať až od druhého januára 2026 a nie ešte pred koncom roka 2025.
A to napriek tomu, že budúci dôchodca tak dostane o jeden či dva dôchodky menej a nebude mať nárok ani na 13. dôchodok za rok 2025.
Rozdiel medzi sumou dôchodku priznanou na konci roka 2025 a na začiatku roka 2026 bude približne + 3,5 % v prospech dôchodku priznaného na začiatku roka 2026.
*
Budúci dôchodca má 45 odpracovaných rokov a jeho POMB = 0,9.
Dôchodok (D1) priznaný v roku 2025 bude po valorizáciách 2025 a 2026 v roku 2026 vo výške:
D1 = (0,9 x 45 x 18,7434) + 2,1 % + 3,7 % = 803,90 €
Dôchodok (D2) priznaný v roku 2026 bude po valorizácii 2026 vo výške:
D2 = (0,9 x 45 x 19,8) + 3,7 % = 831,60 € ... čo je o 27,70 € viac.
Počkať so žiadosťou o dôchodok až na 2. január 2026 má význam najmä vtedy, ak budúci dôchodca chce ďalej pracovať či podnikať a bude mať v roku 2026 zdaniteľné príjmy.
Tak si totiž bude môcť uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka aj v roku 2026 - čo znamená úsporu na nižšej dani z príjmu za rok 2026 o vyše 1100 €.
*
*
Podľa § 50aa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), počnúc daňovými priznaniami (resp. ročným zúčtovaním) za rok 2025 môže fyzická osoba (FO) poukázať (venovať) 2 % zaplatenej dane aj svojmu rodičovi.
FO sa môže rozhodnúť, že poukáže:
- 2 % zaplatenej dane otcovi,
- ďalšie 2 % zaplatenej dane matke,
- a tak ako doteraz - 2 % (alebo 3 %, ak vykonával dobrovoľnícku činnosť) môže podľa § 50 ZDP poukázať občianskym združeniam a podobne.
Spolu tak môže poukázať 2 + 2 + 2 (3) = 6 % (7 %) zaplatenej dane.
Suma poukázaných 2 % dane musí dosiahnuť najmenej 3 eurá.
*
Možnosť poukázania 2 % dane rodičovi sa zaviedla v súlade s Čl. 39 ods. 5 Ústavy SR a nahrádza systém rodičovských dôchodkov, ktoré boli zavedené v rokoch 2023 a 2024.
*
Tak ako pri rodičovských dôchodkoch v rokoch 2023 a 2024, daňovník môže poukázať 2 % zo zaplatenej dane rodičovi, ktorý je poberateľom:
- starobného dôchodku alebo
- invalidného, výsluhového, resp. invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,
... a to k 31. decembru kalendárneho roka, za ktorý sa poukazuje podiel zaplatenej dane.
Vo všetkých prípadoch musí ísť o dôchodky vyplácané slovenskou Sociálnou poisťovňou, resp. inštitúciami sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v SR.
Ak poberá rodič porovnateľný dôchodok len zo zahraničia (napríklad starobný dôchodok v Českej republike), daňovník - dieťa, mu podiel zaplatenej dane nemôže poukázať. Pritom nie je rozhodujúce, kde rodič daňovníka žije (napríklad daňovník môže poukázať podiel zaplatenej dane rodičovi, ktorý žije v Českej republike a poberá dôchodok zo slovenskej Sociálnej poisťovne).
Rodič, ktorému dieťa poukazuje podiel zaplatenej dane, nie je povinný kvôli tomu sa niekde registrovať alebo niečo "riešiť".
*
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že poukázaná suma 2 % sa vypočíta zo zaplatenej dane daňovníka, ktorá je znížená o daňový bonus na deti a znížená o daňový bonus na zaplatené úroky.
*
Podľa § 50aa ods. 7 ZDP, Finančné riaditeľstvo SR je povinné po splnení zákonom stanovených podmienok previesť podiely zaplatenej dane Sociálnej poisťovni do štyroch mesiacov po uplynutí lehoty na podanie vyhlásenia podľa § 50aa ods. 1 ZDP. V rovnakej lehote doručí Sociálnej poisťovni údaje o rodičovi a sumu podielu zaplatenej dane pre rodiča, ktorá sa mu má poukázať.
Následne Sociálna poisťovňa zašle poukázanú sumu rodičovi daňovníka, v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota správcu dane na oznámenie údajov na účely poukázania podielu zaplatenej dane Sociálnej poisťovni.
V praxi to znamená, že ak daňovník podal daňové priznanie v lehote do 31. marca 2026, rodič daňovníka by mal dostať poukázanú sumu do 5 mesiacov, teda do 31. augusta 2026.
*
Podľa § 50aa ods. 9 ZDP, právo na vyplatenie podielu zaplatenej dane pre rodiča zaniká smrťou rodiča.
