Najnovšie články
*
Z podielov na zisku sa platí daň, resp. odvody na zdravotné poistenie v závislosti od toho, za aké účtovné obdobie sú vyplácané podiely na zisku (dividendy).
Inak povedané – v akom účtovnom období bol vytvorený zisk, z ktorého sú vyplácané podiely na zisku.
Nie je ani tak podstatné, kedy sa podiely na zisku vyplácajú, ale za aké účtovné obdobie ide o zisk.
Zákon o dani z príjmov a zákon o zdravotnom poistení sa v priebehu jednotlivých historických období menil, o čom vám dáva prehľad tabuľka v pokračovaní článku.
Aktuálny stav - z dividend zo zisku za účtovné obdobie roka 2024 sa platí daň formou zrážky 10 % ... a z dividend zo zisku za účtovné obdobie roka 2025 sa (znova) platí sa daň 7 %.
*
*
Pracovná zmluva alebo dohoda
Ak má spoločník/konateľ v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec presne tak, ako sú poistení iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. na dohodu.
*
*
Pracovná zmluva alebo dohoda
Ak má spoločník/konateľ v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec - presne ako iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. na dohodu.
Výnimkou je v takomto prípade garančné poistenie, ktoré sa nevzťahuje na spoločníka, ktorý je súčasne konateľom vo svojej s.r.o. a má najmenej 50 % účasť na majetku s.r.o.
Na spoločníka/konateľa sa v takomto prípade vzťahuje aj úrazové poistenie.
*
*
Ak spoločník alebo konateľ, resp. iný člen orgánu spoločnosti majú príjem z s.r.o. na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti a podobne, tak podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) ide o príjem zo závislej činnosti.
Ak spoločník alebo konateľ, resp. iný člen orgánu spoločnosti majú príjem z s.r.o. za prácu na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy, prípadne i bez zmluvy, tak v takomto prípade podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP ide o príjem zo závislej činnosti.
V „reči“ zákona o dani z príjmov tak má spoločník, konateľ, resp. člen orgánu spoločnosti, ktorý poberá v spoločnosti mzdu alebo odmenu za prácu pre spoločnosť, postavenie zamestnanca a spoločnosť má postavenie zamestnávateľa.
*
*
Najskôr sa pozrieme na zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ktoré môže mať uzavreté spoločník vo vlastnej s.r.o., resp. mal by mať uzavreté konateľ v s.r.o.
*
Obchodný zákonník
Spoločník, ktorý vo svojej spoločnosti aktívne pracuje, môže (ale nemusí) mať v spoločnosti uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu.
Rovnako konateľ, resp. člen orgánu spoločnosti môže (nemusí, avšak odporúča sa to) vykonávať svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy.
*
§ 66 ods. 6 Obchodného zákonníka:
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
*
§ 566 ods. 1 Obchodného zákonníka:
Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
*
*
Kapitola je venovaná možnostiam spoločníkov a konateľov s.r.o. (a vo všeobecnosti štatutárov obchodných spoločností), pokiaľ ide o zdanenie príjmov a platenie odvodov a ich optimalizáciu - s prihliadnutím na prípadný nárok na daňový bonus, nemocenské dávky, započítanie rokov na minimálny dôchodok...
Týchto možností je viac a sú naviazané na riešenie postavenia spoločníka či konateľa vo vlastnej firme – zmluvami podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Zákonníka práce.
*
*
Dňa 9. septembra 2025 schválila NR SR novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, novela vyšla v Zbierke pod číslom 258/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2025.
*
Cieľom novely je ďalšia digitalizácia a zjednodušenie procesov v Sociálnej poisťovni pokiaľ ide o vyplácanie dávok nemocenské, tehotenské a materské.
V tejto súvislosti sa uskutoční v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca (adresa alebo číslo účtu) na účely zistenia miesta výplaty dávok. Zamestnávatelia budú povinní oznámiť spôsob výplaty všetkých zamestnancov, ktorí boli zamestnaní pred účinnosťou novely, teda pred 1. novembrom 2025).
Pre novoprijatých zamestnancov (po účinnosti novely) budú zamestnávatelia tieto údaje uvádzať už pri ich prihlasovaní na povinné sociálne poistenie zamestnanca na Registračnom liste fyzickej osoby.
To znamená, že zamestnávatelia oznámia tieto údaje Sociálnej poisťovni iba raz, pričom aktualizáciu vykonajú len v prípade, ak zamestnanec zmení miesto výplaty, na ktoré sa mu zasiela mzda.
*
Uvedené sa prenieslo do 293gka ZSP, čo sú prechodné ustanovenia účinné od 1. novembra 2025.
Zamestnávateľ je povinný spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou (teda na registračnom liste) oznámiť Sociálnej poisťovni do 31. marca 2026 číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti.
Ďalej je zamestnávateľ povinný oznámiť každú zmenu týchto skutočností, ak poistenie tohto zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 a toto poistenie ku dňu oznámenia trvá.
*
Od 1. januára 2026 platí pre zamestnávateľov nová povinnosť určená podľa § 231 ods. 1 písm. p) bodu 1a, a to oznámiť pri novom zamestnancovi do Sociálnej poisťovne číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý vypláca zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzda sa vypláca v hotovosti.
Zamestnávatelia si budú túto povinnosť pri novoprijatých zamestnancoch plniť na registračných listoch - vyplnením príslušného nového údaja.
*
Sociálna poisťovňa o týchto nových povinnostiach zamestnávateľov informuje tu:
a tu:
*
*
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP), SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZZP, alebo má príjem z tejto činnosti.
Čiže vykonáva činnosť, resp. má príjmy z činností, ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), avšak okrem činnosti osobného asistenta.
Rovnako ako pri zákone o sociálnom poistení je definícia SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení temer zhodná s definíciou SZČO podľa zákona o dani z príjmov a sú tu tie isté dva rozdiely:
1. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku.
2. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ŤZP osobám.
*
*
Pri zdanení a odvodoch autorských honorárov platia určité špecifiká.
Autorské honoráre delíme na tzv. aktívne príjmy a pasívne príjmy.
*
AKTÍVNE PRÍJMY
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) sú zdaňované...
„Príjmy ... z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, 27), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,...“
Poznámka pod čiarou k odkazu 27) znie:
„27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“
*
Medzi aktívne príjmy zaraďujeme príjmy na základe § 91 Autorského zákona – príjmy z vytvorenia diela na objednávku na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka).
Môže ísť o autorské dielo - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo, iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela.
Ďalej sem zaraďujeme na objednávku vytvorený zvukový záznam, audiovizuálny záznam alebo vysielanie.
*
Pozor!
Podľa § 91 ods. 4 AZ - na počítačový program, databázu podľa § 131 AZ a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia AZ o zamestnaneckom diele. Je sporné, či by sa preto odmena autora počítačového programu, databázy podľa § 131 AZ alebo kartografického diela mala zdaniť podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o dani príjmov ako príjem zo závislej činnosti.
Názor autora tohto textu nie je jednoznačný, avšak po množstve diskusií zastávam názor, že takto postavenú definíciu zamestnaneckého diela treba chápať len v kontexte samotného autorského zákona a držiteľa autorských práv. Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide aj v týchto prípadoch o aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Len v takom prípade, ak uvedené diela vytvorí zamestnanec v zmysle Zákonníka práce v rámci svojich pracovných povinností, pôjde o zdanenie ako pri príjme zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.
*
Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. Pripomeňme si, že umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.
V oboch prípadoch - vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu - sa pri zdanení aktívnych príjmov postupuje podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 ZDP. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou. V praxi to znamená napríklad dohodu o spôsobe zdanenia, ktorá bude uvedená ako článok zmluvy o vytvorení diela.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Príkladom je predaj výtvarných diel záujemcom zo strany samotného autora.
*
*
Na stránke relia nemáme vlastnú mzdovú kalkulačku, ale odporúčam vám použiť nástroj na webe www.platy.sk, tu:
https://www.platy.sk/vypocet-mzdy
*
*
Rok "X" sa započíta do získaného obdobia dôchodkového poistenia, ak za daný rok vychádza osobný mzdový bod najmenej 0,241.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené všeobecné vymeriavacie základy (čiže priemerná ročná mzda v SR) za roky od roku 2014 do rokov 2025 a 2026 (odhad!), ďalej potrebný ročný vymeriavací základ - aby sa daný rok započítal.
Pre ilustráciu je v tabuľke aj prepočet potrebného VZ na jeden mesiac. Kľúčový údaj je však ročný vymeriavací základ.
*
*
Definícia SZČO na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) sa od 1.1.2026 zmenila. Nachádza sa v § 5 ZSP:
SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu (odkaz 7b) - okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
*
Skúsme zrozumiteľnejšie.
SZČO je fyzická osoba, ktorá má 18 rokov a viac a:
- má oprávnenie na vykonávanie, resp. prevádzkovanie činnosti ... alebo ...
- podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť, na ktorú nie je potrebné oprávnenie,
... z ktorej príjmy sú zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (DZP). Viď https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=1330
A to vrátane prípadov, kedy sú tieto príjmy v SR od dane oslobodené, pretože tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale na danú osobu sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky.
SZČO na účely zákona o sociálnom poistení nie je osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ŤZP osobe.
*
Príkladom SZČO sú:
- samostatne hospodáriaci roľníci (farmári),
- živnostníci,
- súkromný lekár, advokát, notár, exekútor, architekt a ďalšie osoby s oprávnením na výkon činnosti podľa osobitných predpisov - kde príjmy sú zdanené podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP,
- spoločníci VOS, komplementári komanditných spoločností,
- umelci a autori s honorármi plynúcimi zo zmlúv o dielo alebo s honorármi za umelecký výkon, ak neboli zdanené zrážkovou daňou... tieto osoby sú príkladom takých SZČO, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa Autorského zákona, na ktorú nie je potrebné oprávnenie,
- správcovia konkurznej podstaty, pracovní asistenti osôb, ktoré sú ŤZP a SZČO, modelky (znova je to príklad osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, na ktorú nie je potrebné oprávnenie),
- znalci, tlmočníci, prekladatelia,
- osoby s oprávnením na výkon sprostredkovateľskej činnosti poľa osobitných predpisov - kde príjmy sú zdanené podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZDP, napríklad finanční agenti s licenciou NBS,
- finanční agenti s licenciou NBS,
- športovci, športoví odborníci pôsobiaci ako SZČO.
*
*
Sumy daňového bonusu na dieťa platné na roky 2025 a 2026 (za jeden kalendárny mesiac) podľa § 33 ods. 1 ZDP:
- 100 € na dieťa vo veku do 15 rokov,
- 50 € na dieťa vo veku od 15 do 18 rokov.
Suma 100 € sa vypláca na deti do dovŕšenia veku 15 rokov, poslednýkrát za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 15 rokov.
Suma 50 € sa vypláca na deti do dovŕšenia veku 18 rokov, poslednýkrát za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši vek 18 rokov.
Poznámka: Daňový bonus na deti 18-ročné a staršie sa od roku 2025 zrušil.
*
Ohraničenie sumy daňového bonusu v závislosti od čiastkového základu dane
Podľa § 33 ods. 6 ZDP je daňový bonus najviac:
- 29 % čiastkového základu dane pri 1 dieťati,
- 36 % čiastkového základu dane pri 2 deťoch,
- 43 % čiastkového základu dane pri 3 deťoch,
- 50 % čiastkového základu dane pri 4 deťoch,
- 57 % čiastkového základu dane pri 5 deťoch,
- 64 % čiastkového základu dane pri 6 a viac deťoch.
Maximálna možná suma daňového bonusu sa určuje z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo z úhrnu týchto čiastkových základov dane daňovníka.
*
Základom dane (čiastkovým základom dane) zamestnanca z príjmov podľa § 5 ZDP sú zdaniteľné príjmy zamestnanca zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Pozor, od roku 2026 sa poistné zamestnanca na zdravotné poistenie zvyšuje zo 4 % na 5 %.
Základom dane (čiastkovým základom dane) SZČO z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 sú (zjednodušene) príjmy SZČO znížené o poistné a ďalšie daňovo uznané výdavky (paušálne alebo skutočné).
