Na úvod si vysvetlime základné zásady, ktoré sa týkajú dávky v nezamestnanosti, ako sú uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP).
*
Nárok na dávku v nezamestnanosti
- poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka"), ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti)
- do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce
- nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov a automaticky zaniká pri vyradení z evidencie
- nárok na dávku zaniká aj dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
- ak poistenec poberal dávku najmenej 3 mesiace, ale menej ako 6 mesiacov, pričom bol vyradený z evidencie, má nárok na vyplatenie polovice nevyčerpanej sumy dávky, ak o to písomne požiada
- nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné
*
Upozorňujeme, že zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti možné len vtedy, ak občan:
- nie je zamestnanec (nemá pracovnú zmluvu)
- nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
- nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a podobne
- neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť
- nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine
Výnimky z týchto pravidiel nájdete v § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti.
Pod samostatnou zárobkovou činnosťou sa na účely zákona o službách zamestnanosti myslia činnosti, resp. osoby uvedené v § 5 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti:
- spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným
- konatelia alebo členovia dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členovia predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, resp. jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristi
- živnostníci
- činnosti podľa osobitných predpisov, napr. daňoví poradcovia, architekti, notári, geodeti, advokáti, súkromní lekári a veterinárni lekári a podobne
- poľnohospodárska výroba vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách
- činnosti agentúry dočasného zamestnávania alebo agentúry podporovaného zamestnávania
Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa nepovažuje spoločník, konateľ a pod. odo dňa vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie.
*
Výpočet dávky
- výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia
- rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie
- z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140 zákona) - ide napríklad o obdobie poberania nemocenského, materského
- ak v rozhodujúcom období dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie nebol žiadny vymeriavací základ (nebol príjem), tak denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2023 zo základu 605,50 € a v roku 2024 zo základu 652 €)
- ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré je dané trvaním rodičovskej dovolenky zamestnankyne, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2023 zo základu 605,50 € a v roku 2024 zo základu 652 €)
- obdobne sa postupuje pri tzv. reťazových pôrodoch, teda v prípade po sebe idúcich období materská - rodičovská dovolenka - materská (ďalšie dieťa) - rodičovská dovolenka...
- ak mala zamestnankyňa vymeriavací základ v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napríklad práca na dohodu počas materskej alebo rodičovskej dovolenky), tak sa naň neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ zistený z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku čerpania rodičovskej dovolenky a súčasne nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2023 zo základu 605,50 € a v roku 2024 zo základu 652 €)
- maximálny možný denný vymeriavací základ je v období od 1.7.2022 do 30.6.2023 suma 79,6274 € a v období od 1.7.2023 do 30.6.2024 suma 85,7425 €
*
Ukážme si na príkladoch, ako to funguje a na čo si treba dať pozor.
*