*
*
|
Status
|
S+R
|
IP
|
NP
|
PvN
|
PFP
|
UP
|
GP
|
ZP
|
|
Osoba v pracovnom pomere (1)
|
x
|
x
|
x
|
x
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
Štátny zamestnanec
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
x
|
|
x
|
|
Osoba v služobnom pomere
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
x
|
|
x
|
|
Sudca
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
|
x
|
|
Prokurátor
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
|
x
|
|
Žiak, študent pri odbornej praxi
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
DoBPŠ s OOP (2)
|
x |
x |
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoBPŠ bez OOP
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoVP, DoPČ dôchodca s OOP (3)
|
x |
|
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoVP, DoPČ dôchodca bez OOP
|
x
|
|
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoVP, DoPČ inv. dôch. s OOP (4)
|
x |
x |
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoVP, DoPČ inv. dôch. bez OOP
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoVP, DoPČ predč. dôch. s OOP (5)
|
x |
|
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoVP, DoPČ predč. dôch. bez OOP
|
x
|
|
|
|
|
x
|
x
|
|
|
DoVP, DoPČ ostatní pravid. príjem
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
x
|
x
|
x
|
|
DoVP, DoPČ ostatní nepravid. príjem
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
x
|
x
|
|
DoPČ-SP (6)
|
x
|
x
|
x |
x |
|
x
|
x
|
x
|
|
ZoČŠO-T s OOPT (7)
|
x
|
x
|
x |
x |
|
x
|
x
|
x
|
|
Konateľ pravidelný príjem
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Konateľ nepravidelný príjem
|
x
|
x
|
|
|
|
|
|
x
|
|
Štatutár pravidelný príjem (8)
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Štatutár nepravidelný príjem (8)
|
x
|
x
|
|
|
|
|
|
x
|
|
Spoločník pravidelný príjem
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Spoločník nepravidelný príjem
|
x
|
x
|
|
|
|
|
|
x
|
|
Komanditista pravidelný príjem
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Komanditista nepravidelný príjem
|
x
|
x
|
|
|
|
|
|
x
|
|
Člen družstva pravidelný príjem (9)
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Člen družstva nepravid. príjem (9)
|
x
|
x
|
|
|
|
|
|
x
|
|
Riaditeľ štátneho podniku
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
x
|
|
x
|
|
Ústavný činiteľ (10)
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
x
|
|
x
|
|
Župan, primátor, starosta
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
x
|
|
x
|
|
Poslanec pravidelný príjem (11)
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
x
|
|
x
|
|
Poslanec nepravidelný príjem (11)
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
x
|
|
Pestún
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Vo väzbe pravidelný príjem (12)
|
x
|
x
|
x
|
|
|
x
|
|
x
|
|
Vo väzbe nepravidelný príjem (12)
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
x
|
|
Zmluva OZ pravidelný príjem (13)
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Zmluva OZ nepravidelný príjem (13)
|
x
|
x
|
|
|
|
|
|
x
|
|
Likvidátor pravidelný príjem
|
x
|
x
|
x
|
x
|
|
|
|
x
|
|
Likvidátor nepravidelný príjem
|
x
|
x
|
|
|
|
|
|
x
|
*
*
Z podielov na zisku sa platí daň, resp. odvody na zdravotné poistenie v závislosti od toho, za aké účtovné obdobie sú vyplácané podiely na zisku (dividendy).
Inak povedané – v akom účtovnom období bol vytvorený zisk, z ktorého sú vyplácané podiely na zisku.
Nie je ani tak podstatné, kedy sa podiely na zisku vyplácajú, ale za aké účtovné obdobie ide o zisk.
Zákon o dani z príjmov a zákon o zdravotnom poistení sa v priebehu jednotlivých historických období menil, o čom vám dáva prehľad tabuľka v pokračovaní článku.
Aktuálny stav - z dividend zo zisku za účtovné obdobie roka 2024 sa platí daň formou zrážky 10 % ... a z dividend zo zisku za účtovné obdobie roka 2025 sa (znova) platí daň 7 %.
*
*
Pracovná zmluva alebo dohoda
Ak má spoločník/konateľ v s. r. o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec - presne tak, ako sú poistení iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. na dohodu.
*
*
Pracovná zmluva alebo dohoda
Ak má spoločník/konateľ v s. r. o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec - presne ako iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. na dohodu.
Výnimkou je v takomto prípade garančné poistenie, ktoré sa nevzťahuje na spoločníka, ktorý je súčasne konateľom vo svojej s. r. o. a má najmenej 50 % účasť na majetku s. r. o.
Na spoločníka/konateľa sa v takomto prípade vzťahuje aj úrazové poistenie.
*
*
Ak spoločník alebo konateľ, resp. iný člen orgánu spoločnosti majú príjem z s. r. o. na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti a podobne, tak podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) ide o príjem zo závislej činnosti.
Ak spoločník alebo konateľ, resp. iný člen orgánu spoločnosti majú príjem z s. r. o. za prácu na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy, prípadne i bez zmluvy, tak v takomto prípade podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP ide o príjem zo závislej činnosti.
V „reči“ zákona o dani z príjmov tak má spoločník, konateľ, resp. člen orgánu spoločnosti, ktorý poberá v spoločnosti mzdu alebo odmenu za prácu pre spoločnosť, postavenie zamestnanca a spoločnosť má postavenie zamestnávateľa.
*
*
Najskôr sa pozrieme na zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ktoré môže mať uzavreté spoločník vo vlastnej s. r. o., resp. mal by mať uzavreté konateľ v s. r. o.
*
Obchodný zákonník
Spoločník, ktorý vo svojej spoločnosti aktívne pracuje, môže (ale nemusí) mať v spoločnosti uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu.
Rovnako konateľ, resp. člen orgánu spoločnosti môže (nemusí, avšak odporúča sa to) vykonávať svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy.
