28. októbra 2015 10:23
Pri „zvyšovaní“ vianočného príspevku v parlamente poslanci za SMER hovorili, vraj „závidíme starším ľuďom, že sa im zvyšujú vianočné dôchodky“.
Je síce pravda, že na vianočné príspevky majú nárok len dôchodcovia a nie napríklad aj mladé rodiny. Hovoriť ale o závisti mladých voči starším je nezmysel. Závidieť totiž nie je čo.
Vianočnými dôchodkami jednorazovo zvýšenými o 12 eur vládnuci SMER zakrýva svoju neschopnosť systematicky zlepšovať situáciu starších ľudí. Napríklad neschopnosť dotiahnuť reformu tzv. sociálnych služieb, ktorú sme v rokoch 2010-2011 pripravovali na ministerstve. Dôkazom sú protestné zhromaždenia pred ministerstvom či budovou vlády. Financovanie zariadení pre starších a postihnutých je za vlády Roberta Fica znova nedostatočné a nespravodlivé. Ľudia roky čakajú v poradovníkoch na miesto v zariadeniach.
Symbolicky zvýšenými vianočnými dôchodkami SMER zakrýva aj fakt, že valorizácia dôchodkov sa za jeho vlády zhoršuje – veď v januári 2016 sa dôchodky zvýšia ani nie o dve eurá.
Takéto „výhody“ dôchodcom nemožno závidieť. Hoci pre mladých ľudí SMER neurobil vôbec nič. Za posledné tri roky sa rodičovské príspevky, prídavky na deti a daňový bonus nezvýšili ani o halier...
My sa vo volebnom programe SaS zaväzujeme, že pre starších ľudí a telesne postihnutých ľudí presadíme nový zákon o sociálnych službách. Postavený na zlepšenom financovaní a lepšej dostupnosti pre starších ľudí.
Naše prepočty v rámci zavedenia Odvodového bonusu ukazujú, že materská sa môže zvýšiť až na výšku čistej mzdy a takto vyplácať celé tri roky. Mamička tak namiesto 200 eurového rodičovského príspevku dostane materské vo výške svojho predchádzajúceho čistého príjmu, či to bude 500 alebo 600 eur alebo ešte viac eur mesačne. A to celé tri roky po narodení dieťatka.
12. októbra 2015 13:56
Vláda zvyšuje pre rok 2016 minimálnu mzdu z 380 eur na 405 eur. Na rozdiel od vlaňajška – kedy vláda znížila zdravotné odvody – tentoraz musia všetko prefinancovať zamestnávatelia, vláda im nepomôže nijako.
Čo je zarážajúce, na zvýšení minimálnej mzdy získa viac štát ako samotní zamestnanci.
Na daniach a odvodoch totiž štát vyberie od zamestnanca, zarábajúceho minimálnu mzdu a od jeho zamestnávateľa spolu najmenej o 14 eur viac a v mnohých prípadoch až o 23 eur viac ako doteraz.
Čistý príjem zamestnanca, zarábajúceho minimálnu mzdu sa zvýši len o necelých 16 eur.
04. októbra 2015 19:42
... úryvok z knihy "Daňové a odvodové tipy IV. (2015)"
... aj o tejto téme sa bude hovoriť na seminároch trojice Mihál - Ozimý - Tužinský, 7. októbra Bratislava, 19. októbra Žilina, 26.-27. novembra Sielnica, hotel Kaskády. Prihlásiť sa ešte stále môžete na reliaba@gmail.com alebo cez e-shop: obchod.relia.sk
Pracovná zmluva alebo dohoda
Ak má konateľ/spoločník v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec presne tak ako iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. na dohodu.
