*
Poznámka autora: Aktuálny výklad k zákonu o podpore v čase skrátenej práce nájdete tu: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=753
*
Od 1. marca 2022 by mal na Slovensku vstúpiť do platnosti nový zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov ("zákon").
Úmyselne píšem "mal by", pretože tento zákon mal platiť už od 1. januára 2022. Jeho účinnosť však vláda posunula o dva mesiace, pričom na to využila inštitút skráteného legislatívneho konania. Posunutie účinnosti vláda, resp. ministerstvo práce odôvodnili komicky, vraj inak by došlo k značným ekonomickým škodám... Úprimne, ani sa nečudujeme, že zákon, ktorého cieľom je pomôcť zamestnávateľom udržať pracovné miesta, udržať zamestnanosť a pomôcť ekonomike, samotní jeho autori označia za škodlivý, chaosu sa tu vyprodukovalo za posledné dva roky dosť. Snáď sa posun účinnosti využije na to, aby sa na poslednú chvíľu opravili aspoň najväčšie chyby, ak už nie technické detaily (pripomínam, že tieto riadky píšem v úvode roka 2022).
Zmyslom zákona je úprava poskytovania podpory v čase skrátenej práce („podpora“) na úhradu časti mzdových nákladov zamestnávateľa, ktoré sú spojené s vyplácaním náhrady mzdy počas prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ak splní zákonom stanovené podmienky (napr. udržať pracovné miesto zamestnanca, na ktorého bola vyplatená podpora, najmenej ďalšie 2 mesiace).
Cieľom je udržať zamestnanosť v podnikoch postihnutých výpadkami produkcie vplyvom vonkajších faktorov, ktoré nemohol zamestnávateľ ovplyvniť ani im predísť.
Prečo sa zákon niekedy označuje ako "Kurzarbeit"? Zákon o podpore v čase skrátenej práce je na Slovensku novinka - v mnohých štátoch Európy však takáto legislatíva pomáha už dlhé roky. A nie je tajomstvo, že zákon naše ministerstvo práce odkopírovalo z nemeckého vzoru.
*
Ako to bude fungovať?
V prvom rade platí, že zamestnávateľ musí mať uzatvorenú dohodu so zástupcami zamestnancov o tom, že zamestnávateľ požiada o podporu v čase skrátenej práce. Ak u zamestnávateľa žiadni zástupcovia zamestnancov nie sú, takúto dohodu musí mať zamestnávateľ uzatvorenú s dotknutými zamestnancami. Túto dohodu môže v oboch prípadoch nahradiť súhlas tzv. rozhodcu.
Ak nebude mať zamestnávateľ pre zamestnanca dostatok práce, nebude uvažovať o likvidácii pracovného miesta a o výpovedi zamestnancovi, ale pošle ho "domov" na prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Za tento čas bude patriť zamestnancovi náhrada mzdy vo výške najmenej 80 % jeho priemerného zárobku.
Pokiaľ bude zamestnávateľ spĺňať všetky podmienky na priznanie podpory v čase skrátenej práce, úrad práce mu vyplatí na zamestnanca podporu vo výške 60 % jeho priemerného zárobku. Súčasne môže (ale nemusí!) vláda zamestnávateľovi odpustiť odvody z náhrady mzdy, ktorú vyplatil zamestnancovi za čas na prekážkach v práci.
Príklad
Zamestnanec bol v marci 2022 celkom 100 hodín na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa spôsobených mimoriadnou situáciou. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca, ktorý bol zistený po 4. štvrťroku 2021, je 10 eur.
Zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku za 100 hodín = 80 % z 10 eur x 100 hodín = 8 eur x 100 hodín = 800 eur.
Úrad práce vyplatil zamestnávateľovi na zamestnanca podporu vo výške 60 % priemerného zárobku za 100 hodín = 60 % z 10 eur x 100 hodín = 6 eur x 100 hodín = 600 eur.
Ak vláda zamestnávateľom počas mimoriadnej situácie odpustí odvody, zamestnávateľ za zamestnanca zaplatí odvody len z vymeriavacieho základu určeného z hrubých príjmov mimo vyplatenej náhrady mzdy. Z náhrady mzdy vyplatenej za čas na prekážkach v práci zamestnávateľ odvody platiť nebude (zamestnanec z prijatej náhrady mzdy odvody a daň z príjmu platí).
Mzdové náklady zamestnávateľa na zamestnanca za čas prekážok v práci tak budú 200 eur.
*