*
§ 66 ods. 6 Obchodného zákonníka:
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
*
§ 566 ods. 1 Obchodného zákonníka:
Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
*
*
Kapitola je venovaná možnostiam spoločníkov a konateľov s.r.o. (a vo všeobecnosti štatutárov obchodných spoločností), pokiaľ ide o zdanenie príjmov, platenie odvodov a ich optimalizáciu - s prihliadnutím na prípadný nárok na daňový bonus, nemocenské dávky, započítanie rokov na minimálny dôchodok...
Týchto možností je viac a sú naviazané na riešenie postavenia spoločníka či konateľa vo vlastnej firme – zmluvami podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Zákonníka práce.
*
*
Dňa 9. septembra 2025 schválila NR SR novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, novela vyšla v Zbierke pod číslom 258/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2025.
*
Cieľom novely je ďalšia digitalizácia a zjednodušenie procesov v Sociálnej poisťovni pokiaľ ide o vyplácanie dávok nemocenské, tehotenské a materské.
V tejto súvislosti sa uskutoční v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca (adresa alebo číslo účtu) na účely zistenia miesta výplaty dávok. Zamestnávatelia budú povinní oznámiť spôsob výplaty všetkých zamestnancov, ktorí boli zamestnaní pred účinnosťou novely, teda pred 1. novembrom 2025).
Pre novoprijatých zamestnancov (po účinnosti novely) budú zamestnávatelia tieto údaje uvádzať už pri ich prihlasovaní na povinné sociálne poistenie zamestnanca na Registračnom liste fyzickej osoby.
To znamená, že zamestnávatelia oznámia tieto údaje Sociálnej poisťovni iba raz, pričom aktualizáciu vykonajú len v prípade, ak zamestnanec zmení miesto výplaty, na ktoré sa mu zasiela mzda.
*
Uvedené sa prenieslo do 293gka ZSP, čo sú prechodné ustanovenia účinné od 1. novembra 2025.
Zamestnávateľ je povinný spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou (teda na registračnom liste) oznámiť Sociálnej poisťovni do 31. marca 2026 číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti.
Ďalej je zamestnávateľ povinný oznámiť každú zmenu týchto skutočností, ak poistenie tohto zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 a toto poistenie ku dňu oznámenia trvá.
*
Od 1. januára 2026 platí pre zamestnávateľov nová povinnosť určená podľa § 231 ods. 1 písm. p) bodu 1a, a to oznámiť pri novom zamestnancovi do Sociálnej poisťovne číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý vypláca zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzda sa vypláca v hotovosti.
Zamestnávatelia si budú túto povinnosť pri novoprijatých zamestnancoch plniť na registračných listoch - vyplnením príslušného nového údaja.
*
Sociálna poisťovňa o týchto nových povinnostiach zamestnávateľov informuje tu:
a tu:
*
*
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP), SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZZP, alebo má príjem z tejto činnosti.
Čiže vykonáva činnosť, resp. má príjmy z činností, ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), avšak okrem činnosti osobného asistenta.
Rovnako ako pri zákone o sociálnom poistení je definícia SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení temer zhodná s definíciou SZČO podľa zákona o dani z príjmov a sú tu tie isté dva rozdiely:
1. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku.
2. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ŤZP osobám.
*
*
Pri zdanení a odvodoch autorských honorárov platia určité špecifiká.
Autorské honoráre delíme na tzv. aktívne príjmy a pasívne príjmy.
*
AKTÍVNE PRÍJMY
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) sú zdaňované...
„Príjmy ... z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, 27), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,...“
Poznámka pod čiarou k odkazu 27) znie:
„27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“
*
Medzi aktívne príjmy zaraďujeme príjmy na základe § 91 Autorského zákona – príjmy z vytvorenia diela na objednávku na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka).
Môže ísť o autorské dielo - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo, iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela.
Ďalej sem zaraďujeme na objednávku vytvorený zvukový záznam, audiovizuálny záznam alebo vysielanie.
*
Pozor!
Podľa § 91 ods. 4 AZ - na počítačový program, databázu podľa § 131 AZ a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia AZ o zamestnaneckom diele. Je sporné, či by sa preto odmena autora počítačového programu, databázy podľa § 131 AZ alebo kartografického diela mala zdaniť podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o dani príjmov ako príjem zo závislej činnosti.
Názor autora tohto textu nie je jednoznačný, avšak po množstve diskusií zastávam názor, že takto postavenú definíciu zamestnaneckého diela treba chápať len v kontexte samotného autorského zákona a držiteľa autorských práv. Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide aj v týchto prípadoch o aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Len v takom prípade, ak uvedené diela vytvorí zamestnanec v zmysle Zákonníka práce v rámci svojich pracovných povinností, pôjde o zdanenie ako pri príjme zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.
*
Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. Pripomeňme si, že umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.
V oboch prípadoch - vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu - sa pri zdanení aktívnych príjmov postupuje podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou. V praxi to znamená napríklad dohodu o spôsobe zdanenia, ktorá bude uvedená ako článok zmluvy o vytvorení diela.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Príkladom je predaj výtvarných diel záujemcom zo strany samotného autora.
*
*
Na stránke relia nemáme vlastnú mzdovú kalkulačku, ale odporúčam vám použiť nástroj na webe www.platy.sk, tu:
https://www.platy.sk/vypocet-mzdy
*
*
Rok "X" sa započíta do získaného obdobia dôchodkového poistenia, ak za daný rok vychádza osobný mzdový bod najmenej 0,241.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené všeobecné vymeriavacie základy (čiže priemerná ročná mzda v SR) za roky od roku 2014 do rokov 2025 a 2026 (odhad!), ďalej potrebný ročný vymeriavací základ - aby sa daný rok započítal.