Odpočítateľná položka
Od 1.1.2015 sa zaviedla v zákone o zdravotnom poistení tzv. odpočítateľná položka. O tejto novinke informujeme v osobitnej kapitole. Čo je dôležité – ak má konateľ alebo spoločník vo vlastnej spoločnosti pracovnú zmluvu - má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky a takto si môže znížiť svoje (a zamestnávateľove) odvody na zdravotné poistenie z príjmov, ktoré má ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Ak má konateľ/spoločník pracovnú zmluvu, môže si v svojej spoločnosti ako u zamestnávateľa uplatniť odpočítateľnú položku už pri výpočte preddavkov – pri splnení podmienky, že nie je v zdravotnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec súčasne aj u iného zamestnávateľa a že nie je v zdravotnej poisťovni súčasne prihlásený ako SZČO.
Ak táto podmienka splnená nie je, odpočítateľná položka mu zníži vymeriavací základ z príjmov zamestnanca v pracovnom pomere až v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie.
Príklad
Pán Milan je konateľ a súčasne spoločník. Vo svojej s.r.o. má pracovnú zmluvu na polovičný úväzok a poberá mzdu 220 eur mesačne. Iné zamestnanie nemá, SZČO nie je.
Pán Milan si vo svojej spoločnosti ako zamestnávateľa môže uplatniť nárok na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie už pri výpočte preddavkov. V praxi to znamená, že ani on ako zamestnanec, ani s.r.o. ako zamestnávateľ budú mať nulové preddavky na zdravotné poistenie. Ak v ročnom zúčtovaní nebude mať pán Milan iné príjmy (napríklad podiely na zisku), nebude doplácať poistné spolu so zamestnávateľom ani na základe ročného zúčtovania.
Zmluva o výkone funkcie alebo mandátna zmluva
Ak konateľ/spoločník poberá odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo mandátnej zmluvy, spoločnosť ho takisto prihlasuje ako svojho zamestnanca. Aj tu je dôležité ako je dohodnutá časová frekvencia výplaty odmeny.
Ak je výplata odmeny dohodnutá za každý kalendárny mesiac, spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca počas celého trvania zmluvy o výkone funkcie, respektíve mandátnej zmluvy.
Ak sa ale vypláca odmena napríklad raz štvrťročne alebo raz ročne, spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca len na posledný deň mesiaca, za ktorý má vyplatený príjem. Uvedený postup vyplýva z metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z toho následne vyplýva, že ak konateľ, spoločník nie je zdravotne poistený u iného zamestnávateľa alebo ako SZČO a nepatrí ani medzi poistencov štátu, musí byť v ostatných dňoch prihlásený do zdravotnej poisťovne ako tzv. samoplatiteľ (osoba podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení) a za tieto dni si platiť poistné sám. V roku
2015 ide o sumu 57,68 eura mesačne. V roku 2016 pôjde o sumu 60,06 eura mesačne.
Z tohto pohľadu je pre konateľa/spoločníka, ktorý nie je v zdravotnej poisťovni prihlásený u iného zamestnávateľa alebo ako SZČO, či ako poistenec štátu, výhodnejšie, ak má odmenu vyplácanú každý mesiac.
Minimálny a maximálny vymeriavací základ
Rovnako ako podľa zákona o sociálnom poistení, konateľ, respektíve spoločník bez ohľadu na to, na základe akej zmluvy sa mu vypláca odmena, nemá stanovený povinný minimálny základ. Ak by bola mzda alebo odmena 10 eur mesačne, poistné sa vypočíta a odvádza z 10 eur mesačne. Ak je odmena pri zmluve o výkone funkcie alebo mandátnej zmluve dohodnutá vo výške symbolického 0,01 eura mesačne, preddavky na poistné sa vypočítavajú zo sumy 0,01 eura a kvôli zaokrúhľovaniu nadol budú nulové.
Aj osoba s takýmto symbolickým vymeriavacím základom však bude mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť a ak bude v zdravotnej poisťovni prihlásená ako zamestnanec po celý čas trvania zmluvy (viď vyššie) nebude doplácať žiadnu ďalšiu sumu.
