Pozrime sa na typické benefity, ktoré obvykle zamestnávatelia poskytujú zamestnancom z daňového hľadiska (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Podľa § 5 ods. 5 až 7 zákona o dani z príjmov, predmetom dane nie je, resp. príjmom oslobodeným od dane je napríklad:
1. Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
2. Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. V prípade preplácania sumy zamestnancovi sa môže uhradiť konkrétna zdokladovaná suma alebo paušalizovaná suma, podložená objektívnou kalkuláciou.
Predmetom dane však je napríklad hodnota obleku manažéra, ktorý nie je možné považovať za uniformu a je možné ho „nosiť“ aj mimo pracoviska.
3. Hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených napríklad zákonom č. 330/1996 Z. z. o BOZP.
4. Náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 Zákonníka práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov. Aj tu je možné náhradu paušalizovať.
Pri výpočte paušálnej sumy (body 2. a 4.) musí zamestnávateľ vychádzať z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška musí byť určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
5. Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.
6. Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
7. Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
8. Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).
Použitie ... zariadenia je oslobodené v prípade, ak ide o zariadenie ktoré zamestnávateľ vlastní alebo si ho „kupuje“ resp. prenajíma od skutočného majiteľa. Napríklad ak zamestnávateľ prenajme od majiteľa plavárne priestor (bazén, plaveckú dráhu), pre zamestnancov ide o príjem oslobodený od dane.
9. Podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Pozor, takto vyplatený podiel na zisku je síce oslobodený od dane ale podľa § 138 ods. 1, druhá veta, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ide o príjem ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu zamestnanca na sociálne poistenie. Z vyplateného podielu na zisku tak platí poistné na sociálne poistenie zamestnanec i zamestnávateľ.
Takýto podiel na zisku je podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení definovaný ako tzv. zárobková činnosť a platí sa z neho poistné na zdravotné poistenie pri sadzbe 14%. Pri výplate podielu na zisku je zamestnávateľ ako platiteľ dividend (§ 11 ods. 11) zodpovedný za výpočet a odvod preddavku na zdravotné poistenie (§ 16 ods. 15).
10. Nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Táto novinka platí od roku 2015.
11. Sociálna výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí (živelná pohroma, havária, katastrofa, teroristický útok) a hmotnej núdze (zákon o hmotnej núdzi) zamestnanca z prostriedkov sociálneho fondu do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie. Táto novinka sa navrhuje od roku 2016.
Z pohľadu zamestnávateľa ide o daňové výdavky (§ 19 zákona o dani z príjmov) vtedy, ak ide na strane zamestnanca o zdaniteľný príjem. O daňový výdavok zamestnávateľa ide aj v prípade výdavkov na:
- BOZP,
- starostlivosť o zdravie, vlastné zdravotnícke zariadenia,
- vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov,
- príspevku na stravovanie v rozsahu danom podľa Zákonníka práce,
- cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste.
*
... z pracovného materiálu k aktuálnemu semináru "Zákonník práce". Najbližšie termíny:
29.9. (utorok) Nitra
30.9. (streda) Košice
20.10. (utorok) Žilina
Bližšie info a prihlášky cez e-shop:
http://obchod.relia.sk/
... alebo emailom reliaba@gmail.com