Pre ilustráciu je v tabuľke aj prepočet potrebného VZ na jeden mesiac. Kľúčový údaj je však ročný vymeriavací základ.
*
*
Definícia SZČO na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) sa od 1.1.2026 zmenila. Nachádza sa v § 5 ZSP:
SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu (odkaz 7b) - okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
*
Skúsme zrozumiteľnejšie.
SZČO je fyzická osoba, ktorá má 18 rokov a viac a:
- má oprávnenie na vykonávanie, resp. prevádzkovanie činnosti ... alebo ...
- podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť, na ktorú nie je potrebné oprávnenie,
... z ktorej príjmy sú zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (DZP). Viď https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1330
A to vrátane prípadov, kedy sú tieto príjmy v SR od dane oslobodené, pretože tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale na danú osobu sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky.
SZČO na účely zákona o sociálnom poistení nie je osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ŤZP osobe.
*
Príkladom SZČO sú:
- samostatne hospodáriaci roľníci (farmári),
- živnostníci,
- súkromný lekár, advokát, notár, exekútor, architekt a ďalšie osoby s oprávnením na výkon činnosti podľa osobitných predpisov - kde príjmy sú zdanené podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP,
- spoločníci VOS, komplementári komanditných spoločností,
- umelci a autori s honorármi plynúcimi zo zmlúv o dielo alebo s honorármi za umelecký výkon, ak neboli zdanené zrážkovou daňou... tieto osoby sú príkladom takých SZČO, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa Autorského zákona, na ktorú nie je potrebné oprávnenie,
- správcovia konkurznej podstaty, pracovní asistenti osôb, ktoré sú ŤZP a SZČO, modelky (znova je to príklad osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, na ktorú nie je potrebné oprávnenie),
- znalci, tlmočníci, prekladatelia,
- osoby s oprávnením na výkon sprostredkovateľskej činnosti poľa osobitných predpisov - kde príjmy sú zdanené podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZDP, napríklad finanční agenti s licenciou NBS,
- športovci, športoví odborníci pôsobiaci ako SZČO.
*
*
Sumy daňového bonusu na dieťa platné na roky 2025 a 2026 (za jeden kalendárny mesiac) podľa § 33 ods. 1 ZDP:
- 100 € na dieťa vo veku do 15 rokov,
- 50 € na dieťa vo veku od 15 do 18 rokov.
Suma 100 € sa vypláca na deti do dovŕšenia veku 15 rokov, poslednýkrát za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 15 rokov.
Suma 50 € sa vypláca na deti do dovŕšenia veku 18 rokov, poslednýkrát za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 18 rokov.
Poznámka: Daňový bonus na deti 18-ročné a staršie sa od roku 2025 zrušil.
*
Ohraničenie sumy daňového bonusu v závislosti od čiastkového základu dane
Podľa § 33 ods. 6 ZDP je daňový bonus najviac:
- 29 % čiastkového základu dane pri 1 dieťati,
- 36 % čiastkového základu dane pri 2 deťoch,
- 43 % čiastkového základu dane pri 3 deťoch,
- 50 % čiastkového základu dane pri 4 deťoch,
- 57 % čiastkového základu dane pri 5 deťoch,
- 64 % čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch.
Maximálna možná suma daňového bonusu sa určuje z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo z úhrnu týchto čiastkových základov dane daňovníka.
*
Základom dane (čiastkovým základom dane) zamestnanca z príjmov podľa § 5 ZDP sú zdaniteľné príjmy zamestnanca zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Pozor, od roku 2026 sa poistné zamestnanca na zdravotné poistenie zvyšuje zo 4 % na 5 %.
Základom dane (čiastkovým základom dane) SZČO z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 sú (zjednodušene) príjmy SZČO znížené o poistné a ďalšie daňovo uznané výdavky (paušálne alebo skutočné).
Ak mala SZČO príjmy aj podľa § 6 ods. 1 a 2, aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, vychádza sa zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2.
Na ďalšie zdaniteľné príjmy daňovníka (§ 6 ods. 3 a 4, § 7, § 8, príjmy zdanené formou zrážkovej dane podľa § 43, podiely na zisku) a na príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú oslobodené od dane, sa neprihliada.
Podľa výkladu Finančného riaditeľstva SR sa percento (29 % až 64 %) má určiť podľa počtu detí vo veku do 18 rokov. Odporúčam postupovať podľa výkladu FR SR..., aj keď je v § 33 ods. 6 zákona jednoznačne uvedené, že ide o počet vyživovaných detí (vyživované dieťa je napríklad aj študent denného štúdia VŠ vo veku 19 rokov, na ktoré rodič poberá prídavky na dieťa).
*
*
§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) označujeme za SZČO osobu, ktorá má príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Čiže sú to osoby, ktoré majú príjmy podľa § 6...
- ods. 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
- ods. 1 písm. b): zo živnosti, na základe živnostenského oprávnenia vydaného v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
- ods. 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad: súkromní lekári podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, súkromní veterinárni lekári podľa zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, audítori vykonávajúci činnosť na základe zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, daňoví poradcovia vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, notári vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch, súdni exekútori vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, mediátori vykonávajúci činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, fyzické osoby prevádzkujúce fotovoltickú elektráreň podľa z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe povolenia, príp. oznamovacej povinnosti, lekárnici, advokáti, aktuári, architekti, geodeti, reštaurátori, stavební inžinieri, atď... Všeobecne - sú to osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe osobitného zákona, ktorý upravuje danú činnosť ako podnikanie.