Ak mala SZČO príjmy aj podľa § 6 ods. 1 a 2, aj príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, vychádza sa zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2.
Na ďalšie zdaniteľné príjmy daňovníka (§ 6 ods. 3 a 4, § 7, § 8, príjmy zdanené formou zrážkovej dane podľa § 43, podiely na zisku) a na príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú oslobodené od dane, sa neprihliada.
Podľa výkladu Finančného riaditeľstva SR sa percento (29 % až 64 %) má určiť podľa počtu detí vo veku do 18 rokov. Odporúčam postupovať podľa výkladu FR SR..., aj keď je v § 33 ods. 6 zákona jednoznačne uvedené, že ide o počet vyživovaných detí (vyživované dieťa je napríklad aj študent denného štúdia VŠ vo veku 19 rokov, na ktoré rodič poberá prídavky na dieťa).
*
*
§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) označujeme za SZČO osobu, ktorá má príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Čiže sú to osoby, ktoré majú príjmy podľa § 6 ...
- ods. 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
- ods. 1 písm. b): zo živnosti, na základe živnostenského oprávnenia vydaného v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
- ods. 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad: súkromní lekári podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, súkromní veterinárni lekári podľa zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, audítori vykonávajúci činnosť na základe zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, daňoví poradcovia vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, notári vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch, súdni exekútori vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, mediátori vykonávajúci činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, fyzické osoby prevádzkujúce fotovoltaickú elektráreň podľa z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe povolenia, príp. oznamovacej povinnosti, lekárnici, advokáti, aktuári, architekti, geodeti, reštaurátori, stavební inžinieri, atď... Všeobecne - sú to osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe osobitného zákona, ktorý upravuje danú činnosť ako podnikanie.
- ods. 1 písm. d): spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti.
- ods. 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (= príjem sa nezdanil zrážkovou daňou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.
- ods. 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP, hypotekárny správca, správca dedičstva, modelka, osoba s príjmom na základe starostlivosti o dieťa v detskej skupine ... tu patria osoby, ktoré majú stály a dlhodobejší príjem z činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov ... príkladom sú aj osoby, ktoré majú na základe dohody s distribučnou spoločnosťou stály príjem z fotovoltaiky, pričom nie sú podľa osobitného zákona povinné mať oprávnenie, či povolenie.
- ods. 2 písm. c): z činností znalcov, tlmočníkov, prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
- ods. 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č.650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, sprostredkovatelia stavebného sporenia podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, osoby s príjmami z činnosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, finanční agenti a poradcovia podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s licenciou NBS.
- ods. 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. V prípade športových odborníkov ide o takých, ktorí uplatnili postup podľa § 43 ods. 14 (ich príjem sa nezdanil zrážkovou daňou).
*
Paušálne výdavky
Pri podávaní daňového priznania si SZČO môže uplatniť a od príjmov si odpočítať:
- skutočné, preukázateľné daňové výdavky alebo
- paušálne výdavky plus zaplatené poistné na sociálne poistenie (vrátane časti zaplatenej ako povinný príspevok do II. piliera, ak je sporiteľom) a zdravotné poistenie.
Podmienkou na uplatnenie paušálnych výdavkov je, aby SZČO nebola v príslušnom kalendárnom roku celý rok platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH). Ak bola platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, paušálne výdavky si uplatniť môže.
Podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa SZČO stane platiteľom DPH vtedy, ak má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v Slovenskej republike, alebo sa v SR obvykle zdržiava, ak presiahla za kalendárny rok obrat (brutto príjem) 50000 €.
SZČO, ktorá si uplatňuje paušálne výdavky, je povinná viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) ZDP, teda evidenciu:
- o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- o zásobách a pohľadávkach.
*
Pravidlá pre paušálne výdavky:
- paušálne výdavky sú 60 % z úhrnu príjmov SZČO,
- maximálna výška paušálnych výdavkov je 20000 € ročne,
- maximálna suma 20000 € nezávisí od počtu mesiacov podnikania,
- maximálna suma sa osobitne uplatňuje pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. 4 ZDP.
Príklad
Pán Belo si založil živnosť v auguste 2025. V roku 2025 mal zo živnosti príjem 15000 €. Súčasne mal v roku 2025 príjem z autorských licenčných zmlúv (ako autor softvéru) vo výške 25000 €.
V daňovom priznaní za rok 2025 sa pán Belo rozhodne uplatniť paušálne výdavky.
Príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP – na živnosť – je vo výške 15000 €. Paušálne výdavky budú 60 % z 15000 € = 9000 €.
Príjem podľa § 6 ods. 4 ZDP – z autorských licenčných zmlúv – je vo výške 25000 €. Paušálne výdavky budú 60 % z 25000 € = 15000 €.
*
Na príklade pána Bela vidíme, že:
- maximálna výška paušálnych výdavkov nie je redukovaná podľa počtu mesiacov podnikania,
- v súčte si pán Belo uplatnil paušálne výdavky až 24000 €, pretože maximálna možná výška paušálnych výdavkov 20000 € sa posudzuje osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. 4 ZDP.
*
Nezdaniteľné časti základu dane
SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si v daňovom priznaní môže od základu dane odpočítať nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP:
- na daňovníka,
- na manželku (manžela),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Výšku nezdaniteľných častí nájdete v kapitole "Mzdové veličiny".
*
*
SZČO = samostatne zárobkovo činná osoba. Nie sú to len typickí živnostníci, ale aj ďalšie fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Vychádzame pritom z definície príjmov uvedenej v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (ZDP). Na uvedené ustanovenia sa odkazujú aj definície SZČO podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení.
*
*
Aktualizácia 4.11.2025: Chyba v zákone o štátnych sviatkoch bude opravená.
Dni 8.5.2026 a 15.9.2026 nie sú podľa novelizovaného zákona o štátnych sviatkoch na účely Zákonníka práce dňami pracovného pokoja (teda sú pracovnými dňami) ... ale na účely Zákonníka práce zostali sviatkami ... táto chyba bude opravená.
Ak by to tak zostalo, "hrozilo", že za prácu počas týchto dvoch dní by mali zamestnanci nárok nielen na svoju mzdu, ale aj na príplatok vo sviatok vo výške svojho priemerného zárobku.
Na rokovaní tripartity 3.11.2025 na túto chybu upozornili zamestnávatelia i odborári.
Minister práce Erik Tomáš chybu uznal a vyjadril sa, citujem:
"Predkladateľom bolo ministerstvo financií. Vyskytla sa tam legislatívno-technická chyba, ktorú všetci priznali. Tá bude odstránená. Máme čas, lebo prvý sviatok, ktorého sa to týka, je 8. máj."
*
SVIATKY V OBDOBÍ 1.11.2025 - 31.12.2026
*
|
Dátum
|
Sviatok
|
Deň
v týždni
|
Na účely ZP
je to ...
|
Maloobchodný
predaj
|
Príplatky
podľa ZP
|
|
1.11.2025
|
Sviatok všetkých svätých
|
sobota
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, sobota
|
|
17.11.2025
|
Deň boja za slobodu a demokraciu
|
pondelok
|
Bežný pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
24.12.2025
|
Štedrý deň
|
streda
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný po 12:00
|
sviatok
|
|
25.12.2025
|
Prvý sviatok vianočný
|
štvrtok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
26.12.2025
|
Druhý sviatok vianočný
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
1.1.2026
|
Deň vzniku SR
|
štvrtok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
6.1.2026
|
Zjavenie Pána
|
utorok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
3.4.2026
|
Veľký piatok
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
5.4.2026
|
Veľkonočná nedeľa
|
nedeľa
|
Deň pracovného pokoja
|
zakázaný
|
nedeľa
|
|
6.4.2026
|
Veľkonočný pondelok
|
pondelok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
1.5.2026
|
Sviatok práce
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
8.5.2026
|
Deň víťazstva nad fašizmom
|
piatok
|
Pracovný deň a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
5.7.2026
|
Sviatok sv. Cyrila a Metoda
|
nedeľa
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, nedeľa
|
|
29.8.2026
|
Výročie SNP
|
sobota
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, sobota
|
|
1.9.2026
|
Deň Ústavy SR
|
utorok
|
Pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
15.9.2026
|
Sedembolestná Panna Mária
|
utorok
|
Pracovný deň a sviatok
|
dovolený
|
sviatok
|
|
28.10.2026
|
Deň vzniku ČSR
|
streda
|
Pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
1.11.2026
|
Sviatok všetkých svätých
|
nedeľa
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
dovolený
|
sviatok, nedeľa
|
|
17.11.2026
|
Deň boja za slobodu a demokraciu
|
utorok
|
Pracovný deň
|
dovolený
|
-
|
|
24.12.2026
|
Štedrý deň
|
štvrtok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný po 12:00
|
sviatok
|
|
25.12.2026
|
Prvý sviatok vianočný
|
piatok
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok
|
|
26.12.2026
|
Druhý sviatok vianočný
|
sobota
|
Deň pracovného pokoja a sviatok
|
zakázaný
|
sviatok, sobota
|
*
*
Podľa údajov Štatistického úradu SR (aktualizované 26.10.2025) bola v mesiaci september 2025 splnená podmienka, na základe ktorej sa podľa § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zvyšujú sumy stravného pri pracovných cestách.
Podľa tohto ustanovenia sa sumy stravného zvyšujú o percento rastu kumulatívneho indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneného Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny mesiac (čo je mesiac september 2025) v porovnaní s kumulatívnym indexom cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní zverejneným Štatistickým úradom SR za kalendárny mesiac, na základe ktorého sa sumy stravného naposledy zvýšili (čo bol január 2025), ak tento rast je najmenej 5 % - zvýšené sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.
Zvýšené sumy stravného určené podľa prvej vety sa uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená podmienka podľa prvej vety.
*
Dňa 28.10.2025 bolo v Zbierke zverejnené Oznámenie MPSVaR č. 280/2025 Z.z. o sumách stravného.
Nové sumy stravného sú platné od 1. decembra 2025.
Pokračovanie v uzamknutej časti článku.
*
*
Cieľom článku je vysvetliť, ako sú zdaňované a "zodvodované" príjmy športovcov (profesionálov i amatérov) a športových odborníkov v roku 2026.
A to v kontexte prijatého "konsolidačného balíčka" na rok 2026 i v kontexte zavedenia odvodových úľav pre športových odborníkov - trénerov od 1.1.2026.
*
V článku vychádzame z platného znenia zákonov s účinnosťou od 1.1.2026:
- zákon č. 440/2015 Z. z. zákon o športe (ZoŠ)
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP)
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP)
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP)
*
*
Dňa 24. septembra 2025 prijala Národná rada SR zákon č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tzv. konsolidačný balíček 2026).
Súčasťou prijatých zmien je v Čl. I novelizácia Zákonníka práce.
Okrem iných zmien sa s účinnosťou od 1. novembra 2025 mení znenie § 94 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a.
Inými slovami, s účinnosťou od 1. novembra 2025 sa redukuje počet dní, počas ktorých platí "zákaz maloobchodného predaja" (pozrite však poznámku na konci textu).
*
*
Štátny sviatok 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) síce zostáva štátnym sviatkom podľa § 1 písm. f) zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, avšak podľa § 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch - spolu so štátnymi sviatkami 1. septembrom a 28. októbrom - nie je na účely podľa Zákonníka práce ani dňom pracovného pokoja, ani sviatkom.
A to s účinnosťou od 1. novembra 2025 (*) a natrvalo.
Deň 17. november 2025 (pondelok) tak je na pracovnoprávne účely bežným pracovným dňom.
Zamestnanci, ktorí budú pracovať 17. novembra 2025, tak napríklad nemajú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške 100 % priemerného zárobku.
*
V roku 2026 budú bežnými pracovnými dňami podľa § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch aj sviatky 8. máj a 15. september.
*
(*) Poznámka: Pozrite "Konsolidačný balíček" - tam Čl. IV = zmeny zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, účinnosť týchto zmien je od 1. novembra 2025.
*
*
V podobe tabuliek si porovnajte výšku daňovo-odvodového zaťaženia (DOZ) v roku 2026.
