Žaloba proti Sociálnej poisťovni - vzor

Témy: materské,nemocenské dávky,sociálne poistenie

Krajský súd v [doplniť krajské mesto podľa kraja, kde má žalobca – otec trvalé bydlisko]

[adresa súdu]

[adresa súdu]

[doplniť mesto], [doplniť dátum]

SPRÁVNA ŽALOBA

v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku

Žalobca:         [doplniť meno a priezvisko otca]

                        nar. [doplniť dátum narodenia]

                        bytom [doplniť adresu trvalého pobytu]

                        V zmysle § 49 ods. 2 písm. b) SSP sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje

                       

Žalovaná:       Sociálna poisťovňa

                        so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, PSČ 813 63

DVOJMO

Prílohy sú uvedené na konci žaloby

Súdne konanie je oslobodené od súdneho poplatku

podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch

A. Príslušnosť súdu

[1] Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredia o nepriznaní nároku na materské. Správna žaloba sa teda týka sociálnej veci.[1] Na konanie o správnych žalobách v sociálnych veciach je vecne a miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má žalobca trvalý pobyt.[2]

[2] Žalobca má trvalý pobyt v obci/meste [doplniť], ktoré sa nachádza v obvode Krajského súdu v [doplniť]. Na konanie je teda príslušný práve Krajský súd v [doplniť].

B. Konanie o priznaní nároku na materské

[3] Žalobca si u žalovanej Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť], uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna/dcéru [doplniť meno a priezvisko dieťaťa] po dohode s matkou dieťaťa [doplniť meno a priezvisko matky].[3] Sociálna poisťovňa – pobočka [doplniť], vydala dňa [doplniť] rozhodnutie č. [doplniť], ktorým rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedla, že žalobca nevykonáva starostlivosť o dieťa, nakoľko naďalej vykonáva pracovnú činnosť (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“).

[4] Žalobca podal dňa [doplniť] proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že zanechanie pracovnej činnosti a osobné vykonávanie starostlivosti o dieťa nie sú zákonnými podmienkami pre priznanie nároku na materské. Žalovaná, Sociálna poisťovňa – ústredie rozhodnutím zo dňa [doplniť], č. [doplniť] žalobcovo odvolanie zamietla a Prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „Druhostupňové rozhodnutie“).

[5] Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa [doplniť].

C. Žalobné body

[6] Druhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské[4] na zistený skutkový stav.

[7] Podľa žalovanej nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca nesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovaná uzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa.

[8] Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v ust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: 

  1. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
  2. dohoda s matkou dieťaťa,
  3. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
  4. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.[5]

[9] Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.

[10] Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ [6] Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 ZSocP v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.[7]

[11] Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby.[8] Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

[12] O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.[9] Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.[10]

[13] V neposlednom rade je nutné poukázať aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.[11]

[14] Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.

D. Zrušenie Prvostupňového rozhodnutia

[15] Správny súd môže podľa okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu.[12] Nakoľko v tomto prípade Prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako Druhostupňové rozhodnutie, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím.

E. Pojednávanie

[16] Žalobca nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez pojednávania.[13]

F. Žalobný návrh

[17] Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby Krajský súd v [doplniť] vyhlásil tento rozsudok:

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu.

II. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] z [doplniť], č. [doplniť] sa ruší v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní po právnej moci uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov.

[vlastnoručný podpis]

[meno a priezvisko]

prílohy:

  1. Žiadosť o priznanie nároku na materské zo dňa [doplniť]
  2. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – pobočka [doplniť] zo dňa [doplniť], č. [doplniť]
  3. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie zo dňa [doplniť], č. [doplniť]

*

[1] § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“).

[2] § 10 v spojení s § 13 ods. 3 SSP.

[3] § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. a č. 61/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „ZSocP“).

[4] § 48 a nasl. ZSocP.

[5] § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) ZSocP.

[6] § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení (ďalej len „ZRodP“)

[7] § 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v platnom znení.

[8] § 3 ods. 4 ZRodP.

[9] Porovnaj znenie § 3 ods. 3 a ods. 4 ZRodP v znení pred a po účinnosti novely č. 513/2010 Z. z.

[10] Dôvodová správa k zákonu č. 513/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z., dostupná z https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111.

[11] § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení.

[12] § 191 ods. 3 SSP.

[13] § 182 ods. 1 písm. g) SSP.

Diskusia:

 Uzamknutý obsah.

Rozšírte svoju registráciu a získajte prístup do diskusie. Položte svoju otázku Jozefovi Mihálovi.