- ods. 1 písm. d): spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti.
- ods. 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (= príjem sa nezdanil zrážkovou daňou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.
- ods. 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP, hypotekárny správca, správca dedičstva, modelka, osoba s príjmom na základe starostlivosti o dieťa v detskej skupine... Sem patria osoby, ktoré majú stály a dlhodobejší príjem z činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov... Príkladom sú aj osoby, ktoré majú na základe dohody s distribučnou spoločnosťou stály príjem z fotovoltiky, pričom nie sú podľa osobitného zákona povinné mať oprávnenie alebo povolenie.
- ods. 2 písm. c): z činností znalcov, tlmočníkov, prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
- ods. 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č.650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, sprostredkovatelia stavebného sporenia podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, osoby s príjmami z činnosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, finanční agenti a poradcovia podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s licenciou NBS.
- ods. 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. V prípade športových odborníkov ide o takých, ktorí uplatnili postup podľa § 43 ods. 14 (ich príjem sa nezdanil zrážkovou daňou).
*
Paušálne výdavky
Pri podávaní daňového priznania si SZČO môže uplatniť a od príjmov si odpočítať:
- skutočné, preukázateľné daňové výdavky alebo
- paušálne výdavky plus zaplatené poistné na sociálne poistenie (vrátane časti zaplatenej ako povinný príspevok do II. piliera, ak je sporiteľom) a zdravotné poistenie.
Podmienkou na uplatnenie paušálnych výdavkov je, aby SZČO nebola v príslušnom kalendárnom roku celý rok platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH). Ak bola platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, paušálne výdavky si uplatniť môže.
Podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa SZČO stane platiteľom DPH vtedy, ak má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v Slovenskej republike, resp. sa v SR obvykle zdržiava, ak presiahla za kalendárny rok obrat (brutto príjem) 50000 €.
SZČO, ktorá si uplatňuje paušálne výdavky, je povinná viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) ZDP, teda evidenciu:
- o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- o zásobách a pohľadávkach.
*
Pravidlá pre paušálne výdavky:
- paušálne výdavky sú 60 % z úhrnu príjmov SZČO,
- maximálna výška paušálnych výdavkov je 20000 € ročne,
- maximálna suma 20000 € nezávisí od počtu mesiacov podnikania,
- maximálna suma sa osobitne uplatňuje pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. 4 ZDP.
Príklad
Pán Belo si založil živnosť v auguste 2025. V roku 2025 mal zo živnosti príjem 15000 €. Súčasne mal v roku 2025 príjem z autorských licenčných zmlúv (ako autor softvéru) vo výške 25000 €.
V daňovom priznaní za rok 2025 sa pán Belo rozhodne uplatniť paušálne výdavky.
Príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP – na živnosť – je vo výške 15000 €. Paušálne výdavky budú 60 % z 15000 € = 9000 €.
Príjem podľa § 6 ods. 4 ZDP – z autorských licenčných zmlúv – je vo výške 25000 €. Paušálne výdavky budú 60 % z 25000 € = 15000 €.
*
Na príklade pána Bela vidíme, že:
- maximálna výška paušálnych výdavkov nie je redukovaná podľa počtu mesiacov podnikania,
- v súčte si pán Belo uplatnil paušálne výdavky až 24000 €, pretože maximálna možná výška paušálnych výdavkov 20000 € sa posudzuje osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. 4 ZDP.
*
Nezdaniteľné časti základu dane
SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si v daňovom priznaní môže od základu dane odpočítať nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP:
- na daňovníka,
- na manželku (manžela),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Výšku nezdaniteľných častí nájdete v kapitole "Mzdové veličiny".
*
*
SZČO = samostatne zárobkovo činná osoba. Nie sú to len typickí živnostníci, ale aj ďalšie fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Vychádzame pritom z definície príjmov uvedenej v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (ZDP). Na uvedené ustanovenia sa odkazujú aj definície SZČO podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení.
*
*
Aktualizácia 4.11.2025: Chyba v zákone o štátnych sviatkoch bude opravená.
Dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nie sú podľa novelizovaného zákona o štátnych sviatkoch na účely Zákonníka práce dňami pracovného pokoja (teda sú pracovnými dňami) ... ale na účely Zákonníka práce zostali sviatkami ... táto chyba bude opravená.
Ak by to tak zostalo, "hrozilo", že za prácu počas týchto dvoch dní by mali zamestnanci nárok nielen na svoju mzdu, ale aj na príplatok vo sviatok vo výške svojho priemerného zárobku.
Na rokovaní tripartity 3.11.2025 na túto chybu upozornili zamestnávatelia i odborári.
Minister práce Erik Tomáš chybu uznal a vyjadril sa, citujem:
"Predkladateľom bolo ministerstvo financií. Vyskytla sa tam legislatívno-technická chyba, ktorú všetci priznali. Tá bude odstránená. Máme čas, lebo prvý sviatok, ktorého sa to týka, je 8. máj."
*
SVIATKY V OBDOBÍ 1.11.2025 - 31.12.2026
*
|
Dátum
|
Sviatok
|
Deň
v týždni
|
Na účely ZP
je to ...
|
Maloobchodný
predaj
|
Príplatky
podľa ZP
|
|
1.11.2025
|
Sviatok všetkých svätých
|
sobota
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, sobota
|
|
17.11.2025
|
Deň boja za slobodu a demokraciu
|
pondelok
|
Bežný pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
24.12.2025
|
Štedrý deň
|
streda
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný po 12:00
|
sviatok
|
|
25.12.2025
|
Prvý sviatok vianočný
|
štvrtok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
26.12.2025
|
Druhý sviatok vianočný
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
1.1.2026
|
Deň vzniku SR
|
štvrtok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
6.1.2026
|
Zjavenie Pána
|
utorok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
3.4.2026
|
Veľký piatok
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
5.4.2026
|
Veľkonočná nedeľa
|
nedeľa
|
Deň pracovného pokoja
|
zakázaný
|
nedeľa
|
|
6.4.2026
|
Veľkonočný pondelok
|
pondelok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
1.5.2026
|
Sviatok práce
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
8.5.2026
|
Deň víťazstva nad fašizmom
|
piatok
|
Pracovný deň a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
5.7.2026
|
Sviatok sv. Cyrila a Metoda
|
nedeľa
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, nedeľa
|
|
29.8.2026
|
Výročie SNP
|
sobota
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, sobota
|
|
1.9.2026
|
Deň Ústavy SR
|
utorok
|
Pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
15.9.2026
|
Sedembolestná Panna Mária
|
utorok
|
Pracovný deň a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
28.10.2026
|
Deň vzniku ČSR
|
streda
|
Pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
1.11.2026
|
Sviatok všetkých svätých
|
nedeľa
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, nedeľa
|
|
17.11.2026
|
Deň boja za slobodu a demokraciu
|
utorok
|
Pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
24.12.2026
|
Štedrý deň
|
štvrtok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný po 12:00
|
sviatok
|
|
25.12.2026
|
Prvý sviatok vianočný
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
26.12.2026
|
Druhý sviatok vianočný
|
sobota
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok, sobota
|
*
*
Podľa údajov Štatistického úradu SR (aktualizované 26.10.2025) bola v mesiaci september 2025 splnená podmienka, na základe ktorej sa podľa § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zvyšujú sumy stravného pri pracovných cestách.
Podľa tohto ustanovenia sa sumy stravného zvyšujú o percento rastu kumulatívneho indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneného Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny mesiac (čo je mesiac september 2025) v porovnaní s kumulatívnym indexom cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneným Štatistickým úradom SR za kalendárny mesiac, na základe ktorého sa sumy stravného naposledy zvýšili (čo bol január 2025), ak tento rast je najmenej 5 % - zvýšené sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.
Zvýšené sumy stravného určené podľa prvej vety sa uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená podmienka podľa prvej vety.
*
Dňa 28.10.2025 bolo v Zbierke zverejnené Oznámenie MPSVaR č. 280/2025 Z.z. o sumách stravného.
Nové sumy stravného sú platné od 1. decembra 2025.
Pokračovanie v uzamknutej časti článku.
*
*
Cieľom článku je vysvetliť, ako sú zdaňované a "zodvodované" príjmy športovcov (profesionálov i amatérov) a športových odborníkov v roku 2026.
A to v kontexte prijatého "konsolidačného balíčka" na rok 2026 i v kontexte zavedenia odvodových úľav pre športových odborníkov - trénerov od 1.1.2026.
*
V článku vychádzame z platného znenia zákonov s účinnosťou od 1.1.2026:
- zákon č. 440/2015 Z. z. zákon o športe (ZoŠ)
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP)
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP)
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP)
*
*
Dňa 24. septembra 2025 prijala Národná rada SR zákon č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tzv. konsolidačný balíček 2026).
Súčasťou prijatých zmien je v Čl. I novelizácia Zákonníka práce.
Okrem iných zmien sa s účinnosťou od 1. novembra 2025 mení znenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a.
Inými slovami, s účinnosťou od 1. novembra 2025 sa redukuje počet dní, počas ktorých platí "zákaz maloobchodného predaja" (pozrite však poznámku na konci textu).
*
*
Štátny sviatok 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) síce zostáva štátnym sviatkom podľa § 1 písm. f) zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, avšak podľa § 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch - spolu so štátnymi sviatkami 1. septembrom a 28. októbrom - nie je na účely podľa Zákonníka práce ani dňom pracovného pokoja, ani sviatkom.
A to s účinnosťou od 1. novembra 2025 (*) a natrvalo.
Deň 17. november 2025 (pondelok) tak je na pracovnoprávne účely bežným pracovným dňom.
Zamestnanci, ktorí budú pracovať 17. novembra 2025, tak napríklad nemajú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške 100 % priemerného zárobku.
*
V roku 2026 budú bežnými pracovnými dňami podľa § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch aj sviatky 8. máj a 15. september.
*
(*) Poznámka: Pozrite "Konsolidačný balíček" - tam Čl. IV = zmeny zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, účinnosť týchto zmien je od 1. novembra 2025.
*
*
V podobe tabuliek si porovnajte výšku daňovo-odvodového zaťaženia (DOZ) v roku 2026.