- Zamestnanec, pracovná zmluva alebo dohoda,
- Študent, pracujúci na DoBPŠ s uplatnenou OOP,
- Poberateľ starobného (predč. starobného) dôchodku, pracujúci na dohodu s uplatnenou OOP,
- SZČO platiaci do SP mikroodvod (131,34 €), platiaci do ZP bez minimálneho VZ,
- SZČO - poberateľ starobného dôchodku, platiaci do SP mikroodvod (107,57 €), platiaci do ZP bez minimálneho VZ,
- SZČO platiaci do SP mikroodvod (131,34 €), platiaci do ZP z minimálneho VZ (121,92 €),
- SZČO platiaci do SP minimálne odvody (303,11 €), platiaci do ZP bez minimálneho VZ,
- SZČO platiaci do SP minimálne odvody (303,11 €), platiaci do ZP z minimálneho VZ (121,92 €),
- SZČO platiaci odvody do SP a ZP vyššie ako minimálne odvody... a má aj s.r.o.
*
*
Poznámka: Všetky prepočty Kč -> € sú pri kurze: 1 € = 25 Kč
*
*
ROZPRACOVANÉ
*
1. DAŇ Z PRÍJMU A ODVODY - ZMENY PRE ROK 2026
2. DAŇOVÝ BONUS NA DIEŤA 2025/2026
3. ZÁVISLÁ PRÁCA VS ŽIVNOSŤ
4. SZČO
4.1 DAŇ Z PRÍJMOV
4.2 SOCIÁLNE POISTENIE
4.3 ZDRAVOTNÉ POISTENIE
5. AUTORSKÉ HONORÁRE
6. ŠPORT
7. S.R.O.
7.1 PRÍJMY SPOLOČNÍKA A KONATEĽA VO VLASTNEJ S.R.O.
7.2 DAŇ Z PRÍJMOV
7.3 SOCIÁLNE POISTENIE
7.4 ZDRAVOTNÉ POISTENIE
7.5 PODIELY NA ZISKU
8. POROVNANIE DAŇOVO-ODVODOVÉHO ZAŤAŽENIA
8.1 ZAMESTNANEC
8.2 SZČO PRI UPLATNENÍ SKUTOČNÝCH VÝDAVKOV
8.3 SZČO PRI UPLATNENÍ PAUŠÁLNYCH VÝDAVKOV
8.4 AUTORSKÝ HONORÁR – LICENČNÁ ZMLUVA
8.5 SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM
8.6 ZÁVEREČNÉ POROVNANIE
9. MODELOVÉ ŠTÚDIE
10. NEZDAŇOVANÉ BENEFITY ZAMESTNANCOV
10.1 PRÍJMY ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI, KTORÉ NIE SÚ PREDMETOM DANE
10.2 PRÍJMY ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI OSLOBODENÉ OD DANE
11. DÔCHODKY
12. MATERSKÁ
13. MZDOVÉ VELIČINY 2026
14. ODVODY 2026
*
*
ROZPRACOVANÉ
*
*
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol v NR SR schválený dňa 24.9.2025.
V Zbierke bol zverejnený pod číslom 261/2025 Z.z.
*
V pokračovaní článku: Zmeny v rámci konsolidačného balíčka. Článok je k 4.11.2025 skompletizovaný.
*
*
ÚVOD
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP).
*
Podľa § 66 ods. 1 ZSP je suma starobného dôchodku (SD) daná ako:
SD = POMB x ODP x ADH, kde:
- POMB je priemerný osobný mzdový bod zistený vzhľadom na deň vzniku nároku na starobný dôchodok,
- ODP je obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok,
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku - v deň, od ktorého občan požaduje vyplácanie dôchodku, v roku 2025 ide o sumu 18,7434 €.
Takto vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na celých 10 eurocentov nahor, pripočíta sa k nej výška valorizácie platnej pre daný rok (pre rok 2025 platí valorizácia o 2,1 %) a výsledná suma sa znova zaokrúhli na celých 10 eurocentov nahor.
*
Pre určenie nároku na dôchodok a výpočet sumy dôchodku je tak jedným z kľúčových faktorov obdobie dôchodkového poistenia (ODP), ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok.
*
Od 1.1.2004 platí, že do obdobia dôchodkového poistenia občana sa započíta:
- obdobie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca,
- obdobie povinného dôchodkového poistenia SZČO,
- obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. poberajú príspevok na osobnú asistenciu),
- obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia,
- obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie,
- obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak nezískal nárok na výsluhový dôchodok,
- obdobie poberania invalidného dôchodku (s určitými výnimkami),
- obdobie na základnej vojenskej službe,
- doba poistenia v zmluvných štátoch od r. 1990,
- obdobie v evidencii na úrade práce, ale len do 31.12.2000,
- obdobie poberania dávky v nezamestnanosti, ale len v období od 1.1.2001 do 31.12.2003,
- doba štúdia, ale len pred rokom 2004.
*
Od 1.1.2004 doba štúdia nie je obdobím dôchodkového poistenia
Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Samotný fakt, že študent študuje, neznamená, že mu za dobu vzniká nárok na dôchodok tak, ako to bolo pred rokom 2004.
Od roku 2004 štát neplatí ani poistné na dôchodkové poistenie za študentov, teda ani takto študentom nevzniká od roku 2004 nárok na dôchodok za dobu štúdia.
Študenti, ak majú záujem, si môžu od roku 2004 sami platiť počas štúdia dobrovoľné dôchodkové poistenie, prípadne si dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia.
*
Pri priznávaní dôchodku po 1.1.2004 sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava len doba štúdia pred 1.1.2004
Od roku 2004 sa pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a pri výpočte sumy dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia započítava len doba štúdia na strednej škole a na vysokej škole pred rokom 2004.
Príklad
Pani Alica sa narodila v roku 1983.
V rokoch 1998 až 2002 študovala na strednej škole - táto doba sa jej započíta do obdobia dôchodkového poistenia a zohľadní sa pri výpočte dôchodku.
V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. Doba štúdia na vysokej škole po roku 2003 (teda roky 2004 až 2007) sa jej už nezapočíta do obdobia dôchodkového poistenia a nezohľadní sa pri výpočte dôchodku.
Pani Alica, ak bude mať záujem, si môže pred priznaním dôchodku doplatiť poistné na dobrovoľné poistenie za dobu štúdia na vysokej škole v rokoch 2004 až 2007.
*
V pokračovaní článku: Aká doba štúdia a akého konkrétne štúdia pred rokom 2004 sa započítava - v závislosti od roku narodenia poistenca.
*
*
ÚVOD
Prepočítavanie, resp. zvýšenie dôchodkov sa reálne bude týkať len žien (a mužov), ktoré šli do dôchodku po 1.1.2004 a boli doma s dieťaťom (deťmi) po 1.1.1984, obe podmienky musia byť splnené.
Vyplýva to z doteraz platného spôsobu výpočtu dôchodkov a je to tak úplne správne. Za nízke dôchodky žien (ale i mužov), ktoré šli do dôchodku pred rokom 2003, môže slabá valorizácia, ktorá od roku 2016 nijako nereflektuje na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku v podobe rastu miezd.
*
Príklad č. 1
Pani Anna vychovala tri deti, do dôchodku odchádzala v roku 2003.
Dôchodok sa jej prepočítavať a zvyšovať nebude.
*
Príklad č. 2
Pani Betka vychovala dve deti ešte pred rokom 1984, do dôchodku odchádzala v roku 2009.
Dôchodok sa jej prepočítavať a zvyšovať nebude.
*
Príklad č. 3
Pani Celestína vychovala tri deti, jedno pred rokom 1984, druhé a tretie medzi rokmi 1984 až 2004, do dôchodku odchádzala v roku 2014.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, sa jej dôchodok zvýši približne o 25 € mesačne.
Ak zarábala 80 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku), a ak by zarábala 120 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Príklad č. 4
Pani Daniela vychovala tri deti, všetky v období medzi rokmi 1984 až 2004, do dôchodku odchádzala v roku 2018.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, tak ak sa deti narodili tesne po sebe (tzv. reťazové pôrody), tak sa jej dôchodok zvýši približne o 14 € mesačne.
Ak mala prvé dve deti po sebe, pri druhom šlo o tzv. reťazový pôrod, a tretie dieťa sa narodilo s odstupom, tak sa jej dôchodok zvýši o ... (v pokračovaní článku).
Ak mala všetky tri deti s odstupom po sebe, teda ani pri druhom dieťati, ani pri treťom dieťati nešlo o tzv. reťazový pôrod, tak sa jej dôchodok zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Príklad č. 5
Pani Eva vychovala tri deti, všetky po roku 1984, dve pred 1.1.2004, jedno po 1.1.2004, do dôchodku odchádza v roku 2027.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, sa jej dôchodok zvýši približne o 50 € mesačne.
Ak zarábala 80 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku), a ak by zarábala 120 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Príklad č. 6
Pani Filoména vychovala dve deti, obe po 1.1.2004 (poistencom štátu bola po dobu 5 a pol roka), do dôchodku odchádza v roku 2032.
Pri predpoklade, že spolu získala 46 rokov dôchodkového poistenia a v čase, kedy pracovala, zarábala približne priemernú mzdu, sa jej dôchodok zvýši približne o 70 € mesačne.
Ak zarábala 80 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku), a ak by zarábala 120 % priemernej mzdy, dôchodok sa jej zvýši o ... (v pokračovaní článku).
*
Všetky príklady s podrobnými výpočtami a odôvodneniami nájdete v uzavretej časti článku.
*
*
Výška každoročnej valorizácie dôchodkov sa určuje podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia) za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Inak povedané, pri určení výšky valorizácie dôchodkov k 1. januáru 2026 sa spriemeruje tzv. dôchodcovská inflácia, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR postupne za mesiace január až september 2025. Údaje za jednotlivé mesiace zverejňuje Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke vždy okolo 26. dňa nasledujúceho mesiaca.
*
Komentár k metodike, ktorú používa pri zisťovaní inflácie Štatistický úrad SR, nájdete tu:
https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/prices/metadata/!ut/p/z1/pZNNboMwEIXPkhN4sImBpXGFcUH8mZDUm4pFFSE1SRdVz18gVaWWdkwUe2X5fZ7R-D1iyYHYc_8xHPv34XLuX8fzk-XPdaDDOPYEhNsAQBdmB9AZaCWQ_SyAf5YAYtfwUonUD3KAMFdb0CLdNVHNGAi2jv8WQJwz0I-ZKVKZUN_8rh93FHRQNF5W10qULj5iN_JLwcQnpqIi8pV8aMoEdCtpaHJOQfEvHhFYpD1gjv7Bm_kur67XKmi9cX7jALuwZpw6ebaORwTI_xlYzm8hwPiSO3jloXxGHXzJ7-NHAeZf38f5Fvwb_b8scBcvr_NH4r0ndpZgCXa9YdGQTB5GU2BcL0wpwnO0KPGHj1xORgXTTxbp5fRC3k67n-sAgx53ddxsPgFX0OgD/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X1E3SThCQjFBMDg1NzAwSU5TVTAwVlMwVEkz/
*
V pokračovaní článku: Aká bude valorizácia dôchodkov k 1.1.2026?
*
*
Dňa 1.8.2025 zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR do pripomienkového konania (LP/2025/376) návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
*
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2026, malá časť zmien až od 1. januára 2029.
*
Cieľom novely je spravodlivejšie riešiť dôchodky osôb (zväčša žien), ktoré sa starajú o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, respektíve až do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
"Po novom" sa celé obdobie starostlivosti o dieťa nezahrnie do rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu - toto obdobie sa však naďalej poistencovi/poistenkyni započíta do získaného obdobia dôchodkového poistenia.
Vo výsledku to bude znamenať, že za obdobie starostlivosti o dieťa sa fakticky pri výpočte sumy starobného dôchodku (ale aj invalidného či predčasného starobného dôchodku) poistencovi započíta suma dôchodku vypočítaná z priemerného osobného mzdového bodu zisteného z jeho vlastných zárobkov alebo odvodov počas doby jeho poistenia ako zamestnanca, SZČO, respektíve dobrovoľného dôchodkového poistenia.
Zmena sa bude týkať nielen poistencov/poistenkýň, ktorí ešte len do dôchodku pôjdu, ale aj tých osôb, ktoré mali dôchodok priznaný po 1.1.2004 a časť obdobia dôchodkového poistenia získali z titulu starostlivosti o dieťa.
