*
Sociálna poisťovňa zverejnila na svojej stránke článok, v ktorom vyvracia jedenásť mýtov o dôchodkoch, tu je:
https://www.socpoist.sk/news/jedenast-najcastejsich-mytov-o-dochodkoch-kolko-rokov-musim-odpracovat-aby-som-ziskal-starobny
Viacmenej s týmto článkom súhlasím a na potvrdenie a doplnenie týchto informácií ponúkam záujemcom o čo najvyšší a najefektívnejšie získaný dôchodok nasledujúci text.
*
Dlhodobo nezamestnaný má dôchodok priznaný a vypočítaný z priemernej mzdy
Začneme najčastejším a najhlúpejším mýtom. Ak by toto bola pravda, potom by človek, ktorý celý život nepracoval, mal v roku 2025 dostať dôchodok vypočítaný ako:
SD = 1 (POMB vypočítaný z priemernej mzdy) x 46 (rokov dôchodkového poistenia medzi 16 až cca 63 rokmi veku) x 18,7434 (ADH platná v roku 2025) ... plus valorizácia o 2,1 %, platná pre rok 2025 = ...
... = 880,40 €.
V skutočnosti je to tak, že dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec. Na jeho získanie by musel mať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.
Ak by bol naozaj celý život (po roku 1989, pretože za socializmu nezamestnanosť neexistovala) na úrade práce, získal by ako poistenec štátu len obdobie poistenia za roky 1990 - 2000, čo je 11 rokov dôchodkového poistenia - a to na priznanie dôchodku nestačí.
*
Na výšku dôchodku má vplyv len posledných 10 odpracovaných rokov pred dôchodkom
Takto to skutočne bolo - avšak len do konca roku 2003. Výška dôchodku sa určila z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Tým pádom na výšku dôchodku vôbec nemal vplyv zárobok občana v mladšom, či strednom veku.
Už od roku 2004 však platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod, sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie, ktoré v drvivej väčšine prípadoch začína už v roku 1984.
To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. výška vymeriavacích základov a z nich vypočítaných odvodov.
*
Na získanie dôchodku stačí mať občanovi "X" odpracovaných rokov
Niekto si myslí, že stačí 10 rokov, niekto si myslí, že je potrebných 30 rokov...
Je to tak, že podľa zákona o sociálnom poistení je potrebné získať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.
Avšak do toho sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení. Môže sa tak stať, že nárok na dôchodok zo Slovenska má aj občan, ktorý získal na Slovensku jediný rok dôchodkového poistenia (to môže byť prípad rôznych cudzincov, ktorí pracujú v našich "montovniach") a ďalšie roky získali v iných štátoch.
Upozorňujem však, že starobný dôchodok sa vypočíta podľa vzorca:
SD = POMB (priemerný osobný mzdový bod) x ODP (obdobie dôchodkového poistenia získané v SR) x ADH (aktuálna dôchodková hodnota - platná pre rok, v ktorom sa dôchodok priznáva) + valorizácia platná v danom roku.
Čiže, ak aj niekto má dôchodok priznaný - ale odpracoval v SR len povedzme 3 roky, prejaví sa to na výške jeho dôchodku a ten je len vo výške niekoľkých desiatok eur.
*
Každému, kto poberá nízky starobný dôchodok, sa suma dôchodku zvyšuje na minimálny dôchodok
Nie je to pravda.
Suma starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku - ale len ak poberateľ starobného dôchodku získal obdobie dôchodkového poistenia na účely priznania minimálneho dôchodku v rozsahu najmenej 30 rokov.
Zohľadní len obdobie dôchodkového poistenia:
- získané pred 1.1.1993, bez ohľadu na výšku odvodov,
- obdobie získané od 1.1.1993 - ale len za kalendárne roky, za ktoré sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, čiže ročný vymeriavací základ poistenca bol najmenej 24,1 % priemernej mzdy zistenej za daný rok,
- získané v cudzine.
*
Ženy, ktoré boli pred rokom 2004 na materskej alebo rodičovskej dovolenke, majú kvôli tomu nižší dôchodok
To je pravda len sčasti.
Áno, ak bola žena pred rokom 2004 na MD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok) a ak bola na RD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3. Avšak do výpočtu POMB, ktorý je rozhodujúci pre výpočet dôchodku, sa nezapočítajú také kalendárne roky, kedy celý kalendárny rok bola žena na MD alebo na RD.
Ženy, ktoré boli boli pred rokom 2004 na materskej alebo rodičovskej dovolenke, tak na výchovu dieťaťa sčasti doplácajú nižšími dôchodkami - ale je to len za tie roky, kedy počas roka nastupovali na MD, respektíve ukončovali RD - a zvyšnú časť roka pracovali.