- Zamestnanec, pracovná zmluva alebo dohoda,
- Študent, pracujúci na DoBPŠ s uplatnenou OOP,
- Poberateľ starobného (predč. starobného) dôchodku, pracujúci na dohodu s uplatnenou OOP,
- SZČO platiaci do SP mikroodvod (131,34 €), platiaci do ZP bez minimálneho VZ,
- SZČO - poberateľ starobného dôchodku, platiaci do SP mikroodvod (107,57 €), platiaci do ZP bez minimálneho VZ,
- SZČO platiaci do SP mikroodvod (131,34 €), platiaci do ZP z minimálneho VZ (121,92 €),
- SZČO platiaci do SP minimálne odvody (303,11 €), platiaci do ZP bez minimálneho VZ,
- SZČO platiaci do SP minimálne odvody (303,11 €), platiaci do ZP z minimálneho VZ (121,92 €),
- SZČO platiaci odvody do SP a ZP vyššie ako minimálne odvody... a má aj s.r.o.
*
*
Poznámka: Všetky prepočty Kč -> € sú pri kurze: 1 € = 25 Kč
*
*
ROZPRACOVANÉ
*
1. DAŇ Z PRÍJMU A ODVODY - ZMENY PRE ROK 2026
2. DAŇOVÝ BONUS NA DIEŤA 2025/2026
3. ZÁVISLÁ PRÁCA VS ŽIVNOSŤ
4. SZČO
4.1 DAŇ Z PRÍJMOV
4.2 SOCIÁLNE POISTENIE
4.3 ZDRAVOTNÉ POISTENIE
5. AUTORSKÉ HONORÁRE
6. ŠPORT
7. S.R.O.
7.1 PRÍJMY SPOLOČNÍKA A KONATEĽA VO VLASTNEJ S.R.O.
7.2 DAŇ Z PRÍJMOV
7.3 SOCIÁLNE POISTENIE
7.4 ZDRAVOTNÉ POISTENIE
7.5 PODIELY NA ZISKU
8. POROVNANIE DAŇOVO-ODVODOVÉHO ZAŤAŽENIA
8.1 ZAMESTNANEC
8.2 SZČO PRI UPLATNENÍ SKUTOČNÝCH VÝDAVKOV
8.3 SZČO PRI UPLATNENÍ PAUŠÁLNYCH VÝDAVKOV
8.4 AUTORSKÝ HONORÁR – LICENČNÁ ZMLUVA
8.5 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM
8.6 ZÁVEREČNÉ POROVNANIE
9. MODELOVÉ ŠTÚDIE
10. NEZDAŇOVANÉ BENEFITY ZAMESTNANCOV
10.1 PRÍJMY ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI, KTORÉ NIE SÚ PREDMETOM DANE
10.2 PRÍJMY ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI OSLOBODENÉ OD DANE
11. DÔCHODKY
12. MATERSKÁ
13. MZDOVÉ VELIČINY 2026
14. ODVODY 2026
*
*
ROZPRACOVANÉ
*
*
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol v NR SR schválený dňa 24.9.2025.
V Zbierke bol zverejnený pod číslom 261/2025 Z.z.
*
V pokračovaní článku: Zmeny v rámci konsolidačného balíčka. Článok je k 4.11.2025 skompletizovaný.
*
*
ÚVOD
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP).
*
Podľa § 66 ods. 1 ZSP je suma starobného dôchodku (SD) daná ako:
SD = POMB x ODP x ADH, kde:
- POMB je priemerný osobný mzdový bod zistený vzhľadom na deň vzniku nároku na starobný dôchodok,
- ODP je obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok,
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku - v deň, od ktorého občan požaduje vyplácanie dôchodku, v roku 2025 ide o sumu 18,7434 €.
Takto vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na celých 10 eurocentov nahor, pripočíta sa k nej výška valorizácie platnej pre daný rok (pre rok 2025 platí valorizácia o 2,1 %) a výsledná suma sa znova zaokrúhli na celých 10 eurocentov nahor.
*
Pre určenie nároku na dôchodok a výpočet sumy dôchodku je tak jedným z kľúčových faktorov obdobie dôchodkového poistenia (ODP), ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok.
*
Od 1.1.2004 platí, že do obdobia dôchodkového poistenia občana sa započíta:
- obdobie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca,
- obdobie povinného dôchodkového poistenia SZČO,
- obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. poberajú príspevok na osobnú asistenciu),
- obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia,
- obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie,
- obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak nezískal nárok na výsluhový dôchodok,
- obdobie poberania invalidného dôchodku (s určitými výnimkami),
- obdobie na základnej vojenskej službe,
- doba poistenia v zmluvných štátoch od r. 1990,
- obdobie v evidencii na úrade práce, ale len do 31.12.2000,
- obdobie poberania dávky v nezamestnanosti, ale len v období od 1.1.2001 do 31.12.2003,
- doba štúdia, ale len pred rokom 2004.
*
Od 1.1.2004 doba štúdia nie je obdobím dôchodkového poistenia
Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Samotný fakt, že študent študuje, neznamená, že mu za dobu vzniká nárok na dôchodok tak, ako to bolo pred rokom 2004.
Od roku 2004 štát neplatí ani poistné na dôchodkové poistenie za študentov, teda ani takto študentom nevzniká od roku 2004 nárok na dôchodok za dobu štúdia.
Študenti, ak majú záujem, si môžu od roku 2004 sami platiť počas štúdia dobrovoľné dôchodkové poistenie, prípadne si dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia.
*
Pri priznávaní dôchodku po 1.1.2004 sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava len doba štúdia pred 1.1.2004
Od roku 2004 sa pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a pri výpočte sumy dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia započítava len doba štúdia na strednej škole a na vysokej škole pred rokom 2004.