Maximálny vymeriavací základ je rovnako ako u iných zamestnancov alebo u SZČO určený ako 5-násobok priemernej mzdy, čo znamená v roku 2015 sumu 4120 eur pri výpočte mesačných preddavkov a 49440 eur v ročnom zúčtovaní. V roku 2016 bude maximálny vymeriavací základ 4290 eur pri výpočte mesačných preddavkov a 51480 eur v ročnom zúčtovaní.
22. septembra 2015 16:55
Pozrime sa na typické benefity, ktoré obvykle zamestnávatelia poskytujú zamestnancom z daňového hľadiska (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Podľa § 5 ods. 5 až 7 zákona o dani z príjmov, predmetom dane nie je, resp. príjmom oslobodeným od dane je napríklad:
1. Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
2. Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. V prípade preplácania sumy zamestnancovi sa môže uhradiť konkrétna zdokladovaná suma alebo paušalizovaná suma, podložená objektívnou kalkuláciou.
Predmetom dane však je napríklad hodnota obleku manažéra, ktorý nie je možné považovať za uniformu a je možné ho „nosiť“ aj mimo pracoviska.
3. Hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených napríklad zákonom č. 330/1996 Z. z. o BOZP.
4. Náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 Zákonníka práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov. Aj tu je možné náhradu paušalizovať.
Pri výpočte paušálnej sumy (body 2. a 4.) musí zamestnávateľ vychádzať z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška musí byť určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
5. Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.
6. Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
7. Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
8. Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).
Použitie ... zariadenia je oslobodené v prípade, ak ide o zariadenie ktoré zamestnávateľ vlastní alebo si ho „kupuje“ resp. prenajíma od skutočného majiteľa. Napríklad ak zamestnávateľ prenajme od majiteľa plavárne priestor (bazén, plaveckú dráhu), pre zamestnancov ide o príjem oslobodený od dane.
9. Podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Pozor, takto vyplatený podiel na zisku je síce oslobodený od dane ale podľa § 138 ods. 1, druhá veta, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ide o príjem ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca na sociálne poistenie. Z vyplateného podielu na zisku tak platí poistné na sociálne poistenie zamestnanec i zamestnávateľ.
Takýto podiel na zisku je podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení definovaný ako tzv. zárobková činnosť a platí sa z neho poistné na zdravotné poistenie pri sadzbe 14%. Pri výplate podielu na zisku je zamestnávateľ ako platiteľ dividend (§ 11 ods. 11) zodpovedný za výpočet a odvod preddavku na zdravotné poistenie (§ 16 ods. 15).
10. Nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Táto novinka platí od roku 2015.
11. Sociálna výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí (živelná pohroma, havária, katastrofa, teroristický útok) a hmotnej núdze (zákon o hmotnej núdzi) zamestnanca z prostriedkov sociálneho fondu do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie. Táto novinka sa navrhuje od roku 2016.
Z pohľadu zamestnávateľa ide o daňové výdavky (§ 19 zákona o dani z príjmov) vtedy, ak ide na strane zamestnanca o zdaniteľný príjem. O daňový výdavok zamestnávateľa ide aj v prípade výdavkov na:
- BOZP,
- starostlivosť o zdravie, vlastné zdravotnícke zariadenia,
- vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov,
- príspevku na stravovanie v rozsahu danom podľa Zákonníka práce,
- cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste.
*
... z pracovného materiálu k aktuálnemu semináru "Zákonník práce". Najbližšie termíny:
29.9. (utorok) Nitra
30.9. (streda) Košice
20.10. (utorok) Žilina
Bližšie info a prihlášky cez e-shop:
http://obchod.relia.sk/
... alebo emailom reliaba@gmail.com
20. septembra 2015 21:00
Zamestnávatelia, zbystrite pozornosť, je tu nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Stručne - ďalšie obmedzenia, ďalšia byrokracia, ďalšie pokuty. V ďalších riadkoch nájdete výber z toho, čo som ministrovi Richterovi povedal vo vystúpení piatok 18.9. v parlamente.
