Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu (štátnozamestnanecký pomer) alebo výnimočne (!) za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
- dohody o vykonaní práce (§ 226)
- dohody o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228)
- dohody o pracovnej činnosti a dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (§ 228a)
*
Poznámka: Činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona, je možné vykonávať v pracovnom pomere. Vtedy ide o tzv. zamestnanecké diela a držiteľom autorských práv je zamestnávateľ, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.
Dohody možno uzatvárať aj s osobami, ktoré už majú uzatvorený pracovný pomer. Pričom pracovný pomer môžu mať uzatvorený u iného zamestnávateľa alebo u toho istého zamestnávateľa.
Všeobecne pre všetky typy dohôd platia nasledovné pravidlá (§ 223):
- dohody môže zamestnávateľ uzatvárať len výnimočne - uprednostniť sa má práca v pracovnom pomere s využitím možností, ktoré poskytuje Zákonník práce, napríklad práca na dobu určitú, delené pracovné miesto alebo práca na kratší pracovný čas, pričom toto pravidlo je najdôležitejšie a inšpektoráty práce pri kontrolách dôsledne preverujú opodstatnenie uzatvorenia dohody,
- práca musí byť vymedzená výsledkom (platí pre dohody o vykonaní práce) alebo musí ísť o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (platí pre dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov),
- s mladistvým zamestnancom (do 18 r.) možno dohody uzatvárať len vtedy, ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie,
- dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona,
- pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín (u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín),
- zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.
*
Odmena pri práci na dohodu
Na dohody sa vzťahuje § 119 ods. 1 ZP. To znamená, že za jednu hodinu práce musí byť vyplatená najmenej suma minimálnej mzdy na hodinu. V roku 2023 je odmena najmenej 4,023 € na hodinu (zaokrúhlene 4,03 € na hodinu).
Pri práci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je počas roka 2023 nárok na:
- zvýšenie dohodnutej odmeny za prácu vo sviatok najmenej 3,58 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 100 % z 4,023 € = 4,023 € (zaokrúhlene 4,03 €),
- mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a), najmenej 1,79 €, pri výnimke najmenej 1,61 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 50 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 50 % z 4,023 € = 2,0115 € (zaokrúhlene 2,02 €), pri výnimke najmenej 1,81035 € (zaokrúhlene 1,82 €),
- mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b), najmenej 3,58 €, pri výnimke najmenej 3,22 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 4,023 € (zaokrúhlene 4,03 €), pri výnimke najmenej 3,6207 € (zaokrúhlene 3,63 €),
- mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123), najmenej 1,43 € (1,79 € pri rizikovej práci, 1,25 € pri prevažnej práci v noci) na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená sumu 1,6092 € (zaokrúhlene 1,61 €), pri rizikovej práci najmenej 2,0115 € (zaokrúhlene 2,02 €), pri prevažnej práci v noci najmenej 1,40805 € (zaokrúhlene 1,41 €) na hodinu,
- mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce (§ 124), najmenej 0,72 € na hodinu, od 1.6.2023 najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená 20 % z 4,023 € = 0,8046 € (zaokrúhlene 0,81 €).
*
Splatnosť odmeny
Pri dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti je odmena za vykonanú prácu splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
Znamená to, že pri týchto dvoch formách dohody nie je možné dohodnúť sa s "dohodárom" na splatnosti odmeny za dlhšie obdobie, napríklad raz za dva mesiace, štvrťročne, polročne, raz za rok alebo až po skončení dohody a podobne. Ak v nejakom mesiaci dohodár pracoval, odmenu za daný mesiac musí mať vyplatenú najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca - teda rovnako, ako to platí pre zamestnancov v pracovnom pomere.
Uvedené sa netýka dohôd o vykonaní práce. Pri dohodách o vykonaní práce sa môže zamestnávateľ s dohodárom dohodnúť na splatnosti odmeny inak ako za každý mesiac - napríklad dohodnúť sa na vyplatení odmeny až po skončení dohody.
*
Trvanie dohody
Dohody je možné uzatvárať najdlhšie na dobu 12 mesiacov.