Príklad
Pani Alica sa narodila v roku 1983.
V rokoch 1998 až 2002 študovala na strednej škole - táto doba sa jej započíta do obdobia dôchodkového poistenia a zohľadní sa pri výpočte dôchodku.
V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. Doba štúdia na vysokej škole po roku 2003 (teda roky 2004 až 2007) sa jej už nezapočíta do obdobia dôchodkového poistenia a nezohľadní sa pri výpočte dôchodku.
Pani Alica, ak bude mať záujem, si môže pred priznaním dôchodku doplatiť poistné na dobrovoľné poistenie za dobu štúdia na vysokej škole v rokoch 2004 až 2007.
*
V pokračovaní článku: Aká doba štúdia a akého konkrétne štúdia pred rokom 2004 sa započítava - v závislosti od roku narodenia poistenca.
*
*
ÚVOD
Prepočítavanie, resp. zvýšenie dôchodkov sa reálne bude týkať len žien (a mužov), ktoré šli do dôchodku po 1.1.2004 a boli doma s dieťaťom (deťmi) po 1.1.1984, obe podmienky musia byť splnené.
Vyplýva to z doteraz platného spôsobu výpočtu dôchodkov a je to tak úplne správne. Za nízke dôchodky žien (ale i mužov), ktoré šli do dôchodku pred rokom 2003, môže slabá valorizácia, ktorá od roku 2016 nijako nereflektuje na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku v podobe rastu miezd.
*
Príklad č. 1
Pani Anna vychovala tri deti, do dôchodku odchádzala v roku 2003.
Dôchodok sa jej prepočítavať a zvyšovať nebude.
*
Príklad č. 2
Pani Betka vychovala dve deti ešte pred rokom 1984, do dôchodku odchádzala v roku 2009.
Dôchodok sa jej prepočítavať a zvyšovať nebude.
*
Príklad č. 3
Pani Celestína vychovala tri deti, jedno pred rokom 1984, druhé a tretie medzi rokmi 1984 až 2004, do dôchodku odchádzala v roku 2014.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, sa jej dôchodok zvýši približne o 25 € mesačne.
Ak zarábala 80 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku), a ak by zarábala 120 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Príklad č. 4
Pani Daniela vychovala tri deti, všetky v období medzi rokmi 1984 až 2004, do dôchodku odchádzala v roku 2018.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, tak ak sa deti narodili tesne po sebe (tzv. reťazové pôrody), tak sa jej dôchodok zvýši približne o 14 € mesačne.
Ak mala prvé dve deti po sebe, pri druhom šlo o tzv. reťazový pôrod, a tretie dieťa sa narodilo s odstupom, tak sa jej dôchodok zvýši o ... (v pokračovaní článku).
Ak mala všetky tri deti s odstupom po sebe, teda ani pri druhom dieťati, ani pri treťom dieťati nešlo o tzv. reťazový pôrod, tak sa jej dôchodok zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Príklad č. 5
Pani Eva vychovala tri deti, všetky po roku 1984, dve pred 1.1.2004, jedno po 1.1.2004, do dôchodku odchádza v roku 2027.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, sa jej dôchodok zvýši približne o 50 € mesačne.
Ak zarábala 80 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku), a ak by zarábala 120 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Príklad č. 6
Pani Filoména vychovala dve deti, obe po 1.1.2004 (poistencom štátu bola po dobu 5 a pol roka), do dôchodku odchádza v roku 2032.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, sa jej dôchodok zvýši približne o 70 € mesačne.
Ak zarábala 80 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku), a ak by zarábala 120 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Všetky príklady s podrobnými výpočtami a odôvodneniami nájdete v uzavretej časti článku.
*
*
Výška každoročnej valorizácie dôchodkov sa určuje podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia) za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Inak povedané, pri určení výšky valorizácie dôchodkov k 1. januáru 2026 sa spriemeruje tzv. dôchodcovská inflácia, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR postupne za mesiace január až september 2025. Údaje za jednotlivé mesiace zverejňuje Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke vždy okolo 26. dňa nasledujúceho mesiaca.
*
Komentár k metodike, ktorú používa pri zisťovaní inflácie Štatistický úrad SR, nájdete tu:
https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/prices/metadata/!ut/p/z1/pZNNboMwEIXPkhN4sImBpXGFcUH8mZDUm4pFFSE1SRdVz18gVaWWdkwUe2X5fZ7R-D1iyYHYc_8xHPv34XLuX8fzk-XPdaDDOPYEhNsAQBdmB9AZaCWQ_SyAf5YAYtfwUonUD3KAMFdb0CLdNVHNGAi2jv8WQJwz0I-ZKVKZUN_8rh93FHRQNF5W10qULj5iN_JLwcQnpqIi8pV8aMoEdCtpaHJOQfEvHhFYpD1gjv7Bm_kur67XKmi9cX7jALuwZpw6ebaORwTI_xlYzm8hwPiSO3jloXxGHXzJ7-NHAeZf38f5Fvwb_b8scBcvr_NH4r0ndpZgCXa9YdGQTB5GU2BcL0wpwnO0KPGHj1xORgXTTxbp5fRC3k67n-sAgx53ddxsPgFX0OgD/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X1E3SThCQjFBMDg1NzAwSU5TVTAwVlMwVEkz/
*
V pokračovaní článku: Aká bude valorizácia dôchodkov k 1.1.2026?
*