Osoby, ktoré mali dôchodok priznaný podľa doterajších predpisov v období od 1.1.2004 do 31.12.2025, budú mať sumu dôchodku prepočítanú a pokiaľ im podľa nového prepočtu vyjde suma dôchodku výhodnejšie, budú mať dôchodok zvýšený. Zákon určuje Sociálnej poisťovni prepočítať a zvýšiť dôchodky takýmto osobám najneskôr do 31.12.2031. Podľa výsledku sa rozdiel týmto osobám spätne doplatí za obdobie od 1.1.2026.
*
Osoby, ktoré pôjdu do dôchodku v roku 2026, budú mať sumu dôchodku určenú podľa pôvodného znenia zákona platného do konca roka 2025 - Sociálna poisťovňa ich dôchodok prepočíta "po novom" rovnako v lehote do 31.12.2031 a podľa výsledku rozdiel spätne doplatí za obdobie od priznania dôchodku.
V pokračovaní článku: podrobnejší komentár k pripravovanej novele.
*
*
Prvé vydanie: 30.7.2025
Aktualizácie:
- 1.11.2025: Opravy a zmeny vyplývajúce z konsolidačného balíčka 2026, doplnené nové sumy stravného a sumy pri stravovaní platné od 1.12.2025, doplnená valorizácia dôchodkov k 1.1.2026
*
Viac o novinkách na rok 2026 na seminároch a webinároch:
https://www.relia.sk/seminare.aspx
*
MINIMÁLNA MZDA
Pretože sa sociálni partneri nedohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2026, výška minimálnej mzdy je určená "automatom" v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde ako 60 % zo sumy 1524 €, čo je po zaokrúhlení suma 915 €.
Poznámka: Suma takto určenej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
Oznámenie č. 245/2025 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyšlo v Zbierke 26.9.2025 a potvrdilo túto sumu.
Pre rok 2026 to znamená sumy minimálnej mzdy:
- 915 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
- 5,259 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín) a pre „dohodárov“.
*
V prípade zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou pri ustanovenom týždennom pracovnom čase nižšom ako 40 hodín je minimálna mzda:
- 5,429 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 38,75 hodín
- 5,610 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,50 hodín
*
Výpočet pri hodinovej mzde pri 40 h/t: 915 € delené 174 hodín ... výsledok sa zaokrúhľuje na 3 desatinné miesta matematicky.
Výpočet pri hodinovej mzde pri 38,75 h/t: 5,259 € x 40/38,75 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 3 desatinné miesta matematicky.
Výpočet pri hodinovej mzde pri 37,50 h/t: 4,69 € x 40/37,5 ... výsledok sa zaokrúhľuje na 3 desatinné miesta matematicky.
*
MINIMÁLNE MZDOVÉ NÁROKY 2026
|
STUPEŇ NÁROČNOSTI
|
SUMA PLATNÁ PRE ROK 2020
|
MESAČNÁ MZDA
|
HODINOVÁ MZDA 40 H/T
|
HODINOVÁ MZDA 38,75 H/T
|
HODINOVÁ MZDA 37,5 H/T
|
|
1.
|
580
|
915
|
5,259
|
5,429
|
5,610
|
|
2.
|
696
|
1031
|
5,925
|
6,116
|
6,320
|
|
3.
|
812
|
1147
|
6,592
|
6,805
|
7,031
|
|
4.
|
928
|
1263
|
7,259
|
7,493
|
7,743
|
|
5.
|
1044
|
1379
|
7,925
|
8,181
|
8,453
|
|
6.
|
1160
|
1495
|
8,592
|
8,869
|
9,165
|
*
Minimálne mzdové nároky pre rok 2026 sa určujú ako sumy pre rok 2020 navýšené o 335 € - o sumu, o ktorú sa v roku 2026 oproti roku 2020 navýšila minimálna mzda (915 € - 580 € = 335 €).
Výpočet pri hodinovej mzde 40h/t: 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku pri mesačnej mzde
Výpočet pri hodinovej mzde 38,75h/t: suma minimálneho mzdového nároku pri hodinovej mzde 40h/t x 40/38,75
Výpočet pri hodinovej mzde 37,5h/t: suma minimálneho mzdového nároku pri hodinovej mzde 40h/t x 40/37,5
Výsledky sa zaokrúhľujú na 3 desatinné miesta matematicky (§ 120 ods. 7 ZP).
*
PRÍPLATKY PODĽA ZÁKONNÍKA PRÁCE - NAVIAZANÉ NA MINIMÁLNU MZDU
| Príplatok |
Sadzba |
6/2023 - 12/2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2026
(zaokr.)
|
| Za sobotu |
50 % min.mzdy |
2,0115 € |
2,155 € |
2,345 € |
2,6295 € |
2,63 € |
| Za sobotu, pri pravidelnej práci v sobotu |
45 % min.mzdy |
1,81035 € |
1,9395 € |
2,1105 € |
2,36655 € |
2,37 € |
| Za nedeľu |
100 % min.mzdy |
4,023 € |
4,310 € |
4,69 € |
5,259 €
|
5,26 € |
| Za nedeľu, pri pravidelnej práci v nedeľu |
90 % min.mzdy |
3,6207 € |
3,879 € |
4,221 € |
4,7331 € |
4,74 € |
| Za noc |
40 % min.mzdy |
1,6092 € |
1,724 € |
1,876 € |
2,1036 € |
2,11 € |
| Za noc, riziková práca v noci |
50 % min.mzdy |
2,0115 € |
2,155 € |
2,345 € |
2,6295 €
|
2,63 € |
| Za noc, prevažná práca v noci |
35 % min.mzdy |
1,40805 € |
1,5085 € |
1,6415 € |
1,84065 € |
1,85 € |
| Za pohotovosť mimo pracoviska |
20 % min.mzdy |
0,8046 € |
0,862 € |
0,938 € |
1,0518 € |
1,06 € |
| Za sťažený výkon práce |
20 % min.mzdy |
0,8046 € |
0,862 € |
0,938 € |
1,0518 €
|
1,06 € |
| Dohodári za sviatok |
100 % min.mzdy |
4,023 € |
4,310 € |
4,69 € |
5,259 €
|
5,26 € |
*
Pre všetky príplatky uvedené v tabuľke platí, že ide o najnižšie sumy, na ktoré majú zamestnanci nárok, bez ohľadu na to, aký majú ustanovený týždenný pracovný čas.
V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Pri zaokrúhľovaní preto zamestnávateľ musí vždy príplatky zaokrúhliť na prospech zamestnanca = to znamená vždy smerom nahor.
Napríklad príplatok za prácu v noci, ktorý je presne 2,1036 € za hodinu, sa v prípade potreby zaokrúhli na 2,11 €.
*
CESTOVNÉ NÁHRADY
Od 1. júna 2025 sú platné sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách:
- 0,085 € jednostopové vozidlá a trojkolky,
- 0,296 € osobné cestné motorové vozidlá.
*
Od 1. decembra 2025 sú platné sumy stravného pri pracovných cestách:
- 9,30 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 13,80 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 20,60 € pre časové pásmo nad 18 hodín.
*
Od 1. januára 2013 sú platné sumy stravného pri zahraničných pracovných cestách:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/401/20130101
*
STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV (§ 152 ZP)
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie (na teplé jedlo) je 55 % z ceny jedla.
*
Sumy platné od 1.12.2025
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie (na teplé jedlo) je najviac suma 5,12 € (55 % z 9,30 €).
Hodnota gastrolístka je najmenej 6,98 € (75 % z 9,30 €).
Z ceny gastrolístka musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55 %.
Príspevok zamestnávateľa na gastrolístok je najviac 5,12 € (55 % z 9,30 €).
... napríklad, pri najnižšej možnej cene gastrolístka 6,98 € je príspevok zamestnávateľa najmenej 3,84 € a najviac 5,12 €.
Finančný príspevok zamestnávateľa na stravovanie je najmenej 3,84 € a najviac 5,12 €.
*
PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU (§ 152a ZP)
Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov (povinný je pre zamestnávateľov zamestnávajúcich od 49,1 zamestnanca). Pre zamestnávateľov do 49 zamestnancov je dobrovoľný.
Príspevok je vo výške 55 % preukázaných výdavkov, najviac suma 275 € za rok 2026 pri plnom úväzku. Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvotne kráti.
*
PRÍSPEVOK NA ŠPORTOVÚ ČINNOSŤ DIEŤAŤA (§ 152b ZP)
Je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov (povinný je pre zamestnávateľov zamestnávajúcich od 49,1 zamestnanca). Pre zamestnávateľov do 49 zamestnancov je dobrovoľný.
Príspevok je vo výške 55 % preukázaných výdavkov, najviac suma 275 € za rok 2026 pri plnom úväzku. Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvotne kráti.
*
PRÍSPEVOK NA ŠTÁTOM PODPOROVANÉ NÁJOMNÉ BÝVANIE (§ 152c ZP)
Je pre zamestnávateľov nepovinný, zamestnávatelia ho môžu poskytnúť zamestnancom dobrovoľne bez ohľadu na počet zamestnancov.
Od 16.4.2025 do 28.2.2026 je príspevok najviac:
- najviac 5,23 € na meter štvorcový podlahovej plochy bytu za kalendárny mesiac.
Pri čiastočnom úväzku sa maximálna možná suma príspevku alikvotne kráti.
Od 1.3.2026 (a následne každoročne k 1.3.) sa max. možná suma príspevku zvýši o mieru inflácie za predchádzajúci kalendárny rok meranú harmonizovanou metodikou Európskej únie zverejnenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
*
NEZDANITEĽNÁ ČASŤ NA DAŇOVNÍKA
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 497,23 € (21-násobok sumy životného minima deleno 12 ... 21 x 284,13 € / 12).
*
V ročnom zúčtovaní/daňovom priznaní za rok 2026:
1. Ak daňovník dosiahne základ dane do 26083,13 € (91,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 5966,73 € (21-násobok životného minima).
2. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26083,13 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta nasledovne:
14661,11 € – (základ dane : 3)
... kde suma 14661,11 € = 51,6-násobok životného minima
Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty matematicky.
3. Ak daňovník dosiahne základ dane 43983,32 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
*
Ďalšie veličiny nájdete v pokračovaní článku.
*
*
Sociálna poisťovňa zverejnila na svojej webovej stránke článok, v ktorom vyvracia jedenásť mýtov o dôchodkoch, tu je:
https://www.socpoist.sk/news/jedenast-najcastejsich-mytov-o-dochodkoch-kolko-rokov-musim-odpracovat-aby-som-ziskal-starobny
Viacmenej s týmto článkom súhlasím a na potvrdenie a doplnenie týchto informácií ponúkam záujemcom o čo najvyšší a najefektívnejšie získaný dôchodok nasledujúci text.
*
Dlhodobo nezamestnaný má dôchodok priznaný a vypočítaný z priemernej mzdy
Začneme najčastejším a najhlúpejším mýtom. Ak by toto bola pravda, potom by človek, ktorý celý život nepracoval, mal v roku 2025 dostať dôchodok vypočítaný ako:
SD = 1 (POMB vypočítaný z priemernej mzdy) x 46 (rokov dôchodkového poistenia medzi 16 až cca 63 rokmi veku) x 18,7434 (ADH platná v roku 2025)... plus valorizácia o 2,1 %, platná pre rok 2025 = ...
... = 880,40 €
V skutočnosti je to tak, že dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec. Na jeho získanie by musel mať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.
Ak by bol naozaj celý život (po roku 1989, pretože za socializmu nezamestnanosť neexistovala) na úrade práce, získal by ako poistenec štátu len obdobie poistenia za roky 1990 - 2000, čo je 11 rokov dôchodkového poistenia - a to na priznanie dôchodku nestačí.
*
Na výšku dôchodku má vplyv len posledných 10 odpracovaných rokov pred dôchodkom
Takto to skutočne bolo, avšak len do konca roku 2003. Výška dôchodku sa určila z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Tým pádom na výšku dôchodku vôbec nemal vplyv zárobok občana v mladšom alebo strednom veku.
Už od roku 2004 však platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie, ktoré v drvivej väčšine prípadov začína už v roku 1984.
To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. výška vymeriavacích základov a z nich vypočítaných odvodov.