Výnimkou sú dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktoré možno podľa § 228a ods. 4 uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.
Pozor na obmedzenia pri práci na dohodu, ktoré sú dané zákonom o službách zamestnanosti (limit 40 dní v roku a pod.) - to sa však týka len uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úrade práce.
*
Ktoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú aj na dohody?
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka:
- prvá časť = všeobecné ustanovenia, § 1 až 40
- § 44 ods. 2 = zamestnávateľ nesmie nútiť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach a nemôže zakazovať zamestnancovi výkon inej zárobkovej činnosti, avšak okrem činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa
- § 44a ods. 1 = ak je miesto výkonu práce mimo územia SR, zamestnávateľ v dohode dohodne so zamestnancom aj miesto výkonu práce a dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia SR
- § 54b ods. 1 = pri vyslaní na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného štátu EÚ zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom dohodu o vyslaní
- § 85 ods. 1 a 2 = definícia pracovného času a doby odpočinku
- § 90 ods. 10 = čas potrebný na osobnú očistu, ktorý sa môže po dohode so zástupcami započítavať do pracovného času
- § 91 = prestávky v práci
- § 92 = nepretržitý denný odpočinok
- § 93 = nepretržitý odpočinok v týždni
- § 94 a 95 = dni pracovného pokoja
- § 98 = nočná práca
- § 119 ods. 1 = minimálna mzda
- § 122a ods. 1 až 3 = mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
- § 122b ods. 1 až 3 = mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
- § 123 ods. 1 a 2 = mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
- § 124 = mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
- § 129 až 132 = splatnosť odmeny, výplata odmeny, zrážky z odmeny
- § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) = ospravedlnená neprítomnosť v práci, viď ďalej
- šiesta časť = ochrana práce, § 146 až 150
- § 173 až 175 = pracovné podmienky mladistvých, viď ďalej
*
Pri dohodách sa musia dodržiavať pracovné podmienky platné pre mladistvých zamestnancov
Od 1. marca 2021 platí, že na pracovnoprávny vzťah, ktorý je založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa vzťahujú aj ustanovenia § 173 až 175.
Aj pri práci na dohody tak zamestnávateľ musí dodržiavať pracovné podmienky pre mladistvých zamestnancov, napríklad:
- zamestnávať ich len na práce, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju a neohrozujú ich mravnosť,
- poskytovať im pri práci zvýšenú starostlivosť,
- nezamestnávať ich prácou nadčas, nočnou prácou,
- pracovnú pohotovosť im nenariaďovať a ani ju s nimi nedohodnúť,
- nezamestnávať ich na im zakázané práce atď. (viď § 173 až 175 Zákonníka práce).
*
Ospravedlnená neprítomnosť v práci
Ak zamestnanec pracujúci na dohodu je neprítomný v práci z dôvodov uvedených v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), čo sú:
- dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz,
- materská dovolenka,
- otcovská dovolenka,
- rodičovská dovolenka,
- karanténa,
- ošetrovanie chorého člena rodiny, osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu podľa zákona o sociálnom poistení,
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení,
- narodenie dieťaťa zamestnancovi,
- sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia,
- úmrtie rodinného príslušníka,
- svadba,
- znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom,
- nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy,
...ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.
Spory vyplývajúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.
*
Dohody, pri ktorých priemerný týždenný pracovný čas presiahne 3 hodiny
Od 1.11.2023 má zamestnávateľ nové povinnosti pri dohodách, pri ktorých priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov.
Podľa § 223 ods. 3, ak priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov, na dohodu sa vzťahujú aj ustanovenia:
- § 43 ods. 1 písm. b) = dohoda musí obsahovať aj miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo viaceré miesta výkonu práce (ak ich je viac), alebo to, že miesto výkonu práce si určuje sám zamestnanec
- § 44a ods. 2 až 5 = ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu (viď § 44a ods. 2)
- § 47a ods. 1 písm. a) a d) = zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania (ak nie sú dohodnuté v dohode), a to o spôsobe určovania miesta výkonu práce alebo určení hlavného miesta výkonu práce, ak sú v dohode dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, o splatnosti odmeny a výplate odmeny vrátane výplatných termínov
- § 47a ods. 2 až 5 = tieto informácie sa poskytnú do 7 dní od vzniku dohody, resp. odo dňa, odkedy došlo k situácii, že priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahol tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov
- § 54b ods. 2 až 5 = pri vyslaní na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie iného členského štátu EÚ je zamestnávateľ povinný pred začatím vyslania zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania uplatňovaných počas vyslania (viď § 54b ods. 2)
Podľa prechodného ustanovenia, § 252s, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, s ktorým bola dohoda uzatvorená pred 1. novembrom 2022, písomnú informáciu v rozsahu údajov podľa § 223 ods. 3 (viď odrážky vyššie), ak zamestnanec o tieto údaje požiada a ak mu zamestnávateľ tieto údaje už neposkytol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2022, a to do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti zamestnanca.
*
Od 1.11.2022 sa zaviedol § 223a, ktorý sa týka dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pri ktorých priemerný týždenný pracovný čas na dohodu presiahne tri hodiny v období štyroch po sebe nasledujúcich týždňov.
Pozor, ďalej uvedené ustanovenia § 223a sa neuplatnia, ak:
- zamestnávateľ postupuje podľa § 90 ods. 4 a 9: "Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň."
- alebo zamestnávateľ sa dohodne so zamestnancom, že si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas.
*
Podľa § 223a ods. 1 je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť pri uzatvorení dohody písomnú informáciu o:
- dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže od zamestnanca vyžadovať vykonávanie práce,
- lehote, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom, pričom informáciu o výkone práce musí zamestnanec dostať najmenej 24 hodín pred začiatkom práce.
Podľa § 223a ods. 2 je zamestnávateľ povinný pri zmene údajov uvedených v § 223a ods. 1 (viď vyššie) poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených údajoch najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti zmeny.
Podľa § 223a ods. 3 zamestnanec nie je povinný (!) vykonať prácu, ak zamestnávateľ požaduje výkon práce v rozpore s uvedenou písomnou informáciou.
Podľa § 223a ods. 4, ak zamestnávateľ zruší výkon práce v lehote, ktorá je kratšia, ako je lehota oznámená v písomnej informácii, zamestnancovi patrí náhrada odmeny (!), ktorú by dosiahol, ak by sa práca vykonala, najmenej v sume 30 % odmeny.
Príklad
Študent Boris od 1.1.2023 pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov v maloobchodnej predajni. Týždenný rozsah práce presahuje 3 hodiny. Študent má dohodnutú odmenu 5 € za odpracovanú hodinu.
Zamestnávateľ poskytol študentovi pri nástupe písomnú informáciu o tom, že:
- bude od neho vyžadovať vykonávanie práce v dňoch utorok - piatok v čase medzi 9:00 až 20:00 a v sobotu v čase medzi 9:00 až 14:00, s výnimkou sviatkov,
- lehota, v ktorej ho bude informovať o výkone práce, je 24 hodín pred začiatkom výkonu práce, s tým, že informovať ho bude formou SMS správy.
*
V piatok 13. januára 2023 ráno o 8:00 zašle zamestnávateľ študentovi SMS správu, v ktorej mu oznámi, že v sobotu 14. januára 2023 bude pracovať v čase od 9:00 do 12:00. Toto oznámenie mu zaslal včas.
V priebehu piatka 13. januára 2023 však oznámia viacerí zamestnanci zamestnávateľovi, že sú práceneschopní. Zamestnávateľ sa preto rozhodne v sobotu 14. januára 2023 predajňu neotvoriť. Zamestnávateľ oznámi študentovi v piatok 13. januára 2023 o 10:00, že predajňa bude v sobotu 14. januára 2023 zatvorená, preto nemá prísť do práce.
Pretože zamestnávateľ zrušil študentovi výkon práce v lehote kratšej ako 24 hodín pred jeho začiatkom, študent má automaticky nárok na náhradu odmeny.
Náhrada odmeny sa vypočíta nasledovne.