*
V roku, kedy poistenec odchádza do dôchodku, by mal mať čo najvyšší vymeriavací základ (hrubú mzdu)
Nie je to pravda.
Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie.
Rozhodujúce obdobie pre drvivú väčšinu poistencov začína od prvého roku ich dôchodkového poistenia, najskôr však od roku 1984.
A čo je podstatné - rozhodujúce obdobie vždy končí rokom pred rokom, v ktorom poistenec "ide" do dôchodku.
Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. hrubej mzdy, ktorú bude mať v roku 2026, záležať nebude.
Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné, či odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne. Podobne, je úplný nezmysel snažiť sa v poslednom roku zvýšiť si dôchodok dobrovoľným "pripoistením" na dôchodok.
Upozorňujem však, že do obdobia dôchodkového poistenia sa započíta aj doba poistenia v roku, v ktorom sa ide do dôchodku, preto má zmysel byť dôchodkovo poistený "do posledného okamihu" - avšak ideálne s čo najnižším vymeriavacím základom.
*
Na získanie čo najvyššieho dôchodku by mal poistenec pracovať čo najdlhšie, ideálne až do dovŕšenia dôchodkového veku a mal by mať čo najvyššie odvody
Na získanie starobného dôchodku ako takého musíte mať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, čo pre drvivú väčšinu ľudí na Slovensku nie je žiaden problém.
Často sa na mňa obraciate s otázkami typu: "poistencovi chýba do dôchodku ešte 4-5 rokov, mal by si vo svojej s.r.o. vyplácať čo najvyššie odmeny ... alebo mal by si platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie, aby mal čo najvyšší dôchodok...?"
Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. A jeho dôchodok bude tým vyšší, čím vyššie odvody si zaplatí, respektíve čím vyšší bude mať vymeriavací základ.
Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa - tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí - tým vyššie odvody si zaplatí... (nech prepáčia tí, čo nepochopili okamžite).
Zjednodušene platí: každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Inak povedané, aby sa vám vyššie odvody "rentovali", mali by ste dôchodok poberať najmenej 17 rokov.
Ak viete ovplyvniť výšku vašich odvodov - a viete na nich ušetriť - investícia do vyšších odvodov podľa môjho názoru rentabilná nie je.
Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006 (napr. za dobu na úrade práce, prípadne za dobu štúdia), kde sa takto zaplatené odvody vrátia po približne 6 rokoch poberania dôchodku - a má to zmysel najmä v procese priznania invalidného dôchodku.
*
Dôchodky zo Sociálnej poisťovne (prvý pilier) sú solidárne - dôchodky zo Sociálnej poisťovne sú zásluhové - tak teda ako to je?
Je v tom zmätok a akási pravda je niekde uprostred.
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte. Samozrejme, veľkú úlohu hrá zhodnotenie vašich príspevkov a tu sa opakujem - preto by ste mali mať dôchodkové úspory v indexových fondoch.
Pri dôchodkoch zo Sociálnej poisťovne je to i tak i tak.
Zásluhovosť ... premieta sa do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH ... čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok ... čím dlhšie obdobie dôchodkového poistenia (ODP) ste získali, ľudovo povedané, čím viac máte odpracovaných rokov, tým bude váš dôchodok vyšší.
Solidarita ... prvkov solidarity je v prvom pilieri viac:
... či ste získali POMB = 0,25 alebo POMB = 0,6, dostanete rovnaký, minimálny dôchodok.
... ak za nejaký rok platíte odvody z ročného vymeriavacieho základu vyššieho, ako je trojnásobok ročnej priemernej mzdy, zistenej Štatistickým úradom, váš osobný mzdový bod je najviac 3 - to znamená, že odvody z časti vášho základu nad trojnásobok ročnej priemernej mzdy platíte "zbytočne" - nepremietnu sa vám do vyšej sumy dôchodku,
... ak váš POMB, teda priemerný mzdový bod, vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25 - z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Napríklad, ak ste celoživotne v priemere platili odvody zo 150 % priemernej mzdy a vaše POMB = 1,5 - do výpočtu dôchodku ide len hodnota 1,42.
... naopak, ak váš POMB, teda priemerný mzdový bod, vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00. Napríklad, ak ste celoživotne v priemere platili odvody z 80 % priemernej mzdy a vaše POMB = 0,8 - do výpočtu dôchodku ide hodnota 0,84.
*
Pokračovanie v uzamknutej časti.
*