*
Na získanie dôchodku stačí mať občanovi "X" odpracovaných rokov
Niekto si myslí, že stačí 10 rokov, niekto si myslí, že je potrebných 30 rokov...
Je to tak, že podľa zákona o sociálnom poistení je potrebné získať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.
Avšak do toho sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení. Môže sa tak stať, že nárok na dôchodok zo Slovenska má aj občan, ktorý získal na Slovensku jediný rok dôchodkového poistenia (to môže byť prípad rôznych cudzincov, ktorí pracujú v našich "montovniach") a ďalšie roky získali v iných štátoch.
Upozorňujem však, že starobný dôchodok sa vypočíta podľa vzorca:
SD = POMB (priemerný osobný mzdový bod) x ODP (obdobie dôchodkového poistenia získané v SR) x ADH (aktuálna dôchodková hodnota - platná pre rok, v ktorom sa dôchodok priznáva) + valorizácia platná v danom roku.
Čiže, ak aj niekto má dôchodok priznaný, ale odpracoval v SR len povedzme 3 roky, prejaví sa to na výške jeho dôchodku - a ten je len vo výške niekoľkých desiatok eur.
*
Každému, kto poberá nízky starobný dôchodok, sa suma dôchodku zvyšuje na minimálny dôchodok
Nie je to pravda.
Suma starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku, ale len vtedy, ak poberateľ starobného dôchodku získal obdobie dôchodkového poistenia na účely priznania minimálneho dôchodku v rozsahu najmenej 30 rokov.
Zohľadní sa len obdobie dôchodkového poistenia:
- získané pred 1.1.1993, a to bez ohľadu na výšku odvodov,
- obdobie získané od 1.1.1993 - ale len za kalendárne roky, za ktoré sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, čiže ročný vymeriavací základ poistenca bol najmenej 24,1 % priemernej mzdy zistenej za daný rok,
- získané v cudzine.
*
Ženy, ktoré boli pred rokom 2004 na materskej alebo rodičovskej dovolenke, majú kvôli tomu nižší dôchodok
To je pravda len sčasti.
Áno, ak bola žena pred rokom 2004 na MD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na RD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3. Avšak do výpočtu POMB, ktorý je rozhodujúci pre výpočet dôchodku, sa nezapočítajú také kalendárne roky, kedy celý kalendárny rok bola žena na MD alebo na RD.
Ženy, ktoré boli pred rokom 2004 na materskej alebo rodičovskej dovolenke, tak na výchovu dieťaťa sčasti doplácajú nižšími dôchodkami - ale je to len za tie roky, kedy počas roka nastupovali na MD, respektíve ukončovali RD a zvyšnú časť roka pracovali.
*
V roku, kedy poistenec odchádza do dôchodku, by mal mať čo najvyšší vymeriavací základ (hrubú mzdu)
Nie je to pravda.
Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie.
Rozhodujúce obdobie pre drvivú väčšinu poistencov začína od prvého roku ich dôchodkového poistenia, najskôr však od roku 1984.
A čo je podstatné - rozhodujúce obdobie vždy končí rokom pred rokom, v ktorom poistenec "ide" do dôchodku.
Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. hrubej mzdy, ktorú bude mať v roku 2026, záležať nebude.
Ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne. Podobne je úplným nezmyslom snažiť sa v poslednom roku zvýšiť si dôchodok dobrovoľným "pripoistením" na dôchodok.
Upozorňujem však, že do obdobia dôchodkového poistenia sa započíta aj doba poistenia v roku, v ktorom sa ide do dôchodku, preto má zmysel byť dôchodkovo poistený "do posledného okamihu", avšak ideálne s čo najnižším vymeriavacím základom.
*
Na získanie čo najvyššieho dôchodku by mal poistenec pracovať čo najdlhšie, ideálne až do dovŕšenia dôchodkového veku a mal by mať čo najvyššie odvody
Na získanie starobného dôchodku ako takého musíte mať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, čo pre drvivú väčšinu ľudí na Slovensku nie je žiaden problém.
Často sa na mňa obraciate s otázkami typu: "Poistencovi chýba do dôchodku ešte 4-5 rokov, mal by si vo svojej s. r. o. vyplácať čo najvyššie odmeny... alebo by si mal platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie, aby mal čo najvyšší dôchodok...?"
Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. A jeho dôchodok bude tým vyšší, čím vyššie odvody si zaplatí, respektíve čím vyšší bude mať vymeriavací základ.
Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí, tým vyššie odvody si zaplatí... (nech prepáčia tí, čo nepochopili okamžite).
Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Inak povedané, aby sa vám vyššie odvody "rentovali", mali by ste dôchodok poberať najmenej 17 rokov.
Ak viete ovplyvniť výšku vašich odvodov - a viete na nich ušetriť - investícia do vyšších odvodov podľa môjho názoru rentabilná nie je.
Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006 (napr. za dobu na úrade práce, prípadne za dobu štúdia), kde sa takto zaplatené odvody vrátia po približne 6 rokoch poberania dôchodku - a má to zmysel najmä v procese priznania invalidného dôchodku.
*
Dôchodky zo Sociálnej poisťovne (prvý pilier) sú solidárne - dôchodky zo Sociálnej poisťovne sú zásluhové - tak ako to teda je?
Je v tom zmätok a akási pravda je niekde uprostred.
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte. Samozrejme, veľkú úlohu hrá zhodnotenie vašich príspevkov a tu sa opakujem - preto by ste mali mať dôchodkové úspory v indexových fondoch.
Pri dôchodkoch zo Sociálnej poisťovne je to i tak - i tak.
Zásluhovosť - premieta sa do samotného vzorca pre výpočet dôchodku, SD = POMB x ODP x ADH ... čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok ... čím dlhšie obdobie dôchodkového poistenia (ODP) ste získali, ľudovo povedané, čím viac máte odpracovaných rokov, tým bude váš dôchodok vyšší.
Solidarita - prvkov solidarity je v prvom pilieri viac:
... či ste získali POMB = 0,25 alebo POMB = 0,6, dostanete rovnaký - minimálny dôchodok.
... ak za nejaký rok platíte odvody z ročného vymeriavacieho základu vyššieho, ako je trojnásobok ročnej priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom, váš osobný mzdový bod je najviac 3 - to znamená, že odvody z časti vášho základu nad trojnásobok ročnej priemernej mzdy platíte "zbytočne" - nepremietnu sa vám do vyššej sumy dôchodku,
... ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Napríklad, ak ste celoživotne v priemere platili odvody zo 150 % priemernej mzdy a vaše POMB = 1,5 - do výpočtu dôchodku ide len hodnota 1,42.
... naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00. Napríklad, ak ste celoživotne v priemere platili odvody z 80 % priemernej mzdy a vaše POMB = 0,8 - do výpočtu dôchodku ide hodnota 0,84.
*
Pokračovanie v uzamknutej časti.
*
*
STAV PLATNÝ DO 31. DECEMBRA 2024
Podľa § 28a zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon v znení účinnom do 31. decembra 2024 bolo predprimárne vzdelávanie povinné pre dieťa od školského roka, v ktorom dovŕši šesť rokov veku - zjednodušene povedané, je to posledný rok v MŠ.
*
Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 30. mája 2023 - do 31. decembra 2024 platilo, že oprávnená osoba mala nárok na rodičovský príspevok aj na dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie - v nadväznosti na § 28a zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon.
Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) vznikol, ak sa preukázala rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy o neprijatí dieťaťa do štátnej materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa ("spádová štátna MŠ") nie starším ako 12 mesiacov. Podmienka neprijatia dieťaťa do spádovej štátnej MŠ sa preukazovala v každom školskom roku.
Zjednodušene povedané:
Rodič mal nárok na rodičovský príspevok aj na dieťa vo veku 3 až 5 rokov, pokiaľ ešte nenavštevovalo posledný ročník MŠ a pokiaľ nebolo prijaté do spádovej štátnej MŠ (príslušnej podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa).
V praxi to podľa usmernenia UPSVaR, ktoré bolo vypracované v súčinnosti s MPSVaR, fungovalo tak, že nárok "predĺžený" rodičovský príspevok mal rodič najskôr od 1. septembra školského roka, ktorý nasledoval po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕšilo vek 3 roky - ak dieťa nebolo prijaté do spádovej štátnej MŠ.
*
STAV PLATNÝ OD 1. JANUÁRA 2025
Kľúčové ustanovenia školského zákona
Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) sa žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie (do spádovej štátnej MŠ) podáva v čase od 1. mája do 31. mája.
Podľa § 59a školského zákona, povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole alebo v inej ako spádovej materskej škole. Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, v ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré nie je možné prijať do spádovej materskej školy.
Podľa § 59b ods. 3 školského zákona, ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, obec do 10. júla oznámi zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.
Podľa § 59b ods. 4, žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v inej materskej škole podáva zákonný zástupca dieťaťa do 20. júla.
Podľa § 161t ods. 2 školského zákona, ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025 alebo 2025/2026 o neprijatí najmenej desiatich detí vo veku od troch rokov do piatich rokov a proti najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 môže poskytovať od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2026 aj v iných priestoroch zabezpečených príslušným zriaďovateľom alebo zriaďovateľom cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy so sídlom na území príslušnej obce atď.
*
Zmeny v zákone o rodičovskom príspevku
Podľa zmeneného § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 1. januára 2025 platí, že oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok aj na dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy ("štátna MŠ"), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie.
Podľa zmeneného § 3 ods. 9 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 1. januára 2025 platí, že nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) nevznikne, ak:
- na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie do štátnej materskej školy, ale oprávnená osoba nepodala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a
- oprávnená osoba nepodala žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v obcou oznámenej materskej škole s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, a to v lehote do 20. júla.
*
Kedy má od 1. septembra 2025 rodič nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok
Rodič má od 1.9.2025 nárok na rodičovský príspevok na dieťa vo veku 3 až 5 rokov, ktoré nebolo prijaté do štátnej MŠ, ak:
- rodič podal v termíne od 1. mája do 31. mája žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej štátnej MŠ, ale dieťa do spádovej štátnej MŠ nebolo prijaté,
- rodič podal odvolanie,
- obec jeho odvolaniu nevyhovela, dieťa definitívne do spádovej štátnej MŠ neprijala, neposkytla dieťaťu predprimárne vzdelávanie ani v náhradných priestoroch a neoznámila mu žiadnu inú MŠ s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa,
- obec jeho odvolaniu nevyhovela, dieťa definitívne do spádovej štátnej MŠ neprijala, neposkytla dieťaťu predprimárne vzdelávanie ani v náhradných priestoroch, oznámila mu inú MŠ, rodič do 20. júla podal do tejto MŠ žiadosť o prijatie dieťaťa, avšak ani táto iná MŠ dieťa neprijala.
*
Úplne jednoducho povedané: rodič má od 1.9.2025 nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok vtedy, ak jeho dieťa nebolo prijaté do spádovej štátnej MŠ, rodič sa neúspešne odvolal a následne dieťa nebolo prijaté ani do inej - náhradnej MŠ, ktorú mu obec ponúkla (respektíve obec mu žiadnu inú - náhradnú - MŠ neponúkla).
Rozdiel oproti stavu z roku 2024 je v tom, že rodič musí akceptovať umiestnenie dieťaťa nielen do spádovej MŠ, ale aj do inej - náhradnej - MŠ. Ak to odmietne, nárok na predĺžený rodičovský príspevok nemá. Nárok nemá ani vtedy, ak dieťa nebolo prijaté do spádovej MŠ a rodič voči tomu nepodal odvolanie.
*
Prechodné ustanovenia
Podľa prechodného ustanovenia § 12g ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, ak oprávnená osoba poberala na dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d) "predĺžený" rodičovský príspevok podľa zákona účinného do 31.12.2024, oprávnená osoba má nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok najdlhšie do 31. augusta 2025.
Podľa § 12g ods. 2, nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa dieťaťu poskytuje predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na predprimárne vzdelávanie v náhradných priestoroch podľa § 161t ods. 2 školského zákona.
*
*
ÚVOD
Informácie o druhom pilieri, o výnosnosti jednotlivých fondov a podobne odporúčam čerpať z webovej stránky Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, www.adss.sk.