.... rozumiem tomu, že je potrebné implementovať smernicu Európskej únie do našej legislatívy, obávam sa však, že v tomto prípade ide ako je to obvyklé, o určitú nadprácu a okrem toho, že sa reagovalo na smernicu, tak sa znova a znova, využila príležitosť na to, ako zvyšovať pokuty, zavádzať pokuty v zákone o inšpekcii práce, získať do rúk nový bič na firmy...
... Miesto toho, aby inšpektoráty práce preventívne pôsobili, aby školili zamestnávateľov, aby im vysvetľovali ako a čo majú robiť, pokuty, pokuty, pokuty, to je vaša cesta, to je vaše riešenie.
... pripomeniem, že keď sa chce, tak sa to dá, a to dokonca aj zo strany vás, resp. vašej vlády, keď ide o športovcov, tak tu máme v zákone o športe, malý Zákonník práce pre športovcov, ktorý je, nazval by som ho, ľahký, zrozumiteľný, jasný a výsledkom bude to, že v športových kluboch budú zamestnávať, či profišportovcov alebo športových odborníkov komfortnejším spôsobom, ako to možno bolo doteraz.
... Ak je možné takýto malý Zákonník práce urobiť pre športovcov, prečo by nemalo byť možné urobiť takýto odľahčený Zákonník práce pre drobného podnikateľa, živnostníka, ktorý by zamestnal dvoch, troch ľudí, dal im prácu, ale za súčasného právneho stavu, kedy musí podľa Zákonníka práce dodržať ix povinností a keď mu niečo unikne, a jemu unikne častokrát veľa, pretože na to nemá aparát ako vo veľkej firme, ktorá zamestnáva tisícku ľudí. Nemá aparát na to, aby sledoval tie legislatívne zmeny, sledoval všetky tie povinnosti, tú byrokraciu.
... Keď sa o 5 minút omešká s prihlásením dohodára do Sociálnej poisťovne, podľa zákona ide o nelegálne zamestnávanie a podľa tohto zákona o nadväznosti na zákon o inšpekcii práce ma pokutu najmenej 2 tisíc eur za obyčajnú ľudskú chybu. A častokrát je možno sporné, či za to môže ten zamestnávateľ, ktorý o päť minúť neskôr prihlásil alebo informačný systém Sociálnej poisťovne.
.. Zavádzate pokuty v zákone o inšpekcii práce. Akú pokuty ste pán minister vymysleli pre Finančnú správu, ktorá nedodržala zákon o sociálnom poistení a s obrovským omeškaním zaslala údaje z daňových priznaní Sociálnej poisťovni s cieľom, aby Sociálna poisťovňa k 1. 7. určila, ktorí živnostníci a ďalší SZČO sú alebo nie sú povinne poistení a aké majú platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Akú pokutu dostal prezident Finančnej správy pán Imrecze za to, že si takýmto brutálnym spôsobom nesplnila Finančná správa svoju základnú povinnosť o ktorej vedela tri roky dopredu. Akú pokutu dostala Finančná správa? Odpoviem si sám. Žiadnu. Ešte minister financií naopak zastával prezidenta Finančnej správy aký je on šikovný. A za to môže nejaký nešťastný úradník, ktorý zle stlačil nejaké tlačítko. Houbeles. Keď raz, dva alebo tri mesiace mešká finančná správa so zaslaním údajov do Sociálnej poisťovne, tak za to určite nemôže nejaký, s prepáčením, treťoligový úradník, ktorý tam niekde mačká nejaké tlačítka.
... Čiže, pokiaľ si vaša vláda, respektíve jej inštitúcie, neplnia svoje povinnosti tak kľud a pohoda. Pokiaľ si v drobnosti nesplní svoju povinnosť nejaký živnostník alebo drobný podnikateľ, o päť minút neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, bez milosti pokuta 2 tisíc eur, pretože je podvodník. Toto je váš prístup a s takýmto istým prístupom ste urobili aj zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov...