*
ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ
Definíciu pojmu zamestnanec nájdeme v § 4, § 4a a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) a definíciu pojmu zamestnávateľ v § 7 (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti), ďalej v § 16 (úrazové poistenie) a § 18 (garančné poistenie).
*
Zamestnanec
Zamestnancom na účely ZSP je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP. Čiže fyzická osoba v právnom vzťahu, z ktorého jej plynie príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m) a ods. 2 a 3 ZDP.
Patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
A patria sem aj osoby s príjmami, ktoré nepodliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti podľa ZDP (napríklad ide o príjem zdanený v zahraničí), pričom v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo sa pri nich uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
*
Pri posudzovaní, ktoré poistenia sa na zamestnanca vzťahujú, je ďalej dôležité, či právny vzťah zakladá zamestnancovi právo na pravidelný mesačný príjem alebo naopak - na nepravidelný príjem. Vysvetlime si, čo toto rozdelenie znamená.
*
Pravidelný mesačný príjem
Je to príjem, na ktorého výplatu má zamestnanec právo za každý kalendárny mesiac. Pričom toto právo zamestnanca vyplýva zo zákona, z pracovnej zmluvy, z inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom, z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa a podobne.
Typický príklad je zamestnanec v pracovnom pomere – podľa § 129 ods. 1 ZP je mzda zamestnanca v pracovnom pomere splatná pozadu za mesačné obdobie.
Podobne je to pri dohodách o pracovnej činnosti – podľa § 228a ods. 5 ZP odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Pozor, pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže ísť o pravidelný mesačný príjem podľa metodického pokynu Sociálnej poisťovne len v prípade, ak je dohoda uzatvorená tak, že začína a končí v rôznych kalendárnych mesiacoch.
Ďalším príkladom je konateľ s. r. o., ktorý má na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi konateľom a s. r. o. podľa Obchodného zákonníka právo na výplatu odmeny (povedzme 500 € mesačne) za každý kalendárny mesiac trvania mandátnej zmluvy.
*
Nepravidelný príjem
Je príjem v právnom vzťahu, pri ktorom zamestnanec síce poberá príjem (odmenu), ale nemá právo na výplatu príjmu (odmeny, mzdy) za každý kalendárny mesiac.
Príkladom môžu byť niektoré dohody o vykonaní práce – podľa § 226 ods. 4 ZP odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce, s tým, že možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.
Ďalším príkladom sú štatutárni zástupcovia, konatelia a pod., ktorí majú vo svojej zmluve dohodnutú odmenu napríklad raz ročne, respektíve na základe dohodnutých kritérií, nie však s právom výplaty odmeny pravidelne za každý mesiac.
Pri všetkých druhoch dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platí, že pokiaľ sa doba trvania dohody dohodne tak, že dohoda začína a končí v tom istom kalendárnom mesiaci, ide o nepravidelný príjem. Uvedené vyplýva z interného metodického pokynu Sociálnej poisťovne.
*