*
Zmysel dvojpilierového dôchodkového systému (respektíve trojpilierového, ak ste aj v treťom pilieri, čo je dobrovoľné dôchodkové sporenie) je v tom, aby mal budúci dôchodca zabezpečené financovanie svojho dôchodku z dvoch (respektíve z troch) rôznych zdrojov, ktoré fungujú na úplne iných princípoch a sú na sebe navzájom nezávislé.
Druhý pilier funguje úplne inak ako prvý pilier. Preto nie je celkom správne porovnávať, ktorý pilier je lepší - prvý či druhý. Cieľom nie je súťaž dvoch alebo troch dôchodkových pilierov, ale to, aby sa na báze viacpilierového financovania minimalizovalo riziko financovania budúcich dôchodkov a aby vo výsledku mal dôchodca čo najvyšší a stabilný dôchodok.
Prvý pilier funguje na princípe priebežného financovania dôchodkov z odvodov a z dotácie od štátu. Tí, čo pracujú, respektíve podnikajú ako SZČO, platia odvody. Určitú sumu platí do prvého piliera štát za svojich poistencov (sú to osoby na MD, RD, opatrovatelia, osobní asistenti ZŤP osôb a niektoré ďalšie menej významné skupiny poistencov). Takto získané prostriedky Sociálna poisťovňa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení okamžite vypláca poberateľom dôchodkov. Suma vyplatených dôchodkov v prvom pilieri by v zásade mala zodpovedať príjmom prvého piliera. To však reálne neplatí, prvý pilier bol, je a zrejme aj naďalej bude deficitný. Na dôchodky sa vyplácajú vyššie sumy, než sú príjmy Sociálnej poisťovne. Napríklad za rok 2023 šlo o deficit vo výške 1,3 miliardy eur, za rok 2024 autor odhaduje deficit 2 miliardy eur.
Deficity, ktoré sa takto tvoria, musí dofinancovať nenávratnými dotáciami prvého piliera štát. Otázne je, dokedy sa tak bude diať a v akej miere. Vzhľadom na nízku pôrodnosť a naopak vzhľadom na silné ročníky ľudí narodených medzi rokmi 1970 až 1990, demografický vývoj na Slovensku jednoznačne ukazuje, že relatívna výška dôchodkov občanov z prvého piliera v porovnaní s ich príjmami počas aktívneho života sa bude musieť postupne znižovať. Táto veta nebude pravdivá len v prípade silnejúcej migrácie ľudí v produktívnom veku z iných krajín na Slovensko.
V prvom pilieri do značnej miery platí (a zrejme aj v budúcnosti bude platiť) princíp solidarity. To znamená, že slabšie zarábajúci majú v pomere k svojim odvodom relatívne vyššie dôchodky. Naopak, nadpriemerne zarábajúcim sa pri výpočte dôchodku nezohľadní celá suma zaplatených odvodov. O tom sa môžete sami presvedčiť v kapitolách 2.3 a 2.4 - občan, ktorý platí odvody z vysoko nadpriemerného príjmu, má osobný mzdový bod ohraničený hodnotou 3 a pri stanovení priemerného osobného mzdového bodu sa z hodnoty nad 1,25 započíta len 68 %.
Druhý pilier je postavený na princípe sporenia a na princípe zhodnocovania prostriedkov sporiteľov na ich vlastných osobných dôchodkových účtoch, a to prostredníctvom dôchodkových fondov dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Druhý pilier je prísne zásluhový - výška vášho dôchodku bude priamo úmerná výške vašich odvodov a ich zhodnoteniu.
Ak ste v druhom pilieri, časť vašich odvodov ide na váš osobný dôchodkový účet. Počas roka 2023 to ešte bola suma vo výške 5,5 % z vymeriavacieho základu, od roku 2024 sa sadzba príspevkov do druhého piliera znížila na 4 % z vymeriavacieho základu sporiteľa.
Osobný dôchodkový účet je naozaj váš. Je to váš majetok, ktorý vám spravuje dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) a v budúcnosti sa vám z týchto prostriedkov bude vyplácať doživotný dôchodok. V prípade nedožitia sa dôchodku vaše úspory zdedia pozostalí.
V druhom pilieri si môžete sporiť aj dobrovoľne. Žiaľ, táto forma sporenia bola daňovo zvýhodnená len v rokoch 2013 - 2016. V súčasnosti (rok 2023) dobrovoľné sporenie v druhom pilieri nie je daňovo zvýhodnené.
Pravidlá pre druhý pilier sú dané zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.
Dohľad nad dôchodkovými správcovskými spoločnosťami vykonáva Národná banka Slovenska.
V roku 2023 na Slovensku pôsobí 5 dôchodkových správcovských spoločností:
- Allianz - Slovenská d.s.s., a.s.
- UNIQA d.s.s., a.s.
- KOOPERATIVA, d.s.s., a.s.
- NN, d.s.s., a.s.
- VÚB Generali, d.s.s., a.s.
Dôchodky z druhého piliera aktuálne (rok 2024) ponúkajú len dve životné poisťovne:
- Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
- Generali Poisťovňa, a.s.
*
Autor publikácie rozhodne mladým ľuďom odporúča vstup do druhého piliera s tým, že účasť v druhom pilieri má zmysel pri čo najvyššom zhodnotení príspevkov a úspor sporiteľa.
Preto by sporitelia mali byť jednoznačne v indexových fondoch, a to čo najdlhšie - v rámci možností, ktoré sú dané podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
*
*
Od roku 2024 sú trináste dôchodky regulérnou súčasťou dôchodkového systému a Sociálna poisťovňa ich vypláca zo svojho rozpočtu. Na pripomenutie, pred rokom 2024 šlo o špecifickú štátnu sociálnu dávku.
Nárok na trinásty dôchodok a nárok na jeho výplatu má poberateľ dôchodkovej dávky, ktorý má v decembri príslušného kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku.
Poznámka: Nárok na trinásty dôchodok v decembri 2025 má napríklad aj poistenec, ktorý požiada o starobný dôchodok od 31.12.2025.
*
Trináste dôchodky sa vyplácajú vo výplatnom termíne dôchodkov (spolu s "riadnym" dôchodkom) v decembri a sú vyplácané v rovnakej výške v závislosti od toho, aký "riadny" dôchodok dôchodca v decembri poberá.
Sumy trinásteho dôchodku sú stanovené ako priemerné mesačné sumy jednotlivých druhov dôchodkov (vrátane dôchodkov vyplácaných do cudziny) vyplatené Sociálnou poisťovňou za predchádzajúci rok, pričom platí, že trinásty dôchodok je:
- najmenej vo výške 300 €,
- najviac vo výške priemerného starobného dôchodku za predchádzajúci rok.
Vláda SR je podľa zákona o sociálnom poistení splnomocnená vydať nariadenie vlády, na základe ktorého sa môže poberateľom dôchodku vyplatiť vládou určená pomerná časť trinásteho dôchodku skôr ako v decembri - napríklad v prípade prudkého rastu cien.
Ak má poberateľ dôchodku nárok na dva alebo viaceré trináste dôchodky (napríklad preto, lebo poberá starobný aj vdovský dôchodok), podľa § 77b ods. 3 ZSP, vyplatí sa mu len jeden trinásty dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia.
Ustanovenie § 77b ods. 3 ZSP sa použije napríklad aj v prípade, ak v priebehu decembra dovtedajší poberateľ plného invalidného dôchodku "prejde" na starobný dôchodok, pretože dovŕši dôchodkový vek. V takomto prípade bude mať nárok na vyšší trinásty dôchodok, čo bude trinásty dôchodok naviazaný na poberanie starobného dôchodku - napríklad za december 2025 to bude suma 667,30 €.
Príklad
Pani Terézia poberá od roku 2016 invalidný dôchodok s tým, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %.
Dôchodkový vek dovŕši dňa 12. decembra 2025. Za dni do 11. decembra 2025 vrátane ešte poberá invalidný dôchodok, za dni od 12. decembra 2025 do 31. decembra 2025 už poberá starobný dôchodok.
Sociálna poisťovňa pani Terézii vyplatí za december 2025 trinásty dôchodok vo výške 667,30 €, pretože v decembri 2025 poberala za časť mesiaca invalidný dôchodok, za druhú časť mesiaca starobný dôchodok a suma trinásteho dôchodku pri poberaní starobného dôchodku je vyššia ako suma trinásteho dôchodku pri poberaní invalidného dôchodku.
*
*
Minimálny dôchodok sa zaviedol od 1. júla 2015. Jeho cieľom je garantovať poberateľovi starobného dôchodku a po dosiahnutí dôchodkového veku aj poberateľovi invalidného dôchodku dôchodok najmenej na takej úrovni, aby nemusel žiadať popri čerpaní dôchodku o dávku v hmotnej núdzi. Minimálny dôchodok je definovaný v § 82b zákona o sociálnom poistení (ZSP).
Princíp je jednoduchý. Suma starobného dôchodku občana musí byť najmenej vo výške minimálneho dôchodku. Ak tomu tak nie je, suma starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku.
Pozor, ak občan poberá okrem starobného dôchodku aj vdovský/vdovecký dôchodok, výsluhový dôchodok alebo ďalší iný dôchodok, voči výške minimálneho dôchodku sa posudzuje súčet dôchodkov, ktoré občan poberá, napríklad aj z cudziny.
Obdobne to platí pre poberateľov invalidného dôchodku, avšak až po dovŕšení dôchodkového veku. Ak suma invalidného dôchodku, ktorá je vyplácaná jeho poberateľovi po dovŕšení dôchodkového veku, vrátane prípadných ďalších dôchodkov nedosahuje výšku minimálneho dôchodku, navýši sa na sumu minimálneho dôchodku.
Minimálny dôchodok sa vzťahuje na poberateľov:
- starobného dôchodku,
- invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (bez rozdielu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť).
Minimálny dôchodok sa vzťahuje aj na poberateľov starobného dôchodku, ktorým bol pôvodne poberaný predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku preklasifikovaný na "riadny" starobný dôchodok.
Minimálny dôchodok sa nevzťahuje na poberateľov:
- predčasného starobného dôchodku,
- invalidného dôchodku (bez rozdielu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) pred dovŕšením dôchodkového veku,
- pozostalostných dôchodkov.
*
NÁROK NA ZVÝŠENIE STAROBNÉHO ALEBO INVALIDNÉHO DÔCHODKU NA MINIMÁLNY DÔCHODOK
Podľa § 82b ods. 2 ZSP, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku, ktoré sa vyplácajú po dovŕšení dôchodkového veku, sa poberateľovi dôchodku zvýšia na sumu minimálneho dôchodku, ak:
- získal obdobie dôchodkového poistenia na účely priznania minimálneho dôchodku podľa § 82b ods. 3 ZSP (viď ďalej) v rozsahu najmenej 30 rokov,
- požiadal o všetky dôchodky, na ktoré má podľa zákona nárok (najmä ide o vdovský dôchodok, ak má naň nárok),
- výška všetkých doteraz poberaných dôchodkov poberateľa dôchodku je nižšia ako suma minimálneho dôchodku.
O priznanie minimálneho dôchodku, respektíve navýšenie vyplácaného dôchodku (dôchodkov) na sumu minimálneho dôchodku nie je potrebné požiadať. Sociálna poisťovňa to vykoná automaticky - jednak pri prvom priznávaní napríklad starobného dôchodku, jednak pri úprave dôchodku každoročne k 1. januáru a podobne.
*
Obdobie dôchodkového poistenia na účely priznania minimálneho dôchodku
Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na účely priznania minimálneho dôchodku obdobie dôchodkového poistenia je:
- obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ZSP - získané pred 1.1.1993, bez ohľadu na výšku osobných mzdových bodov za tieto kalendárne roky,
- obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ZSP - získané od 1.1.1993 za kalendárne roky, za ktoré sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241,
- obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku - ak je dlhšie ako obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, započítava sa do obdobia dôchodkového poistenia postupne po dovŕšení dôchodkového veku,
- obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine - cudzina je iný členský štát EÚ, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou (Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko), a štát, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení - zoznam medzinárodných zmlúv nájdete aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne,
-
obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (resp. v kalendárnom roku, do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004).
Takto určené obdobie sa zvykne označovať aj ako tzv. kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia.