Ak by študent v sobotu 14. januára 2023 v čase medzi 9:00 až 12:00 pracoval, mal by nárok na:
- odmenu, 3 hod x 5 € = 15 €
- mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, 3 hod x 1,79 € = 5,37 €
...čo je spolu 20,37 €.
Podľa § 223a ods. 4 má študent nárok na náhradu odmeny v sume 30 % z 20,37 € = 6,111 €.
*
Ďalšie práva a nároky zamestnancov pracujúcich na dohodu
Vyššie sme uviedli, aké ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahujú aj na dohody. Napríklad sa na dohody vzťahuje § 119 ods. 1, podľa ktorého zamestnanec pracujúci na dohodu má právo na odmenu najmenej vo výške minimálnej mzdy na hodinu.
Iné výhody a práva zamestnancom pracujúcim na dohodu môže zamestnávateľ:
- dohodnúť so zástupcami zamestnancov napríklad v kolektívnej zmluve alebo
- poskytnúť na základe svojho rozhodnutia a uviesť to v internom predpise zamestnávateľa, alebo
- dohodnúť priamo so zamestnancom a uviesť do textu spísanej dohody.
Podľa § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť fyzickým osobám, s ktorými uzavrel dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky.
Tu sa však musí rešpektovať ustanovenie, podľa ktorého nároky "dohodára" alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.
Príkladom z praxe môže byť stravovanie, ktoré zamestnávateľ poskytne nielen zamestnancom na pracovnú zmluvu (viď § 152), ale aj zamestnancom pracujúcim na dohodu.
*
Stravovanie zamestnancov pracujúcich na dohodu
Po prvé, zamestnávateľ sa môže "plošne" rozhodnúť na zabezpečení stravovania "dohodárom" na základe § 152 ods. 9 písm. c).
Podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie (teplé hlavné jedlo alebo gastrolístok) a ktorým bude prispievať na stravovanie (na teplé jedlo alebo na gastrolístok). Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ môže zabezpečovať stravovanie a prispievať na stravovanie (teplé jedlo alebo gastrolístok) aj zamestnancom, ktorí pracujú na dohodu. Príspevok zamestnávateľa na teplé jedlo alebo na gastrolístok je na strane zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu, príjem oslobodený od dane, a to až do výšky limitu určeného podľa § 152. V čase od 1.1.2023 do 30.5.2023 ide o sumu max. 3,74 € na zmenu, od 1.6.2023 ide o sumu max. 4,02 € na zmenu. Na strane zamestnávateľa je suma príspevku na teplé jedlo alebo na gastrolístok v plnej výške daňový výdavok zamestnávateľa.
Pozor, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podľa § 152 ods. 9 písm. c) zabezpečiť stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na dohodu, no len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Podľa § 237 Zákonníka práce platí, že prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak rozhodne zamestnávateľ samostatne (§ 12 ods. 2 Zákonníka práce).
Pokiaľ ide o finančný príspevok, táto možnosť sa v § 152 ods. 9 písm. c) neuvádza. Avšak platí: "Čo nie je zakázané, to je dovolené." Takže v konečnom dôsledku zamestnávateľ môže "plošne" poskytovať finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na dohodu. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie takýmto osobám sa však následne z pohľadu zákona o dani z príjmov posudzuje ako zdaniteľný "firemný benefit", ktorý je na strane zamestnanca pracujúceho na dohodu zdaniteľným príjmom v plnej výške a súčasne sa započítava do vymeriavacích základov pre odvody zamestnanca i zamestnávateľa. Na strane zamestnávateľa je v takomto prípade suma finančného príspevku v plnej výške daňový výdavok zamestnávateľa.
Pozor, "dohodárom" nie je možné prispievať na stravovanie príspevkom zo sociálneho fondu. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné "čerpať" na zamestnancov pracujúcich na dohody, a to ani so súhlasom zástupcov zamestnancov.
*
Druhá (zrejme výhodnejšia) možnosť je individuálne sa s "dohodármi" dohodnúť na podmienkach, za ktorých im zamestnávateľ poskytne stravovanie, následne to zapísať do textu dohody. Pri individuálnej dohode môže zamestnávateľ "dohodárom":
- zabezpečiť stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo formou gastrolístka, na ktoré bude zamestnávateľ prispievať alebo
- poskytovať finančný príspevok na stravovanie.