*
Výška všetkých doteraz poberaných dôchodkov
Pri posudzovaní výšky všetkých poberaných dôchodkov sa okrem starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ktorý sa vypláca po dovŕšení dôchodkového veku, berú do úvahy aj ďalej uvedené dôchodky:
- vdovský (vdovecký) dôchodok,
- výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský (vdovecký) výsluhový dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
- dôchodok z II. piliera,
- vdovský (vdovecký) dôchodok alebo sirotský dôchodok z II. piliera,
- dôchodok z cudziny, ak je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, pozostalostnému dôchodku...
*
Do súčtu poberaných dôchodkov sa nezapočítava:
- rodičovský dôchodok (pokiaľ bol v minulosti vyplácaný),
- trinásty dôchodok.
*
*
Na úvod kapitoly si povedzme, že pre vdovecké dôchodky platia tie isté pravidlá ako pre vdovské dôchodky. Preto budeme v kapitole komentovať len vdovské dôchodky, pre vdovecké dôchodky platí všetko rovnako.
Vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky sa označujú aj ako pozostalostné dôchodky.
*
NÁROK NA VDOVSKÝ DÔCHODOK A NA JEHO VÝPLATU
Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ZSP) platí, že vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:
- ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
- ku dňu smrti bol poberateľom invalidného dôchodku alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok,
- ku dňu smrti mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo
- zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
V každom prípade, základnou podmienkou je existencia a trvanie manželstva ku dňu smrti manžela.
Rozvedená žena nemá nárok na vdovský dôchodok po bývalom manželovi, družka nemá nárok na vdovský dôchodok po druhovi.
*
Nárok na výplatu vdovského dôchodku
Podľa § 74 ods. 2 ZSP, vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas 2 rokov od smrti manžela. Je pritom jedno, v akom postavení je ona sama, aké má príjmy, aký má vek, o koľko nezaopatrených detí sa stará a podobne.
Po uplynutí 2 rokov od smrti manžela sa podľa § 74 ods. 3 ZSP vdove vypláca vdovský dôchodok naďalej, ak:
- sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
- je invalidná a má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- vychovala aspoň 3 deti (bez ohľadu na jej vek),
- od dovŕšenia veku 52 rokov - ak vychovala 2 deti,
- od dovŕšenia veku 57 rokov - ak vychovala 1 dieťa,
- od dovŕšenia dôchodkového veku - ak nevychovala žiadne dieťa.
Ak sa vdove vypláca vdovský dôchodok viac ako 2 roky po smrti manžela, pretože sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, avšak sa stane situácia, že sa nebude starať ani o jedno nezaopatrené dieťa (napríklad deti doštudujú), vdove sa prestane vyplácať vdovský dôchodok.
Ak nie je splnená žiadna z horeuvedených podmienok, vdovský dôchodok sa po uplynutí 2 rokov od smrti manžela prestane vyplácať. To ale neznamená, že úplne zanikne nárok na vdovský dôchodok. Výplata vdovského dôchodku sa vdove obnoví, ak:
- sa začne starať o nezaopatrené dieťa,
- sa stane invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- dovŕšila vek 52 rokov a vychovala 2 deti,
- dovŕšila vek 57 rokov a vychovala 1 dieťa,
- dovŕšila dôchodkový vek.
*
*
NÁROK NA INVALIDNÝ DÔCHODOK
Podľa § 70 ods. 1 ZSP, občan má nárok na invalidný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:
- je invalidný,
- v období pred vznikom invalidity dosiahol požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia (povinného, dobrovoľného, ako poistenec štátu...) a
- ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok a ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
*
Invalid z mladosti
Podľa § 70 ods. 2 prvá a druhá veta ZSP, občan má nárok na invalidný dôchodok (tzv. invalid z mladosti), ak
- sa stal invalidným ako nezaopatrené dieťa (viď § 9 zákona o sociálnom poistení) v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku atď. a
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Nárok na invalidný dôchodok z mladosti vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
*
Doktorand
Podľa § 70 ods. 2 tretia veta ZSP, doktorand má nárok na invalidný dôchodok, ak:
- sa stal invalidným počas doktorandského štúdia v dennej forme,
- nedovŕšil 26 rokov veku a
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
*
Nárok na výplatu invalidného dôchodku vzniká pri splnení uvedených podmienok a po podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku môže byť podaná aj po dni, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok.
Pozor na premlčanie, podľa § 114 ZSP nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Podľa § 112 ods. 1 ZSP, nárok na invalidný dôchodok si možno žiadosťou uplatniť najviac tri roky spätne.
*
V súlade s § 184 ZSP sa žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok a nárok na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. K tomu hľadajte aktuálne informácie na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
*
INVALIDITA
Podmienkou na priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku je invalidita.
Podľa § 71 ZSP je občan invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
*
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Vznik, prípadne trvanie invalidity posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
Pritom sa postupuje podľa § 71 ods. 3 až 10 ZSP.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa toho zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, ktoré podmieňujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
*
*
NÁROK NA PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
Podľa § 67 zákona o sociálnom poistení, občan má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, spĺňa všetky tri ďalej uvedené podmienky.
1. podmienka: bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.
2. podmienka:
- chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku ("klasický" predčasný dôchodok) alebo
- získal potrebné odpracované obdobie (predčasný dôchodok "po 40 a viac odpracovaných rokoch").
3. podmienka:
- suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima (ak nejde o sporiteľa v II. pilieri) alebo
- súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z II. piliera je vyšší ako 1,6-násobok sumy životného minima (ak ide o sporiteľa v II. pilieri).
*
Vek potrebný pre priznanie "klasického" predčasného starobného dôchodku
Vek potrebný pre priznanie "klasického" predčasného starobného dôchodku zistíte tak, že dôchodkový vek stanovený podľa zákona znížite o dva roky.
Pozor, pri priznávaní "klasického" predčasného starobného dôchodku sa nezohľadňuje dôchodkový vek určený pre I. a II. pracovné kategórie (funkcie) pre občanov, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Sociálna poisťovňa to odôvodňuje tak, že predčasné starobné dôchodky boli zavedené až zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, preto si poistenci, ktorí spĺňajú podmienky pre dôchodkový vek určený pre I. alebo II. pracovnú kategóriu (platné pred 1.1.2004), výhodu nižšieho dôchodkového veku uplatňovať nemôžu.
*
Podmienka získať potrebné odpracované obdobie (40 a viac odpracovaných rokov)
S účinnosťou od 15. mája 2024 platí, že predčasný starobný dôchodok za získané potrebné odpracované obdobie sa poistencovi prizná, ak získal potrebné odpracované obdobie.
Potrebné odpracované obdobie sa určí podľa roku narodenia poistenca.
Potrebné odpracované obdobie sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník (§ 65 ods. 3 ZSP) a čísla 23.
Pozor, tu sa nezohľadňuje, či ide o muža alebo o ženu, nezohľadňuje sa počet vychovaných detí.
*
To konkrétne znamená, že:
Ročník 1961 musí mať odpracovaných 40 rokov a 2 mesiace.
Ročník 1962 ... 40 rokov a 4 mesiace.
Ročník 1963 ... 40 rokov a 6 mesiacov.
Ročník 1964 ... 40 rokov a 8 mesiacov.
Ročník 1965 ... 40 rokov a 10 mesiacov.
Ročník 1966 ... 41 rokov.
Ročník 1967 ... 41 rokov a 1 mesiac.
*
*
Sociálna poisťovňa vypláca poberateľom dôchodkových dávok nasledujúce druhy dôchodkov, ktoré sú určené podľa zákona o sociálnom poistení:
- starobné dôchodky,
- predčasné starobné dôchodky,
- invalidné dôchodky,
- vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky (pozostalostné dôchodky),
- rodičovské dôchodky,
- trináste dôchodky.
*
V nasledujúcich osobitných kapitolách nájdete pre každý druh dôchodku stručné zhrnutie, kto a kedy má na dôchodok nárok a ako sa určí suma dôchodku.
V tejto kapitole si vysvetlíme základné pojmy, ktoré sú dôležité pre určenie nároku na dôchodok a pre určenie sumy dôchodku, a to:
- dôchodkový vek,
- obdobie dôchodkového poistenia,
- osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod,
- dôchodková hodnota.
*
*
NÁROK NA STAROBNÝ DÔCHODOK
Podľa § 65 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak:
- bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
- dovŕšil dôchodkový vek.
Nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká pri splnení uvedených podmienok a po podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku môže byť podaná aj po dni, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok.
V súlade s § 184 ZSP sa žiadosť o priznanie starobného dôchodku podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. K tomu odporúčam hľadať aktuálne informácie na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Podľa § 112 ods. 1 ZSP (pozrite aj § 114 ods. 1 ZSP) si nárok na starobný dôchodok možno žiadosťou uplatniť aj spätne, a to najviac tri roky dozadu.
*
*
NÁROK NA MATERSKÉ
Nárok na materské - matka
Nárok na materské má tehotná žena, ak:
- v čase od začiatku 8. až 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom je nemocensky poistená alebo ak je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia,
- v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní a
- po pôrode sa stará o dieťa.
V prípade, ak tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.
*
Nárok na materské - otec (iný poistenec)
Pri jednom a tom istom dieťati môžu poberať materské postupne obaja rodičia, pokiaľ každý z nich spĺňa podmienky.
Nárok na materské má otec dieťaťa, respektíve tzv. iný poistenec, ak:
- sa stará o dieťa,
- matka nepoberá materské na to isté dieťa (už ho nepoberá alebo vôbec nemala na materské nárok) - to však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode,
- matka nepoberá rodičovský príspevok (na to isté, ale ani na iné dieťa) - to však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode,
- v deň, od ktorého žiada o priznanie materského, je nemocensky poistený alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
- v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Otec nemôže poberať materské na to isté dieťa súčasne s matkou. To však neplatí pri čerpaní dvojtýždňového materského v období 6 týždňov po pôrode - vtedy môžu poberať otec i matka súčasne materské na to isté dieťa.
Avšak otec môže poberať materské na staršie dieťa v tom istom čase, kedy matka poberá materské na mladšie dieťa, respektíve ešte pred narodením na nenarodené dieťa. Táto možnosť je obvykle výhodná, pretože takto sa zníži počet mesiacov, za ktoré nebudú mať nárok na rodičovský príspevok. Inými slovami, rodina získa viac peňazí z rodičovských príspevkov.
Poznámka: Podmienkou pre otca nie je uzatvorenie manželstva s matkou dieťaťa ani existencia spoločnej domácnosti. Aj keď nie sú rodičia zosobášení, resp. sú rozvedení, otec má pri splnení vyššie uvedených podmienok nárok na materské.
V prípade, ak otec dieťaťa má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na materské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.
*
*
Najskôr si vysvetlíme základné zásady, ktoré sa týkajú dávky v nezamestnanosti, ako sú uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP).
*
Nárok na dávku v nezamestnanosti
Občan - poistenec - má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak spĺňa ďalej uvedené podmienky:
- poistenec je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
- poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka"), ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (podmienka 730 dní poistenia v nezamestnanosti),
- do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku sa započítava aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne (zamestnanca) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce.
Ďalej platí:
- nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok trvá 6 mesiacov a automaticky zaniká pri vyradení z evidencie,
- nárok na dávku zaniká aj dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- ak poistenec poberal dávku najmenej 3 mesiace, ale menej ako 6 mesiacov, pričom bol vyradený z evidencie, má nárok na vyplatenie polovice nevyčerpanej sumy dávky, ak o to písomne požiada,
- nárok na výplatu dávky nie je za dni, počas ktorých sa poistencovi vypláca rodičovský príspevok, materské, nemocenské, ošetrovné.
*
Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti možné len vtedy, ak občan:
- nie je zamestnanec (nemá pracovnú zmluvu),
- nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (okrem výnimiek),
- nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a podobne,
- neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (pozrite ďalej),
- nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.
Výnimky z týchto pravidiel nájdete v § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti.