Upozorňujeme, že dohodnuté podmienky stravovania nemôžu byť výhodnejšie, ako sú voči zamestnancom v pracovnom pomere.
V takomto prípade je príspevok zamestnávateľa na teplé jedlo alebo na gastrolístok a rovnako aj finančný príspevok na stravovanie na strane zamestnanca pracujúceho na dohodu príjem oslobodený od dane až do výšky limitu, ktorý je určený podľa § 152. V čase od 1.1.2023 do 30.5.2023 ide o sumu max. 3,74 € na zmenu, od 1.6.2023 ide o sumu max. 4,02 € na zmenu. Na strane zamestnávateľa je suma príspevku na teplé jedlo alebo na gastrolístok a suma finančného príspevku na stravovanie v plnej výške daňový výdavok zamestnávateľa.
Príklad
V období od 1.1.2023 do 31.5.2023 zamestnávateľ vypláca zamestnancom v pracovnom pomere, ktorí si zvolili finančný príspevok na stravovanie, sumu 3,50 € na zmenu + príspevok zo sociálneho fondu 0,50 €.
Zamestnávateľ zamestnáva i niekoľko "dohodárov" na rôzne typy dohôd. S dvoma z nich sa individuálne dohodne (zapíše sa to do textu ich dohôd), že budú mať vyplatený finančný príspevok na stravovanie vo výške 3,20 € za každý vykázaný odpracovaný deň, teda o niečo nižšiu sumu, ako majú zamestnanci v pracovnom pomere.
Finančný príspevok je pre uvedených dohodárov príjem oslobodený od dane a odvodov, pre zamestnávateľa je to daňový výdavok.
Príklad
V období od 1.1.2023 do 31.5.2023 zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom v pracovnom pomere stravovanie formou gastrolístkov v hodnote 5,10 €, pričom z celkovej sumy gastrolístka tvorí príspevok zamestnávateľa 4 € a 0,50 € je príspevok zo sociálneho fondu. Zamestnanci si doplácajú sumu 0,60 € na jeden gastrolístok.
Na strane zamestnancov je suma 3,74 € (časť príspevku zamestnávateľa) + 0,50 € (príspevok zo sociálneho fondu) oslobodená od dane a odvodov. Suma 0,26 € (druhá časť príspevku zamestnávateľa) je na strane zamestnancov zdaniteľný benefit, ktorý sa im započíta do zdaniteľného príjmu i do vymeriavacích základov na odvody.
Pre zamestnávateľa je celá suma príspevku 4 € daňovo uznaný výdavok, pretože takúto sumu priznáva zamestnancom na základe interného predpisu.
Zamestnávateľ súčasne uzavrel s jedným zamestnancom dohodu o vykonaní práce. V dohode sa zamestnávateľ zaviaže za každý odpracovaný deň poskytnúť jeden gastrolístok v hodnote 5,10 € s tým, že sumu 4 € bude financovať zamestnávateľ, zamestnanec si doplatí sumu 1,10 €.
Na strane "dohodára" je časť príspevku na gastrolístok vo výške 3,74 € na jeden gastrolístok oslobodená od dane a odvodov. Zvyšná suma 0,26 € je na strane "dohodára" zdaniteľný benefit, ktorý sa započíta do jeho zdaniteľného príjmu i do vymeriavacích základov na odvody. Na strane zamestnávateľa je celá suma 4 € daňovo uznaný výdavok.
*
Evidencia pracovného času
Zamestnávateľ je podľa § 224 ods. 2 písm. e) povinný viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. A to tak, že zamestnávateľ je povinný viesť túto evidenciu tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu vykonanej práce aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce. Tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. Podľa Zákonníka práce tak pri dohodách o vykonaní práce nie je povinnosť zaznamenať samotný začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce – z praktického hľadiska však možno odporúčať viesť evidenciu rovnako ako pri dohodách o pracovnej činnosti (poznatok z kontrol vykonávaných inšpekciou práce).
*