Do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradená osoba, ktorá je SZČO, pričom podľa § 5 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti to je fyzická osoba, ktorá:
- je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, alebo prokuristom podľa osobitného predpisu - okrem prípadov, kedy obchodná spoločnosť je v likvidácii,
- prevádzkuje živnosť podľa osobitného predpisu,
- vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. daňový poradca, autorizovaný architekt alebo stavebný inžinier, notár, advokát, lekár, veterinárny lekár, audítor atď.),
- vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu,
- vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania,
- vykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.
*
*
"Tehotenské" je pomerne nová dávka z nemocenského poistenia, zaviedlo sa od 1. apríla 2021.
Nárok na tehotenské má tehotná žena, ak:
- na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom je nemocensky poistená alebo ak je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia a
- v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
V prípade, ak tehotná žena má viac nemocenských poistení súčasne, nárok na tehotenské sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.
*
O tehotenské je potrebné požiadať v Sociálnej poisťovni (premlčacia doba na uplatnenie nároku je ako pri každej inej dávke zo sociálneho poistenia - tri roky).
Uvedené podmienky sa posudzujú k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak nie sú k tomuto dňu splnené, nárok na tehotenské nie je.
Ak napríklad k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nie je splnená podmienka 270 dní nemocenského poistenia, nárok na tehotenské nie je, aj keď táto podmienka bude splnená o niekoľko dní neskôr.
*
Do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia sa v prípade zamestnankyne započítava aj doba v zamestnaní na rodičovskej dovolenke.
V prípade ženy, ktorá je SZČO, sa započítava aj doba prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a ktorá podľa vlastného čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
Do požadovanej doby najmenej 270 dní nemocenského poistenia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia, ale aj doba prípadného iného, pred nástupom na materskú už ukončeného (!) nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.
V prípade, ak ukončené nemocenské poistenie a aktuálne nemocenské poistenie, z ktorého sa uplatní nárok na tehotenské, istý čas trvajú súčasne, do doby nemocenského poistenia sa dni súčasného trvania započítajú dvakrát. Obdobne to platí v prípade súbežných troch, štyroch... nemocenských poistení.
Žena, ktorá si uplatní nárok na tehotenské ako SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať za posledných 5 rokov nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Nedoplatok nižší ako 5 € sa toleruje.
*
Podľa zákona sa nevylučuje súbeh čerpania tehotenského a iných príjmov.
Nárok na tehotenské tak má tehotná žena napríklad súčasne s:
- príjmom zo zamestnania,
- príjmom z podnikania,
- čerpaním rodičovského príspevku na staršie dieťa,
- dávkou v nezamestnanosti,
- nemocenským počas práceneschopnosti (napríklad počas rizikového tehotenstva),
- materským poberaným od začiatku 6. (respektíve 8.) týždňa pred očakávaným dňom pôrodu,
- atď.
*
*
OŠETROVNÉ
Podľa § 39 ods. 1 ZSP, poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne:
a) ošetruje...
- chorého príbuzného v priamom rade (dieťa, rodiča, starého rodiča),
- choré dieťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade,
- chorého súrodenca,
- chorého manžela/manželku alebo
- chorého rodiča manžela/manželky,...
... ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára:
- si nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou (krátkodobé ošetrovné) alebo
- si vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (dlhodobé ošetrovné),
b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (krátkodobé ošetrovné), ak:
- dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
- predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, prípadne v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, resp.
- fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, prípadne bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
*
Výška ošetrovného (rovnako pri krátkodobom, dlhodobom alebo pandemickom ošetrovnom) je vždy 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (pozrite príslušnú kapitolu) za jeden deň poberania.
*
Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného (rovnako pri krátkodobom, dlhodobom alebo pandemickom ošetrovnom) za dni, počas ktorých:
- sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
- má nárok na výplatu nemocenského,
- má nárok na výplatu materského.
Treba upozorniť, že poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného.
Naopak, poistenec môže mať súčasne vyplácané ošetrovné a rodičovský príspevok.
Poznámka: Nárok na ošetrovné nezávisí od toho, "ako je na tom" druhý rodič. Napríklad, nemocensky poistený otec dieťaťa si môže uplatniť nárok na ošetrovné na staršie dieťa vo veku do 11 rokov, pričom matka poberá materské na mladšie dieťa, alebo ak je práceneschopná a poberá nemocenské.
*
*
NEMOCENSKÉ
Podľa § 33 ods. 1 ZSP, zamestnanec má nárok na nemocenské, ak bol pre:
- chorobu,
- úraz alebo
- z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia, resp. izolácie...
... uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti.
*
Vznik nároku na nemocenské a výška nemocenského
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské v zásade od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (za prvých 10 dní má nárok na náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa, pozrite ďalej).
Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (pozrite príslušnú kapitolu) za jeden deň poberania.
*
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.
Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote (teda po skončení nemocenského poistenia alebo počas prerušenia nemocenského poistenia), zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
V takýchto prípadoch je výška nemocenského:
- od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
*
Podľa § 111 ZSP, suma nemocenského je polovica sumy nemocenského, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
*
Zánik nároku na nemocenské a podporné obdobie
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „podporné obdobie”).
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých:
- má nárok na výplatu materského.
Podľa § 38 ZSP, poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
*
*
DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Prakticky pri všetkých nemocenských dávkach sa výška dávky určí ako príslušné percento z denného vymeriavacieho základu, respektíve pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Napríklad materské za jeden deň je 75 % denného vymeriavacieho základu, resp. 75 % pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
*
Pre určenie výšky nemocenskej dávky je preto dôležité správne určiť denný vymeriavací základ (DVZ), respektíve pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ).
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca (napr. kedy začal pracovný pomer).
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote (teda až po zániku nemocenského poistenia = po skončení zamestnania), rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí ku dňu zániku nemocenského poistenia.
*
Pri výpočte DVZ sa z počtu dní rozhodujúceho obdobia vylúčia:
- dni vylúčenia, teda dni, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (§ 140 ZSP) - napríklad dni, kedy bol PN, poberal ošetrovné, kedy sa staral o novonarodené dieťa,
- dni prerušenia povinného nemocenského poistenia (§ 26 ZSP) - napríklad dni neplateného voľna, rodičovskej dovolenky.
DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
*
MAXIMÁLNY MOŽNÝ DVZ
Podľa § 55 ods. 2 ZSP platí, že DVZ môže byť najviac suma určená z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka. Uvedené rovnako platí pre PDVZ.
*
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2025, je maximálny možný DVZ (respektíve úhrn DVZ zistených z jednotlivých nemocenských poistení) vo výške 94,0274 €.
Výpočet: 2 x 1430 € (priemerná mzda zistená za rok 2023) x 12 mesiacov delené 365 dní = 94,0274 €.
*
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2026, je maximálny možný DVZ (respektíve úhrn DVZ zistených z jednotlivých nemocenských poistení) vo výške 100,2083 €.
Výpočet: 2 x 1524 € (priemerná mzda zistená za rok 2024) x 12 mesiacov delené 365 dní = 100,2083 €.
*
V praxi to znamená, že maximálnu nemocenskú dávku (napr. maximálne materské) získa zamestnanec z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške dvojnásobku priemernej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom začína poberať dávku.
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2025, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške okolo 2860 €.
Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok v roku 2026, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške okolo 3048 €.
*
Ak zamestnanec/zamestnankyňa splní podmienky určené podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP), má nárok na nemocenské dávky:
- nemocenské,
- ošetrovné (krátkodobé, dlhodobé),
- vyrovnávaciu dávku,
- tehotenské a
- materské
Podľa § 30 ZSP, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak:
- splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
- nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu ako za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Táto podmienka sa nevzťahuje na vyrovnávaciu dávku a na tehotenské.
Podmienka "nemať príjem" znamená, že v dňoch, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku, nemôže aktívne pracovať v zamestnaní, v ktorom je nemocensky poistený a z ktorého poistenia poberá dávku.
Avšak môže mať v tomto zamestnaní vyplatený príjem, pokiaľ nejde o príjem za prácu vykonávanú počas poberania nemocenskej dávky. Môže mať napríklad vyplatenú odmenu za prácu, ktorú vykonal ešte pred vznikom nároku na nemocenskú dávku. Môže mať napríklad vyplatenú ročnú odmenu - za prácu, ktorú vykonal ešte pred vznikom nároku na nemocenskú dávku. Môže mať napríklad vyplatený príspevok zo sociálneho fondu pri práceneschopnosti dlhšej ako pol roka, zamestnankyňa môže mať pri pôrode dieťaťa vyplatený príspevok pri pôrode, ktorý je súčasťou sociálneho programu zamestnávateľa a podobne.
*
*
Poistenci, za ktorých platí poistné štát, sú definovaní v § 11 ods. 7 ZZP.
Nezaopatrené dieťa
Definuje § 11 ods. 7 písm. a) ZZP. Kto je nezaopatrené dieťa, je dané odkazom na § 9 a 10 ZSP.
Nezaopatrené dieťa je dieťa:
- do skončenia povinnej školskej dochádzky - podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku,
- po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie (viď ďalej) alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 ZSP, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, resp. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť,
- do dovŕšenia 30 roku veku, ktoré študuje na vysokej škole najdlhšie do získania prvého vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, avšak okrem externej formy štúdia, poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.
*
Treba zdôrazniť, že nezaopatreným dieťaťom, a teda poistencom štátu na účely zákona o ZZP je študent SŠ, resp. VŠ až do dovŕšenia 26 rokov, a to pri štúdiu nielen v dennej, ale i v externej forme štúdia.
A až do dovŕšenia 30 rokov je poistencom štátu študent VŠ v prípade dennej formy štúdia.
Pritom súčasne platí, že poistencom štátu je študent VŠ najdlhšie do prvého získania VŠ vzdelania druhého stupňa.
Poistencom štátu tak napr. môže byť 25-ročný študent študujúci v externej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.
A poistencom štátu je i 29-ročný študent študujúci v dennej forme štúdia na VŠ, ak ešte nezískal VŠ vzdelanie druhého stupňa.
Pri štúdiu na SŠ je študent poistencom štátu až do skončenia školského roka (do 31.8.), v ktorom (maturitou) ukončil strednú školu.
Pri pokračovaní v štúdiu na VŠ po skončení SŠ je študent poistencom štátu aj v čase od 1.9. do zápisu na VŠ, pokiaľ k zápisu na VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.
Pri pokračovaní v štúdiu na druhom stupni VŠ po skončení prvého stupňa VŠ je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia prvého stupňa VŠ do zápisu na druhý stupeň VŠ, pokiaľ k zápisu na druhý stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.
Pri pokračovaní v štúdiu na treťom stupni VŠ v dennej forme štúdia (doktorandské štúdium) po skončení druhého stupňa VŠ v dennej forme štúdia je študent poistencom štátu aj v čase od skončenia druhého stupňa VŠ do zápisu na tretí stupeň VŠ, pokiaľ v zápisu na tretí stupeň VŠ dôjde do konca daného kalendárneho roka.
K doktorandom pozrite ďalej § 11 ods. 7 písm. t) ZZP.
*
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe č. 2 ZSP, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať alebo trvá dlhšie ako jeden rok a ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
*
Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej škole (v dennej i externej forme) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole (v dennej i externej forme) do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:
- bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
- od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokej škole vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
- po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
- od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na slovenskej strednej škole alebo vysokej škole.
*
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
- ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,
- ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
*
*
Povinnosti zamestnávateľa určuje najmä § 24 ZZP.
Podrobnosti, ktoré sa týkajú vykazovania poistného, sú uvedené v informácii zverejnenej na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR (sekcia Legislatíva a financovanie - Zdravotné poistenie).
Pri plnení oznamovacích povinností zamestnávateľa je dôležité metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/12/2014, nájdete ho na webovej stránke úradu.
*
Detaily, ktoré sa týkajú vykazovania poistného a oznamovacích povinností zamestnávateľa (podrobnosti pri vypĺňaní jednotlivých tlačív), hľadajte na webových stránkach zdravotných poisťovní, pretože sa často menia.
*
*
Podstata zavedenia minimálneho poistného a minimálnych preddavkov zamestnanca (od 1.1.2023) spočíva v tom, že poistenec - zamestnanec platí poistné na zdravotné poistenie vypočítané najmenej zo sumy životného minima, ktorá je platná k 1.1. daného roka, a to bez ohľadu na to, aký bude mať skutočný príjem u zamestnávateľa.
*